Makroekonomický pohľad na kapitálové trhy
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 3395×
Příbuzná témata
Makroekonomický pohľad na kapitálové trhy
MAKROEKONOMICKÝ POHĽADNA KAPITÁLOVÝ TRH
Cieľom každého ľudského konania je uspokojovanie potrieb – rast spotreby. Nevyhnutnou podmienkou pritom je nahrádzať priame procesy produktívnejšími sprostredkovanými procesmi, jednoduché formy výroby zložitejšími, využívať nové technológie, objavovať nové výrobné zdroje a substituovať nimi obmedzené, resp. vyčerpané. Praktické využitie nových poznatkov vždy vyvoláva investície – čistý prírastok zásoby kapitálu. Kapitálový trh si vynucuje značnú makroekonomickú analýzu. Ako vieme, úroveň národohospodárskeho výstupu závisí od rovnováhy na štyroch trhoch, a to: trhu statkov a služieb, trhu práce, trhu kapitálu a peňažnom trhu. Tieto trhy sú navzájom tesne prepojené. Kapitálový trh a trh statkov a služieb sú vo vzájomnej interaktívnej podmienenosti s trhom práce. , čoho dôsledkom je rast alebo pokles hrubého domáceho produktu a nezamestnanosti. Všetky procesy, ktoré sa tu uskutočňujú, sa zároveň odrážajú na peňažnom trhu – pričom je len samozrejmé, že aj stav peňažného trhu implikuje stav týchto trhov – rast alebo pokles cenovej hladiny, reálnych miezd a pod.
Tvorba nového kapitálu vedie k ekonomickému rastu a zvýšeniu celkového outputu. Zároveň rastie aj súčasná úroveň spotreby, ako aj bohatstvo spoločnosti. Každý ekonomický subjekt sa pri alokácií svojho bohatstva rozhoduje medzi niekoľkými alternatívami s rôznou mierou výnosnosti a rizika. Toto rozhodnutie je dôležitým makroekonomickým procesom. Ovplyvňuje úroveň celkového outputu, jeho rozdelenie na súčastné a budúce použitie. Podmieňuje úroveň zamestnanosti, ekonomický rast, cenovú hladinu, ako aj ďalšie makroekonomické veličiny.
Funkcie kapitálového trhu
v makroekonomickom rozhodovaní
Finančný systém predstavuje v spoločnosti mechanizmus na transformáciu verejných úspor na také investície, ktoré umožňujú rozvoj hospodárstva, vznik nových pracovných príležitostí a zvyšovanie životnej úrovne. Tradične sa finančné systémy jednotlivých krajín rozdeľujú na dve skupiny. Ide jednak o finančný systém s dominanciou bankového sektora, ako je to napr. v Nemecku a Japonsku a jednak o finančný systém orientovaný na kapitálový trh, ako je to napr. v USA alebo Veľkej Británii. V súčasnosti sa však rozdiely medzi týmito systémami stierajú. Maní sa charakter tradičného bankovníctva. Banky čoraz viac vystupujú na kapitálovom trhu ako finanční sprostredkovatelia. Finančný systém, kde prevláda tzv.
nepriame financovanie uskutočňované pomocou finančných sprostredkovateľov, ako sú napr. obchodné banky, sporiteľne, poisťovne, úverové družstvá, finančné spoločnosti, penzijné fondy a iné podobné organizácie, je charakterizovaný najmä tým, že existuje len veľmi nízke riziko, pretože väčšina vkladov má zaručený fixný úrok, ktorého výška sa neviaže na hospodárske výsledky podnikov, do ktorých investovala príslušná banka a vklady sú poistené. Pri takomto finančnom systéme banky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri financovaní podnikov, čo sa často spája aj s vlastnením akciového podielu v stredných a veľkých firmách. Finančný systém založený na priamom financovaní s využitím peňažného a kapitálového trhu znamená, že tok úspor a investícií sa uskutočňuje priamo medzi veriteľom a dlžníkom, resp. polopriamo – pomocou maklérov a dílerov. Výnos nie je garantovaný a spravidla závisí od úspešnosti investície, pričom existuje pomerne veľké riziko. Jeho hlavnou prednosťou je vysoká pružnosť a efektívnosť, čo sa dosahuje tým, že firmy sú kontrolované veľkým počtom investorov, ktorí svoje názory vyjadrujú pomocou pohybu cien akcií na trhoch.
Kapitálový trh teda plní pri ekonomickom rozhodovaní jednotlivých subjektov predovšetkým alokačnú a informačnú funkciu. Vo vyspelých ekonomikách sa na kapitálový trh dostáva podstatná časť investičných príležitostí a tu sa stanovuje ich objektívna cena. Na prijímanie rozhodnutí musia investori za rovnakých podmienok a v rovnakom čase mať dostupné informácie, pretože inak sa skresľujú signály trhu o stave ekonomiky. Tým sa znižuje účinnosť alokačnej funkcie. K tomu je potrebné splnenie dvoch základných podmienok:
1. transparentnosť
2. likvidita kapitálového trhu.
Transparentnosť sa zakladá na priehľadnosti, zrozumiteľnosti pravidiel a na vzájomnej dôvere, etike a rešpektovaní sa účastníkov trhu.
Likvidita kapitálového trhu je daná rýchlosťou a nákladmi, s akými možno premeniť rôzne formy aktív do formy najlikvidnejšieho aktíva – peňazí. Likvidita trhu závisí od toho, ako je tento prístupný pre investorov, aké investičné akcie ponúka, ako je pre nich nákladný, aké su poplatky z prevodu cenných papierov, odmeny maklérom, dane, aké sú transakčné náklady atď. Informačná funkcia kapitálového trhu závisí od toho, ako trhové ceny odrážajú všetky dostupné informácie. Tieto informácie môžu byť:
verejné i neverejné, ktoré môžu investori získať
všeobecne dostupné informácie, ktoré sa pravidelne zverejňujú, napr.
výročné správy, informácie publikované vo finančnej tlači a pod.
informácie z analýzy vývoja cien.
Aplikáciou týchto skupín informácií na kapitálový trh môžeme určiť tri stupne informačnej efektívnosti trhov:
a) slabá informačná efektívnosť trhu – ceny okamžite zahrnú všetky minulé informácie
b) polosilná efektívnosť trhu – ceny okamžite reagujú na všetky verejne dostupné minulé i súčasné informácie, preto investori nemôžu dosiahnuť nadpriemerné výnosy,
c) silná informačná efektívnosť trhu – ceny reagujú na všetky verejné i neverejné informácie. Žiadny investor nemôže dosiahnuť nadpriemerné výnosy, pretože už žiadna informácia nezabezpečí najvyššie výnosy.