Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej a svetovej próze po r. 1945
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2638×
Příbuzná témata
- Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej a svetovej próze po r. 1945
- Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie a v boji proti fašizmu v slovenskej a českej próze po roku 1945: V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík, J. Otčenášek
- Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie
- Mladý človek, jeho svet a problémy vo svetovej a slovenskej medzivojnovej a súčasnej próze
- Odraz spoločenských procesov po roku 1945 v slovenskej próze
Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej a svetovej próze po r. 1945
Druhá svetová vojna a udalosti, ktoré ľudstvo prežilo počas jej trvania i udalosti, ktoré po nej nasledovali, hlboko zasiahli do myslenia ľudstva aj do literatúry. Otrasné udalosti druhej svetovej vojny, aktívna účasť mnohých národov v boji proti fašizmu ovplyvnili tematiku mnohých literárnych diel, divadlo, film, hudbu, výtvarné umenie. Niektoré literárne diela sú napísané pod dojmom bezprostredných zážitkov, sústredili sa na širší obraz vojny a osudy ľudí v nej, iné nezobrazujú priamo vojnu, ale hrdinov, ktorí ju prežili a s dlhším odstupom na ňu spomínajú. RUDOLF JAŠÍK (1919 Kysuce - 1960 BA)- ukrajinský front, SNP, štátne funkcie
- nie profesionálny spisovateľ
Námestie svätej Alžbety (čiták)
- príbeh dvoch mladých ľudí (Igor a Eva) počas slovenského štátu
- podoba s Peter a Lucia (Rolland) a Rómeo, Júlia a tma (Otčenášek)
Mŕtvi nespievajú
- nedokončená trilógia
- dve línie deja: východný front - domov
- hlavní hrdinovia sú priatelia cestár Lukan a učiteľ Kľak. Syn učiteľa Kľaka, keď zmaturoval, chcel skúsiť ľahký život odchádza na vojnu - dôstojník. Je tam aj Lukanov syn, s ktorým sa priatelia. Až tu si uvedomujú nezmyselnosť vojny, kľak začína piť, ale ani to ho pred vojnou nezachráni. Pýta sa, prečo vlastne Slováci bojujú proti ZSSR. Poručík Kľak sa dostáva do konfliktu s nadporučíkom Haičom, uvedomelým fašistom. Vojaci sa rozhodnú, že nebudú viac bojovať a idú domov. Kľako sa postaví na ich čelo, bojujú proti Nemcom.
- 2. línia - Kľako, Lukan a stranícky pracovník Driňa organizujú ilegálnu činnosť. Kľak je ideový vodca dediny.
- autor v tomto diele podáva drastický obraz slovenského štátu, zaoberá sa aj židovskou otázkou
- čakanie na obrat vo vojne, jednota slov. vojakov, postupne prichádzajú na to, že obhajujú cudzie záujmy.
ALFONZ BEDNÁR (1914 Neporazda (TN) - 1989 BA)
- KU, UK-lat., SLJ, čeština, vydavateľstvá Pravda, Slov. spisovateľ, scenárista
- prekladateľ (Defoe, Twain, London, Hemingway)
Sklený vrch
- denník úradníčky Emy Klasovej
- 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
- Emin otec sympatizoval s fašistami, vydal im svoju ženu a Ema odišla z Bratislavy do hôr. Tu sa stretla s Milanom Kališom, pomáha mu roznášať poštu, spriatelia sa - chodia do Tichej doliny. Eva otehotnie, potratí, neplodná. Milan odchádza k partizánom a už sa viac nestretnú. - v roku 1947 sa Ema zoznámila s prokurátorom Zoltánom Balom, zasnúbili sa a obaja majú odísť do Ameriky.
Ema sa chce ešte raz vrátiť na miesto, na ktoré toľko spomína - do Tichej doliny. So Zoltánom sa pohádali a rozišli sa (sebec, malomeštiak). V tichej doline je už nová chata aj nový chatár. Eva smúti za Kališom. Do chaty prichádzajú štyria lyžiari - medzi nimi Jožo Solana. Do chaty prichádza robotník (súdruh) Tretina, rozpráva o vojnových udalostiach, ľuďoch. Eva sa dozvedá, že Milan Kališ zahynul (zavedie ju na jeho hrob). - Ema sa vydá za Solanu, odídu na stavbu, Tretina ich ohovára - Solana odíde inde. Eva nešťastne zahynie, Solana práve dočítal jej denník. - autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP
JÁN OTČENÁŠEK
Rómeo, Júlia a tma (čiták)
VLADIMÍR MINÁČ (1922 Klenovec - 25.10.1996)
- SNP, Mauthausen, Dachau, MS, poslanec FZ
románová trilógia Generácia (Dlhý čas čakania, Živí&mŕtvi, Zvony zvonia na deň)
- život spol. spoločnosti počas vojny, SNP a prvých rokoch po vojne, postupné odhaľovanie a kryštalizovanie ľudských charakterov
- trilógia má expresionistický podklad, spočívajúci v úsilí autora stvárniť alebo vyjadriť vnútorné zážitky a predstavy aj za cenu istého skreslenia skutočnosti, no s tendenciou zvýrazniť samotnú umeleckú výpoveď o nej. Tento expresionistický podklad spočíva konkrétne v tom, že je postavená na protiklade Marka Uhrína a Labudu. Duchovný princíp ako princíp snahy a utrpenia stelesňuje postava Marka Uhrína, ktorý prekonáva svoje vrodené pudové sklony, práve tak ako ich kpt. Labuda využíva. Je tu aj typické opovrhovanie „tela“ duchovným princípom: Labudovo ironické správanie voči Markovi, jeho prirodzený egoizmus. Labudovi v 3. časti zostáva len trpký pocit zbytočnosti najmä preto, že to už nebol „chlap“ ako predtým. Naproti tomu Marek Uhrín je vývinovou románovou postavou, pretože stelesňuje sebaprekonanie.
Dlhý čas čakania - slov. štát, fašizmus, ľudské osudy - končí sa vypuknutím SNP
Tri druhy postáv - podľa vzťahu k fašizmu:
1. Dištancujú sa, žijú v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kpt. Labuda, Oľga, Ema)
2. spojenie s fašizmom (architekt Ferkodič, starý Uhrín)
3. odporcovia (Janko Krap, jeho otec, robotníci)
Živí a mŕtvi - zrýchlenie deja
- neľudské činy nacistov, vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v SNP (továrnik Krempašský). Kladné postavy - Janko Krap, komisár Bende. Problematický: Marek Uhrín (váhavý)-jeho protipólom je povstalecký kpt. Labuda.
Zvony zvonia na deň - február 1946 - február 1948
- postavy konfrontuje s najdôležitejšími spol. javmi.
Niektorí sa uplatnili, iní prežívajú pocit zbytočnosti (Labuda) a rezignácie. Smrť chodí po horách - osobný zážitok SNP - vplyv Heminghwaya
Dúchanie do pahrieb - úvaha nad zmyslom národného osudu Slovákov, ich miesto v Európe, viera v prežitie národa aj v ťažkých podmienkach.
LADISLAV MŇAČKO (1919 Valašské Klobouky - 1994 BA)
- SNP - koncentrák, reportér v Pravde, 1968 emigroval do Rakúska
Smrť sa volá Engelchen
- autobiografické črty, motív viny:
- partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch. Ako chutí moc (čiták) - politický pamflet, život funkcionára od SNP až po smrť
- kľúčový princíp: Galovič = Bacílek, Mŕtvy = predseda NR SR Stredchaj
Súdruh Munchhausen - satira, spomienky baróna na pobyt v ČSSR
Oneskorené reportáže - 11 príbehov - monstrprocesy v 50. rokoch
LADISLAV ŤAŽKÝ (1924 Čierny Balog- )
- robotník, kartograf, východný front
- VŠ Praha - právo, ekonomika, Smena, Slovenský spisovateľ
- 1990 - 1993 čestný predseda Spolku slov. spisovateľov, MS
román Amenmária (Samí dobrí vojaci)
- autobiografia, vina, svedomie, morálne „testovanie“ slov. vojakov na východnom fronte (2. vojna) - „neslávny úsek slov. dejín.“
- konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou, charakterom a túžbami mladého muža
- nepravidelné denníkové zápisky
- hl. hrdina Matúš Zraz sa stáva dospelým mužom v absurdnej mašinérii príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte i v zázemí. Uprostred nej je neskúsenosť, naivita a úprimnosť Matúša vystavená skúške charakteru.
Evanjelium čatára Matúša
- voľné pokračovanie Amenmárie
- ďalšie osudy „stratenej divízie“ po vypuknutí SNP - Nemci ich odzbrojili a odsunuli do zajateckých táborov v RUM a AUS.
- putovanie hlavného hrdinu
trojnovela Kŕdeľ divých Adamov (Divý Adam, Dunajské hroby, Hriešnica žaluje tmu)
Divý Adam - Rakúsko
- Franto, Mária, syn Jano Svitek
- Jano sa dal k SS, chcel byť Nemcom, nie Čechom
- Franto syna nenávidí, provokuje SS, Jano si ho neváži
- Franto s Máriou odchádzajú do Bratislavy
- Franta idú súdiť za provokácie, oslobodia ho, lebo má syna v SS („dal mu dobrú výchovu“)
- Franto príde domov s Esesákmi, otec mu dá facku, SS ho začnú mlátiť, hodia ho do Dunaja. Jano si uvedomí („som sviňa SS“), skočí za otcom do rieky, ten sa nechce dať zachrániť, po vytiahnutí z vody sa so synom nerozpráva
- Jano odchádza naspäť k SS, nevie, čo má robiť
DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)
Farská republika
- vplyv francúzskeho existencionalizmu
- kritika pomerov Slovenského štátu
Prútené kreslá - autobiografické črty
- Bartolomej Slzička rozpráva na dovolenke v Poľsku Jarmile príbeh:
- ČS študent prišiel študovať do Paríža (z „krajiny nikoho“), býva v penzióne pre študentov, spočiatku mu nedôverujú, po Paríži ho sprevádza študentka Daniela, občas sa v ňom prebúdzajú spomienky na domov, Bartolomej má problémy s políciou, preto si nechce začať s Danielou, platonická láska, na Vianoce Daniela odcestuje k tete, on ju nájde v tajných dverách, zaspia v jednej posteli, ráno mu vyzná lásku. KONIEC
- vzťah muža a ženy, pocit vyhnanstva, clivota po domove
PETER JILEMNICKÝ (1901 CZ )
- od tradičného realizmu s lyrickým odtieňom k socialistickému realizmu
- koncentračný tábor
Kronika - povstalci v Čiernom Balogu
- poznačený ideológiou - vyhovujúce vtedajšej kritike
JOSEPH HELLER
Hlava XXII
- letecká základňa USA pre nálety na ITA - ostrov Pianosa v Stredozemnom mori
- kpt. Yossarian - nechce zomrieť nezmyselnou smrťou. Búri sa proti vojenským nariadeniam. Uvedomuje si svoje bezvýchodiskové postavenie v tupej vojenskej mašinérii, keď sa neprihliada na ľudí, ale iba na plnenie príkazov. Nakoniec dezertuje do Švédska
- 42 kapitol - podľa postáv
Bombardovali sme New Haven, Niečo sa stalo
NORMAN MAILER
naturalistický román Nahí a mŕtvi
- 4 časti (Vlna, Hlina a tvar, Rastlina a prízrak, Brázda) prerušované retrospektívami, ktoré sa týkajú jednotlivých postáv.
- dej tesne pred koncom 2. vojny na tichomorskom ostrove Anopopei - boje medzi JAP a USA (prieskumný oddiel seržant Crofta. Generál ho posiela do japonského tyla. Ako veliteľa im pridelí por. Herna. Po vylodení na druhej časti ostrova sa prieskumníci usilujú preniknúť k Japoncom. Jeden vojak je v boji s Japoncami zranený a časť skupiny sa s ním vracia späť. V prestrelke je zastrelený Hern. Ostatní sa pokúšajú prejsť horský vrchol a splniť rozkaz. Vyčerpaných vojakov napadnú roje sršňov, proti ktorým sa už nedokážu brániť. Do tábora sa vracajú polomŕtvi a vtedy sa dozvedia, že ich útrapy boli zbytočné, lebo vojenské operácie sa pre vyčerpanosť japonských jednotiek medzitým skončili. Oficiálne spravodajstvo však hlási: „čistenie ostrova pokračuje“.
- ľudia v hraničnej situácii, bezmocní, ale predsa si zachovávajú ľudskosť
MICHAIL ŠOLOCHOV
- vojak a vojnový korešpondent, 1965 Nobelova cena za celoživotné dielov
novela Osud človeka
- život prostého človeka Andreja Sokolova, autor sa s ním stretol, vyrozprával mu svoj tragický život spôsobený vpádom fašizmu.
- V čase hosp. krízy mu hladom zomreli rodičia i súrodenci. Pred vojnou sa šťastne oženil. Keď odchádzal na front, doma zostala jeho žena Irina a 3 deti. Vo vojne sa dostal do nemeckého zajatia. Bol však veľmi smelý a hrdí, čo vyvolalo obdiv i u Nemcov a zachránilo ho pred smrťou. (Nemci chcú, aby sa napil na ich víťazstvo, on sa napije na svoju smrť.) Po 2 rokoch sa mu podarilo ujsť aj s cennými dokumentmi. Za odmenu dostal dovolenku. Prišiel domov, a tu sa dozvedel, že žena i deti zahynuli pri bombardovaní. Neskôr ho zranila správa, že syn zahynul hrdinskou smrťou tesne pred koncom vojny.
- Po vojne sa náhodou stretol so sirotou Vaňkom a rozhodol sa, že odteraz bude žiť pre neho. Vaňka je symbolom znovunájdeného zmyslu života a symbolom novej generácie, ktorá bude budovať spoločnosť. („Ja som Tvoj ocko a celú vojnu ťa hľadám“)
- oslava skutočného hrdinstva jednoduchých ľudí, ktorí i v najťažších chvíľach zostávajú čestní
„Dvaja osirelí ľudia, dve zrnká piesku, čo do cudzích krajov zavial vojnový uragán nevídanej sily.. Čo ich čaká? Chcel by som si myslieť, že tento ruský človek, nezdolne silný človek vydrží, a pod otcovskou rukou vyrastie ďalší, ktorý dospeje a všetko pretrpí, všetko na svojej ceste prekoná, ak ho zavolá vlasť.“
ERICH MARIA REMARQUE
Čas žitia, čas umierania
- 2. vojna - kontrast lásky a vojny
- vojak Gréber sa vracia na dovolenku domov. Namiesto domu nájde len jamu, po rodičoch nit ani stopy. Stratil svoju istotu. Túla sa po meste a stretne svoju spolužiačku Alžbetu. Zaľúbia sa do seba a zoberú sa. Alžbetin otec umrel v koncentráku. Gréber sa musí vrátiť na vojnu. Rozlúčka je trpká, ale teší sa, že sa vojna čoskoro skončí a on sa vráti k Alžbete. Zamýšľa sa nad vojnou, jej nezmyselnosťou. Púšťa na slobodu ruských zajatcov, ale tí si myslia, že je to pasca a jeden z nich ho zastrelí. (čas žitia - len 2 týždne dovolenky).