IMIDŽ SVETOVÝCH METROPOL
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: gia150
- Datum přidání: 29. října 2008
- Zobrazeno: 1658×
Příbuzná témata
IMIDŽ SVETOVÝCH METROPOL
Úvod
Podľa slov Simona Anholta jedného z naznámejších konzultantov, ktorý spolupracuje s mestami a vládami na budovaní imidžu na globálnom trhu si ľudia spájajú slávne a úspešné mestá s určitou predstavou emocionálneho charakteru, ktorá môže mať veľký vplyv aj na ich rozhodovanie o plánovanom investovaní alebo návšteve tohto mesta. Z výskumu, ktorý Simon Anholt uskutočnil v dvadsiatich krajinách na vzorke 15 255 respondentov, vyplynulo okrem iného to, že Paríž si ľudia spájajú s romantikou, Miláno so štýlom, New York s energiou, Tokio s modernitou a Barcelonu s kultúrou.
New York
New York je ekonomicky najvýznamnejším a zároveň najľudnatejším mestom USA. Je finančným centrom Spojených štátov a obchodným centrom sveta. Samé ma ročný hrubý domáci produkt okolo 500 miliárd USD, čo by z neho pri pomyselnom porovnaní so štátmi sveta činilo šestnástu najväčšiu ekonomiku sveta.
Ekonomické ukazovatele sú pre bežného turistu pri návšteve New Yorku zanedbateľné. Prichádza do toho mesta s cieľom zažiť toto povestné mesto, ktoré nikdy nespí, presne tak ako to spieva Frank Sinantra vo svojej piesni.
Bolo by zbytočné vymenovávať všetky pamätihodnosti a zaujímavosti New Yorku, ktoré sú lákadlom pre turistov, lebo v centre mesta, teda na ostrove Manhattan je ich neúrekom.
Ide o jedno z najväčších a najdynamickejších miest na svete. Hyperaktívna atmosféra priťahuje stále viac a viac ľudí, a preto New York je mesto pripomínajúce mravenisko. K tomuto imidžu prispievajú jeho obyvatelia bežiaci do práce a obrovské množstvá zvedavých turistov.
Mnohí ho vidia ako najlepšie miesto na stretnutia na celom svete. Ako sami hovoria, je suverénne a dá sa tam nájsť všetko. Niektorí sú naopak prvý raz nadšení, na druhí raz sklamaní a na tretí raz si radšej vyberú iné mesto. Nejeden hovorí, že New York nie je len betónová džungľa, má svoje čaro, aj keď na prvý pohľad môže byť jeho ruch „zdrvujúci“.
Napriek jeho nespočetným možnostiam zábavy a oddychu sa tam napríklad cez leto nedá vydržať. Turista zápasí s každodennou horúčavou. Samozrejme sťažuje sa na bolesti hlavy, vybičované nervy, smrad z kanalizácie a odpadových košov. Za najlepšie obdobia na návštevu sú všeobecne považované jar a jeseň.
Cudzincom sa môže zdať, že New York a bezpečnosť, vzhľadom k jeho „mafiánskej minulosti“ nejdú ruka v ruke, no časy sa zmenili. Tak ako vo zvyšku USA aj v tomto meste platí nespočetné množstvo predpisov a zákonov týkajúcich sa pohybu a správania sa na verejnosti. Ich nedodržanie sa trestá vysokými pokutami a neuvedomení turisti z nich nie sú vynímaní.
Nepriamu propagáciu New Yorku, jeho svojráznosti a životného štýlu obyvateľov cudzinci zaznamenávajú taktiež prostredníctvom amerických filmov a seriálov. V súvislosti so seriálom Sex v meste sú na Manhattane organizované tematické prehliadky kde sú turistom ukazované miesta, na ktorých sa odohrával dej seriálu. Tieto prehliadky majú veľký úspech.
New York však bol v posledných rokoch skloňovaný najmä v súvislosti s 11.septembrom 2001. Prirodzenou súčasťou vyhľadávaných cieľov turistov sa stalo aj miesto bývalého World Trade Centra, ktoré priťahuje viac, než keď tam kovové giganty stáli.
Udalosťami tohto dňa sa všeličo zmenilo. Počnúc ľuďmi, končiac imidžom mesta. Otriasli ich istotou pokojne spávať, príslušníci arabských a moslimských komunít v USA sa stali predmetom všeobecného podozrievania, ba dokonca, až teraz, šesť rokov po teroristických útokoch, je známy rozsah zdravotných problémov u hasičov, policajtov a ďalších ľudí, ktorí pomáhali pri upratovaní trosiek.
11.september sa nanešťastie stal aj dobrým marketingovým ťahom, dôvodom na podporu imidža – všadeprítomné spomienkové predmety, tričká, pohľadnice, filmy, miniatúry WTC....Všetko, čo sa dá predať
A možno aj to je dôvodom, že už existujú Newyorčania, ktorí už o 11/9 nechcú počuť. „Prišli ste pokrývať 11/9 až z Československa?“ prekvapene sa spýtal starší muž v hotelovom výťahu v rámci spontánnej výťahovej konverzácie. „Och, aké nudné. Mali ste radšej prísť na US Open...\"
Paríž
Multikultúrne, tolerantné, kreatívne – tak o tomto meste píšu bedekre.
Hlavné mesto Francúzska ležiace na oboch stranách Seiny je bezpochyby mestom kultúry, vzdelávania, módy, zábavy či gastronómie a dobrého vína.
Milióny turistov, ktorí sem každoročne prichádzajú majú čo obdivovať. Veď už v 18.storočí Jean Baptiste Cresset vyhlásil, že: „Skutočne žiť sa dá jedine v Paríži – všade inde človek len vegetí.“
Metropola Francúzska patrí medzi najnavštevovanejšie veľkomestá sveta. Hlavným cieľom turistov pri návšteve Paríža sú jeho múzeá a historické pamiatky. Najväčšiemu záujmu sa pritom teší katedrála Notre Dame, nasledujú bazilika Sacré Coeur de Montmarte, Eiffelova veža, Louvre a Centre Pompidou. Všadeprítomné informačné materiály spolu s internetovou stránkou parisguide.com orientujú návštevníkov o tom, čo im je k dispozícii v jednotlivých okruhoch parížskeho sveta, do najmenších detailov.
Ponuka turistických služieb bola obohatená o ďalšiu novinku, ktorá sa ujala a navyše získala prestížne ocenenie francúzskeho cestovného ruchu. K možnostiam pozrieť si atraktívnu metropolu z vyhliadkového autobusu alebo na bicykli, ako to už päť rokov úspešne praktizujú štyri spoločnosti, pridáva agentúra dvoj- až trojhodinovú jazdu po meste francúzskym ľudovým veteránom Citroënom 2 CV.
Čo sa týka večerov strávených v Paríži, najnavštevovanejší je slávny kabaret Moulin Rouge, v ktorom sa zrodil kankán, a v ktorom ponúkajú veselú večernú zábavu s tanečnicami. Vyhľadávanou atrakciou večernej zábavy je takisto trojhodinová vyhliadková plavba po Seine. Dvanásť lodí so skleným stropom brázdi rieku každý deň.
Je však všetka tá Parížska krása aj v skutočnosti taká ideálna? Imidž, ktoré toto mesto tisícich tvárí má, láka turistov každým rokom viac a viac. Mnohí však môžu zažiť kultúrny šok, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Nepriateľsky naladení domáci, špinavé ulice a pouličné potýčky sa totiž nezhodujú s ich predstavami o meste plnom romantiky. \"Citliví turisti môže stratiť nervy. Keď sa ich predstava o krajine stretne s realitou, môže to vyvolať krízu,\" tvrdí psychológ Hervé Benhamou. Fenomén, ktorý noviny nazvali Parížsky syndróm, prvýkrát opísali v psychiatrickom žurnále Nervure v roku 2004.
Máloktoré mesto ponúka tak prenikavé kontrasty.
Len niekoľko desiatok metrov od večne burácajúcej známej triedy Champs-Élysées nájdete prakticky celý deň tiché úzke uličky. Z triumfálneho historického Napoleonovho Víťazného oblúka sa naskytá pohľad na supermodernú a extravagantnú štvrť La Défense. V uliciach Saint Denis po celý deň i noc ponúkajú svoje telá popri sebe štíhla kráska zo Senegalu ako aj postaršia, nepekná a plnoštíhla dáma z predmestia. Alebo skoro v jednom momente môžete v Louvri obdivovať diela starých majstrov v čele s Da Vinciho Mona Lisou , zároveň s presklenou avantgardnou pyramídou na nádvorí múzea, ktorá dodnes vyvoláva rozporuplné názory.
Imidž tohto mesta bol určite poznačený aj počas nepokojov v roku 2005. Vlna násilností sa stala súčasťou veľmi alarmujúceho trendu. Vtedy zhorelo okolo 30 tisíc áut – väčšinou v takzvaných problémových obvodoch, ktorých evidujú francúzske úrady asi 900. Tieto štvrte obývajú prisťahovalci zo Severnej aj čiernej Afriky. Ich šanca nájsť si zamestnanie je kvôli pretrvávajúcej diskriminácií veľmi nízka. Oproti svojim rovesníkom bielej pleti sú mladíci tmavej pleti alebo arabského výzoru oveľa častejšie terčom náhodných policajných prehliadok.
Romantiku, chaos, vľúdnosť, násilie, ochotu, diskrimináciu...Toto všetko je možné pocítiť na vlastnej koži v Paríži. Asi najvýstižnejšie videl tieto kontrasty mesta Henry Miller, keď povedal: Môžete k tomuto priľnúť dokonca natoľko, že jedného dňa zistíte, že sa zmenil celý váš život a že to, čo ste kedysi pokladali za hnusné, nečisté, úbohé, je náhle pôvabné, nežné a krásne.
Záver
V súčasnosti tvoria veľkú časť HDP vyspelých krajín príjmy z cestovného ruchu. Vlády, kraje a mestá preto intenzívne podporujú jeho rozvoj a zvyšovanie lukratívnosti svojej turistickej destinácie. Nezaostávajú ani miesta ktoré patrili vždy medzi najnavštevovanejšie a snažia sa ponúkať turistom nové zážitky.
Čo sa týka veľkomestského turizmu, dôležité je poskytnúť cestovateľom dostatočné možnosti zorientovať sa v neznámom, veľkom, preplnenom prostredí. V centre Paríža a taktiež New Yorku sú preto ulice dostatočne označené a na mnohých turistických stanovištiach sú rozdávané podrobné mapky obsahujúce popis pamiatok a ich presné umiestnenie, taktiež adresy ambasád cudzích krajín, dôležité telefónne čísla či predpisy týkajúce sa cestnej premávky. Sú to totiž maličkosti, ktoré môžu odradiť cestovateľov od ďalšej návštevy a taktiež môžu zapríčiniť šírenie negatívneho imidžu veľkomesta.
Paríž má povesť hlavného mesta romantiky, historického skvostom a taktiež veľkého kultúrneho centra sveta. Je teda častým cieľom novomanželov, umelcov a nadšencov histórie. Niektorý cestovatelia sú z neho trocha sklamaní, keď zistia že najromantickejšie miesto predsa len nie je rozprávka, iní sa potrápili s jazykovou bariérou. Podnikatelia sa zväčša už vyrovnali s faktom, že najčastejšími turistami sú Angličania a Američania, teda sú ochotní komunikovať aj po anglicky. Bežní obyvatelia však stále prejavujú istú komunikačnú aroganciu.
New York je mestom dynamiky, chaosu a reprezentantom všetkého moderného. Je známy svojou kozmopolitnosťou, vďaka ktorej sa dá v jednom meste prejsť celý svet. Jeho gigantické mrakodrapy vzbudzujú rešpekt a sú symbolom veľkosti americkej ekonomiky. Priťahuje najmä energických, zväčša mladých návštevníkov alebo tých , ktorí sa chcú energiou načerpať. Rozhodne však nie je vhodný pre ľudí nepreferujúcich davy a hluk ulice. Návštevnosť New Yorku bola nepriaznivo ovplyvnená teroristickými útokmi z roku 2001, po ktorých sa jednak ľudia obávali jeho návštevy z bezpečnostných dôvodov a taktiež boli sprísnené kritériá vstupu do krajiny.
Čo sa týka sociálnej štruktúry turistov tieto metropoly sú vybavené tak širokou škálou luxusu ako aj možnosťami oddychu pre stredné vrstvy. Treba však poukázať aj na to, že pre krajiny s nižšou životnou úrovňou (taktiež Slovensko) môžu mať New York a Paríž imidž „pridrahej dovolenky“. Tieto makroekonomické rozdiely však turizmus ako taký prekonať nemôže.
Pri porovnávaní imidžu dvoch veľkomiest, či už ide o Paríž a New York, alebo o akékoľvek iné metropoly sveta, je veľmi badateľný rozdiel medzi reálnym a ideálnym imidžom. To, čo sa snaží mesto budovať a prezentovať na verejnosti, je v niektorých prípadoch na míle vzdialené od názorov a pohľadov turistov, ktorí toto mesto už navštívili.
Jedno však isté je – tieto mestá si žiadajú našu pozornosť a len keď ich zažijeme na vlastnej koži budeme vedieť, či sú naozaj veci len čierne alebo biele.