Literatúra Diela na podrobnú analýzu v druhom ročníku gymnázia

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Literatúra Diela na podrobnú analýzu v druhom ročníku gymnázia

Diela na podrobnú analýzu

1. Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
2. Fiodor Michailovič Dostojevskij: Zločin a trest
3. Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier
4. Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Kareninová
5. Honoré de Balzac: Otec Goriot
6. Pavol Országh Hviezdoslav: Herodes a Herodias
7. Pavol Országh Hviezdoslav: Ežo Vlkolinský
8. Pavol Országh Hviezdoslav: Gábor Vlkolinský
9. Pavol Országh Hviezdoslav: Hájnikova žena
10. Svetozár Hurban Vajanský: Suchá ratolesť
11. Martin Kukučín: Neprebudený
12. Martin Kukučín: Rysavá Jalovica
13. Martin Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie...
14. Martin Kukučín: Dom v stráni
15. Jozef Gregor - Tajovský: Maco Mlieč
16. Jozef Gregor - Tajovský: Apoliena
17. Jozef Gregor - Tajovský: Mamka Pôstková
18. Jozef Gregor - Tajovský: Pastierča
19. Jozef Gregor - Tajovský: Statky – zmätky
20. Božena Slančíková – Timrava: Skon Paľa Ročku
21. Božena Slančíková – Timrava: Ťapákovci
22. Božena Slančíková – Timrava: Bez hrdosti
23. Božena Slančíková – Timrava: Hrdinovia










· Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch
Autor: Ján Palárik
Útvar: divadelná hra- veselohra
Kompozícia: div. hra v troch dejstvách
Forma: autor využíva zámenu dvojitú zámenu postáv, aby poukázal na charaktery jednotlivých postáv a aby dosiahol komickosť situácie, prvky ľudovej slovesnosti (ľud. piesne, porekadlá)
Miesto deja: kaštieľ grófky Hrabovskej (Turiec)
Téma: zmierenie šľachty a ľudu + zmierenie Slovákov a Maďarov
Idea: sila lásky a priateľstva
Hlavné postavy: grófka ELIZA HRABOVSKÁ- sirota, veľmi milá a priateľská, váži si ľudí, hlási sa k slovenskému pôvodu
MILUŠA- dcéra učiteľa, ktorá je vychovávaná v národnom duchu a k tolerancii voči Uhorsku; je krásna, vzdelaná a bystrá, pozná cudzie jazyky, ale uprednostňuje slovenčinu
barón ĽUDOVÍT KOSTROVICKÝ- snúbenec grófky Hrabovskej, úprimný v citoch; má slovenský pôvod, ale hlási sa k Maďarom- maďarón
inžinier ROHON- priateľ baróna zo študentských čias; pôvodom Slovák, ale prostredím pomaďarčený; veľký Milušin vplyv- vráti sa k Slovákom
Orieška- dedinský rechtor, Milušin otec; statočný a múdry človek
komorná CAPKOVÁ- nafúkaná a nesympatická slúžka; veľmi povýšenecká k služobníctvu i k Miluši
Jazykové prostriedky: epitetá: klasový veniec, slovenský ľud.. porekadlá: keď medzi husi kameň hodíš, tá gágne, ktorá cíti
prirovnanie: oko- zrkadlo duše
symboly slov.

národa: obžinky, kroje, ľudová slovesnosť, žnice a ženci
Znaky:
1. rozpor dvoch skupín- buržoázie a ľudu (povýšenectvo u baróna k Capkovej)
2. situovanie deja do prítomnosti (obdobie po skončení žatvy)
3. hrdinami sú aj obyčajný ľudia (Miluša, Rohon)
4. dej sa odohráva v prostredí celej spoločnosti
5. problém rieši kolektív v kaštieli
Dejová línia: Mladá grófka Eliza Hrabovská žije v svojom kaštieli na dedine. Je sirota, preto si zvolila za svoju stálu spoločnicu Milušu. Tá má na ňu veľký vplyv. Grófka je od detstva zasnúbená s Ľudovítom Kostrovickým, ktorého spozná až na obžinkoch. Aby mohla Eržika lepšie spoznať svojho nastávajúceho, rozhodne sa vymeniť si úlohy s Milušou- Miluša bude hrať grófku a grófka sa oblečie za žnicu. Ľudovít prichádza aj zo svojim priateľom Rohonom a aj oni si zmenia úlohy. Rohon sa zaľúbi do Milušky a ona doňho. Ľudovíta upúta Eržika preoblečená za žnicu a zaľúbi sa do nej. Vysvitne kto je kto, i príčina zámeny osôb a úloh. A keďže aj pri zámene sa do seba zaľúbili tí praví, končí sa celé dobrodružstvo pri obžinkoch objatím dvoch šťastných párov. Obžinky sú národný ples Slovákov pri skončení žatvy. Pán barón na nich spozná tie báječné zádumčivo- veselé spevy ľudu nášho, uvidí jeho národné obyčaje, jednoduché mravy, srdečnú úprimnosť a oddanosť k svojim zemským pánom, ale aj biedu národu.
Výmena charakterov:
grófka Eliza- pod vplyvom Milušky má oveľa bližšie k ľudu ako predtým, komorná Capková jej vyčíta priateľstvo s Milušou
Miluša ako osobnosť ďaleko prevyšuje grófku. Grófka to uznáva a Miluši sa vovšetkom podrobuje, ale len ako človek, a nie ako osoba stojaca vyššie v spoločnosti.- Ide najmä o tretie dejstvo, kde z podtextu cítiť grófkinu urazenosť nad tým, že domnelý barón sa nezaľúbil do nej, ale do Miluše. Grófka sa správa k Miluši pichľavo.
barón Kostrovický- rozpor jeho osobnosti cítime hneď na začiatku, keď prichádzajú s Rohonom
v uhorskom obleku a aj keď sú Slováci, hovoria maďarsky, vždy presadzuje svoju maďarčinu
Rohon- na začiatku ovplyvnený maďarským prostredím, po príchode sa poddáva MIlušiným rečiam a opäť sa vracia k Slovákom
- barón a Rohon sú charakterovo odlišní, Rohon sa vráti k Slovákom, barón je aj naďalej maďarón





· Zločin a trest
Autor: Fiodor Michailovič Dostojevskij
Útvar: román
Hlavné postavy: Rodion Raskoľnikov- chudobný študent
Duňa- jeho sestra
Soňa Marmeládová
Lužín
Dejová línia: Rodion žije s matkou a so sestrou. Sú veľmi chudobní, chce ich zabezpečiť, pretože jeho sestra Duňa sa má možnosť vydať za bohatého Lužína.

Duňa cíti k Lužínovi odpor, ale chce sa sebaobetovať pre rodinu. Táto obeta Rodionovi pripomína obetu Sone Marmeládovej, ktorá so svojimi súrodencami po smrti rodičov žije v chudobnej štvrti. Aby mohla súrodencov zabezpečiť, živí sa prostitúciou. Rodion nevidí rozdiel medzi Duňou a Soňou, a tak sa rozhodne, že zabije úžerníčku, a tým pomôže nie len svojej rodine, ale aj ostatným, ktorých zdiera. Aby sa Rodion ospravedlnil sám pred sebou, vymyslí si teóriu obyčajných a neobyčajných ľudí: „V spoločnosti žijú ľudia obyčajní aj neobyčajní (tých je menej, radí tu aj sám seba). Neobyčajní ľudia môžu konať aj neobyčajné veci – môžu zabiť.“ Úžerníčku zabije sekerou, zoberie jej kľúč od bielizníka. Prichádza úžerníčkina sestra, zabije aj ju. Má síce peniaze, ale aj výčitky svedomia. prizná sa Duni, je postavený pred súd – pôjde na Sibír. Ide tam s ním aj Soňa Marmeládová.
Záver diela: autor nehodnotí hrdinu ani kladne, ani záporne, necháva to na čitateľovi; vinná je spoločnosť, ktorá nútila Rodiona vykonať tento zločin; autor tvrdí, že vražda je zločin a treba ho v každom prípade potrestať bez ohľadu na to, že ho vykonal Rodion
+
· Chlapček u Ježiška pri vianočnom stromčeku
Autor: Fiodor Michailovič Dostojevskij
Znaky:
1. hrdina je obyčajný človek – chlapček – je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije
2. autor zobrazil celú spoločnosť – chudobný chlapček – bezdomovec
– deti v izbe – z vyššej spoločnosti
3. autor zobrazil pozemský aj nadzemský život
4. rozpor buržoázie a ľudu- bohatí ho odstrčili, väčší chlapec ho zbil

· Vojna a mier
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Útvar: epopeja- je to dielo, ktoré hovorí o veľkej udalosti z dejín vlastného národa; má bohato rozvinutý dej a vystupuje tu veľké množstvo postáv (500), dielo je veľmi rozsiahle (väčšie ako román); všetky udalosti sú písané tak, akoby ich písal ľud
Hl. postavy: generál Kutuzov, cár Alexander, Pier Bezuchov, Napoleon, Nataša Rostovovová, Volkonský
-je to historický román, v ktorom autor zobrazil život vyššej ruskej spoločnosti 19. storočia, ale aj život obyčajných ľudí- vojakov, šľachty
-je to otvorený román, ROMÁN RIEKA, v ktorom sa stále niečo mení, vyvíja
-v popredí je téma vojny- 2 etapy: I. 1805-1807 – prvá vojna
II. 1812 – druhá vojna

· Anna Kareninová
Autor: Lev Nikolajevič Tolstoj
Útvar: psychologicko-spoločenský román
Téma: v popredí sú dve hlavné témy:
I. život Anny Kareninovej, prostredníctvom ktorej zobrazil hlbokú morálnu krízu spoločnosti
II.

príbeh statkára Levina, v ktorom zobrazil svoje psychologické, sociálne a filozofické náhľady
Hl. postavy: Anna Kareninová- mladá, krásna a nevšedná žena, ktorá sa rozhodne ísť svojou vlastnou cestou aj napriek konvenciám
Karenin- veľmi meravá povaha, málokedy sa v ňom prejaví skutočný človek,chýba mu láska, ktorú nevie rozdávať; Anna má lásky nazvyš, no on ju nechce prijať
Vronskij- milenec Anny, ktorý dbá na spol. konvencie aj naprik tomu, že Annu miluje, nedokáže ju urobiť šťastnou
-je to sonda do prostredia aristokratických meštiackych rodín, podáva obraz Ruska v II. polovici 19. storočia
· Otec Goriot
Autor: Honore de Balzac
Útvar: román
Kompozícia: román kompozične súvisí s celým projektom ĽUDSKEJ KOMÉDIE
Forma: autor vytvára postavy, ktoré predstavujú stelesnenie niektorej ľudskej vlastnosti; opis používa ako súčasť deja
Miesto a čas deja: Paríž, 19. storočie
Téma: všemocnosť peňazí vo francúzskej spoločnosti v 19.

storočí
Idea: nekonečná, sebaobetujúca láska k dcéram
Hlavné postavy: otec Goriot- cestovinár, ktorý prichádza do penziónu ako bohatý človek, no čím je chudobnejší, tým býva vyššie; svoje dcéry vychoval extrémnou láskou (opičou láskou), rozmarne, híčkal ich; vychoval ich tak, aby ich záujmy boli nadradené nad jeho potreby- to sa neskôr obrátilo proti nemu – ignorovali ho, považovali ho za chudáka; v penzióne si rozumie s Eugénom; pred smrťou by mu pomohla láska dcér, ktorú už 10 rokov nedostáva, no to sa nestane
Eugéne de Rastignac- mladý študent z chudobnej šľachtickej rodiny; vie, že ľahšia cesta nahor- do spoločnosti vedie cez salóny a vplyv žien; najprv sa mu páči Anastasia, ale keď pred ňou spomenul otca Goriota, viac si ho nevšímala; zamiluje sa do Delfíny; po Goriotovej smrti si požičal peniaze, aby mu mohol zaplatiť pohreb (v románe môžeme pozorovať zmenu jeho charakteru)
Vautrin- zločinec, ktorý bojuje proti spoločnosti vlastnými spôsobmi
pani Vauquerová- snaží sa zbohatnúť na všetkom a za každú cenu, túži po majetku
Anastasia de Restaud- krajšia a elegantnejšia zo sestier
Delfína- krásna, menej elegantná, milá a úprimnejšia k otcovi
-sestry nemajú dobré vzťahy, v spol., kde žijú nemôžu prejaviť prirodzený cit k otcovi- spoločnosť by ich odsúdila; keď otec dostal porážku Anastasia musela byť na plese, aby dokázala, že má diamanty, ktoré založila a Delfína bola pozvaná k pani de Beauséant; neprišli ani na otcov pohreb- otcovo telo na cintorín odprevadili len dva prázdne koče oboch šľachtických rodov
Jazykové prostriedky: symboly: poschodia penziónu- spoločenský rebríček (bohatší nižšie, chudobný vyššie)
-Vautrin- stelesňuje spoločenské zlo
-zamlčanie otca u Anastasie- odstup medzi spol. vrstvami
rečnícke otázky, dialógy, rozľahlé súvetia...
Znaky:
1. dej sa odohráva v prítomnosti (19. stor. Francúzsko)
2. charakter postavy je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije (Anastasia, Delfína)
3. kritický postoj k spoločnosti, k spoločenskému systému
4. autor zobrazuje všetky spoločenské vrstvy (chudobní, bohatí; študent, zločinec, šľachtic...)
5. zobrazuje nedostatky spoločnosti (spol. má určité zákony, ktoré sa nesmú porušovať)
6. prostredie, v ktorom žijú postavy , autor dokonale pozná

Myšlienky:
„Človek musí umrieť, aby poznal, čo sú deti.“
(otec Goriot pred smrťou)
„A teraz uvidíme, kto z koho.“
(Eugéne)













· Herodes a Herodias
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: divadelná hra
Kompozícia: dráma v piatich dejstvách
Čas deja: biblické časy
Téma: ničivá sila nevernej lásky ovplyvnená vášňami
Idea: manželská nevera, ktorá narušila vzťahy medzi hlavnými postavami
Hlavné postavy: Herodes- neskúsený optimista, je neverný svojej manželke, vladár nad štvrtou časťou Palestíny
Tamar- Herodesova manželka
Herodiada- ctižiadostivá, túži po sláve, neverí sladkým rečiam, je neverná manželovi
Filip- manžel Herodiady
Salome- dcéra Herodiady a Filipa
Ján Krstiteľ- biblická postava, idea kresťanstva
Manahen- kladná postava
dva svety: 1. STARÝ ŽIDOVSKÝ- patria tu: Herodes, Herodiada, Salome
2. KRESŤANSKÝ- patria tu: Tamar, Ján Krstiteľ, Manahen
Jazyk: 1. reč viazaná (verše)- 5-stopový jambický nerýmovaný verš
-hovoria tak všetky hlavné postavy (postavy z vyšších vrstiev)
2. reč neviazaná (riadky)- ľudové výrazy, prirovnania
-hovoria tak postavy z ľudu, úradníci, Rimania
3. biblizmy- Ján Krstiteľ
Dejová línia:
I. dejstvo: dej- v meste Tiberias, v predsieni Herodesovho paláca- prípravy na uvítanie kráľa Herodesa- ten sa vráti z Ríma bez kráľovskej koruny na hlave prichádza s ním aj Salome a Herodiada- ako náhrada za jeho manželku Tamar, lebo ona je neplodná; po nejakom čase prichádza Filip po svoju manželku a dcéru
-objavujú sa tu lyrizmy
- vyvíjajú sa charaktery (hlavne Manahen)
-Herodes a Herodiada predstavujú zlo
-Tamar a Ján Krstiteľ predstavujú dobro
II. dejstvo: dej- okolie Galádu; krst Ján Krstiteľa znamená očistu, Jána označili za buriča, dej sa presúva na púšť, po Jána prichádza náčelník a spolu odchádzajú ku kráľovi
-téma II. dejstva: spoločenské postavenie židovského ľudu
III.

dejstvo: dej- hrad Makor
-Salome prejavuje svoje city navonok
-Filipa dal Herodes skoliť a Jána Krstiteľa uväzniť
IV. dejstvo: Ján Krstiteľ je vo väzení; Herodiada svoje ciele dosahuje zlom; rozhodli, že Ján bude oslobodený, no aj napriek tomu zomiera, lebo Salome si žiada jeho hlavu; na rozkaz Ríma má byť Herodes vyhnaný do Galie
V. dejstvo: Tamar odišla, jej otec útočí na hrad; Herodes zvádza Salome a tým pobúri Herodiadu; Herodes znova odchádza do Ríma;
-tragédia končí tým, že Herodiada povie dcére, že Herodes dal zabiť jej otca


· Ežo Vlkolinský
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav:
Útvar: epos
Miesto a čas deja: dedina Vlkolín, koniec 19. storočia
Téma: obraz života na oravskej dedine koncom 19. stor. Idea: problém zemianstva a jeho vzťah k sedliactvu
Hlavné postavy: Ežo Vlkolinský (Ezech, Ezechiel)– mládenec zo zemianskej rodiny, poslušný, pracovitý, hrdý ochotný,
Estera Vlkolinská (Hestera) – Ežova matka, zarytá zemianka, tvrdá, panovačná, hrdá, neústupná, nie veľmi bohatá
Eliáš Vlkolinský – Ežov strýko, zarytý zeman, skúpy, vypočítavý
Žofka Bockovie – krásna mladá sedliačka; má rada Eža
Benko- syn Eža a Žofky; prítulný, úprimný a neodbitný
Dejová línia: Beňo, Ežov otec, zomiera a Ežovi prikázal, aby si ctil matku a aby ostal verný Bohu. Ežo má rád Žofku Bockovie. Matka mu zakazuje za ňou chodiť a núti ho, aby si zobral jej krstňa. Ežo sa riadi vlastným rozumom, nepoddal sa matke, a tak ho vyhodila. Odchádza k strýkovi, ten ho prijme aj napriek tomu, že je zeman. Vidí v ňom svojho syna, ktorého nikdy nemal, považuje ho za lacnú pracovnú silu. Tým, že ho prijal do svojho domu, sa chcel pomstiť Estere. Po nejakom čase Ežo požiadal Žofku o ruku a ona súhlasila. Konala sa svadba, ktorá bola miestom stretnutia zemanov i sedliactva. Ežo: „Sme rovní! Áno - zeman - nezeman,
v tom rozdielu viac niet.
Estera roky vzdorovala, až sa stretla s malým Benkom, jej vnúčikom. A tak ľad okolo jej hrdého zemianskeho srdca roztopila až nežnosť jej vnúčika a rozhodla sa prijať syna i nevestu do domu.
Záver diela: zmierenie medzi Esterou a Ežom, zmierenie zemanov a sedliakov; definitíve víťazstvo roľníctva nad zemianstvom
Rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi: správanie, reč, vystupovanie
Riešenie autora: autor tvrdí, že zemania sú triedou na úpadku a ponúka im dve možnosti:
a) buď sa spoja s ľudom a prežijú
b) nespoja sa a vrstva zemanov zanikne



· Gábor Vlkolinský
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: epos
Miesto a čas deja: dedina Vlkolín, koniec 19. storočia
Téma: úpadok zemianstva na konci 19. stor.

Idea: postupné hospodárske i morálne upadanie poprednej zemianskej rodiny Šimúna Vlkolinského
Hlavné postavy: Gábor Vlkolinský- Ežov bratranec
Šimún Vlkolinský- Gáborov otec
Gáborova matka
Marka Tomášovie- krstňa Estery; Ežo sa s ňou mal oženiť
Vedľajšie postavy: Aladár Farkáš
Zuzka Klocková
Dejová línia: voľné pokračovanie eposu Ežo Vlkolinský; tento epos je útočnejší; autor vidí pokračovanie zemianstva v splynutí s ľudom; dej je ovplyvnený históriou slovenského ľudu (cisársky patent, memorandum)
-Gábor si vybral za ženu Uľku Gažkovie, ale od svadby sa ustúpilo, lebo Gáborova matka začala piť; aj keď je Gábor z vyššej vrstvy rád pomôže po záplavách u Marky Tomášovie; keď sa Šimún dozvie, že Gáborova matka pije, chce ju zabiť sekerou; Marka je veľmi smutná, miluje Eža (aj keď on je už zadaný) a odmieta všetkých nápadníkov; Marka na jar zomiera, miesto stretnutia zemanov a sedliakov je pohreb; v závere eposu Gábor nevidí zmysel, prečo žiť – Ežo mu poradí, aby sa oženil, trebárs aj so sedliačkou (veď aj so sedliačkou sa dá pekne žiť- viď Ežo); autor tento príbeh neuzavrel – až v básni Dve návštevy (list Kukučínovi)- r. 1906 – Gábor sa oženil s dievčaťom od Bockovie
Znaky:
1. materializmus (Gábor a Uľka- odkladajú svadbu- hmotné statky)
2. rozpor dvoch skupín (Aladár Farkáš a Zuzka Klocková
3. hrdina- celá spoločnosť, charakter postáv sa počas deja vyvíja, vplyv spoločnosti
4. prostredie: vyššie vrstvy: Aladár; nižšie vrstvy- sedliaci
5. jazykové prostriedky: súvetia, priama reč, dialógy
6. problém rieši kolektív (priadky, rozhovory mládeže)
7. téma je prítomnosť
Symboly: Vlkolín- predstavuje Vyšný Kubín
priadky- symbol slov. ľudu
Kontrasty: Markina smrť na jar
Aladár Farkáš a Zuzka Klocková
Morálne úpadky: alkoholizmus- Gáborova matka pije
Šimún chce zabiť Gáborovu matku sekerou
Autorov odkaz pre ľud: človek nie je otrokom, ľudia sú si rovní
· Hájnikova žena
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav
Útvar: lyricko-epická skladba
Kompozícia: 18 kapitol, ktoré sú vsadené do epického rámca; na začiatku je lyrická báseň POZDRAV a na konci lyrická báseň ZBOHOM; kapitoly VI., XII. a XIV.

sú piesňové
Forma: 8 a 9-slabičný jambický verš
Téma: oslava života uprostred hornooravskej prírody ä
Idea: nekonečná a obetavá manželská láska
Postavy: Mišo Čajka- čestný, obetavý, chudobný, odvážny, smelý; miluje Hanku aj prírodu
Hanka Čajková- milá, verná, dobrá gazdiná, pracovitá, snaživá
Artuš Villáni- sebecký, panovačný, bezohľadný
Dejová línia:
POZDRAV- oslava prírody
I. kapitola: opis chalupy a kaštieľa – svet chudoby a bohatstva
II. kapitola: smrť starého Čajku- Michalovho otca v tichu prírody; Michal odchádza za starým Villánim a žiada ho o prácu
III. kapitola: Villáni mu dá prácu v horárni po otcovi; nemôže sa stýkať s Hankou, odchádza na vojnu; po príchode domov – na jar – sa s Hankou oženil a priši bývať do horárne
IV. kapitola: život mladomanželov; autor tvrdí, že šťastie spočíva v jednoduchosti, kráse a cti
V. kapitola: cesta do kostola – Hanka Mišovi prerozpráva sen, ktorý pokladá za predtuchu; v kostole celý čas Artuš pozoruje Hanku
VI. PIESEŇ o spoločnej láske, ktorá bude trvať naveky
VII. kapitola: Michal je v lese a Hanka sa pri potoku stretne s Artušom, ktorý je neodbytný a dotieravý
VIII. kapitola: úvaha o plynutí času
IX. kapitola: poľovnícke piesne, autor opisuje krásu jesennej prírody; poľovačka v lesíku (aj Artuš a Michal); Artuš poslal Miša za jeleňom a on odchádza za Hankou do horárne; Hanka sa bráni jeho činom, zoberie z klina záražec a zabije ho, prichádza Michal a vezme celý skutok na seba a na druhý deň sa priznal pred súdom
X. kapitola: Čajku uväznia a Hanka odišla k rodičom, matka ju pochopila, ale otec jej vynadal; jej matka po čase zomrela, a tak Hanka odišla z domu, potulovala sa v zime a pomiatla sa
XI. kapitola: súd – príchod Hanky, ktorá sa priznáva k vražde Artuša
XII. PIESEŇ o Hankinom žiali
XIII. kapitola: Michal zachráni život starého Villániho (lavička cez rieku) a Villáni im odpúšťa
XIV. PIESEŇ hviezd
XV. kapitola: život v horárni sa opäť vracia do normálnych koľají, Hanku k rozumu privedie dieťa a opäť žijú šťastne
ZBOHOM- dielo sa končí pozdravom; autor pozdravuje hory, lesy a dáva im zbohom
Znaky:
1. všetky spoločenské vrstvy
2. rozdiely medzi chudobnými a bohatými (kaštieľ Villániho a horáreň)
3. téma – prítomnosť
4. charakter postavy je ovplyvnený prostredím (Michal – les)
5. autor využíva priamu reč, dialógy a súvetia
Symboly: horáreň – chudoba; pokoj a šťastie
pochybný mrak – zloba (Artuš); Hanka – jednoduchý ľud
Kontrasty: 1. spoločenská úroveň – ľud a šľachta
2. mravná úroveň – mravná čistota a zhýralosť
3. situačná úroveň – obraz tichej prírody pred dramatickými situáciami
Jazyk diela: postavy a prostredia sú rozlíšené jazykom (deti- dialektizmy; súd- právnické termíny); hviezdoslavovské novotvary (van, hviezdka); využíva ľudovú slovesnosť; čos’, kedy’s, preds’, môž’, ač’…
Jazykové prostriedky: metafory, personifikácie, prirovnania, zvukomaľba, anafory, pleonazmus, hyperbola, klimax (stupňovanie významu po sebe nasledujúcich slov)
Záver diela: autor končí dielo zmierením Čajku s Villánim, čiže zmierením ľudu a šľachty
„Pozdravujem Vás, lesy, hory, Kam kročíš, myseľ prijme jas
z tej duše pozdravujem vás! a duša krídla od sokola…
Čo mrcha svet v nás skvári, zmorí. z tej duše pozdravujem vás!
Pozdravujem vás, lesy, hory,
pri odobierke nastokrát
· Suchá ratolesť
Autor: Svetozár Hurban Vajanský
Útvar: román
Kompozícia: 10 kapitol; dej je rámcovaný dvoma scénami:
na začiatku: Cesta kočom Vanovských
na konci: Cesta kočom Vanovských takmer po roku
Forma: často v úvode kapitol nájdeme pôsobivé opisy prírody, priame charakteristiky a opisy postáv; v odbočeniach využíva rozprávanie a využíva tiež retrospektívu
Miesto deja: Rudopolie
Téma: problém zemanov
Idea: v postave S. Rudopoľského zobrazuje typ zemana, ktorý by bol na prospech slov. národu
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský- mladý sčítaný zeman, ktorý študoval vo Viedni, pretože si myslel, že zahraničie ponúka iné možnosti, aké sú na Slovensku; do Rudopolia sa vrátil, lebo po svojich predkoch zdedil kaštieľ; je to aj veľmi talentovaný maliar; táto postava sa počas deja mení
Mária Vanovská- statkárka, krásna, mladá žena, ktorá slúži Rudopoľskému ako model; medzi ľuďmi sa cíti opustená; Stanislav vniesol do jej života eleganciu a vzruchy
Karol Vanovský- statkár, je za slovenskú vec, kandiduje vo voľbách, jeho jedinou starosťou je hospodárstvo; aj pod jeho vplyvom sa Stanislav mení
Anna Belinská- chovanica Karola a Márie Vanovských; milá, nie veľmi pekná; postupne stráca zrak, až oslepne, na konci diela zomiera
Albert Tichý- učiteľ, predstaviteľ inteligencie, je za slovenskú vec; pod jeho vplyvom sa najviac mení Rudopoľský
Adela Rybárička- mladá, rozšafná vdova, pôsobí ľahtikársky, v skutočnosti jej ale záleží na dobrom mene
Dejová línia: Stano Rudopoľský sa rozhodol vrátiť do Rudopolia po dvadsiatich rokoch a natrvalo sa usadiť v kraji svojich predkov.

Anna bola práve v knižnici, keď sem prišiel Stano. Obyvatelia Rudopolia nevedeli, čo si myslieť o staro-novom obyvateľovi. Jeho starý otec tu bol veľmi nepopulárny človek a ľudia ho nemali radi. Najčastejšie navštevoval dom Vanovských. Mária mala jeho sympatie. Tu sa spoznal s učiteľom Albertom Tichým a Annou. Jednou časťou ľudí v Rudopolí sú Maďari a druhou Slováci. Albert si všimol, že Stano nechápe národný život. Rozhodol sa, že mu porozpráva o Slovákoch, o národe a o literatúre. Stano postupne získaval kladný názor na národ. Zo strany Tichého pôsobila naňho hlave jeho osobnosť. Anna s Albertom si sľúbili vernosť a zasnúbili sa. V rodine Vanovských to bola dobrá správa. Na Vodíne sa zišli ľudia z Rudopolia a okolia. Bola tu aj Adela Rybárička. Nemala žiadny milostný románik a zakladala si na mravných hodnotách, hoci žila dosť výstredne. Adela sa zoznámila so Stanom. Vytvoril si na ňu záporný názor, no v skutočnosti naňho zapôsobila. Pri tomto výlete sa stretli obe skupiny – Maďari aj Slováci. Anna strácala zrak, začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi, a tak mu odkázala, že ho nenávidí, aby na ňu zabudol a že ho celý čas klamala Albert nechápal, čo sa stalo. Stano si uvedomil, že Adelu miluje. Bola priateľkou Márie a dobre vychádzala s Vanovskými. To sa mu veľmi páčilo. Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie a pridal sa k Slovákom. Pripravovali sa voľby. Anna oslepla. Ráno sa vrátil Albert a od Stana sa dozvedel, čo je s Annou. Anna sa nesmierne potešila, že Albert prišiel a rozhodol sa ostať pri nej. Stano sa v krčme ostro pohádal so Svatnayom. Konali sa voľby. Zvíťazil Pelmány. V dome Vanovských prežívali ťažké chvíle. Annina choroba sa zhoršovala. Po niekoľkých dňoch zomrela. Stano myslel na Adelu, na Svatnaya, na súboj. Adela sa oňho starala celý čas a tým sa ich láska ešte viac otužila.

Keď sa uzdravil, požiadal Adelu o ruku a mesiac boli manželia.

Jazyk diela: postavy aj rozprávač hovoria kultivovanou slovenčinou s využitím cudzích slov (koketa, šminky, fanatický, rezignácia, tenor, improvizovaný, diplomat…)
Problém zemanov u Vajanského: autor vedúcu úlohu pripisuje zemanom a tvrdí, že je to trieda, ktorá je schopná viesť slovenský národ, ak sa spojí s inteligenciou (spojenie Rudopoľského a Tichého) a ľud je podľa neho druhotnou masou
„suchá ratolesť“ = samotné zemianstvo



· Neprebudený
Autor: Martin Kukučín
Útvar: poviedka s tragickým koncom
Forma: konflikt autor ukončil tragédiou, hoci tlmenou poznaním, že smrť je pre Ondráša vykúpením
Miesto deja: dedina Lenovec a jej okolie
Téma: ľudský a spoločenský súcit aj za cenu klamstva
Idea: tragický príbeh mrzáka husiara Ondráša Machuľu
Postavy: Ondráš Machuľa- je tak majstrovsky psychologicky stvárnený, že patrí k najkrajším postavám slovenskej prózy; Ondráš má svoj vlastný husí svet a nikoho viac nepotrebuje; „Ondráš je veru biedny tvor. Kto len pozrie naň, musí ho poľutovať. Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou sa správajú k nemu ako k malému, slabému dieťaťu. Len on sám sa nedrží za mrzáka, spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu osudu a biede. Ba zdá sa, že sám seba drží za pekného, lebo často zastane ne brehu močidla a márnivo sa prizerá do jeho nečistej hladiny. Vkus má, vie rozoznať pekné od mrzkého – no o svojej osobe súdi predpojato. Nuž, je človekom.“
Totka- je veľmi pobožná, a to jej dodáva veľkú vážnosť v obci; „Neopustí núdzneho, čo by sama sebe mala utrhnúť. Ľudia uznávajú jej nadvládu a chránia sa jej jazyka. Z úcty ju volajú v celej dedine totkou.“
Zuzka Bežanovie- je veľmi pekná, patrí medzi najkrajšie dievčatá v dedine; Ondrášova „princezná“; zahráva sa s Ondrášom a sľúbi mu, že sa za neho vydá, no neuvedomuje si svoj čin
stará Bežanka- Zuzkina mať
Jano Dúbravovie- Zuzkin praví ženích
Dejová línia: Obidvaja rodičia Ondráša Machuľu zomreli a on žije pri matkinej sestre, ktorú všetci volajú totkou. Celý Ondrášov život je iný. Je dedinským husiarom a žije vo svojom svete, kde je len on, jeho husi a deti. Až raz tento krásny svet naruší dievča. Zuzka Bežanovie mu sľúbi, že sa zaňho vydá. V tej chvíli nastane v Ondrášovom živote zlom. Nerobí nič iné, len sa pripravuje na sobáš. Ešte netuší, ako sa s ním Zuzka zahráva. Dlhý čas ho vodí za nos, a nakoniec si vezme Jana Dúbravovie. Ondráš ešte aj po Zuzkinom sobáši verí, že sa so Zuzkou ožení. Nakoniec mu Zuzka povie, že to, že si ho vezme, bola len hra. Ondráš cíti veľké sklamanie, cíti sa podvedený a nezvláda situáciu. Medzitým niekto podpáli Bežanovie šopu. Všetci svadobčania zachraňujú, čo sa dá. Veci z domu, z komory, dobytok, ale nikto nemyslí na husi. Až zrazu si na nich spomenie Zuzkina mater. Ondráš neváha a vbehne do horiacej maštale po ne. Podarilo sa mu zachrániť najstaršiu hus, no on ostal navždy dnu. Horiaca strecha sa podlomila a navždy uväznila chudáka Ondráša v dračích plameňoch.
Jazyk diela: ľudový, jednoduchý
Jazykové prostriedky: epitetá (šimravé svetlo), frazeologizmy (hrach na stenu sypať, perly do blata hádzať, vodu do koša liať), prirovnania
Rozprávkové motívy: husiar, princezná, drak, stračí zámok
Znaky:
1. autor sa snaží zobraziť skutočnosť priamo, bez okolkov
2. dáva prednosť súčasnej téme, nevyužíva históriu
3. v popredí je slov.

ľud
4. autor zobrazuje skutočnosť, ale nepodáva riešenie
5. hrdinom je obyčajný človek, jeho charakter je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije
6. postavy sa počas deja nemenia
7. autor si v menšej miere všíma sociálne problémy a viac sa sústreďuje na psychologickú stránku hlavnej postavy
Novielka či poviedka Neprebudený sa svojou kompozíciou, ale aj tragickým vyústením vymyká z rámca Kukučínovej tvorby. Rozprávkové motívy sa rozbíjajú pod náporom skutočnosti a vnútorný požiar citov hlavného hrdinu- prostáčika z dedinskej periférie- sa premieta do skutočného požiaru.
Zobrazenie dediny Kukučínom: zobrazuje dedinu svojím láskavým humorom a nadsádzkou, konflikty medzi postavami sa snaží riešiť harmonicky napriek tomu, že si uvedomuje nedostatky; nesnaží sa ľudí kritizovať a poúčať, ale všetko zobrazuje z veselšej stránky a konečné riešenie necháva na čitateľovi

„Čas sa míňa chytro – ani sa nenazdáš, a zrazu stojíš tam,
kde sa ti žiada, alebo pred čím sa trasieš.“

„Ľudia pozerajú vždy len za tým, čo nemajú.
To, čo majú, nevážia si ani zamak.“

· Rysavá jalovica
Autor: Martin Kukučín
Útvar: poviedka
Miesto deja: dediny Adamovce a Mrhanovo
Téma: zlé susedské vzťahy a dôsledky alkoholizmu
Idea: zamotaný príbeh Krta a Trnku
Postavy: Adam Krt- krpciar, krpce predáva po jarmokoch, rád si vypije
Eva Krtová- Adamova žena, šetrí každú korunu, má rada svojho muža
Adam Trnka- gazda z Krtovho susedstva, duchovný kmotor Krta
Eva Trnková- Adamova žena, chamtivá po majetku
Dejová línia: Adam Krt odišiel na jarmok do Mrhanova predávať krpce a nakúpiť drobnosti na sviatky a kravu. Nakúpil veci a stretol suseda Trnku, ktorý viedol peknú rysavú jalovicu. Autor odbočil od hlavnej dejovej línie a opisoval nezhody susedovcov –kmotrovcov, ktoré ubližujú hlavne ich zvieratám (kohúty, koza). Autor sa vrátil k hlavnému deju. Krt chcel kúpiť Trnkovu jalovicu, ten mu ju predá za 33 zlatých, zapijú ju oldomášom. Keď vyjdú z krčmy a zistia, že krava tam nie je, začne hádka o peniaze. A tak Krt ostal bez kravy a bez peňazí. Po ceste domov ho pri starej vŕbe mátala bezhlavá žena a keď je udrel čugaňou, zmenila sa na psa. Od strachu padol do bútľavej vŕby a pobil hrnce i fľaštičky, ktoré kúpil na jarmoku. Po príchode ho Eva vykričí, vyhodí ho z domu a povie mu, že bez kravy sa nemá vracať. Hneď po jeho odchode prichádzajú Trnkovci aj s kravičkou. Keď išla Eva z jarmoku a videla kravu priviazanú pri krčme, tak ju vzala domov nevediac, že ju jej muž Adam predal kmotrovi. Trnka týždeň hľadal Krta a nakoniec ho našiel „kdesi pri Trantárii“ pracovať na píle, aby mohol vrátiť žene dve zlatky, ktoré si privlastnil. Odkedy sa Adam Krt vrátil domov, prestal piť a stará sa o gazdovstvo, ktoré sa pekne rozrastá.

Jazykové prostriedky: autor využíva prirovnania (deň dlhý ani na Jána, rozhnevaná sťa fúria), frazeologizmy (hrach o stenu hádzať, vrana vrane oko nevykole), epitetá (drobné očká, potlčené fľaštičky)
Znaky:
1. téma: prítomnosť
2. problém rieši kolektív (hľadanie Krta – Trnka, Trnková, Krtová)
3. hrdinom je obyčajný človek, jeho charakter sa ku koncu mení (Krt prestáva piť)
Symbol: ďaleká píla pri samučkej Trantárii- predzvesť nového života

Autor v poviedke kladie zjavný dôraz na charakterovú a psychologickú kresbu svojich postáv, ako aj na jemné humorné ladenie krátkych próz s využitím slovnej a situačnej komiky. (tancujúca lavička, mátoha...)


· Keď báčik z Chochoľova umrie...
Autor: Martin Kukučín
Útvar: humoristicky ladená poviedka
Kompozícia: 6 kapitol
Miesto deja: oravské dediny Kameňany, Chochoľovo, Domanice
Postavy: Ondrej Tráva- obchodník vo všetkých smeroch
Aduš Domanický- prefíkaný zeman (predáva aj to, čo nemá)- 83
báčik z Chochoľova- priamo nevystupuje; je to Adušov veľmi bohatý ujec, dekan v Chochoľove
Dejová línia: Ondrej Tráva chodí po jarmokoch v okolitých dedinách, kupuje a predáva, predáva a kupuje, spoznáva nových ľudí. Až raz sa stretne s Adušom Domanickým. Ten sa chváli veľkým majetkom, Ondej s ním uzavrie obchod, no nevie do čoho ide. A tak teda „kúpil“ od Aduša vyše sto mier jačmeňa. Ondrej prišiel do Domaníc, kde si mal prísť po jačmeň, neskoro v noci, a tak sa rozhodol počkať do rána. Prichýlila ho dobrá gazdiná Katrena so svojim mužom. Keď počuli, po čo prišiel do Domaníc, schuti sa rozosmiali a rozpovedali mu celú pravdu o Adušovi. No Ondrej im nechcel veriť a ráno sa vybral do kaštieľa za zemanom Adušom. Stretol sa s jeho slúžkou Evou, ktorá len potvrdila Katrenine slová. Keď ho Aduš zbadal, zasa začal básniť o svojom majetku, svojich predkoch a hlavne o báčikovi z Chochoľova, ktorého ma veľmi rád. Báčik mu posiela mnoho vecí (slivovicu, obraz, fotel)a peňazí..., ale z jeho slov bolo jasné, že by bol najradšej, keby báčik zomrel, kvôli majetkm. Je až neuveriteľné, že Ondrej ešte vždy veril, že svoj jačmeň dostane. Aduš Ondreja povodil po majetku, kde nič nebolo. Ondrejovi bolo podozrivé, že Aduš zahovára, ale on sa nedal. Požiadal ho, že ak nemá jačmeň, má mu dať jasene, ktoré stáli pri hroboch. Adušovo chvastúnstvo sa napokon zastavilo až pri hrobe jeho rodičov a starých rodičov. Konečne si uvedomil, čo vlastne robí a kým je. Stal sa z neho úplne iný človek. Z chvastúnskeho Aduša sa opäť stal normálnym Adušom. O nejaký čas zomrel báčik z Chochoľova, ale Aduš už netúži po jeho majetku, ale po tom, aby bol nažive.

Jazykové prostriedky: epitetá (malý domec, krvavé mozole, skrehnutá duša...), prirovnania (rozloží sa tam sťa pahreba, premenlivé brehy ako aprílový čas, vadia sa ako mladé straky), personifikácia (každá žilka ihrá a kričí), metafora (vietor sypal sypký sneh do tváre), zdrobneniny (vozíček, jabĺčka, ohník), augmentatíva (luciferisko)

Riešenie zemianstva: Kukučín bol presvedčený o duchovnom i mravnom úpadku zemianstva a jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života

Kukučín videl, že zemianstvo v spoločnosti už stratilo svoje postavenie a má preň len ironický úsmev. V Ondrejovi je čosi zdravé, čo ho núti ísť dopredu, ale v obchodovaní vie byť krutý. Lenivosť a úplná bezmocnosť, spojené s Adušovou rodovou pýchou, sa rozchádzajú s činorodosťou, skromnosťou a vedomím moci, ale i bezočivou neľudskosťou Ondreja. Celé rozprávanie Aduša o jeho veľkom neexistujúcom majetku pripomína čarovnú rozprávku. Zdanlivé zmierenie v závere poviedky je narušené epilógom, ktorý otvorene odhaľuje realitu.

„Mŕtve báčikovo telo pochovali v Domaniciach pod jasene. Jeho sestry syn plakal ako dieťa nad jeho truhlou. Jedni hovorili, že preto, lebo Aduš zostal na ľade; iní, že mu bolo ľúto, že musel ujca pochovať na takú pustatinu, medzi zrúcaniny starého blahobytu...
Nech bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša nikdy viac nepočuli známe slová:
„Keď báčik z Chochoľova umrie...““

Myšlienky: „A pred Ondrejom stál zrazu človek známy, milý, ktorému vďačne otvárame svoj ináč zavretý mešec.“
„Sen je sen: priletí z akýchsi neznámych svetov ako motýľ, a mizne, keď ho ovanie skutočnosť.“


OTÁZKY K DIELU:
· Charakterizuj hlavné postavy.
ONDREJ- prefíkaný, plný energie, elánu, skromný, nenechá si skákať po hlave, bezohľadne zhŕňa majetok
ADUŠ- chvastúnsky, majetnícky, ale po báčikovej smrti netúži po jeho majetku, ale po tom, aby bol nažive
· Vysvetli symbolický názov mien Domanický a Ondrej Tráva.
DOMANICKÝ- meno vyplýva z chovania; večne rozpráva o svojom neexistujúcom majetku
ONDREJ TRÁVA Z KAMEŇAN- tráva nemôže rásť na kameni, a tak putuje po jarmokoch
· Z koľkých častí sa skladá poviedka?
poviedka sa skladá zo 6 častí:
I.- trh v Podhradí
II. a III.- nocľah v Domaniciach, sen (investuje do jahniata tie sa menia na ovce a všetci ľudia sú samá ovca)
IV.- Ondrej u pána Domanického
V.- prehliadka dvora, stajne, sypárne
VI.- pri zemianskych hroboch, na jarmoku v Zámostí
· Ako voláme poviedku sa žartovnou tematikou?
humoreska- kritizuje také spoločenské javy, ktoré neohrozujú život spoločnosti a nie sú ani jednoznačne negatívne alebo nebezpečné
· Ktorú spoločenskú vrstvu kritizuje autor v poviedke?
kritizuje zemianstvo
· Aký vzťah má Kukučín k zemanom a ako rieši ich problém?
Kukučín bol presvedčený o duchovnom i mravnom úpadku zemianstva a jeho neschopnosti stať sa vedúcou silou národa, národného života. Kukučín riešenie ich problémov nepodáva. · Kedy došlo k obrode Aduša Domanického?
Adušovo chvastúnstvo sa zastavilo až pri hrobe jeho rodičov a starých rodičov.

Konečne si uvedomil, čo vlastne robí a kým je. (bolo to vtedy, keď ho Ondrej požiadal, aby mu dal jesene, ktoré stoja nad hrobmi )
· Aký jazyk použil autor v poviedke?
autor použil jednoduchý jazyk s množstvom prirovnaní, využíva najmä protiklad a situačný humor
· Ako rieši problém dediny Kukučín?
Kukučín zobrazuje dedinu svojím láskavým humorom a nadsádzkou, konflikty medzi postavami sa snaží riešiť harmonicky napriek tomu, že si uvedomuje nedostatky; nesnaží sa ľudí kritizovať a poúčať, ale všetko zobrazuje z veselšej stránky a konečné riešenie necháva na čitateľovi
· Kde je miesto stretnutia Aduša a Ondreja?
na jarmokoch, u Aduša v „kaštieli“
· Aký dojem spravil Aduš na Ondreja na I. a II. jarmoku?
na I.: Ondrej si ho hneď všimol, Aduš pôsobil povýšenecky, Ondrej mu dôveroval, a tak s ním uzavrel obchod
na II.:

· Aký postoj Aduša bol k ľuďom v jeho okolí a naopak?
Aduš sa k ľuďom správal povýšenecky, chvastúnsky, bol hrdý a vyberavý. Ľudia okolo neho vedeli pravdu a nebrali ho vážne. · Dom v stráni
Autor: Martin Kukučín
Útvar: spoločenský román
Kompozícia: 18 kapitol
Forma: v prvej časti autor využíva retrospektívne rozprávanie (minulosť Mateho, kapitána Dubčica); v románe prevládajú monologické časti nad dialógmi (aj vnútorné monológy postáv); využíva opisy zvykov, stolovania, dobových tancov, módy
Miesto deja: dedina Grabovik na ostrove Brač
Téma: rozpad patrialchálneho spôsobu života sedliackej rodiny
Idea: príbeh lásky sedliackeho dievčaťa a bohatého statkárskeho syna
Hl.

postavy: zemania a statkári: šora Anzula, šor Niko, Zorkovičovci,
sedliaci: Mate Berac, Ivan, Barica, Jera, Katica, Pačko Bobica, Matija
veľkopodnikateľ: Zandome

Mate Berac- múdry, pacovitý, otec patriarcha, chráni svoju rodinu a miluje svoje deti, je hrdý na svoj pôvod, uvedomuje si rozdiel medzi zemanmi a sedliakmi, nie je najchudobnejší
Jera- Mateho manželka
Ivan- Mateho syn, nemá v dome žiadne slovo, jeho manželka Berica sa nemá v láske s Jerou
Katica- Mateho dcéra, krásne, mladé, sedliacke dievča, je vnímavá; chce sa dostať do panskej vrstvy aj keď vie, že je to nemožné
Matija- Katicina sestra
Niko Dubčic- mladý zeman, je vychovávaný s láskou a porozumením; zaľúbi sa do Katice, pejavuje záujem o sedliactvo
Anzula- Nikova matka, vdova po kapitánovi Dubčicovi; rozumná, múdra, rozvážna a pracovitá
Zandome- Nikov najlepší priateľ, znalec žien, chce sa stať podnikateľom
Paško Bobica- zasnúbený s Katicou, tá ho nechce, ale nakoniec si ho vezme
Dorica Zorkovičová- krásna, kultivovaná zemianka, zoberie si Nika
Dejová línia: dejová línia je priamočiara, dynamická; rozvíja sa v piatich etapách:
I. Zaľúbenie IV. Roztržka
II. Prehĺbenie vzťahu V. Zmierenie
III. vytriezvenie

Napriek tomu, že bol Mate sedliak, v dedine si ho vážili. V dedine sa koná fiera – hody, cirkevná slávnosť. Matija oznámi rodičom, že má známosť – murára. Katica slúži u bohatej panej v meste, túži sa dostať do tejto vrstvy aj keď vie, že je to nemožné. Je zasnúbená s Paškom Bobicom, no nezaujíma ju. Katica ide na oslavu zemanov, kde sa stretne s Nikom. Nikovi sa Katica zapáči. Niko povie matke, že si našiel dievča. No Anzula však chce, aby si zobral Doricu. Anzula sa stretne s Matem na prehliadke vinohradov a rozhodli sa, že svadbu prerušia len v prípade, ak sa Niko a Katica nebudú ľúbiť. Paška Bobicu ich láska raní. Katica ide na návštevu k Dubčicovcom, kde si uvedomí rozdiely medzi zemanmi a sedliakmi. Neskôr sa Niko stretne s Paškom a Zandome si všimne nepriateľstvo, ktoré medzi nimi panuje. Doricin otec Ilja na oberačke ochorel, k Zorkovičovcom prichádza Anzula, Iljovi sa polepší, ale zrazu mu je zle, a tak posielajú Dorici telegram. Dorica prichádza domov a Niko ide po ňu. Za Iljom prichádza aj Mate. Niko prichádza za Katicou, ona nie je doma, a tak sa rozpráva s Jerou a spoznáva zázemie Katicinej rodiny. Jera mu vyčíta, že nekúpil Katici darček. Niko si uvedomí zhody medzi Jerou a Katicou. Ilja sa uzdravuje, na jeho uzdravenie pripravili oslavu. Dorica sa vyoblieka, aby zapôsobila na Nika. Anzula pozvala aj Katicu, no ona sa tam cíti nevítaná. Niko si uvedomí rozdiely medzi Katicou a Doricou a začne sa viac zaujímať o Doricu. Katica si uvedomí, že Niko ju už nechce. Koná sa divadelné predstavenie, ktoré je zároveň miestom stretnutia zemanov a sedliakov. Mate ochorel a jeho blížiaca sa smrť zbližuje pohnevaných a rozuzľuje vzťahy. Mate súhlasí, aby sa Niko s Doricoou vzali, požehná im a zmieri všetkých so všetkými. Katica sľúbi otcovi, že si vezme Paška z lásky. Mate na konci románu zomiera a všetci za ním smútia. Mateho smrťou vymiera posledný sedliak, ktorý bol vo svojom dome naozajstným gazdom.



Autor v diele rozvíja námet dalmatínskej dediny, no možno v ňom postrehnúť aj obraz pomerov na slovenskej dedine z konca 19. storočia. V popredí záujmu autora je problém lásky na podklade majetkových a stavovských rozdielností, zasadený do životného príbehu dvoch rodín. Napätie v ľúbostnom vzťahu medzi mladým statkárom Dubčicom a Mateho dcérou Katicou odzrkadľuje existujúce sociálne rozpory spoločnosti.

Znaky:
1. autor sa snaží zobraziť skutočnosť priamo, bez okolkov
2. dáva prednosť súčasnej téme, nevyužíva históriu
3. hrdinom je obyčajný človek, jeho charakter je ovplyvnený prostredím, v ktorom žije


OTÁZKY K DIELU:
· charakteristika postáv (stručná)
Mate- hrdý, pracovitý milujúci otec
Katica- je vnímavá, túži sa dostať do panskej vrstvy
Niko- sebavedomý vzdelaný mladý muž
Anzula- rozumná, múdra, rozvážna, pracovitá statkárka
Zandome- Nikov priateľ, znalec žien
· Aká je dejová línia románu?
je priamočiara, dynamická a rozvíja sa v piatich etapách
· etapy, v ktorých sa román rozvíja:
I. Zaľúbenie II. Prehĺbenie vzťahu III. Vytriezvenie IV. Roztržka V. Zmierenie
· Aký spôsob rozprávania autor v románe využil?
v I. časti využíva retrospektívne rozprávanie
· Aký štýl autor využil?
v diele prevládajú monológy nad dialógmi, využíva úvahové prvky, opis
· Ako autor zobrazil zvyky?
hody, procesie (dominuje opis), stolovanie, dobové tance, módy - odevy
· Čo bolo výsledkom rozhovoru Mateho so šorou Anzulou?
dohodli sa, že svadbu prekazia len v prípade, ak sa Niko a Katica nebudú skutočne ľúbiť; nebudú zasahovať do sociálne nerovného vzťahu svojich detí
· Aký je záver románu, ktorý zároveň zvýrazňuje autorovu myšlienku?
záverom románu je ľudské zmierenie, nie zmierenie spoločenských vrstiev; spoločenské vrstvy by sa mali navzájom rešpektovať, ale ich zmiešanie nevedie k šťastiu
· Aké riešenie uprednostňuje autor vo svojich prózach?
konečné riešenie necháva na čitateľa; uprednostňuje harmonické riešenie konfliktov
· Ako postupuje Kukučín pri zobrazovaní problémov dedinského človeka?
postupuje priamo, bez okolkov, odľahčenejšie, humornejšie (Rysavá jalovica – alkoholizmus, Neprebudený – ľudský a spoločenský súcit)
· Čím je charakteristická poviedková tvorba autora?
autor si uvedomuje ľudské nedostatky, zobrazuje ich s nadsádzkou, nesnaží sa ľudí kritizovať a poúčať, ale všetko zobrazuje z veselšej stránky a konečné riešenie necháva na čitateľovi, zobrazuje, ale nekritizuje, konflikty rieši harmonicky, využíva situačný humor
· Ktoré z tvrdení o postave Mate je pravdivé?
a) v snahe vyhnúť sa otvoreným konfliktom so ženami volí cestu ústupkov
b) má prirodzenú autoritu a záleží mu na dodržiavaní patriarchálnych rodinných tradícií
c) je despotickou hlavou rodiny, potláča prejav slobodnej vôle
d) má ambície prekonať hranice svojej spoločenskej triedy a urobí pre to čokoľvek
· Ktoré z uvedených tvrdení sa vzťahuje na Dom v stráni?
a) hlavnou príčinou konfliktov medzi postavami je sebavedomý težak Mate
b) sociálne nerovný vzťah zemana a sedliačky sa prirodzene rozpadne v duchu spol. tradícií
c) v románe je zobrazený sociálne nerovný sobáš zemana a sedliačky

· Maco Mlieč
Autor: Jozef Gregor- Tajovský
Útvar: kriticko-realistická poviedka z dedinského prostredia
Kompozícia: krátky príbeh bez zvratov a napätia s komplikovanou stavbou:
I. Stretnutie rozprávača (v 1. os. j. č.) s Macom Mliečom
II. Vysvetlenie rozprávača, prečo zachytil stretnutie
III.

Prerozprávanie života Maca Mlieča od dôb, keď začal pracovať, prerývané opismi postavy a charakteristikou
Forma: poviedka má charakteristické znaky realistickej tvorby
Téma: život a životné podmienky najbiednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť
Idea: doživotná oddanosť pánovi
Postavy: Maco Mlieč- pracovitý paholok; „Mliečnik bol už starší muž zhrbenej postavy a bol spoly hluchý. Bol krátky, široký, hrdla nič – akoby ho z pňa odťal. Čela skoro ani nemal, oči ako myš, nos ani gombička a celý preliaknutý; len líca, akoby ho ucápal, a vrchnú gambu na tri prsty a odutú , akoby ho všetky predné zuby boleli. Vlasy ako jež a hrdzavé akési a ušú skoro nič.“; Maco sám mohol za svoj osud (zanedbáva sa)
gazda- Mliečnikov pán, ktorý sa stane richtárom
gazdiná
Dejová línia: Poviedka začína stretnutím autora s kraviarom Macom a pokračuje ich následným rozhovorom. Rozprával o svojom osude, no nesťažuje sa, skôr vzdáva vďaku richtárovi za doterajšiu opateru a aj za to, že mu sľúbil doopatrovať ho až do jeho smrti, či už bude vládať robiť, alebo nie. Ako mladý v 18 rokoch nastúpil do služieb u bohatého gazdu ako paholok. Kým mu rodičia žili, dostával od gazdu aj slušnú plácu, no jemu stačilo len aby mal čo jesť, čoho si vypiť a trochu tabaku do fajočky. Spával pri koňoch a práve kone sa stali jemu najmilšie. Staral sa o ne lepšie ako o seba samého. Keď mu prešlo tridsať rokov, čím ďalej, tým viac sa zanedbával. Roky pribúdali a už sa nevládal o kone starať, nuž gazda ho k volom pridelil. No neskôr ho spravil pastierom kráv. Zdravie ho opúšťalo, v kolene štiepalo. Už spával len v telinci. Ostatný sluhovia keď ho videli, tak aj jeho robotu spravili. Jedného večera sa Maco vypravil do domu za gazdom, zistiť čo mu je dlžný. Gazda ho ubezpečil, že nemá žiadne podlžnosti a sľúbil mu dať 13 zlatých za všetku tú robotu. Maco bol spokojný a povedal gazdovi, aby tie peniaze použil na jeho pohreb. Ráno ho našli mŕtveho. Gazda ako sľúbil, vystrojil mu poriadny pohreb. Na truhle bolo ešte aspoň naposledy spravodlivé meno Macovo, i kedy sa narodil a umrel, že richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci si povrávali, že však ho mal za čo pochovať...

Filozofia Maca Mlieča: poriadne robiť celý život a statočne zomrieť

Autor kritizuje pánov a spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a nejakým spôsobom postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste nielen s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe. Autor tu vystupuje v úlohe rozprávača, ale na deji sa nezúčastňuje. Vyvoláva tým dojem skutočnej udalosti.

OTÁZKY K DIELU:
· Charakterizuj postavy.
MACO MLIEČ- pracovitý paholok; Maco sám mohol za svoj osud (zanedbáva sa); Macove morálne vlastnosti, ľudskosť sú v ostrom kontraste s jeho odpudzujúcim zovňajškom, ale aj s charakterovými vlastnosťami gazdu a richtára v jednej osobe
GAZDA- nevďačný, no nakoniec Macova dobrota pohla aj s ním a prebudilo sa v ňom svedomie
· Aký problém zobrazil autor v diele a ako ho zobrazil?
Autor kritizuje pánov a spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším
· Vysvetli symbolický názov poviedky.

· O aký útvar ide?
kriticko-realistická poviedka
· V ktorej osobe vystupuje rozprávač?
1. osoba j. č. · Aký jazyk použil autor v poviedke?
použil ľudový jazyk s mnohými dialektizmami
· „Gazda mal už asi 60 rokov, lenže sa s Macom nedal ani porovnať. Bohatý, doprial si, nič nerobil, peši nevyšiel ani do poľa a na Macovi sa iba ohorená čierna chlpatá kožka na širokých veľkých kostiach, čaptavá noha a dokľavené prsty na nohách.“
-Aký druh charakteristiky je použitý?
a) porovnávacia
b) kontrastná
c) skupinová
d) nepriama
· Porovnaj Maca Mliča s Ondrášom Machuľom (čo mali spoločné, čo odlišné).
Maco Mlieč- sám mohol za svoj osud (zanedbáva sa)
Ondáš Machuľa- mrzák od narodenia
-obaja sa stránili ľuďom, mali radšej samotu, nechceli byť nikomu dlžní, sú pracovitý
· Ktoré z uvedených tvrdení o tvorbe Tajovského je nepravdivé?
a) všetky príbehy situoval na slovenský vidiek
b) vo svojej tvorbe naplno rozvinul žáner črty a poviedky
c) vo svojich dielach si všíma sociálne najslabšie vrstvy
d) do slov. literatúry uviedol zemianstvo a jeho problémy
· „Gazda vystrojil mu krásny pohreb s kňazom a odobierkou, na truhle bolo aspoň naposledy spravodlivé meno … I kedy sa narodil a zomrel, že richtára pochválila celá obec, len sluhovia si rozprávali, že ho však mal za čo pochovať.“
-Vysvetli záver poviedky.


· Ako rieši problém chudobného človeka Tajovský? Porovnajte ho s Kukučínom.
TAJOVSKÝ- snaží sa osloviť čitateľa cez súcit a slzy, chce čitateľa dojať; problém chudobného človeka rieši priamo, zobrazuje hlavne to smutné, kladie dôraz na sociálne rozdiely
KUKUČÍN- snaží sa osloviť čitateľa využitím humoru; dôraz kladie na charakterovú a psychologickú stránku chudobného človeka, v menšej miere si všíma sociálne problémy


+

· Apoliena
Autor: Jozef Gregor- Tajovský
Hlavná postava: Apoliena- 15-ročné sedliacke dievča, veľmi biedne a slabé

Vykresľuje obraz slúžky, ktorá stratila sluch od bitky, ktorou ju denne doma v opilosti častoval vlastný otec. Patrí do okruhu próz, v ktorých autor odhaľuje následky alkoholizmu. V poviedke je rozprávačom jeden z učňov u remeselníka, kde Apoliena slúži. Výsmešný postoj k hluchej slúžke sa postupne mení na súcit a pochopenie.

· Mamka Pôstková
Autor: Jozef Gregor- Tajovský
Útvar: poviedka
Téma: zobrazenie chudobných vrstiev
Idea: príbeh mamky Pôstkovej
Postavy: mamka Pôstková- maličká, štíhla, ubiedená, útla, nevzdelaná, chudobná žena, má veľký zmysel pre povinnosť; tak sa chcela obetovať, až ju začali zneužívať; sama si mohla za svoj osud, ale z časti aj alkohol
jej manžel; jej syn; manželka jej syna
bankár (rozprávač)
gazda
Dejová línia: námet čerpá z dedinského prostredia; úvodom poviedky je vstup mamky Pôstkovej do banky. Prišla si dať vypísať zmenku na 3 koruny (na vtedajšie pomery veľa). Bankárovi sa to zdá byť málo, ale nakoniec jej zmenku vydá. Mamka chce splatiť všetok dlh do svojej smrti. Bankár ju ľutuje a chce jej pomôcť. Mamka má zlého syna, ktorý jej vzal peniaze na zaplatenie dlhu po dvoch rokoch. Bankár mamku klame, chce aby teraz dlh neplatila, pretože jej chce pomôcť. Manželka jeho syna sa neskôr nasťahuje k mamke, pretože syn mamky Pôstkovej je alkoholik. Spolu majú veľa detí, o ktoré sa starajú mamka Pôstková s manželkou jej syna. Manžel mamky Pôstkovej, ktorý ju veľmi trápil, zomrel. Podľa rozprávača je to zjednodušenie života mamky. Syn mamky Pôstkovej ju vyhodí z vlastného domu a mamka žije v chudobnej chatrči. Svoj dlh v banke mamka splatí, žije sama, dožičí aj svojim vnúčatám. Začína si sporiť peniaze, ktoré odloží k nespoľahlivému gazdovi, ktorý ich prepil alebo rozdal. Mamka opäť nemá peniaze, dlh opäť nezaplatí. Mamka spadla z rebríka, zlomila si ruku, dali ju do hroznej nemocnice. Syn ju ide pozrieť, ale opäť sa opil. Mamka sa vráti k svojmu synovi, ale má zlé svedomie, že nemôže pracovať. Začína predávať svoje veci, aby im pomohla. keď už nemá peniaze, opäť od syna odchádza. Nakoniec predala aj svoju perinu, aby mala na splatenie dlhu a na svoj pohreb.
Jazyk: nenáročný, dialógy, opis, rozprávanie, zdrobneniny, úvaha (bankár o mamke)
Znaky: 1. dej je v prítomnosti
2.

obyčajní ľudia vnútorne bohatí

OTÁZKY K DIELU:
· Opíš a charakterizuj mamku Pôstkovú.
maličká, štíhla, ubiedená, útla, nevzdelaná, chudobná žena má veľký zmysel pre povinnosť; tak sa chcela obetovať, až ju začali zneužívať; sama si mohla za svoj osud, ale z časti aj alkohol
· Ako sa zmení charakter syna mamky Pôstkovej?
na začiatku pije, nestará sa o svoje deti, vyhodí mamku Pôstkovú z jej domu, zlom v ňom nastáva, keď sa mamka dostane do nemocnice, uvedomí si chybu a prijme mamku späť domov
· Čo chce autor vyjadriť postavou mamky Pôstkovej?
postavou chce vyjadriť obetavú lásku matky k synovi aj za cenu vlastného nešťastia, snaží sa poukázať na život ľudí z chudobnej spoločenskej vrstvy, ktorí sú síce chudobní, ale predsa sú vnútorne naplnení bohatstvom ľudského citu a charakteru, ukrytého v biede a v ľudskom utrpení
· Vysvetlite symbolický názov tejto poviedky.

· Ako sa prejavuje autorova autobiografická črta v tejto poviedke?
autorova autobiografická črta je ukrytá v postave bankára; aj Tajovský, tak ako bankár z poviedky, chcel pomáhať chudobným ľuďom
· Porovnajte postavu Maca Mlieča a mamky Pôstkovej.

· Porovnajte zobrazenie dedinského človeka u Tajovského a Kukučína.

· Pastierča
Autor: Jozef Gregor- Tajovský
Téma: problémy medzi chudobnými a bohatými
Idea: tragický príbeh veľkej lásky dvoch mladých ľudí
Postavy: Zuzka- (pastierča) chudobné, milé, pekné, pracovité dievča, sirota
Štefan- Zuzkin gazda, Zuzka pracuje u jeho babky
stará Cedílková- Štefanova babka
Samko Hlaváč- richtárov syn, Zuzkin milý, najbohatší v dedine
Dejová línia: Zuzka je sirota a starajú sa o ňu dedinské ženy. Pracuje 4 roky u starej Cedílkovej, ktorá ju mala pre jej pracovitosť veľmi rada. Zuzkinu krásu jej závideli ostatné ženy z dediny a ohovárali ju. Bola zaľúbená do Samka, ale všetci si mysleli, že sa vydá za Štefana. Stará s tým nebola veľmi spokojná, lebo Zuzka nemala žiaden majetok. Štefan mal Zuzku veľmi rád, ale nevedel jej to povedať, žiarlil na ňu, keď ju videl stretávať sa so Samom. Štefan videl ako sa Zuzka so Samkom bozkávajú. Zuzka si potom uvedomí, že so Samkom šťastná nebude, lebo on nie je z jej vrstvy. Štefan je nahnevaný. Samkov otec nesúhlasí so vzťahom Samka a Zuzky a Samka zbije. Samko odchádza z domu pracovať na pílu. V lete Samko odišiel z píly, pomáha pri kosbe a býva u starej Cedílkovej. Naďalej sa stretáva so Zuzkou. Samko išiel k otcovi, chcel sa s ním zmieriť, no otec ho odmietol. Zuzka čaká dieťa a Samko rukuje na vojnu do Bosny. Zuzka sa hanbí za to, že je tehotná, dieťa nechce. Stará Cedílková vyhodí Zuzku, tá býva teraz raz tu a raz tam. Zuzka ochorela, má žltačku, malý Samko zomrel. Samkov otec písal Samkovi list, že malý Samko zomrel, a tak ho už nič neviaže k Zuzke. Samko odpísal, že ho k nej viaže povinnosť, láska a napísal aj Zuzke. Tá sa uzdravila, odchádza do služby do mesta. Samko jej sľúbil, že keď sa vráti z vojny, vezme si ju. No Zuzka zasa ochorela na suchoty a zomrela.
Záver diela: Nedošlo teda k zmiereniu ani medzi otcom a synom, ani medzi spoločenskými vrstvami.
Jazykové prostriedky: frazeologizmy (z peknej misy sa nenaješ, keď je prázdna)
epitetá, metafory (hadie jazyky)

· Statky – zmätky
Autor: Jozef Gregor- Tajovský
Útvar: divadelná hra v 4. dejstvách
Kompozícia: autor dodržiava tradičné členenie drámy, kríza nie je vystupňovaná, kríza spočíva viac v morálnej rovine ako v prezentácii na scéne
Forma: autor využíva jadrný, ľudový jazyk s mnohými dialektizmami, postavy charakterizuje i pomocou jazyka
Téma: vplyv honby za majetkom na ľudí
Idea: nanútené manželstvo Ďurka a Zuzky za vidinou majetku
Čas deja: hra je rámcovaná vianočným obdobím (to preto, aby bola viac umocnená atmosféra)
I. dejstvo- Vianoce u Ľavkov
IV.

dejstvo- po roku Vianoce u Kamenských
Postavy:
Ľavkovci: Ďurko- mládenec po vojne, má úspechy u dievčat, je k nim ľahostajný, za dôležitejšie považuje peniaze než lásku, je namyslený, sebavedomý, rád sa zabáva, nie je celkom pripravený na manželstvo
Jano- Ďurkov otec, chválenkár, rád si vypije
Žofa- Ďurova matka, tlačí ho oženiť sa pre peniaze, má obzvlášť ľudový jazyk
-obaja v Ďurovi nevidia nič zlé, majú ho obzvlášť radi
Palčíkovci: Mara- Žofina sestra, chorľavá, lakomá a dokáže všetko a všetkých kritizovať
Ondrej- skúpi Marin manžel, nevidí svoje nedostatky
-bezdetní manželia, chcú lacnú pracovnú silu, Ďurovi a Zuzke sľúbia, že im prepíšu dom
Kamenskí: Zuzka- tichá, ústupčivá, dobrá dievčina, keď jej Ďurko začal byť neverný, odchádza aj napriek tomu, že je tehotná
Tomáš- Zuzkin otec, ide mu o lásku, nie o peniaze, je múdry a zásadový, po celý čas je proti svadbe
Kata- sestra Ondreja Palčíka, Tomášova manželka, Zuzkina matka, vďaka nej Zuzka privolila k svadbe
Michal Kaňúrik
Beta- opustila manžela, Ďurkova milenka, je bezohľadná, túži po majetku aj za cenu,že raní Zuzku, chce dosiahnuť svoje

1. EXPOZÍCIA (predstavenie postáv, prostredia, načrtnutie zdroja konfliktu)- Ľavkovci, Palčíkovci a Kamenskí sa vyjadrujú k možnej svadbe Ďurka a Zuzky
2. KOLÍZIA (narúšanie vzťahov, zárodky krízy)- Zuzka a Ďurko si nerozumejú, Ďurko chodí za Betou, Palčíkovci sú nespokojní s ich prácou
3. KRÍZA (konfliktné vyhrotenie vzťahov)- Zuzka opúšťa muža, Ďuro si privádza Betu, Palčík odmieta prepísať majetok- prejavujú sa výsledky kolízie, ešte je možné zmierenie
4. PERIPETIA (zvrat)- hádka, Ďuro vyženie Betu a Palčík Ďura, rozbitý rodinný život
5. ROZUZLENIE (vyriešenie)- Ďurko prichádza odprosiť Zuzku, Palčíkovci odprosia Kamenských, Zuzka odmieta návrat k mužovi
Morálny úpadok: keď Zzka odišla, Palčíkovci dovolili Ďurkovi doviesť si frajerku (Betu) ešte v ten večer, a to len preto, aby mali pracovnú silu

Už názov hry je výborne volený po významovej stránke. Jasne naznačuje zmysel hry, že súkromé vlastníctvo spôsobuje spoločenský a mravný rozvrat.

V tejto dráme autor kriticky zobrazil spoločenské pomery na dedine. Jadro dramatického konfliktu v tejto hre tvorí zápas o majetok, vyostrovaný citovými krízami a nezhodami na jednej strane a charakterovými protikladmi hlavných postáv na druhej strane. Kvôli statkom (majetkom) sú spôsobené zmätky v medziľudských vzťahoch. Príbeh sa nekončí sentimentálnym zmierením. V dráme zvíťazili morálne vzťahy, víťazom celého sporu je Zuzka. OTÁZKY K DIELU:
· Aký problém rieši autor v tejto dráme?
V tejto dráme autor rieši spoločenské pomery na dedine
· Z koľkých dejstiev sa skladá táto div. hra?
div.

hra sa skladá zo štyroch dejstiev
· Napíš časti drámy + v Statkoch- zmätkoch?
· Čím je rámcovaný dej tejto hry?
dej tejto hry je rámcovaný obdobím Vianoc
· Charakterizuj postavy a vzťahy medzi nimi.
· Čo spôsobili statky medzi ľuďmi?
spôsobili spoločenský a mravný rozvrat
· Čo je hlavnou príčinou nevydareného manželstva v hre?
Ďurko aj Zuzka pristali na uzavretie manželstva bez lásky za prísľub majetku
· Aký je záver drámy? (A prečo?)
a) šťastný b) zmierlivý c) tragický d) nečakaný
-pre Palčíkovcov a Kamenských je zmierlivý, pretože nechcú prežiť vianočný čas v hneve a hriechu; pre Ďura tragický, pretože Zuzka mu odpúšťa, ale spolužitie odmieta; pre Zuzku víťazný – víťazí vyššou morálkou, ktorá však vyžaduje obetu
· Čo platí o poviedkach a štýle Tajovského?
a) zachytáva život a životné podmienky najbiednejších ľudí, ktorí sa nemôžu brániť
b) svoje biedne postavy zobrazuje s humorom
c) vytvára krátky príbeh bez zvratov a napätia, pôsobí ako portrétista
d) vo svojich poviedkach ironizuje pýchu malomestského obyvateľstva
e) vytvára dojem, že svoje postavy dôverne pozná – rozpráva sa s nimi


· Skon Paľa Ročku
Autor: Božena Slančíková- Timrava
Útvar: sociálna novela
Kompozícia: 4 kapitoly; jednoduchá dejová línia je prerušovaná pohľadmi autorky do psychológie postavy, na malé výnimky sa celý dej odohráva v dome alebo pri dome Paľa Ročku
Forma: autorka v značnej miere využíva charakteristiku, charakterizuje zrkadlovým obrazom (odráža sa vo vnútornom monológu inej postavy – podľa toho, čo si myslí Zuza o Paľovi, vieme, aký je Paľo a zároveň aj to, aká je Zuza); zvláštnosťou je, že autorka pri hlavných postavách nevyužíva vonkajší opis, chýba opis Paľovho domu, či súvislý opis prostredia
Miesto a čas deja: dej sa odohráva v malej dedinke a predstavuje kratší časový úsek
Téma: ľudský osud človeka zo sedliackeho rodu
Idea: príbeh o rozplývajúcej sa láske, o snahe dosiahnuť mravnú očistu po predchádzajúcej vine
Postavy: Paľo Ročko- syn chudobných rodičov, od mala musel pracovať, neutvorila sa uňho túžba po majetku, chcel si len spokojne žiť; na matku mal ťažké srdce – mal pocit, že od mala mu neposkytla nič
Zuzka- dedinská boháčka, vydala sa za Paľa z veľkej lásky, pracovitá, vzdala sa rodinného bohatstva, no nechcela žiť v biede
-Paľo a Zuzka sa vzali proti vôli svojich rodičov
Paľova matka- nechcela bohatú nevestu, po mužovej smrti bývala u cudzích a robotou splácala stravu a bývanie

Dejová línia: Ako už napovedá samotný názov celý dej sa sústreďuje okolo na smrť chorého Paľa. Aj keď sa dej odohráva počas vojny netvorí hlavnú dejovú líniu. Príbeh sa začína, keď Paľo konečne dostavia svoj nový dom, do ktorého sa nasťahuje spolu so svojou Zuzou a ich práve narodeným synom. Ich radosť však netrvá dlho. Krátko na to Paľo ochorie. Chorý Paľo si spätne uvedomuje svoj život, ktorý bol a je, len práca, bieda a služba. Spomína na svoje detstvo, na stále opitého otca a svoju neochotnú matku. Keď už tuší, že zomrie, chce sa zmieriť s celým svetom, no hlavne s farárom a matkou. Ten Paľovi odpustí a mu aj ponúkne koč, aby šiel k lekárovi. Paľo sa chce zmieriť aj so svojou matkou, tá však ostáva chladná a odmieta. Mara si postupne uvedomuje, že svojmu synovi v živote veľmi nepomohla, a tak sa rozhodne predsa len ísť k nemu. Dej vrcholí, keď Paľo spoznáva matku ako ho drží za ruku. Vie že mu odpustila. Zavolá k sebe ešte Zuzu s dieťaťom a naposledy vydýchne.

Symbol: kavky- Paľove výčitky svedomia, ktoré sa mu zjavujú pri výčitkách voči farárovi, voči Zuze i voči matke



















· Ťapákovci
Autor: Božena Slančíková – Timrava
Útvar: novela

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?