Matej Bel životopis
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 3166×
Příbuzná témata
Matej Bel životopis
MATEJ BEL a SAMUEL MIKOVÍNIMatej Bel sa narodil 22. marca 1684 v Očovej. Pochádzal z roľnícko- mäsiarskej rodiny. Univerzitu absolvoval v Halle. Už počas štúdií sa prejavili jeho všestranné záujmy. Zaujímal sa o kultúru, históriu, jazykovedu, národopis, zemepis, hospodárstvo a prírodné vedy. Stal sa priekopníkom moderných vedeckých metód. Vychádzal z dopredu organizovaného výskumného plánu, opieral sa o historické pramene a archívne dokumenty, usiloval sa o kritické spracovanie materiálu. Bol to jediný Slovák, ktorému bola časť diela publikovaná vo francúzskej encyklopédii. Napísal okolo 50 diel, štúdií a článkov v jazyku latinskom, nemeckom a maďarskom. Za svoje všestranné vedecké zásluhy bol povýšený do zemianskeho stavu a už za života sa mu dostalo honosné označenie: Veľká ozdoba Uhorska. Bol všestranne vzdelaným učencom, tiež aj členom mnohých vedeckých spolkov. Bol jednou z najväčších a najvýznamnejších osobností kultúrneho života v Uhorsku v 18. storočí.
Matej Bel bol tiež evanjelickým farárom, ako kňaz pôsobil v Banskej Bystrici, kde sa v roku 1714 stal rektorom evanjelického lýcea. Od roku 1719 pôsobil ako farár a rektor lýcea v Bratislave. Bratislavské lýceum sa jeho zásluhou stalo jednou z najlepších škôl v celom Uhorsku tak ,že zmodernizoval vyučovací proces, zaviedol vyučovanie domáceho jazyka, a takzvaných reálnych predmetov , napr. zemepisu.
Jeho svetonázor v mladosti výrazne ovplyvnilo stavovské povstanie uhorskej šľachty proti Habsburgovcom, vedené Františkom II. Rákocim , ktoré dávalo protestantom možnosti náboženských slobôd. Ako jeho prívrženca, ho v januári 1709 v Banskej Bystrici odsúdil cisársky generál Heister ako buriča. na smrť, no napokon ho omilostil.
Za svoje pokrokové spoločenské názory mal neprajníkov najmä medzi šľachtou, meštianstvom i v samej cirkvi v Uhorsku ale aj mimo neho. Okolo roku 1720 ho obvinili, že študijné cesty po Uhorsku, na ktorých skúmal prírodné podmienky jednotlivých oblastí a možnosti ich ekonomického využitia, využíva na špionáž pre cudzie mocnosti. Tomuto obvineniu sa ubránil a svojou vedeckou prácou získal verejné uznanie, ktoré bolo nezvyklé na evanjelického vzdelanca. Bol jedným z najvzdelanejších spisovateľov v 18. stor.
Jeho prvým dielom bolo dielo: Úvod do dejín dávneho a súvekého Uhorska, ktoré napísal v roku 1723. Podal tu ukážky zemepisného spracovania a snažil sa o zmapovanie Uhorska po stránke národopisnej, jazykovej aj historickej.
Cenné na tomto diele je najmä to, že autor podáva obraz vtedajšej spoločnosti a spôsobu života. Zmieňuje sa aj o prirodzenom nadaní a pracovitosti slovenského ľudu.
Napísal aj množstvo úvodov ku knihám. napr. ku gramatike Pavla Doležala : Gramatika slovensko-česká. Okrem toho, že tu podal rozčlenenie slovanských jazykov, s uznaním sa vyjadril o národnom jazyku, ktorý v ničom nezaostával za svetovými jazykmi.
K veľkým Belovým zásluhám patrí aj jeho pokus o prvé systematické vydávanie Bratislavských novín (1721-1722), ktoré prinášali správy o kultúrnych udalostiach.
Vyvrcholením celoživotnej práce Mateja Bela bolo dielo Historicko-zemepisné vedomosti o novom Uhorsku, ktoré sa nazýva aj Notície .Z plánovaných 6-7 zväzkov vyšli 4.
1.zväzok zahrňuje historicko-geografické poznatky Bratislavy a Bratislavskej stolice,
2. zväzok dokončuje Bratislavskú stolicu a zahŕňa aj stolicu Turčiansku, Zvolenskú a Liptovskú,
3. zväzok obsahuje stolice Pešť, Pilis a Solt,
4. zväzok obsahuje stolice Novohradskú, Tekovskú, Hontiansku, Nitriansku a Malohontskú.
(V 5. zväzku mali byť stolice Gemer, Šariš, Zemplín, Abov.)
(V 6. Komárno, Ostrihom, Orava, Trenčín.)
Tlačou vyšli iba štyri zväzky v rozmedzí rokov 1735 - 1742. Obsahujú zemepisné, národopisné, historické i prírodovedné poznatky .
Notície boli výsledkom jeho spolupráce so študentmi, profesormi a učencami z celého Uhorska. Autorom máp bol cisársky kartograf, hvezdár a profesor na Banskej akadémii Samuel Mikovíni, ktorý sa narodil v roku 1686. Pochádzal z Cinobane- Turíčok.
Notície sa stali cenným historickým materiálom uhorskej i slovenskej minulosti. Matej Bel urobil veľa aj pre dobré meno a kultúru Bratislavy, v ktorej strávil väčšiu časť svojho tvorivého života.
Okrem iného bol pápežom Klimentom XII. vyznamenaný zlatou medailou a cisár Karol VI ho povýšil do šľachtického stavu.
Vždy sa hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. V jeho dielach vyzdvihoval kladné vlastnosti Slovákov, najmä ich pracovitosť, podnikavosť a učenlivosť, a obhajoval ich nároky na rovnoprávne postavenie v Uhorsku.
Zomrel náhle, na srdcovú nevoľnosť, 25. augusta 1749,keď sa vracal z Nemecka do Bratislavy.Hrob Mateja Bela sa však nezachoval. Zanikol pod budovami nových bratislavských ulíc.
Výber z Belovho diela vydal po smrti Ján Tomka - Sasky pod názvom: Zemepisná príručka Uhorska.