Modálna stavba viet
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 14218×
Příbuzná témata
Modálna stavba viet
Modálna stavba vietText je najvyššia jazyková jednotka.Spájaním slov do viet do textov sa zaoberá skladba-syntax.Spájanie istých významových vzťahov do skladov čiže syntagiem.Syntagma je teda minimálne významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch plnovýznamových slov vo vete.Ktoré odráža nejaký vzťah v reálnej skutočnosti.Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná, intonačne uzavretá.Výpoved je aktualizovaná realizácia vety (jej artikulácia alebo napísanie), zakotvená je do konkrétnej situácie.Vo vzťahu k vete je to špeciálna gramatická forma naplnená konkrétnym obsahom.Pri tvorbe viet vyjadrujeme k obsahu vety rozličné postoje, upravujeme obsah vety ako možný, alebo nevyhnutný, vyjadrujeme presvedčenie o jeho pravdivosti.
Všetky spôsoby vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti nazývame modálnou stavbou vety.Ak zdôraznimo modálnu stránku vety, vetu môžeme definovať ako elementárne slovné zaujatie stanoviska k mimojazykovej skutočnosti.Modálnu hodnotu do vety vkláda hovoriaci.Hovoriaci pri organizácii výpovede vyjadruje svoj postoj k významovému obsahu výpovede, istotu o platnosti svojej výpovede a vôľový vzťah činiteľa k deju vo výpovedi.
Rozlišujú sa tri druhy modálnosti:
Postojová modálnosť, istotná modálnosť, voluntotívna modálnosť.
Postojová modálnosť
Postojovú modálnosť má každá veta.Hovoriaci uplatňuje svoj postoj vo výpovedi, pri tom výpoved je sformuloval ako oznámenie alebo ako otázku alebo ako žiadosť alebo ako želanie.Postoje hovoriaceho k oznamovanému obsahu sa vyjadrujú prostriedkami.Tieto prostriedky môžu byť lexikálne, morfologické, syntaktické, zvúkové ale aj mimojazykové.
Modálnosť vety nie je totožná sa spôsobom slovesa.
Oznamovacie (enunciatívne) vety
Oznamovacou vetou hovoriaci podáva obsah vety ako správu, informáciu alebo konštatovanie.To je základný, najčastejší typ viet postojovej modálnosti.Vyjadruje sa indikatívom verba finita a klesavou konkluzívnou kadenciou.Kde je indikatív verba finita základným gramatickým prostriedkom a klesavá konkluzívna kadencia (klesavá koncova intonácia) základným zvúkovým prostriedkom.Základná modálna schéma oznamovacej vety je indikatív + klesavá konkluzívna kadencia. Pri nereálnom deji sa namiesto indikatívu používa kondicionál. V písomných prejavoch sa na konci oznamovacej vety píše bodka.
Oznamovacia modálnosť sa môže vyjadriť aj pomocou imperatívu alebo kondicionálu, ale vtedy k spôsobu slovesa musí pristúpiť aj další výrazový prvok (intonácia, slovosled alebo širší kontext).
napr:
Indikatív: Zajtra sa stretneme.
Prídem.
Slnce vypuhlo nad obzor. Slnko sa červeni na zapáde. (Slepačia polievka pre...) Kondicionál sa uplatňuje pri neistom alebo podmienenom deji: Ja by som tiež prišiel.
Prišiel by som.
Kone by pili.
Tak ja by som už šiel.
On by už obedoval. (Slepačia polievka pre dušu...)
Imperativ:
A ty (ja) sa staraj sám o všetko.
A ty (ja) teraz sám rob zem.(Slepačia polievka pre dušu...)
Výzvové vety
Vo výzvových vetách hovoriaci uplatňuje svoju vôľu.
Výzvové vety sú: opytovacie vety, rozkazovacie vety a želacie vety.
Opytovacie (interogatívne) vety
Otázka je výzva hovoriaceho adresátovi na zistenie platnosti výpovede, alebo je to výzva na doplnenie výpovede hovoriaceho v daktorom bode, ktorý hovoriaci všeobecne naznačil iba opytovacím zámenom doplňacie otázky.
Opytovacia veta je forma, ktorou sa realizuje otázka.
Opytovacie vety sa rozdeľujú na zisťovacie a doplňacie.Uvedené členenie sa opiera o lexikálno-syntaktické kritériá doplnené intonačnými kritériami.
Zisťovacou otázkou sa hovoriaci informuje o istoty informácie ktorej obsah pokladá za neistý. Odpoved počuvajúceho je iba znak súhlasu alebo nesúhlasu. Využíva sa indikatív alebo kondicionál (verba finita) slovesa a pri ústnom dorozumievaní stúpavá koncová intonácia prípadne stúpavo-klesavá koncová intonáciá. Takáto intonácia sa nazýva antikadencia, v písanej reči sa vyznačuje na konci vety otáznikom.
napr:
V pitvore? Neboli ste vojakom?
Mám prísť? - Jeanna, vieš kde je hrob tvojej mamy? - Nereaguje na láskavosť a pochopenie? (Slepačia polievka pre dušu ...)
Lexikálne zvýrazňujú otázky opytovacie časticie či , čo , azda , vari , a na konci vety niekedy výrazy typu však , všakže , čí nie , čí áno ...
napr:
Či ste to už skončili? Vari ešte vidíš? - Hádam už nejdete? - Vy ste príbuzný? - (Slepačia polievka pre dušu ...)
Zisťovacími otázkami na viac možnosti sa spytujeme:
A) rozvažovacimi (deliberatívnymi) otázkami, ak ide o podobné možnosti:
napr: K Jelšovej vode, či do krovia Paseky?
Vari je muž horší ako tiger? (Slepačia polievka pre dušu ...)
B)vylučovacími (disjunktívnymi) otazkámi, ak ide o možnosti, ktoré sa vylučujú:
napr:
Či sa navždy rozletíte, a či objímete na zenite, dve húsky biele? (Sládkovič)
Kúpim či nie? (Slepečia polievka pre dušu ...) Doplňacia otázka
Hovoriaci žiada od počuvajúceho doplnenie časti informácie.časť ktorá sa má doplniť je v otázke vyjadrená opytovacím zámenom typu kto , čo , ako , kde , kedy , komu , prečo , ktorý , čí. Opytovacie slovko je obyčajne na začiatku opytovacej vety, ale v ústnych prejavoch, môže stáť na hociktorom mieste.
Opytovacia modálnosť doplňacích otázok sa vyjadruje lexikálne – opytovacím zámenom a to záväzne, nemusí sa vyjadrovať antikadenciou. Doplňacie otázky sa končia klesavou koncovou intonáciou – kadenciou.
napr:
Kde je gunár? Netušíš, od koho by mohla byť? - Čo odo mňa chcete? - Akú máte velkosť ? - Ako sa voláte? - A prečo sa tak ponáhľaš? (Slepačia polievka pre dušu ....)
Rečnícke otázky sú v podstate oznámenia vyjadrené formou opytovacej vety. Vtedy v podstate nejde o otázku lebo „odpoved“ vlastne už predchádzala.
Rozkazovacie (imperatívne) vety
Rozkazovacie vety najzreteľnejšie prejavujú vôľu hovoriaceho ktorý vtedy rozkazuje počuvajúcemu aby niečo robil alebo nerobil.Rozkazovacie vety sa vyjadrujú modálnou shémou imperatív verba finita+klesavá intonácia. V písanej reči sa rozkaz/zákaz označuje výkričníkom. Rozkazovací zámer sa vyjadruje:
1)rozkazovacím spôsobom
Ber sa domov! (Ondrejov)
Vezmi šaty a hoj! (Slepačia polievka pre dušu...)
Otvorte!
2)oznamovacím spôsobom a zvolacou intonáciou
Si tam ticho! – Nie si tam ticho! Čakaš tam!–Nie tráp ho!(Slepačia polievka pre dušu..)
3)neurčitkom
Počkať! Stáť! Otvoriť!
Skočiť! Rozbiť! Utekať! Padnúť!(Slepačia polievka pre dušu..). 4)podmieňovacím spôsobom a zvolacou intonáciou
Keby si netaral!
Keby ste odišli! Keby si to pozberal!(Slepačia polievka pre dušu...).
5)neslovesnými jednočlennými oznamovacími vetami
Dolu chlapci, dolu z priča!Každý máme šľah od biča. (Jesenský)
Útok ! Poklad! (Slepačia polievka pre dušu...).
Želacie (dezideratívne) vety
Želacie vety sa obyčajne neobracajú na určitého počuvajúceho a hovoriaci vyjadruje vôľu zmiešanú s citom.K želacím vetám patria aj pozdravy, kliatby, zariekania a pod.
Schéma:
Želacia častica + kondicionál VF + klesavá intonácia Namiesto kondicionálu môže stáť indikatív.
K želacím časticiam patria: bárs/bár, kiež,kiežby,aby,žeby,keby,čoby,by, bodaj,nech,...
Intonácia vrcholiaca na slove ktorým sa pomenúva jadro želania.
Napr:
želania: Mali by sme ostáť.
Keby on prišiel. Mali by sme sa hrať.(Slepačia...)
pozdravy: Dobrý deň.Dobrý večer. Šťastlivú cestu.
Ahoj! Doví!
kliatby: Sto striel! Paru nech to tlači! Do paroma! Keby mali nádej mali by sme aj viery.(Slepačia ...)
Istotná (persuazívna) modálnosť
Hovoriaci zaujíma osobný postoj k svojej výpovedi pomocou hodnotiacich slov, slovných spojení alebo pomocou vsunutých samostatných viet.Hovoriaci vyjadruje istotu o stupni platnosti svojej výpovede ktorá je oznamovacia alebo opytovacia.Istotná modálnosť sa vyjadruje lexikálnymi prostriedkami a to
Sú hodnotiace častice napr: iste,akiste,zaiste, doista, podistým,zrejme,asi,azda,možno,(na)ozaj,vlastne,sotva a pod. napr: Azda ju len pustia.(Tajovský)
Istotne niekto ma tam čaká. – Asi viem.(Slepačia ...)
Istotná modálnosť sa vyjadruje aj morfologickými prostriedkami a to:
Nezaručené tvrdenie sa vyjadruje futúrom a kondicionálom:
Napr:
To by sa mu ešte páčilo. Bude sa ti asi páčiť tam.
Asi ti táto prednáška bude zaujímava.(Slepačia...).
Druhotne sa istotná modálnosť ešte vyjadruje modálnymi slovesami:
Napr:
Vlani mali bieleho kocúra, ale ho ktosi musel zabiť.(Jašík) - Vlani mal fúzi a teraz ich nemá.(Slepačia...)
Voluntatívna (vôľová) modálnosť
Hovoriaci môže vo výpovedi vyjadriť, či pokladá dej za nevyhnutný, alebo možný a pod.Voluntatívna modálnosť sa vyjadruje lexikálnymi prostriedkami, a to modálnymi slovesami (musieť,chcieť,môcť,mať smieť,dať, nechať),modálnymi príslovkami (treba-netreba, možno-nemožno, hodno-nehodno, slobodno-neslobodno) a slovesa s polomodálnou semantikou (mieniť,odmietať,hodlať,...).
Napr:
Musime konečne začať.Mám doma robotu.-Načim sa dať do robote.(Slepačia..)
Každá veta je modálne sformovaná a práve preto možno aj nie je tak dôležité čo sa povie ale ako sa to povie (s akým myšlienkami v hlave).
Litertúra:
Mistrík,J.:Slovosled a vetosled v slovenčine.1.vyd.Bratislava,Vydavateľstvo SAV 1966.
Mistrík,J.:štýlistika. Bratislava,Vydavateľstvo SPN 1997.
Oravec,J.-Bajzíková,E.:Súčasný slovenský spisovný jazyk – Syntax.Bratislava,Vydavateľstvo SPN 1986.
Príklady z
Canfield,J.-Hansen,M.V.-McCartyová,M.:Slepačia polievka pre dušu dalšie príbehy, ktoré otvoria vaše srdce a zohrejú vašu dušu.Bratislava, Vydavateľstvo SOFA 1997. Preložili:Mgr.Miriam Ghaniová, Mgr.Dastagir Ghani.
Napísala Zorana Kukicová študentka slovenského jazyka a literatúry z Juhoslávii.