Filozofia - Novovek
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 4473×
Příbuzná témata
Filozofia - Novovek
Phileo - Sophia == Milovať múdrosť- hľadá podstatu za kvalitatívnou rozmanitosťou vecí a javou
Základné filozofické disciplíny:
Ontológia - podstata bytia (súcna)
Gnozeológia - poznateľnosť bytia
Antropológia - existencia človeka
Estetika - estetické osvojenie si sveta človekom: krásno, komično, ošklivosť
Etika - konanie človeka a jeho hodnotenie z morálneho hľadiska
Axiológia - o hodnotách, podstate, druhoch hodnotenia a hodnotení
Francúzska filozofia 18.storočia
J.D. De La Mettrie
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty
líši sa v kvalite (napr. človek má viac rozumu), telo = hodinový stroj
Etika: relatívnosť a menlivosť morálnych hodnôt
od vzdelania závisí úroveň človeka
uprednosťňuje spoločenský záujem
D.Diderot
Ontológia: materializmus, hylozoizmus, pohyb - vnútorná vlastnosť hmoty
redigoval veľkú encyklopédiu: “Encyklopédia vied, umení a remesiel” (22 rokov)
mala osvetový charakter (proti nevedomosti a predsudkom)
P.H.D. von Holbach
“Náboženstvo existuje vďaka nevedomosti, je brzdou rozvoja vedy.”
prezývka “osobný nepriateľ Boha”
Ontológia: podstaty: voda, oheň, zem, vzduch; pohyb - vlastnosť hmoty, príčinou všetkych zmien
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, odmieta vrodené idey
Etika: zaoberal sa prírodnými vedami - treba konať v súlade s prírodou
túžba po šťastí je prirodzená, vyviera z pudu sebazáchovy
úloha spoločnosti: urobiť človeka dobrým a šťastným
výchova je hlavným prostriedkom charakteru človeka
myšlienka zladenia osobných a spoločenských záujmov
názory vládnu svetom, zákonodárci majú rozhodujúcu úlohu v dejinách
C.H.
Helvetius
Gnozeológia: záujmy a vášne sú impulzom sveta, motívom pri poznávaní
Etika: užitočnosť - morálne hodnotenie
vzájomná tolerancia
zákonodárstvo je prameňom mravnosti
Klasická nemecká filozofia
Nemecko - rozdrobené, kniežacie štáty
filozofovia mali lepšie postavenie, ich diela sa verejne vydávali, boli profesori na univerzitách
Friedrich Wilhelm Joseph Schelling
člen Mníchovskej akadémie vied, témy jeho prednášok: mytológia a zjavenie
Ontológia: filozofia totožnosti hmoty a ducha = neuvedomelý stav svetového ducha,
z ktorého vzniká príroda a spoločnosť
protiklady: zdroj všetkých zmien
Ludwig Feuerbach
zanechal štúdium teológie, na Berlínskej univerzite počúval Heglove prednášky
Ontológia: materializmus, atribúty: pohyb, priestor, čas
“Myšlienky o smrti a nesmrteľnosti” - odmietol nesmrteľnosť
antropologický charakter filozofie - človek je prirodzená bytosť
Gnozeológia: empirizmus, senzualizmus, snaha spojiť empirizmus s racionalizmom
uznáva abstraktné myslenie
Etika: štastie = obmedzenie svojich potrieb + láskavý prístup k ľudom
kritizuje kresťanstvo a náboženstvo, chce ho meniť osvetou:
“Nie Boh stvoril človeka, ale čľovek stvoril Boha”
“Človek sa modlí, lebo má rád sám seba”
Georg Wilhelm Friedrich Hegel
protestant, najvýznamnejší novoveký filozof
Ontológia: objektívny idealista, základ všetkého je absolútna idea
stupne vývoja ideí : 1. čisté myslenie (logika)
2. príroda
3. ľudské myslenie (filozofia ducha)
4. najvyššie formy: náboženská, filozofická, umelecká
príroda je druhotná, odvodená od absolútnej idey
idea sa mení, vyvíja, jej činnosť sa prejavuje v myslení svet je odrazom sveta ideí
aktívny princíp, chápe svet ako proces, hľadá vnútorné súvislosti
všeobecné zákony dilektiky:
1. Zákon prechodu kvantitatívnych zmien v kvalitatívne zmeny
2. Zákon jednoty a boja protikladov
3. Zákon negácie negácie
venoval sa kategóriám: bytie, nič, kvantita, kvalita, miera, podstata, totoźnosť,
rozdiel, náhoda,.. kategórie vzájomne súvisia, sú v pohybe
Immanuel Kant
s chudobnej protestantskej rodiny, úcta k matke
Gnozeológia: agnosticizmus
Ontológia: apriórne kategórie (transcendentálne)
antinomický charakter vecí (má ho rozum, antinómia = protirečenie)
svet vecí existuje objektívne, nezávisle od ľudského vedomia
k životu pristupoval ako k povinnosti
Etika: náboženstvo = morálka - v existenciu Boha treba veriť, lebo si to žiada náš každodenný život
kategorický imperatív: “Konaj tak, aby sa zásady tvojho konania, mohli stať všeobecnými
pravidlami”
Teória štátu: občianska sloboda = právo jednotlivca, aby sa riadil zákonmi, ktoré schválil
hlása rovnosť pred zákonom
mier - ideálny stav spoločnosti
Johann Gottlieb Fichte
študoval teológiu, prednášal v Jene, Berlíne
Ontológia: vychádza z absolútneho subjektu ja (všeľudské vedomie): empirické JA - skúsenosť
zvláštne JA - príroda
odmieta existenciu náhody sloboda = poznanie nevyhnutnosti
Etika: náboženstvo je dôležité len pre morálku
Teória štátu: dielo: Uzavretý obchodný štát
štát by sa mal vyvíjať izolovane od cudzích vplyvov, uchovať si čistotu národa
Poklasické obdobie (2.polovica 19.storočia)
pluralizmus vo filozofii
hľadanie zmyslu života
filozofia má spolupracovať s vedou scientistická, antropologická (Schopenhauer, Nietche)
Pozitivizmus
August Comte
zakladateľ Pozitivizmu
Gnozeológia: zakladateľ empirickej sociológie: poznanie prírody i spoločnosti
filozofia má odmietnuť otázky, ktoré presahujú skúsenosť - nedajú sa overiť
klasifikácia vied: základ chémia (matematika, astronómia, fyzika, biológia, sociológia,...)
autor zákona Troch štádií vývoja ľudského ducha
1. teologícké: nadprirodzeno
2.
metafyzické: abstraktné filozofické pojmy vysvetlujúce skutočnosť
3. pozitívne: ľudstvo sa sústreďuje na prísne vedecké poznanie
Empiriokriticizmus
Ernest Mach
rakúsky filozof
samotné skúmanie pojmu skúsenosť našu skúsenosť tvoria zmyslové pocity
zástanca princípu ekonomického myslenia
(vedecké pojmy sa neriadia odhaľovaním pravdy, ale najjednoduchším spôsobom vysvetlenia)
Novopozitivizmus
objasnenie poučiek vedy, logická analýza jazyka vedy - filozofické problémy sú jazykové problémy
predstaviteľia: Viedenský krúžok (Rudolf Carnap, Neurath, Frank), Ludwig Wittgenstein,
vedecký smer - problémy modernej logiky, jazyka, štruktúra vedeckého poznávania, problémy perspektívy budúcnosti, otázky prírody - ekológia
20. roky 20. storočia - logický pozitivizmus
Pragmatizmus
pragma = činnosť, filozofia činnosti
antropologický smer: človek, jeho vnútro
subjektívnoidealistický smer: “Od môjho vnútra závisí existencia sveta”
vznik USA, 70-te roky 19. Storočia - rozšírenie do Európy
princípy sformuloval Charles XXX Peirce (dielo: Ako vyjadriť naše idey)
koncom 19. storočia nadobúda ucelenú podobu v diele Williama Jamesa
vrcholí začiatkom 20. Storočia v diele Johna Deweya
prívrženci: čs.: Karel Čapek, tal.: prívrženec Papine
Wiliam James
dielo Pragmatizmus
užitočnosť je základom filozofického postoja
Gnozeológia - agnosticizmus - popiera poznateľnosť sveta, vláda náhody
- celý svet objektívny, skutočnosť = skúsenosť - empirizmus
- teória je pravdivá, keď sa osvedčuje v praxi
Etika: náboženstvo prináša uspokojenie
John Dewey
filozofia inštrumentalizmu
poznanie a myslenie umožňujú orientovanie sa vo svete
cieľ nášho života je zdokonalovanie prostredníctvom výchovy
Existencionalizmus
Nemecko - vznik v 20. rokoch 20. storočia, predstavitelia: Martin Heidegger, Karl Jaspers
Nemecko porazené, neistota, nepokoj otázky zmyslu života
Francúzsko - 40.
roky, predstavitelia: Gabriel Honoré Marcel, Jean Paul Sartre
otázky postavenia človeka vo svete, témy strachu a smrti
existencia sa chápe ako konečná
veda nemôže dať odpoveď, nemôže byť návodom na konanie človeka
význam má len vlastné jestvovanie - silný individualizmus
hraničné stavy: stavy utrpenia, bolesti a strachu - priblíženie vlastnej existencie
vonkajší svet neexistuje nezávisle od ľudí, je nepriateľský, vnocuje názory, morálku, vkus
“Nikto nemôže umrieť namiesto iného, každý umiera sám”
Základné pojmy:
Monizmus - jednotnosť, nedeliteľnosť prírody
Dualizmus - duchovná a hmotná podstata
Pluralizmus - opak monizmu, množstvo duchovných navzájom od seba nezávislých podstát sveta
Hylozoizmus - viera v živosť hmoty, jej myslenie, cítenie
Živelná dialektika - príroda je hmota v neustálom pohybe, vývoji a vzájomných súvistlostiach
Determinizmus - učenie o všeobecnej zákonitej súvislosti a príčinnej podmienenosti všetkých javov
Agnosticizmus - popieranie možnosti objektívnej poznateľnosti sveta a jeho javov
Nihilizmus - úplné popieranie všetkých ustálených hodnôt a zásad, spoločenských, mravných
Senzualizmus - uznávanie pocitov za zdroj poznania, odvodzovanie poznania zo zmyslového vnímania
Fatalizmus - “všetko sa deje z nevyhnutnosti”, slepá viera v neodvratný osud, osudovosť
Panteizmus - boh je príroda, príroda je boh
Nominalizmus - pojmy sú len výtvory mysle bez reálnej existencie, skutočne existujú len slová
Solipsizmus - popieranie existencie vonkajšieho sveta (ako výtvor vedomia), uznáv. len vlastného ja
Apologetika - pokus o vedeckú obhajobu cirkvi a jej rozumové pochopenie
Apatia - chorobná nevšímavosť, ľahostajnosť, necitlivosť, otupenosť
Empirizmus - filozofické učenie, ktoré zmyslovú skúsenosť považuje za jediné východisko poznania
Racionalizmus - filozofické učenie, ktoré považuje rozum za jediný a najvyšší zdroj poznania.