Filozofia Stredoveká filozofia
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 3219×
Příbuzná témata
Filozofia Stredoveká filozofia
Stredoveká filozofia- obdobie od rozpadu antickej fil. / 4-6 stor. N.l./ až po obdobie vzniku renesančnej filozofie / 13-15. stor./vyznamné časové medzníky,spjajúce sa s nastupom stredovekeho mislenia:a/ rok 476- zanik zapadorimskej rise b/koniec8 stor.- zac. 9.stor.- vznik feudalnich statov c/rok513 –milansky edikt – zrovnoprávnené krestanstvo d/rok529- cisar justian zatvoril platonsku akademiu e/ rok1492- objavenie ameriky f/ rok1452 gutemberg – knihtlač g/1517- tozi m. luthera na winterbergu. členenie stred. Fil.: a/ patristika/3-7 stor./Krestanská apologetika , augustinovská patristika b/ scholistika/8-15/ranná scholistika/8-12/ Vrcholná scholistika /13- t. akvinský/, neskorá scholistika.stredoveká fil. Sa odvracala od zmyslovo – racionalneho pochopenia sveta, kt. Bol prenu „hrisnim terenom“ sustredenie na „popis“ božieho sveta. svet krestanského naboženstva. Boh a to všetko čo s tým suvisí.„ Všetko čo existuje , existuje len vdaka hlavému riadiacemu principu , ktorí je boh. boh stvoril všetko s ničoho.“ Patristika- od latinského slova pater v antke učitelia, v ranom krestansve zasa duchovní/ knazi.žili v nom „ duchovní otcovia“ krestanstva. Krestanská apologenitika - znamená obhajobu, obranu mislienky, učenia.bola obranou a obhajobou zakladních cirkevních dogiem krestansva .bola obrana svatej vieri a ochrana krista pred ohovaraním pohanov a židov. Krestanskími apologénami boli – justin , apostol pavol, apoštol ján , tertulian, ambrosius. Augustinovská patristika-obdobie tvorby a života vrcholného presdtavitela patristiky, aurelius Augustinus-/354-430/ ako prví v dejinách vytvoril ucelený ideovo – teoretiský zaklad krestanského naboženstva.naboženská filo. Postavená na postulátoch: 1/ priorita boha nad svetom 2/priorita ducha nad telom 3/ priorita vole nad intelektom.Cielom filo. Nieje poznanie objek. Sveta prirody , cloveka ,ale hladanie naboženskích a mravních istot , hladanie miesta človeka „ pred tvarou boha“. Pravdu nemožno nájst mimo človeka: „ nevychádzaj von , vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútri prebíva pravda“.další rozdiel je v očistovaní sa od hriechov utrpením , kt. Antika nepozná./ Dogma je članok vieri, ktorý sa pokladá za nezvratní a pravdivý, neomislní a o jeho vieryhodnostisa nepochibuje./ Boh je najviším a najvätším dobrom, ako je možné zže je zlo ked všetko je od boha?zlo definuje ako menšie dobro.Boh viuživa zlo aby viac viniklo dobro.
Teodicea- ospravedlnenie bohavzhladom k existujucemu zlu na svete.Jeho postuláty : a/ ...“ chcem poznat boha a dušu. a nič viac? Nič.“ B/ „ veríme , aby sme poznávali , nepoznávame , aby sme verili“ Scholistika- Cisár karol veký potreboval pre uradníkov a višších duchovných vzdelavaciu inštituciu , založil falskú školu /z lat scholus – škola/. Naj vyznamnejším problémom v dejinách stredovekej filozofie je spor o univerzálie / všeobecné pojmi, kategórie/ spor normalizmu a realizmu.Nominalizmus/z lat nomen – meno/ , v skutočnosti existujú len jednotlivé samostatné veci, ktoré sa oznacujú nazvami , vyrazmi , menami. realni a samostatne existujúci je len konkretne bieli sneh. „ belost“ je len názvom , ktorý sa neviskituje v kokretnej skutočnosti. Realizmus- reales – skutočníVšeobecné existuje realne. Univerzalie majú svoju samostatnú existenciu pred vecami, su sami o sebe skutočné.Realisti: anselm s caterbury, anselm s Laonu ,T. Akvinskí, tomisti/.