Chránená oblasť PENIAP
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 3115×
Příbuzná témata
Chránená oblasť PENIAP
Chránená oblasť PIENAPVyhlásená: 1.1.1967 (nariadenie Predsedníctva Slovenskej národnej rady č.5/1967 Zb.)
Výmera: 2125 ha, ochranné pásmo 28 000 ha
Štátna prírodná rezervácia: Prielom Dunajca
Chránené prírodné výtvory: Haligovské skaly, Prielom Lesnického potoka - Kače, Jezerské jazero, Jarabinský prielom, Travertínové jazierko Kráter, jaskyňa Aksamitka
Sídlo správy PIENAP-u: Červený kláštor, okres Poprad ako ochranný obvod správy TANAP-u
PIENAP nadväzuje na Pieniński Park Narodowy
V tieni mohutných Tatier sa rozprestiera uprostred magurských lesov Pieninský národný park. Na neveľkej ploche sa nachádza niekoľko zaujímavo tvarovaných vápencových vrchov i hlbokých tiesňav s dravým tokom Dunajca. Najvyšším vrchom Pienin sú na poľskej strane Tri Koruny (982 m), na našej strane Holica (824 m). Najvyšším vrchom ochranného pásma Pienap-u je Repisko (1259 m) na hranici s TANAP-om v západnej časti územia. Najnižšie miesto je v ochrannom pásme hladina Popradu v meste Stará Ľubovňa (asi 500 m). Geologicky je územie budované horninami flyšového vývoja vnútrokarpatského paleogénu, menovite pieskovcami, ílovcami a slieňovcami. Bradlové pásmo (Kláštorná hora s Hôrkou, Holica s Osobitnou skalou a Kače) je budované horninami vrchnej a strednej kriedy - vápencami, slieňovcami, pieskovcami, ílovcami a zlepencami. Jedinečný a esteticky mimoriadne príťažlivý reliéf Pienin je výsledkom zložitých geologických a klimatických procesov, spomedzi ktorých sa najvýraznejšie prejavila erózna činnosť vody. Osobitné miesto pri formovaní reliéfu Pienin má Dunajec, ktorý sa svojím dravým tokom hlboko zarezal do vápencových skál a vytvoril malebnú tiesňavu. Vo vodnej sieti územia dominujú dve výraznejšie rieky - Dunajec a Poprad. Pravostranné prítoky Dunajca odvádzajú vodu zo severnej časti Spišskej Magury. Medzi väčšie potoky patria Osturniansky, Rieka, Lesenský, Jordanec, Lipník a Lesnický potok. Južnú časť Spišskej Magury odvodňujú prítoky Popradu. Medzi väčšie potoky patria Beliansky, Vojňanka, Krížny, Riečka a Malý Lipník. Z prirodzených stojatých plôch je známe Osturnianske a Jezerské jazero. Najznámejšie minerálne pramene sú v Červenom kláštore, kde sú tri liečivé pramene s alkalicko-sulfatickou vodou. Vo Vzšných Ružbachoch sú liečebné kúpele so zemito-uhličitou vodou. Známe sú aj kúpele pri Spišskej Belej. Pramene minerálnej vody sú aj v Toporci, Hraničnom, Vojňanoch, Slovenskej Vsi, Lackovej a Kamienke.
Flóra
Územie je prevažne pod vplyvom chladnej klimatickej oblasti.
Ovplyvňuje to vývoj rastlinstva a živočíšstva. Pôdy sú diferencované podľa geologického podložia a reliéfu. Na vápnitých horninách sú rendziny, na flyšových pieskovcoch hnedé lesné pôdy. Rendziny sú plytšie a veľmi kamenité. Hnedé pôdy sú hlbšie a majú dobrú zásobu minerálnych živín. Odrazom osobitných pôdnych a klimatických pomerov je flóra územia. K najznámejším endemitom Pienin patria králik Zawadského pravý, púpava Hoppeho pieninská, rebrica pyrenejská sibírska a arábka chocholíkatá. Zo západokarpatských endemitov tu nájdeme klinček lesklý, horčičník Wittmanov, rožec tatranský, bodliak sivý, bodliak laločnatý, soldanelku karpatskú, chrastavca Kitaibelovho a iné. Zo vzácnejšich a zriedkavých druhov sa vyskytujú dryádka osemlístková, arábka alpínska, lipnica alpínska, iskerník veľhorský, ktoré nájdeme v susednom TANAP-e. Z teplomilných druhov sú zastúpené trčník hmyzonosný, bodliak kopcový, jagavka vetvistá, prerastík kosákovitý a iné. V lesných spoločenstvách z podhorských druhov rastú srnovník purpurový, deväťsil biely, kokorík praslenatý a iné, z horských druhov sú najmä mačucha cesnačkovitá, mliečivec alpínsky, podbelica alpínska, papradka a iné. Okolo potokov rastú vŕby a jelša sivá. Zo starých a pamätných stromov sú najznámejšie lipy v Červenom Kláštore a Veľkom Lipníku.
Fauna
Žije tu niekoľko druhov mäkkýšov, z hmyzu kobylka vrchovská a iné. Z motýľov je tu zastúpený jasoň červenooký, z chrobákov fúzač alpínsky, z hlodavcov ryšavka krovinná, plch záhradný, myšovka vrchovská a iné. Z vtáctva je rozšírený drozd kolohrivý, ďubník trojprstý, orešnica perlavá, myšiak hôrny, orol krikľavý, bocian čierny, jariabok hôrny, hlucháň obyčajný a iné. Z vodných a pri vode hniezdiacich sa vtákov žije v povodí Dunajca kalužiarik malý, kačica divá, kulík riečny, rybárik obyčajný a iné. V skalných stenách hniezdi murárik červenokrídli, skaliar pestrý, vrchárka červenkavá, skaliarik sivý a iné. V lesoch žije rys osrovid, mačka divá, kuna hôrna a iné. Počet jelenej, srnčej a diviačej zveri je primeraný potravinovým zdrojom. V povodí Popradu a Dunajca žije vydra riečna. V potokoch sa vyskytujú lososovité a iné ryby.
Jedinečné územie Pienin s bohatou a pestrou faunou i flórou má medzinárodný význam. V budúcnosti bude Správa PIENAP-u vynakladať zvýšené úsilie na zastavenie ďalšej antropizácie prírody, aby sa zachovali a zveľadili pôvodné a prirodzené spoločenstvá rastlín a živočíchov.