Sv. Ján I. životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 3142×

Příbuzná témata



Sv. Ján I. životopis

Po zániku Západorímskej ríše bola Itália pripojená k Byzantskej ríši. Byzantský cisár sídlil v Carihrade. V Itálii ho zastupoval exarcha, ktorý mal sídlo v meste Ravenna.
Spojenie Itálie s Carihradom však nebolo stále. Koncom 5. storočia sa stal pánom Itálie ostrogótsky kráľ Teodorik Veľký a vládol v nej vyše 30 rokov. Bol to schopný panovník a úspešný vojvodca. V politike a náboženských otázkach bol znášanlivý. Teodorik sa spolu so svojimi súkmeňovcami pridŕžal bludného ariánskeho učenia, ale pritom rešpektoval neariánskych kresťanov. S rímskymi pápežmi vychádzal dobre a nedovolil, aby sa Cirkvi v Itálii krivdilo. Zároveň však nepripustil, aby niekto vystúpil proti ariánom. Ba pokladal sa za ochrancu ariánov i mimo Itálie. To sa zvlášť prejavilo, keď nastúpil na byzantský trón cisár
Justín I., ktorý chcel potlačiť arianizmus vo svojej ríši. Odobral byzantským ariánom ich kostoly a nútil ich zrieknuť sa ariánskeho bludu. Teodorik sa rozhodol zasiahnuť. Vojensky a politicky sa nemohol postaviť proti silnému cisárovi. Preto sa rozhodol vyjednávať s ním prostredníctvom pápeža. Pápežom bol vtedy Ján I.
Ján I. sa stal pápežom v auguste roku 523. Vtedy sa už končilo pomerne pokojné obdobie ostrogótskej vlády
v Itálii. Starnúceho kráľa Teodorika znepokojovala vzrastajúca moc byzantského cisára. Stal sa podozrievavým a dal odstrániť niektoré vplyvné osobnosti, o ktorých si myslel, že sú naklonené cisárovi. Tak skončil
na popravisku filozof Boetius. Začalo sa vytvárať i napätie medzi Cirkvou a ariánskym vladárom. V takejto situácii musela byť pápežovi nepríjemná žiadosť kráľa Teodorika, aby sa zastal ariánov u byzantského cisára, ale nemohol odmietnuť. Preto sa koncom roku 525 vydal do Ravenny a odtiaľ do Carihradu na čele delegácie, v ktorej boli viacerí senátori a biskupi.
Cisár Justín prijal pápeža Jána s najvyššími poctami. Bola to prvá návšteva rímskeho pápeža v Carihrade. Pápež sa zdržal v Carihrade do Veľkej Noci 526, kedy mal slávnostnú latinskú bohoslužbu v prítomnosti najvyšších byzantských predstaviteľov. Cisár využil pápežovu návštevu k tomu, aby sa dal od neho korunovať.
Cesta Jána I. do Carihradu bola úspešná pre posilnenie vzťahov medzi západnou a východnou Cirkvou. No Ján I. nedosiahol výsledky, aké si želal kráľ Teodorik. Cisár iba čiastočne zmiernil opatrenia proti byzantským ariánom. Teodorik nebol spokojný a dal to pocítiť aj pápežovi. Keď sa Ján I. vrátil do Ravenny, kráľ ho dal uväzniť.

Pápež mal chatrné zdravie a dlho nevydržal kráľovo šikanovanie. Zomrel pomerne mladý
18. mája 526. Hoci ho priamo nezabili, pre okolnosti jeho smrti ho ľud uctieval ako mučeníka.
Pápež Ján I. bol pochovaný najprv v Ravenne, ale po štyroch rokoch previezli jeho pozostatky do Ríma, kde ich uložili v chráme sv. Petra.
Sv. Ján I. bol pomerne krátko pápežom, preto nemohol rozvinúť nijakú rozsiahlejšiu činnosť. Popri pastoračnej práci sa staral predovšetkým o významné cirkevné pamiatky: dal obnoviť hlavné rímske baziliky a dva starokresťanské cintoríny. Jemu vďačíme aj za uvedenie kresťanského letopočtu, to znamená za datovanie historických udalostí podľa roku Kristovho narodenia. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?