Ivan Stodola Bačova žena
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 20826×
Příbuzná témata
Ivan Stodola Bačova žena
Dej sa odohráva na salaši v Demänovskej doline. Bača Ondrej Muranica zanecháva doma dieťa a ženu Evu a odchádza pracovať do Ameriky. Tam ho ale zasype v bani a prichádza správa o jeho smrti. Eva sa proti vôli svokry vydáva za baču Miša a porodí druhé dieťa Miška. Svokra cíti, že jej syn Ondrej stále žije: Moja najmilšia hodina je súmrak. to si ti sadnem k ohnisku, prižmúrim oči a začnem sa s Ondrejom zhovárať. Ondrej žije. Vidím ho. Neskôr prichádza Mišo s novinou, že svätojurské panstvo kúpil akýsi "Amerikán" a dozvedajú sa, že ním je sám Ondrej, Evin prvý muž. Ondrej odkúpil aj kaštieľ a stretáva sa s priateľmi a s matkou.Do kaštieľa prichádza Mišo. Ondrej mu ponúka prácu a peniaze, len aby odišiel do Ameriky bez Evy: Vyber sa do Ameriky. V uhoľných baniach mám dobrých známych a keď im napíšem, vezmú ťa na to isté miesto, kde som pracoval ja. Zaplatím ti cestu a dám ti šek na 5000 dolárov, aby si ľahšie žil a keď to minieš sľubujem ti ďalších päť. Mišo ale odmietne, a preto ho Ondrej vyženie zo salaša. Potom prichádza Eva a chce, aby jej Ondrej povedal, prečo tak dlho nepísal. Ondrej jej to vysvetlí: Všetko som stratil po nešťastí. Len vrecúško s dolármi a košeľou mi ostalo. Bál som sa obrátiť na políciu. Moc je tam zlého sveta, za zlodeja by ma boli držali. Tajil som, že neviem, kto som. Cudzie meno som uvádzal, anglické. Len vo sne som vídaval ovce a počul cvengot ich sviežoviec. Hora mi hučala, potôčik žblnkotal, pred bleskami, búrkou som sa vo dne pod košaté jedle ukrýval. Spotený som sa prebúdzal a v pamäti prehŕňal. Kde to všetko bolo? Vlasy som si trhal: rozmýšľaj, uvažuj, ty si žil niekde v hlbokých lesoch. Ovce, košiar, kde to bolo? Ach, to je hrozné, keď ti tmavá mrákava časť mozgu zahalí a ty nevieš, nevidíš, nepamätáš. Pamäť sa mu vrátila až po nehode vo vlaku. Ondrej hovorí Eve že všetko ako pre ňu ťažko pracoval a chce, aby sa k nemu vrátila: Či vieš ako som ja v tej Amerike tvrdo robil? Či vieš, čo to bolo v ten prvý rok už toľko dolárov nazbierať? A všetko bolo vždy len pre teba. Deň po dni, pri každej výplate som rátal: hľa, Eva bude mať pekné topánky, Eva bude mať na háby. Nejedol som, v bani zhrbený, v prachu, v dusnote kresal som uhlie, a keď iní zmorení vzdychali, ja s úsmevom rýpal som do kameňa. Eve bude, Eve bude, Eve bude. A keď som videl, ako sa mi doláre zbierajú, pomyslel som: ešte viac, tu je príležitosť, ešte viac. A vzal som si ešte ťažšiu prácu. Vo vode po kolená, po pás som sa boril.
Druhí žltli, bledli a hynuli v špitáloch, ja som doláre čítal. Eve bude na záhradu. Eve na pole, Eve na kone. A keď som sa prebudil po päťročnom nešťastí z tej tmy, prvé slovo mi bolo: k Eve, k Eve, k Eve! A majetok je dnes tvoj. (Eva): Ale kdeže by to bol môj majetok, a kdeže by ja pasovala za paniu, prepíš si na seba, Ondrej, to panstvo. (Ondrej): Ako to, čo to, čo zamýšľaš? Neuznávaš, že je tvojou povinnosťou ku mne sa vrátiť? (Eva): Uznávam. (Ondrej): Tak teda toho druhého opustíš! (Eva): To je nemožné. (Ondrej): Nerozumiem. Ako to? (Eva): Ondrej, ja ti to neviem ani povedať, ako je to, ale je to nemožné, veď to uznáš sám. Pozri, ostala som v strašnej biede. Čo bolo robiť? Vytrhol ma, oslobodil ma, mala som malé dieťa. Boh by ma potrestal, keby som ho teraz opustila. (Ondrej): Nuž tak, čo bude? (Eva): Pozri, Ondrej, ty si dnes už pánom.
Ondrej sa vyhráža Eve, že ju vyženie a chlapca si nechá. Vypýta si od starého baču ostrú sekeru a odchádza do hory. Ešte pred tým sa pýtal boha, prečo tak musí trpieť: Bože môj, Bože môj, žiť mi daj. Veď to je nemožné, aby jeden človek toľko trpel ako ja. Veď ty si predsa musel vidieť ako som do úmoru robil, v hlade a smäde v tej čiernej zemi týmito rukami, len žiť mi daj. Prečo jednému dvoma priehršťami sypeš a mňa nacpeš ako nejakú hnusobu, pošliapať ma chceš ako nejakú divú šelmu. Prečo? Parom by ťa skáral tam hore, kde si. Ach, to som nepovedal, odpusť mi, zmiluj sa nadomnou, odpusť, lebo tvoje jest kráľovstvo, tvoja jest moc i sláva ne veky vekov amen. Bože môj, Bože môj, žiť mi daj.
Na salaš za Mišom prichádza Eva a prehovára ho, aby spolu utiekli do Ameriky. Neskôr sa objaví aj Ondrej. S Mišom chce vyriešiť konflikt bitkou - sekerami. Zrazu je počuť výkriky. Eva túto tragickú situáciu rieši sama, preklala sa nožom. Jej posledné slová boli: Tak. Teraz ma už obidvaja máte.