Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie a v boji proti fašizmu v slovenskej a českej próze po roku 1945: V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík, J. Otčenášek

Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)



Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie a v boji proti fašizmu v slovenskej a českej próze po roku 1945: V. Mináč, A. Bednár, R. Jašík, J. Otčenášek

Slovenskí autori, ktorí vo svojich dielach zobrazovali ľudský odpor proti fašizmu, mali zväčša vlastné skú senosti z bojov v 2. svetovej vojne. Zobrazovali utrpenie obyčajného ľudu, židovskú genocídu, SNP, takisto aj porovnávali, ukazovali život na nemeckej strane a na strane odporu, čiže povstania. Medzi najvýznamnejších autrov patria Vladimír Mináč, Rudolf Jašík a Alfonz Bednár zo slovenských prozaikov a Jan Otčenášek z českých spisovateľov.

V. Mináč bol aktívny účastník povstania. Ako spisovateľa ho zrodilo povstanie a s témou povstania aj vstúpil do literatúry, čo sa hneď objavilo v jeho prvotine Smrť chodí po horách a neskôr aj v iných románoch. Smrť chodí po horách je svedectvo o povstaní aj o autorovi. Povstanie, jeho hrdina obracia pozornosť iba na tie najzákladnejšie pocity, väčšinou fyziologické. Zobrazuje dve dejové pásma. V jednom je postava Jána Lotára, partizána bojujúceho v horách, kým v centre druhého je Janov brat Peter, ktorý sa dostane po zatlačení povstania do hôr do koncentračného tábora. Román vyznieva ako hľadanie zmyslu života. Román Včera a zajtra je voľným pokračovaním prvého Mináčovho románu. Zobrazuje, ako sa účastník SNP zaraďuje púo vojne do normálneho života. Peter Lotár sa vrátil z koncentračného tábora a Mináč zobrazil jeho vnútorný konflikt, od rezignácie k nájdeniu zmyslu života v práci a v kolektíve. Vrcholným dielom V. Mináča, ktorého zhodou okolností témou je vojna, SNP a život ľudí pred, cez a po vojne, je trilógia Generácia :
Prvá časť má názov Dlhý čas čakania ahovorí sa v nej o slovenskom klérofašistickom štáte. Je obrazom fašizmu, obmedzovania ľudských slobôd, vojny, ale aj síl, ktoré bojujú za slobodu národa. Časť postáv sú ľudia, ktorí nechcú mať s fašizmom nič spoločné, chránia si vlastnú slobodu, žijú v očakávaní zmeny. Inú skupinu tvoria postavy rozličným spôsobom spojené s fašizmom. A napokon tu vystupujú postavy, ktoré pripravujú pád fašizmu a klérofašistického štátu prípravou SNP.
Druhá časť nesie názov Živí a mŕtvi. Jej podstatou je SNP. Pre postavy, ktoré patria do okruhu autorovej generácie, je SNP uvedomovacím procesom, hľadaním záchytných opôr. táto časť trilógia je spojená predovšetkým s postavou Janka Krapa a komisára Bendeho. Vykresľuje tu morálny profil ľudí, ktorí sa dali k nemcom - gardistov. Posledná časť trilógie Zvony zvonia na deň, zachytáva obdobie od februára 1946 až po február 1948. Sústreďuje sa na voľby v 1946 roku a na dianie po febrrári 1948.

Opäť sa tu stretávame s postavou kapitána Labudu, Marka Uhrína, čatára Kozu, s Olinou, s Jankom Krapom a Evou. Najvýznamnejšia postava je Marek Uhrín, ktorého vývinový proces sa prirodzene dovŕšil vstupom do komunistickej strany.

Z ostatných Mináčových diel môžeme spomenúť román Modré vlny, v ktorom písal o slovenskej mládeži, najmä na brigádach, román Na rozhraní, v ktorom sa obratil ku dedine a zobrazil búrku kolektivizácie. Počas práce na trilógií napísal knihu poviedok Tmavý kút - sú to vlastne štúdie charakterov. V románoch Nikdy nie si sám a Nikdy nie si sama rieši problémy mládeže, ktorú vidí kriticky. Kniha poviedok Záznamy - kult osobnosti, ale aj iné chyby spoločnosti. Výrobca šťastia - hrdina František Ojbaba - šmelinár, ktorí sa snaží uchytiť, uplatniť v prelomových časoch.

Rudolf Jašík je druhym autorom, u ktorého je badatelný výskyt témy povstania a boja ľudí proti fašizmu. Takisto ako Mináč využíva vlastné skúsenosti z povstania. Znamym sa stal až po svojej smrti. Jeho prvotina je Na brehu zázračnej rieky, román, ktorý nesie znaky socialistického románu. Tematiku rodných Kysúc zobrazuje v zbierke noviel Čierne a biele kruhy. Téma vojny je zobrazená v jeho románe Námestie svätej Alžbety. Atmosféra vojny, z doby Slovenského štátu, ktorý nazýva Farskou republikou. Príbeh lásky proletárskeho chlapca Igora a židovského dievčaťa Evy. Vo svete krutého fašizmu, plného desu a hrôzy, s praxou rasovej perzekúcie, zabíjania a vraždenia nemá táto láska výhliadky a končí sa tragicky - zastrelením Evy. V románe je sledovaný aj širší obraz ľudí ( najmä z radov židovského obyvateľstva ) a medziľudských vzťahov v malom meste, ale aj dusná atmosféra strachu a hrôza smrti, ktorú rozosieval fašizmus. V románe je vykreslená filozofia rezignácie židov, nad ktorými sa vznáša príznak koncentračných táborov. Na opisy využíval Jašík symboliku farieb ( čierne uniformy ), metaforu, priamu a nepriamu reč .. Románovú tvorbu uzatvára román Mŕtvi nespievajú. Vyšiel nedokončený. Opisuje vojnu v dvoch pásmach - východný front a slovenské zázemie ( oblasť, kde spolu žijú slováci a nemci ). Román je rozšírený o motív citového a myšlienkového procesu slovenských vojakov na fronte, ich poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, ich nespokojnosť a nedôveru voči všetkému a najmä voči dôstojníkom. Ústrednou postavou je poručík Kľako, sa chce brániť pred nezmyselnosťou vojny svojím cynizmom a ľahostajnosťou. Neskôr, na fronte, však začína otvorene nenávidieť nemcov. Nájde si cestu k prostým vojakom a napokon si získava ich dôveru.

Ideovo dospeje, zbehne a aktívne sa zúčastňuje povstania. Román mal byť pôvodne trilógiou, ale zostal nedokončený.

Alfonz Bednár bol ideovo a umelesky zrelý prozaik. Jeho román Sklenný vrch je jeho pohľad na človeka, ktorého chápe v celej jeho zložitosti, podmienenej jeho životným prostredím. Z kompozičného hľadiska je to tzv. román s tajomstvom. Bednár vyšiel z presvedčenia, že človeka súčasnosti rozlične determinuje minulosť. V románe to je SNP. Hlavnou postavou románu je Ema Klaasová, ktorá si píše denník a z neho sa dozvedáme o jej rodinnom prostredí a jej citových vzťahoch k trom mužom - Partizánovi Milanovi Kališovi, ktorého fašisti zajali a umučili, Zolovi Ballovi, jej snúbencovi, s ktorým sa rozišla a manželovi, inžinierovi Solanovi, ktorého má rada, ale nechce mu povedať o svojich tajomstvách. V románe sa strieda niekoľko časových rovín. Významné miesto v Eminom živote má Tichá dolina, kde Ema prežila najkrajšie chvíle života s Milanom Kališom, ktorý je tam pochovaný. Mala tam ísť aj so snúbencom Zolom a znova sa tam chystá s manželom. Posledná Emina cesta sa neuskutočnila. Keď už bolo všetko na ňu pripravené, Ema zomrela po nešťastnej náhode na stavbe. Manžel po jej smrti nachádza denník a cez dojmy a spomienky Emu spoznáva, aká v skutočnosti bola. Autor sa tu prejavil nielen ako skúsený epik, ale hlavne ako vynikajúci psychológ človeka s individuálnym osudom. Román je príbehom o osudovom vzťahu minulosti a prítomnosti.
Bednár nekonvenčne spracoval povstaleckú tematiku v zbierke noviel Hodiny a minúty, kde pokračuje v konfrontácií súčasnosti a povstania na rovine ľudských osudov. Aj tu strieda dve časové pásma a tak odhaľuje charaktery cez povstalecký zážitok, cez minulé hrdinstvá, zrady a zbabelosti. Povstanie má uňho podobu tragicko - heroickej skúšky. Zaujíma ho, ako človek reaguje v tejto hraničnej situácii. Preto opäť používa prelínanie minulosti s prítomnosťou, ktoré spája vnútorný monológ postáv. Do tejto knihy noviel patria napríklad novely : Cudzí; Rozostavaný dom; Zrub z kameňa; Kolíska.
Ďalšie diela A. Bednára : Hromový zub; Za hrsť drobných.

Jan Otčenášek , český prozaik, patriaci ku generácii autorov, ktorá dozrievala v dusivej atmosfére protektorátu. K tematike vojny sa viaže jeho román Romeo, Julie a tma, ktorý rozpráva príbeh študenta Pavla a židovského dievčaťa Estery, ktorý počas heydrichiády prežívajú svoju lásku, majú svoje sny o budúcnosti. Príbeh sa končí tragicky, smrťou Estery. Román Kulhavý Orfeus tematicky, aj postavou Pavla súvisí s predchádzajúcou novelou.

Je to román o celej Pavlovej generácii a o jej dospievaní za protektorátu. Ostatné romány J. Otčenáška - Plným krokem; Občan Brych; Když v ráji pršelo.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?