Ján Evangelista Purkyně životopis
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 2406×
Příbuzná témata
Ján Evangelista Purkyně životopis
Ján Evangelista PurkyněČeský prírodovedec a lekár Jan Evangelista Purkyně sa stal profesorom fyziológie na univerzite vo Wroclawi. Narodil sa v českom mestečku Libochovice 18. decembra 1787. Študoval a pôsobil na piaristických školách. Vyštudoval pražskú filozofickú fakultu. Až ako zrelý muž študoval na pražskej lekárskej fakulte. Po niekoľkoročnom pôsobení na tejto fakulte vo funkcii prosektora a asistenta profesorov anatómie a fyziológie sa roku 1823 stal profesorom fyziológie. Spolu s F. Magendim a J. Müllerom Purkyně vytváral nové chápanie fyziológie ako experimentálnej vedy. Fyziológiu považoval za všeobecnú teóriu výkladu prírodných javov, ako aj za teoretický základ rozvoja v poznávaní zdravia a chorôb človeka, ktorého mali fyziológovia skúmať v ,,jednote telesného a duševného“. Tomuto chápaniu podriadil koncepciu svojho odboru aj organizátorské úsilie, ktoré roku 1839 vyústilo do založenia fyziologického ústavu wroclawskej univerzity, prvej inštitúcie tohto druhu v dejinách svetovej fyziológie.
Na Purkyňovom chápaní fyziológie bolo najdôležitejšie, že ju ponímal ako vedu, ktorá musí vychádzať z pozorovania a pokusov. Tomuto základnému zameraniu zodpovedali všetky Purkyňove vedecké práce zasahujúce do mnohých ďalších prírodovedných a lekárskch odborov – do anatómie, histórie, embryológie, farmakológie, práve tak ako do botaniky, chémie, fyziky a mnohých ďalších. Aj systemetickom mikroskopickom skúmaní tkanív a orgánov bol Purkyně predovšetkým fyziológom uvažujúcim o hlavnom zmysle a význame tkanív a o ich funcii. Purkyňov fenomén, Purkyňova cievna figúra, Purkyňov zárodočný mechúrik vo vtáčom vajci, Purkyňove bunky v mozočku, Purkyňove vlákna v srdci, Purkyňove – Sansonove obrázky oka, Purkyňov osový valec v nervovom vlákne – to všetko je iba časť z viac než tridsiatich pojmov biologickej a lekárskej terminológie, ktoré pripomínajú Purkyňove zásluhy o vedu a ktoré pritom ani zďaleka nevyjadrujú šírku jeho objaviteľských prác. Na zjazde nemeckých prírodovedcov a lekárov v Prahe Purkyně vyslovil myšlienku, že rastlinné a živočíšne telo je postavené z rovnakých základných jednotiek, buniek. Tým a mnohými ďalšími prácami významne prispel k formulácii bunkovej teórie. A to dva roky před T. Schwannom, ktorého rozhodujúce zásluhy o konečnú formuláciu bunkovej teórie Purkyně uznával. Purkyně patril k popredným predstaviteľom procesu formovania moderného českého národa. Už v druhom a na začiatku tretieho desaťročia 19.
storočia prináležal k malej skupine českých vzdelancov, ktorá sa sústredila okolo Josefa Jungmanna. Aj napriek tuhému policajnému režimu, národnostnému útlaku a neutešeným materiálnym podmienkam sa rozhodli písať a vydávať vedeckú a odbornú literatúru v českom jazyku.
Purkyně považoval túto činnosť za správnu, nevyhnutnú, vedecky zdôvodnenú a výrazne sa v nej angažoval. Ale ani v prvej polovici 19. storočia nenachádzame v Purkyňovom chápaní spoločenskej funkcie vedy rozpor medzi jej poznávacou a národnoobrodeneckou funkciou, medzi vedou svetovou a národnou, ani obetovanie úrovne vedeckého poznatku jeho – inak potrebnej – popularizácii. V tom sa odlišoval od niektorých členov Jungmannovej skupiny. V 50. a 60. rokoch 19. storočia sa Purkyněstal ústrednou osobnosťou v procese vytvárania pevných inštitucionálnych, organizačných a tiež filozofických základov novovekej českej prírodovedy a medicíny a významnou osobnosťou českej kultúry a politiky v najširšom zmysle slova.