História Banskej Bystrice
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 3283×
Příbuzná témata
História Banskej Bystrice
Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, na rozhraní troch rozsiahlych pohorí stredného Slovenska: Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Mesto má mierne kontinentálne podnebie s ročným teplotným priemerom 8 stupňov Celzia a priemerom zrážok 853 mm.Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a Liptova.
Osídlenie lokality siaha nepretržite až do praveku. Už starí Slovania z osady Bystrica sa popri poľovníctve a rybárstve živili ryžovaním zlata a ťažbou rúd v povrchových jamách. Rozvoj osady narušil tatársky vpád roku 1241. Uhorský kráľ Belo IV. povýšil osadu na mesto roku 1255a udelil Banskej Bystrici rozsiahle výsady, aby prilákal nemeckých prisťahovalcov, ktorí potom spolu s pôvodnými obyvateľmi rozvíjali ťažbu drahých kovov, najmä medi. NOVA VILLA BISTRICE (Nová osada Bystrica) - prvý písomne doložený názov mesta, ktorý sa spomína v listine uhorského kráľa Bela IV.
Výsady však podporovali aj obchod a remeslá. Prosperujúci banícky ťažiari už v polovici 13. storočiapostavili na miernej vyvýšenine terajšieho Námestia Štefana Moysesa románsky Kostol Nanebovzatie Panny Márie. Postupne vytvorili okolo kostola mestský hrads gotickým domom kráľa Mateja, Kostol sv. Kríža, radnicou a vežou so vstupným Barbakanom. Hrad opevnili v rokoch 1480 - 1510. Pod mestským erbom so osemkrát deleným striebornočerveným štítom s konca 13. storočia vyrastali na dnešnom Námestí SNP prepychové domy banských ťažiarov.
Banskobystrická meď sa leskla v mnohých významných mestách celej Európy. Od roku 1475je história Banskej Bystrice úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Krakovský mešťan a banský podnikateľ Ján Thurzo si prenajali takmer všetky bane na meď a o 20 rokov neskôr vznikla Thurzovsko - fuggerovská ťažiarska spološnosť. V Thurzovom dome na Námestí SNP č. 4 dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Turecké nebezpečenstvo v 16. storočíurýchlilo opevnenie mesta kamennými hradbami s baštami a vstupnými bránami, do dnešných dní sa z nich zachovalo veľmi málo. Najzachovalejšou pamiatkou je Mäsiarska bašta v areáli Múzea SNP. Počas stavovských povstaní v 17. storočípostihli mesto rabovačky, požiare, epidémie i národnostné trenice. V roku 1620 zvolili v Banskej Bystrici v dome na Dolnej ulicič. 6 za uhorského kráľa Gabriela Bethlena, v budove je dnes Štátna galéria.
18. storočieprinieslo istú úľavu i hospodársky rozmach.
Banskobystrická súkenka z roku 1725patrí k začiatkom manufaktúr na Slovensku. V Hámri pokračovala výroba medeného plechu, kotlov a nádob, do popredia sa však dostávalo lesné hospodárstvo a ťažba dreva. V Banskej Bystrici si dlhé storočia udržiavalo vysokú úroveň cirkevné školstvo, kultúra i osveta. V roku 1776sa mesto stalo sídlom rímsko - katolíckeho biskupstva a koncom 18. storočia aj sídlom župy. V roku 1785tu založili Slovenskú učenú spoločnosť a súčastne v meste začala vychádzať aj prvá slovenská literárna revue. V 19. storočí sa mesto zapojilo do slovenského národného života. Počas účinkovania katolíckeho biskupa Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej, sa z banskobystrického gymnázia šírilo vzdelávanie v slovenskom jazyku. Na evanjelickej fare pôsobil spisovateľ K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej. Nasledovala maďarská odplata.
K ďalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Československa. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto v období Slovenského štátu k úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na vojenskom veliteľstve 29. augusta 1944sa o deň neskôr ozval z Banskej Bystrice rozhlasový Slobodný slovenský vysielač. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským, politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v Banskej Bystrici skončila 25. marca 1945, keď do mesta vstúpili rumunské a sovietske vojská.
Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i spoločenským centrom stredoslovenského regiónu. Na začiatku deväťdesiatych rokov žilo v meste viac ako 85 000 obyvateľov s nízkym vekovým priemerom necelých 32 rokov. Hospodárska základňa sa už tradične orientuje na drevospravujúci a textilný priemysel. Dôležité miesto v hospodárstve mesta má aj stavebníctvo. Donedávna významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného tovaru, lesníctvo a poľnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch. Čoraz významnejší vplyv na život v meste má tvorba a ochrana životného prostredia. V posledných rokoch došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ožíva krásna horská rieka Hron, ktorá láka rybárov i vodných turistov.
Mesto sa zapojilo aj do iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Zdravé mesto.
Banská Bystrica je sídlom Kancelárie prezidenta SR, krajských a okresných orgánov štátnej správy, Úradu priemyselného vlastníctva SR, pracoviska Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho riaditeľstva Slovenskej pošty. je taktisto sídlom Univerzity Mateja Bela, Akadémie umení a viacerých stredných a záklsadných škôl. Zdravotníctvu dominuje jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevetla.
Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj čulý kultúrny a spoločenský život. Do operného hľadiska pozýva domácich i hostí Štátna opera, deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradičné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií.
Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavničkách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky a zimný štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvo lákavých príležitostí.
Mesto Banská Bystrica navštívilo v modernej histórii niekoľko významných hostí. Medzi najvýznamnejšími treba spomenúť najmä návštevu Jeho kráľovskej výsosti princa Waleského, ktorý súkromne navštívil mesto Banská Bystrica dňa 1.11.2000.