Investičná politika trvalo udražateľného rozvoja
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 2820×
Příbuzná témata
Investičná politika trvalo udražateľného rozvoja
I n v e s t i č n á p o l i t i k a(Seminárna práca z TUR)
Úvod
Investičná politika trvalo udržateľného rozvoja patrí k základným východiskám realizácie opatrení zabezpečujúcich dlhodobú prosperitu jednotlivých regiónov vo všetkých oblastiach života v rámci TUR. Zachytené ciele vychádzajú z analýzy stavu životného prostredia okresu Myjava, z priorít, zásad a cieľov štátnej environmentálnej politiky a z potrieb ochrany a tvorby zložiek životného prostredia v okrese. Priority, ktoré sú tu spomenuté sú zamerané aj na ochranu životného stavu obyvateľstva, na zníženie negatívneho tlaku životného prostredia na potravinové reťazce, na odstránenie nežiadúcich a škodlivých látok do živých organizmov a zvlášť do človeka ako i do ekosystémov. V denšnej dobe sa kladie stále väčší dôraz na životné prostredie, v ktorom žijeme, aj v súvislosti s prístupovými krokmi a integračnými snahami SR do európskych štruktúr, v najbližšej dobe je to vstup do EÚ a NATO.
Na realizáciu investičnej politiky TUR v SR, ale aj v iných krajinách sú v dnešnej dobe potrebné stále väčšie finančné a materiálové prostriedky. Avšak túto situáciu je potrebné urýchlene riešiť, pretože ich náročnosť každým rokom narastá a odďaľuje sa tým realizácia požadovaného stavu. Každému problému je lepšie sa vyhnúť prevenciou, ako následne riešiť vzniknuté škody, ktoré majú oveľa dramatickejšie dopady, teda nevynímajúc aj problémy tohto charakteru. Ak sa chce SR vyrovnať vyspelým západoeurópskym krajinám bude nevyhnutné zvládnuť veľa pretrvávajúcich problémov, počnúc zákonodarstvom, systémom financovania opatrení zabezpečujúcich požadovaný efekt, až po samotný prístup obyvateľstva k problematike trvalo udržateľného rozvoja.
Ciele investičnej politiky
I napriek pozitívnym zmenám predovšetkým v oblasti ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, v odpadovom hospodárstve, v ochrane vôd, ochrane biodiverzity, potvrdzuje sa platnosť priorít Stratégie štátnej environmentálnej politiky SR. Ide o následovné priority:
1. Ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami, najmä skleníkovými plynmi a globálna environmentálna bezpečnosť.
2. Zabezpečenie kvality a dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú mieru.
3. Ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov.
4. Minimalizácia vzniku, využívanie (recyklácia) a správne zneškodňovanie odpadov.
5.
Zachovanie biologickej rozmanitosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny.
Realizácia navrhovaných opatrení akčného programu je podmienená uplatňovaním základných princípov trvalo udržateľného rozvoja, predovšetkým:
- princípu integrity,
- princípu subsidiarity,
- princípu autoregulačného a sebapodporného vývoja,
- princípu preventívnej opatrnosti,
- princípu environmentálne priaznivého hospodárenia a správania sa,
ako aj dodržiavaním zásad environmentálnej politiky, predovšetkým:
1. riešenia environmentálnych problémov ako problémov ekonomického rozvoja spoločnosti
2. uprednostňovania preventívnych opatrení pred nápravnými
3. uplatňovania environmentálnej politiky vo všetkých odvetviach národného hospodárstva, zodpovedných za stav a starostlivosť o zložky životného prostredia, ako aj na úrovni samospráv a v terciárnej sfére (princíp integrity)
4. neprenášania zodpovednosti za nepriaznivý stav životného prostredia na nasledujúce generácie, ale prevzatia zodpovednosti terajšou spoločnosťou (princíp medzigeneračnej spravodlivosti)
5. riešenia environmentálnych problémov v synergickom rámci ich pôsobenia
6. považovania zdravého životného prostredia ako základnej podmienky zlepšovania zdravotného stavu obyvateľstva
7. presadzovania zodpovednosti znečisťovateľa, resp. poškodzovateľa životného prostredia za uhrádzanie výdavkov v súvislosti s realizáciou nápravných opatrení (princíp znečisťovateľ platí)
8. posudzovania zásahov do životného prostredia z hľadiska ich dopadov a vplyvov na zdravie a vek ľudí, stav zložiek životného prostredia a ohrozenosť organizmov, neoceniteľnosť a nenahraditeľnosť kultúrneho a prírodného dedičstva, ohroziteľnosť zásob neobnoviteľných prírodných zdrojov a racionálneho využitia obnoviteľných zdrojov pri uvedomení si ich jedinečnosti.
Z hľadiska dôležitosti, resp. priorizácie jednotlivých opatrení, vo väzbe na nevyhnutné zmeny zaužívaných modelov spotreby v spoločnosti, je nevyhnutné zosúladiť krátkodobé záujmy individuálnych subjektov s dlhodobými cieľmi spoločnosti. To si vyžaduje na horizontálnej úrovni najmä:
- zlepšenie informačných tokov, dobudovanie súboru relevantných a porovnateľných indikátorov s indikátormi trvalo udržateľného rozvoja
- uplatňovanie analýz cenovej výhodnosti, ekonomicko - fiškálnych iniciatív, environmentálny auditing, zvýšenie občianskej zodpovednosti a zainteresovanosti
- informovanosť, vzdelávanie a výchovu všetkých subjektov zainteresovaných v starostlivosti o životné prostredie
- plnú integráciu environmentálnej politiky do iných odvetvových politík.
Smerujúc k udržateľnému rozvoju je dôležité vytvorenie rovnováhy medzi aktivitami spoločnosti, sociálno-ekonomickým rozvojom a únosnosťou životného prostredia, resp.
jednotlivých zložiek životného prostredia pri rešpektovaní samoobnoviteľných schopností prírodných zdrojov.
Všetky už uvedené ciele sa opierajú o opatrenia investičného, programového, koncepčného, legislatívneho, investičného, administratívneho i výchovno-vzdelávacieho charakteru. Jednotlivé opatrenia sú členené podľa sektorov následovne:
- sektor A: Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme
- sektor B: Ochrana a racionálne využívanie vôd
- sektor C: Odpadové hospodárstvo
- sektor D: Rizikové faktory
- sektor E: Starostlivosť o prírodu a krajinu a územný rozvoj
- sektor F: Ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa
- sektor G: Ekonomika životného prostredia
- sektor H: Environmentálna informatika a monitoring
- sektor I: Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia
- sektor J: Organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie
Navrhované opatrenia sa zameriavajú na realizáciu strategických zámerov národného charakteru, na riešenie environmentálnych problémov podnikov a na zásadné otázky starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú nad rámec možností samospráv miest a obcí Slovenska. Odhadovaná finančná náročnosť je stanovená z podkladov zainteresovaných subjektov. Financovanie týchto opatrení vychádza z predpokladu združovania prostriedkov na vertikálnej a horizontálnej úrovni. Vyvoláva potrebu integrovania environmentálnych aspektov rozvoja do odpovedajúcich rozvojových politík a programov, ako aj jednotlivých výrobných procesov. Prípadná finančná podpora z jednotlivých štrukturálnych fondov nenahrádza prioritné postavenie a zodpovednosť jednotlivých subjektov (podniky, samosprávy ...) na riešení týchto opatrení.
Ciele investičnej politiky možno rozdeliť aj z hľadiska doby, počas ktorej by sa mali ciele realizovať na: krátkodobé, strednodobé ciele a dlhodobé ciele, s čím samozrejme súvisí aj ich finančná a materiálová náročnosť.
Krátkodobé ciele – predstavujú opatrenia na dosiahnutie krátkodobých cieľov by pri relatívne nízkych nákladoch a realizácii v krátkom časovom období malo priniesť okamžité zlepšenia najaktuálnejších problémov a na záchrane najhodnotnejších súčastí kultúrneho a prírodného dedičstva a úroveň postaviť základ pre ďalšie zlepšovanie stavu ŽP, dosiahnuteľné len nákladnejšími opatreniami, resp. opatreniami na realizáciu vyžadujúcimi dlhší čas.
Strednodobé ciele – dosiahnuteľné v období do roku 2010 sa zameriavajú na spomalenie degradačných procesov, zastavenie nepriaznivých dopadov znečisteného a poškodeného ŽP na vek a zdravie ľudí a na odvrátenie činností, ktoré by zvýšili jeho zaťaženosť oproti súčasnému stavu.
Sú to ciele najmä na dotvorenie účinných systémov a nástrojov v trhovom hospodárstve.
Dlhodobé ciele – by mali viesť k zásadným pozitívnym zmenám v celom ŽP a k dosiahnutiu TUR. Stanovujú sa na 10 a viac rokov po roku 2005. Prioritami označené oblasti určujú základné smerovanie pohľadov pri rešpektovaní základných východísk a zásad realizácie opatrení. Tieto základné rámce sú určené všeobecne a sú predpokladom jednotného postupu pri realizácii štátnej environmentálnej politiky na všetkých úrovniach. Každý región má svoje špecifiká kladúce špeciálne nároky na určenie cieľov prinášajúcich zlepšenie stavu ŽP v každom regióne SR. Na dosiahnutie cieľov a priorít OEAP-u boli navrhnuté konkrétne opatrenia vo sfére komunálnej a hospodárskej s prepojením so záujmami štátu za účelom vytvorenia ucelenejšieho systému starostlivosti o ŽP okresu.
Ciele investičnej politiky možno tiež rozdeliť podľa oblasti, ktorej sa bezprostredne dotýkajú do následovných sektorov, ktoré boli už spomínané:
Sektor A – ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy
Cieľom sektoru je zníženie emisií základných látok znečisťujúcich ovzdušie, prchavých organických látok a ostatných emisií spôsobujúcich skleníkový efekt.
Opatrenie sú zamerané na plynofikáciu VZZO a SZZO – SAM a. s. 10 mil. Sk, TEMA s. r. o. 70 mil. Sk, PAČ 6,3 mil. Sk na plynofikáciu a elektrifikáciu obcí v náklade 87,479 mil. Sk. Vo výrobných prevádzkach sú zamerané na náhradu halogénových uhľovodíkov (trichlóretylén, perchlór) inými vodourozpustnými rozpúšťadlami – SAM a. s. 30 mil. Sk, na zabudovanie odlučovacích zariadení tuhých emisií a ťažkých kovov – Kodreta Myjava 0,9 mil. Sk, na zabudovanie účinných filtračných zariadení – SAM a. s. 14 mil. Sk. Významným opatrením je zmena pohonných hmôt neznečisťujúcich ŽP u dopravných prostriedkov vozového parku jednotlivých subjektov. V sektore A sú zaradené opatrenia v celkovej hodnote 398,375 mil. Sk, z čoho najväčší podiel pripadá na prvý cieľ sektoru, pričom zdroje na uskutočňovanie týchto cieľov pochádzajú predovšetkým zo súkromného sektora (firiem a podnikov), ale časť nákladov niektorých opatrení je financovaná z rozpočtu miest a obcí.
Sektor B – ochrana a racionálne využívanie vôd
Zameriava sa na 2 hlavné skupiny problémov: 1. Zníženie množstva látok vo vypúšťaných odpadových vodách budovaním čističiek odpadových vôd a kanalizácií, zavádzaním efektívnejších metód čistenia. 2. na racionalizáciu využívania povrchových a podzemných vôd, zadržiavanie a spomaľovanie odtoku vody z horných povodí vodných tokov tvoriacich vodnú os okresu. Predpokladaná čiastka na realizáciu opatrení sektoru B je 432,78 mil.
Sk.
Sektor C – odpadové hospodárstvo
Zameriava sa na zníženie produkovaného množstva odpadov, vybudovanie siete skládok odpadov, vybudovanie siete skládok odpadov, recyklačných zariadení, kompostovní. V rámci znižovania produkcie odpadov je osobitná pozornosť venovaná zneškodňovaniu nebezpečných odpadov doriešeniu dôslednej separácie odpadov, využívaniu zhodnotiteľných odpadov. K význačným finančným opatreniam patrí rekonštrukcia spaľovne zdravotníckeho odpadu NsP Myjava 10 mil. Sk, vybudovaniu systému kontajnerizácie nebezpečného odpadu jednotlivými subjektami, vybudovanie skládky komunálneho odpadu v Brezovej pod Bradlom – Mesto Brezová pod Bradlom 5 mil. Sk, sanácia skládky komunálneho odpadu Suroviny a Holičov vrch – Mesto Myjava 3,7 mil. Sk, rekultivácia skládky GK Holičov vrch – SAM a. s. 10 mil. Sk, výstavba kompostárne – PD Vaďovce 10 mil. Sk. Predpokladaná finančná náročnosť opatrení je 224, 425 mil. Sk.
Sektor D – rizikové faktory
Opatrenia sú zamerané na zníženie hluku, zdraviu škodlivých vibrácií, žiarení, na znižovanie počtu rizikových pracovísk, vybavenie rizikových pracovísk kontrolnou prístrojovou technikou.
Predpokladaná finančná náročnosť sektoru je 262,6 mil. Sk.
Sektor E – starostlivosť o prírodu a krajinu
Zameraný na zabezpečenie vypracovania MÚSES–oc, zákonnej ochrany regionálnych biocentier RÚSES-ov a genofondových plôch, zastavenie procesu znižovania biodiverzity a realizáciu programov starostlivosti o CHU a programov záchrany kriticky ohrozených druhov živočíchov a rastlín, na revitalizáciu narušeného prostredia. Premietnuté sú aj opatrenia na zvýšenie kvality ŽP mestskej a vidieckej krajiny. Veľká pozornosť je venovaná vypracovaniu a aktualizácii ÚPD sídiel so zameraním na rozvoj kopaníc, realizácii programu obnovy dediny.
Predpokladaná finančná náročnosť sektoru je 65,64 mil. Sk, ktorá nie je vysoká. Mnohé opatrenia nie sú vyčíslené a ich ťažisko je na SAŽP a DŽP Krajského a Okresného úradu.
Sektor F – ochrana a racionálne využívanie horninového prostredia, pôdy a lesa
Opatrenia sú zamerané na zníženie výmery ohrozených pôd eróziou, revitalizáciu ŽP narušeného poľnohospodárskou, pôdohospodárskou a ťažbovou činnosťou, elimináciou antropogénnych vplyvov v pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov.
Predpokladaná finančná náročnosť sektoru je 218,321 mil. Sk.
Sektor G – ekonomika ŽP
Zameriava sa na finančnú politiku v oblasti ŽP s funkčným prepojením sociálnych, ekonomických a enviromentálnych potrieb okresu.
Predpokladaná finančná náročnosť sektoru je 97 mil.
Sk.
Sektor H – environmentálna informatika a monitoring
Zameraný na dobudovanie komplexného informačného a monitorovacieho systému všetkých zložiek ŽP, zdravie obyvateľstva a potravinového reťazca.
Finančná náročnosť sektoru nie je vyčíslená.
Sektor I – environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia
Zameriava sa na dobudovanie environmentálnej výchovy na všetkých typoch škôl, vybudovanie informačného strediska OP a K a environmentálnej výchovy, propagáciu environmentálnych akcií.
Predpokladaná finančná náročnosť sektoru je 2,05 mil. Sk.
Sektor J – organizácia a riadenie starostlivosti o životné prostredie
Zameriava sa na zvyšovanie kvality štátnej správy pre životné prostredie, jej koordináciou so štátnou správou nespadajúcou pod ŽP, ale výraznou mierou ovplyvňujúcou stav ŽP, so samosprávou, výrobnou a podnikateľskou sférou. Finančná náročnosť tohto sektoru nie je vyčíslená.
Ak zhrnieme všetky sektory, ktoré je potrebné realizovať na splnenie konkrétnych cielov investičnej politiky na udržanie trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých oblastiach, tak celková potreba finančných prostriedkov na realizáciu týchto cieľov predstavuje sumu 1 701, 151 mil. Sk v 380 opatreniach /v sektore A - je to 48 opatrení, sektore B - je 70 opatrení, sektore C - 75 opatrení, sektor D - zahŕňa 18 opatrení, sektor E – 72 opatrení, sektor G – 20, sektor H – 7 opatrení, sektore I - to je 13 a v sektore J - je to 5 opatrení/. U mnohých opatrení nie je uvedená, resp. nemožno bližšie určiť finančnú náročnosť najmä na splnenie dlhodobých cieľov vyžadujúcich zmeny ekosystémov v časovo náročnom období. Z sume takmer 2 mld. Sk. Sú zahrnuté opatrenia pre naplnenie cieľov štátnej environmentálnej politiky navrhnuté samotnými subjektami komunálnej a výrobnej sféry zladené so štátnymi záujmami. Niektoré z nich sa nachádzajú už v štádiu realizácie. Z dôvodu každoročného napĺňania cieľov a ukončenia realizácie opatrení je potrebné a nevyhnutné tieto ciele každoročne aktualizovať a prípadne určovať nové priority regionálnej environmentálnej politiky.
OEAP je základný dokument pre komplexné, systémové a konkrétne riešenie problémov životného prostredia v okrese v zmysle štátnej environmentálnej politiky.
Zhrnutie
Východiskovými zdrojmi čerpania informácií pre štúdium tejto problematiky bol pre mňa Internet, EIC, Okresný úrad odbor životného prostredia kde mi boli sprístupnené zdroje informácií na štúdium tejto problematiky. Základným východískovým materiálom bol Národný environmentálny akčný plán. V súčasnosti prebieha aktualizácia NEAP cieľov, pričom by mali byť ukončené už ukončené strednodobé ciele tohto projektu a mala by sa už začať realizácia dlhodobých cieľov.
V oblasti investičnej politiky TUR je ešte stále množstvo nedoriešených problémov, ktoré je potrebné realizovať. I keď tento stav si nevyžaduje iba chýbajúce zdroje financovania, ktoré chýbajú nepochybne aj v iných oblastiach národného hospodárstva, ale bude vyžadovať i čas, ktorý je potrebný na zvládnutie a analýzu problémov.
I keď sa dosiahol už istý pokrok v tejto oblasti stále sa vyskytuje veľké množstvo nedoriešených problémov ale aj novovznikajúce problémy, ktoré súvisia okrem iného aj so zmenou štruktúry života spoločnosti, keďže je doba kedy svetom hýbu informácie a hi – tech sektor, ktorý pred niekoľkými rokmi nebol podstatný, resp. nekládol sa na to veľký dôraz.