Internet a vírusy
Kategorie: Informatika (celkem: 338 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 3184×
Příbuzná témata
Internet a vírusy
1. ÚvodV tejto práci by som veľmi rád opísal internet ako najväčšiu knižnicu na svete. Na Internete sa ľudia môžu pomocou rôzneho softwaru a protokolov kľudne rozprávať, posielať si elektronickú poštu (e-mail), prezentovať seba alebo svoju firmu formou Web-stránky, predávať alebo kupovať veci v interaktívnych obchodoch alebo na interaktívnych aukciách. To, čo je na ňom ponúkané sa dá buď zadarmo stiahnuť alebo kúpiť. Väčšina ponúk je relatívne zadarmo, čo znamená, že od nás server žiada registráciu, kontaktný e-mail. Medzi užívateľov internetu nepatria iba ľudia s čistými úmyslami, ale aj skupiny či jednotlivci nazývaní hackeri.
2. Internet a jeho história
2.1. Na počiatku bol Arpanet
Na počiatku internetu stál projekt Arpanet. S projektom Arpanet prišli ľudia z agentúry DARPA – Defence Advanced Research Project Agency a požiadali UCLA
(UC Los Angeles), o spoluprácu, ktorú UCLA prijalo. Arpanet bol projekt prepájania paketov v sieti počítačov. V roku1969 sa pripojili k UC Los Angeles ešte tri ďalšie siete: Stanford Research Institute (SRI), UC Santa Barbara (UCSB) a University of Utah in Salt Lake city. Táto štvoruzlová sieť mala prenosovú rýchlosť 50 Kbps. Táto sieť bola použitá ako prvý objekt pozorovania preťažovania siete. Po spustení Arpanetu sa s touto sieťou už dalo niečo robiť a tak sa začalo pracovať na protokoloch pre „hostiteľské“ počítače. Neskôr v roku 1971 mal Arpanet už okolo 19 uzlov s tridsiatimi univerzitnými sieťami. Sieť sa rozrastala pomaly, bolo jej treba trochu pomôcť, oboznámiť s ňou verejnosť. Arpanet bol preto prezentovaný na Medzinárodnej konferencii o počítačovej komunikácii. Na konferencii sa okrem iných zúčastnili aj zástupcovia konkurenčných projektov a sformovala sa nová skupina International network working group (INWG), ktorá sa neskôr pripojila k International federation of information procesing.
2.2. Internet vtedy a dnes
Internet pri svojom vzniku ako ARPANET spájal v roku 1969 len 4 počítače, v roku 1972 23 počítačov, v roku 1984 už okolo 1000, v roku 1987 asi 10000 počítačov, 1993 viac ako 1,3 milióna počítačov. Dnes spája ešte viac počítačov a menších sietí. Prudký nárast pripojených počítačov sa začal v 1986 zavedením NFSNet. 3. Všeobecne o internete
3.1. Ako sa na internet pripojiť
Na internet sa môžeme pripojiť pomocou telefónnej linky Dial-up a ISDN, bezdrôtové spojenie mikrovlné a satelitné pripojene a pevné pripojenie káblom – pevná linka.
Každý užívateľ sa pripája na svojho providera, poskytovateľa siete. Prenosová rýchlosť závisí od hardwaru a od pripojenia, napríklad pri klasickej telefónnej linke je maximálna rýchlosť 56 Kbps. Dnes sa už nájdu providery, ktorí poskytujú pripojenie na internet „zadarmo“ (vynímajúc poplatky Slovenských Telekomunikácií za využívanie telefónnej linky – impulzy). Príkladom takého providera je napríklad Kiwwi, ktoré žiada iba registráciu.
3.2. Architektúra Klient – Server
Na internete sa využíva architektúra Klient – Server, kde klient je väčšinou normálny užívateľ a serverom je nejaký WWW server spravujúci nejaké multimédia alebo hypertextové dokumenty. Server je neaktívny až pokým nedostane požiadavku od klienta, ktorú príjme a spracuje. Klient väčšinou využíva klientské programy na posielanie požiadaviek na servery. Príkladom týchto klientských programov sú napríklad internet Explorer a Netscape Navigator, ktoré sa líšia rôznym dizajnom užívateľského prostredia, ale funkciu majú rovnakú. Internet využíva protokol TCP/IP na komunikáciu medzi počítačmi, ale na prenos HTML stránok sa využíva protokol HTTP. Všetky klientské programy sú na takúto komunikáciu prispôsobené vo všetkých systémoch (Windows, Linux,..).
3.3. Tri základné kamene internetu
Základ internetu tvoria tri základné technológie – HTML, URL, HTTP. HTML je jazyk, ktorým sú písané WWW stránky, URL je špeciálny druh adresy používaný na internete a HTTP je prenosový protokol používaný na komunikáciu Klient – Server, na kladenie požiadaviek serveru a na odpovede servera na požiadavky. 4. Systém (Windows alebo Linux)
To, aký systém používame, dosť značne závisí od toho kde a načo chceme používať. Systém Windows používa väčšina bežných užívateľov, hoci u niektorých nájdeme aj Linux. Linux sa však väčšinou využíva iba na serveroch.
4.1. Microsoft Windows
Microsoft Windows vyšiel v rôznych verziách (3.11, 95, 98, 2000, CE, ME, NT) a podporuje veľkú väčšinu hardwaru. Microsoft patrí medzi najväčších výrobcov softwaru. Verzia Windows NT je určená špeciálne pre sieť a teda aj pre internet. Windows má priamo implementovaný internetový prehliadač – Internet Explorer
4.2. Linux
Linux tiež vyšiel v rôznych verziách (Red Hat, Mandrake, SuSe). Nevýhodou Linux-u je to, že niektorí výrobcovia hardwaru nedodajú s ovládačmi pre Windows aj ovládače pre Linux, a preto nie sú podporované niektoré typy hardwaru. V Linuxe, aspoň vo väčšine verzií je tiež implementovaný prehliadač – Netscape Navigátor ako grafický a ako textový prehliadač napríklad Lynx.
Linux má však jednu výhodu oproti Windows-u, vzťahuje sa naň GNU - licencia, ktorá zaručuje prístup k zdrojovým kódom a zaručuje jeho bezplatnosť.
5. Jazyky internetu (HTML, JAVASCRIPT, ...)
5.1. HTML – Hyper Text Markup Language
Základným jazykom, ktorým hovorí internet je HTML a v ktorom je písaná väčšina dokumentov. Súbory písané v tomto jazyku majú príponu *.htm alebo *.html. Tieto súbory sú textové a štruktúrované, môže ich vytvoriť ktokoľvek kto má html editor (FrontPage, Netscape composer), alebo ak niekto pozná príkazy jazyka HTML, tak mu na napísanie stačí obyčajný textový editor (Notepad, Vim). S html jazykom dokáže tvorca stránky spraviť iba obyčajnú statickú stránku, ktorá bude ráno na obed a večer vyzerať rovnako.
5.2. JAVASCRIPT
Javascript patrí medzi jazyky používané na internete. Je veľmi obľúbený medzi tvorcami stránok. Javascript dáva veci do pohybu, dovoľuje vkladať jednoduchú aplikáciu alebo hru, prezentačné prvky alebo iné zaujímavé veci. Javascript sa vkladá priamo do HTML dokumentu, je trochu zložitejší ako HTML jazyk, ale bez neho to nemá zmysel.
6. Protokoly (HTTP, FTP, ...)
6.1. HTTP – Hyper Text Transfer Protocol
Ide o protokol, ktorý sa využíva na prenos dát na internete v architektúre Klient – Server. Prenášajú sa ním najmä stránky o ktoré cez prehliadač požiada klient.
6.2. FTP – File Transfer Protocol
Ide o internetový protokol využívaný na prenos súborov medzi počítačmi. Môže sa použiť napríklad na sťahovanie voľne šíriteľných programov z nejakého servera, alebo o diaľkové nahrávanie stránky na server.
7. Chat a konferencie
Rozhovory cez internet sú veľmi zaujímavé, nikdy totiž neviete, kto sedí za tým druhým monitorom, ktorý sa nachádza možno pár tisíc kilometrov od vás alebo je priamo vedľa vás v učebni alebo v internetovej kaviarni. V takejto komunikácii sa tiež vyžaduje určitá úroveň slušného správania, vyžaduje sa dodržiavanie Netikety ( odvodené od slova Net–siet a slova Etiketa – zásady slušného správania sa ). Na Chat alebo na konferencie sa môžeme prihlásiť na nejakom serveri poskytujúcom Chat alebo sa môžeme prihlásiť na nejaký kanál IRC cez program mIRC32 alebo xIRC alebo na kanál ICQ cez rovnomenný program ICQ.
Ak pri interaktívnej komunikácií nemáme prístup k prenosu obrazu, a teda toho druhého nevidíme, nemôžeme vedieť ako sa tváril pri čítaní alebo písaní správy, a zároveň ani nevieme, akú intonáciu, podfarbenie hlasu, by použil, nemôžeme vydedukovať, či to myslel ako vtip, či to myslel smrteľne vážne, alebo nejako inak, preto sa pri internetových rozhovoroch používajú určité značky a skratky na vyjadrenie pocitov či na skrátenie dlhých výpisov.
Tu je zopár príkladov:
: -, hmm, zamyslenie
: - ) vyjadrenie radostného úsmevu
: - ( vyjadrenie nahnevaného úsmevu
: - x posielam pusu
IMHO podľa môjho súkromného názoru (In My Humble Opinion)
BTW okrem iného (By The Way)
ASAP čo najskôr (As Soon As Posible)
8. Ďalšia služba internetu: e-mail – elektronická pošta
Je to jeden z najrýchlejších spôsobov posielania pošty, hoci niekedy môže byť aj nebezpečný.
8.1. E-mail kde a načo
E-mail nám slúži na komunikáciu ako klasická pošta, s tým rozdielom, že nemusíme platiť poštovné, musíme mať nejakú e-mailovú schránku na nejakom serveri a je to aj ekologickejšie, pretože nemíňame papier a teda šetríme lesy.
8.2. Bezpečnosť e-mailu
V prípade, že e-mail nijako nezabezpečíme, môže sa ľahko stať, že nám ho nejaký hacker bez veľkých ťažkostí zachytí, pozmení a pošle ďalej alebo jednoducho vymaže. Ak sa chceme niečomu takému vyhnúť, mali by sme svoje e-maily kryptovať. Jedným z kryptovacích programov je program PGP, ktorý využíva systém verejného a tajného kľúča. Tento systém funguje na princípe toho, že verejným kľúčom, ktorý v podstate môže vlastniť ktokoľvek, zašifruje odosielateľ e-mail, a ten sa dá rozšifrovať iba vaším vlastným tajným kľúčom, ktorý máte iba vy, a po rozšifrovaní si pomocou digitálneho podpisu skontrolujete, či správu naozaj nikto nedešifroval počas jej cesty a nezmenil.
8.3. E-maily ako hrozba
Veľmi ľahko sa môže stať, že nám cez e-mail príde vírus a mi o tom ani nebudeme vedieť. Príkladom vírusu, šíriaceho sa cez email je aj vírus „I love you“, ktorý sa začal na internete šíriť dna 4. mája 2000. Tento vírus zavíril milióny počítačov a hoci nepatril do rodiny deštrukčných, narobil kopu problémov. Takéto vírusy sa síce neobjavujú často, ale aj tak ich hrozbu netreba podceňovať, lebo nabudúce môže nejaký znudený študent spraviť deštrukčný vírus, ktorý nám zmaže obsah celého disku a potom to bude väčší problém ako „chvíľkové“ spomalenie siete. Kvôli takýmto vírusom treba dodržiavať aspoň dve zásady:
1. Neotvárať hneď každý e-mail s údajným lákavým obsahom, pretože tvorcovia vírusov sú veľmi prešibaní a nebudú ponúkať fotku vašej svokry na nudistickej pláži. 2. Vždy mať zapnutý nejaký spoľahlivý antivírusový program.
9. Slovenský internet
Slovenský internet sa začal rozvíjať trochu neskôr ako ten svetový, a preto je ešte trochu zaostalý. Naproti tomu sa však rozvíja celkom sľubne. Už tu máme nejaké poštové serveri, ktoré poskytujú e-mailové služby zadarmo (post.sk; pobox.sk; a dalšie), interaktívne predajne a aukčné serveri (onetwosold.sk), ktorých je už cca. 250, internetové vyhľadávače (altavista.sk; zoznam.sk; atlas.sk), aj serveri poskytujúce SMS – brány a CHAT – interaktívne rozhovory. Na slovenskom internete sa nachádzajú už aj stránky ako cintorín.sk, na ktorých môžete niekoho “ pochovať ”, poprípade aj stránky typu manuály.sk na ktorých nájdete ozaj veľa veľmi dobrých manuálov k rôznym zväčša počítačovým témam a nakoniec ešte uvediem príklad servera miesto.sk, ktorý bezplatne poskytuje miesto na disku servera a to o veľkosti 20 MB na www stránku, ktorá bude stránkou virtuálneho www–servera.
10. Internetoví „piráti“ a ich diela
Piatok 26. Marca 1999 sa začal šíriť počítačový vírus Melissa, ktorého autorom bol Kwyjibo.
4. mája 2000 svet ochromil vírus „I love you“.
Onel de Guzman (Spyder), autor vírusu, ukázal svetu aký je zraniteľný. Vírus nainfikoval obrovskou rýchlosťou milióny počítačov na celom svete. Aby sa mohol vírus šíriť dostatočne rýchlo, využil jeho autor internetovú službu e-mail, využil pri tom bezpečnostnú dieru v programe Microsoft Outlook. Najnovší vírus sa objavil 13. Februára 2000 t.j. deň pred Valentínom. Vírus sa rozširoval veľmi podobne ako vírus „I love you“. Vírus sa šíril e-mailom a využíval pri tom bezpečnostnú dieru v programe Microsoft Outlook. Tento vírus ponúkal v prílohe obrázky Ruskej tenistky Anny Kurnikovovej. Definícia Vírusu: „Program, ktorý pripája svoju kópiu k iným programom a zabezpečí aj jej aktiváciu. Kópia je pritom funkčne zhodná s originálom.“
nerezidentné (vírusy priamej akcie)
vírusy rezidentné (TSR vírusy)
deštrukčné (svojou činnosťou môžu poškodiť hardware počítača, napr.
OneHalf
bootovacie – infikuje boot sector disku
podľa cieľa infekcie
súborové vírusy – infikujú súbory so špecifickou príponou
alebo veľkosťou
Autormi väcšinou študenti SŠ a VŠ, ktorí majú veľa voľného času. Vírusy robia kvôli tomu, aby sa zviditeľnili alebo ako dôkaz toho, že na to majú alebo len tak z nudy vytvoria vírus, vypustia ho a sledujú, čo to urobí. Ďalším typom činnosti internetových pirátov je tzv. nabúravanie serverov. Túto činnosť vykonávajú skupiny alebo jednotlivci, nazývaní hackeri. Ich činnosť má viacero obdôb ako napríklad odpočúvanie paketov a ich prípadná zmena, dôsledkom čoho môžeme dostať úplne iný e-mail a pod. Ďalšia obdoba je Denial of Service, ktorý spôsobí ochromenie servera alebo niektorých jeho služieb, preťaží ho. Toto preťaženie môže hacker spôsobiť zvnútra alebo zvonka. Ak sa snaží o to vnútri nejakej lokálnej siete, ideálnym príkladom je školská sieť, môže mu na to správca servera veľmi rýchlo a ľahko prísť a „malý“ hacker má veľké problémy. Preto väčšinu takýchto útokov vykonávajú hackeri zvonka.
11. Slovenský internet
12. Záver
V tejto práci som sa snažil objasniť základné pojmy, ukázať internet taký, aký je a nie taký aký si ho mnohí predstavujú. Veľa ľudí sa pripája na internet len aby mohli povedať: „Ja už mám internet“, a zároveň zistia, že nemajú poňatia, čo sa s takým internetom dá robiť.
Cez internet sa už dá takmer čokoľvek urobiť, hoci na Slovensku ešte nie sú tieto internetové služby také rozvinuté. Na túto prácu ma zároveň inšpiroval jeden výrok: „Kedysi som si užíval život, ale potom som sa pripojil na internet...“, ktorý tvrdí o internete, že je žrút času. Žrútom času internet je, ale len pre tých, čo s ním nevedia hľadať, pracovať a púšťajú sa do bezhlavého „surfovania“ po sieti.