Charakteristika zmien v jednotlivých prvkoch systému celoživotného vzdelávania
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 1726×
Příbuzná témata
- Charakteristika zmien v jednotlivých prvkoch systému celoživotného vzdelávania
- Vplyv klimatických zmien na naše prostredie
- filozoficke vychodiska vychovy a vzdelavania v dospelom veku
- Humanizácia vyučovania, škola – dielňa ľudskosti a vybrané časti z návrhu koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR (Projekt "Milénium")
- Charakteristické znaky jednotlivých staviteľských slohov
Charakteristika zmien v jednotlivých prvkoch systému celoživotného vzdelávania
Ak sa človek chce vyrovnať so zmenami v charaktere práce, musí sa učiť celý život. Prave preto je velmi dôležitý efektívny systém celoživotného vzdelávania.Štruktúra systému celoživotného vzdelávania:
Primárna sféra vzdelávania (zariadenia pre predškolskú dochádzku, ZŠ: 1.-5.roč.)
Sekundárna –––„––– (ZŠ: 6.-9.roč., gymnáziá, SOŠ, SOU)
Terciárna –––„––– (vš. Druhy vzdelávania nadväzujúce na úplné stredoškolské vzdelanie s maturitou)
...CV zahŕňa aj odborné vzdelávanie, prehlbovanie a zvyšovanie klasifikácie a doškoľovanie
...patria sem i špeciálne školy, ZUŠ, ...
Základné školy
- umožniť organizačné spojenie MŠ a stredísk záujmovej činnosti s I.stup.ZŠ
- po novom vypracovať teoretické základy tvorby obsahu vzdelávania v ZŠ a presadzovať scelené vyučovanie (s viditeľnou nadväynosťou)
- je potrebné inovovať metódy vzdelávania (zavádzať kreatívne metódy zamerané popri výkone žiaka aj na jeho prežívanie, motiváciu a hodnotový systém)
- znížiť rozsah informácií, ktoré sa učia deti v ZŠ pretože týmto preťažením sa znižuje rozvoj kultúrnej gramotnosti (myslenia, poznávania, socializácie, ...)
- navrat k delenie na 1.-5.roč. a 6.-9.roč.
- na I.st. ZŠ (1.-4.roč.) vypracovať efektívny systém hodnotenia žiakov, ktory by ich motivoval a nebol založený len na klasifikačných stupňoch
- vytvoriť možnosti kultúrneho vzdelávania (napr: ulelecká a telesná výchova, cudzie jazyky al. informatika, ...)
.. špeciálne vyučovanie sa odporúča už na I.st.ZŠ: prepojenie výchovy a vzdelávania, doobedňajších a poobedňajších činností
Väčšina návrhov stojí na prebudovaní obsahu, metód a stratégií výchovy a vzdelávania. Časť z nich bude overená experimentálne a časť sa postupne infiltruje.
Špecialne školy
-podporovať vytváranie špec. a vzrovnávacích tried v bežných školách
Gymnázia
- vzdelávanie na gymnáziách má byť akceptovateľné v EU a má sa čo najdlhšie vzdelávať všeobecne
- redukovť počet osemročných gymnázií pretože segregujú žiakov a degraduju ZŠ na školy druhého rádu a vzdelávanie talentovaných žiakov bude efektívnejšie pri osobitnom prístupe na ZŠ
- rozvíjať štúdium na biling. Gymnáziach
- osemročné gymnázia organizovať len pre deti so zvýšenými schopnosťami a záujmom o štúdium ( pričom majú po ročníkoch rovnaký obsah ako 5.-9.
na ZŠ) (na konci každého ročníka umožniť prijať a vyradiť žiakov pre prospech) a zmenit sposob prijímania
- obsah vzdelávania bude nutné zreorganizovať tak aby celky boli prepojené a poskytovali všeobecné vzdelanie členenie: a) poznanie národného a svetového kultúrneho dedičstva, globálne problémy
b) poznanie spoločenského a prírodného prostredia
c) rozvoj komunikačných schopností
d) poznanie informačných technológií a ich použitie
e) sprostredkovanie vedomostí a zručností a ich použitie a uplatnenie
f) ovládanie cudzích jazykov
- obsah viac členiť, aby bolo možné uspokojiť žiakov s rozličnými záujmami, odstráni sa tým preťaženosť spôsobená množstvom neužitočných poznatkov
- realizovať pomaturitné a nadstavbové štúdiá aj na gymnáziach, tam kde je to možné
- vytvoriť systém monitorovania kvality vzdelávania (najmä po ukončení jednotlivých stupňov, najlepšie na začiatku nasledujúceho ročníka)
- objektivizovať štátnu maturitnú skúšku
Odborné stredné školy
- využiť a posilniť prednosti doterajšieho systému
- prispôsobiť odborné vzdelávanie požiadavkam európskeho trhu práce
- poskytnúť vyššiu úroveň všeobecného a odborného vzdelávania
- skvalitniť pracovnú silu (lebo je kľúčom produktivity)
- vnímať odborné vzdelanie ako zdroj zamestnanosti a konkurencieschopnosti
- cielenie prípravy aj na malé a stredné podniky
Pre absolventov SOŠ a SOU je dôležitá pripravenosť na celoživotnú zamestnanosť a na celoživotné vzdelávanie.
SOŠ a SOU sa pretransformujú do nových SOŠ.
V inovácii SOŠ je zahrnutá aj redukcia a inovácia odborov (mohlo by ich byt cca 20, zodpovedajúcich odvetviam hospodárstva).
Nová SOŠ bude poskytovať rôzne úrovne všeobecného a odborného vzdelania:
- programy kratšie ako 4 roky budú končiť záverečnou skúškou
- programy 4 až 5 ročné budú končiť maturitnou skúškou
- budu pracovať aj na terciarnej sfére, t.j. budú zabezpečovať pomaturitné a nadstavbové štúdium (aj pre absolventov gymnázií, ktorí nebudu pokračovať na VŠ). Ak získajú akreditáciu, môžu poskytovať aj štvrtú úroveň odborného vzdelávania a budú sa podieľať aj na celoživotnom vzdelávaní a to rozširovaním a zvyšovaním kvalifikácie a tiež rekvalifikáciou.
Nová SOŠ
- 1.roč. bude koncipovaný ako orientačný pre možnosť oddialenia rozhodnutia sa o budúcom povolaní alebo prestupe na iný odbor, či prestupe na gzmnázium, teda jeho obsah bude porovnateľný s 1.roč. gzmnázií
- rozdelenie výučby:
v 1.roč. dôraz na všeobecné vzdelanie
v 2.roč. všeobecné vzdelanie spojené s predprofesijnou prípravou
v 3 až 4.roč. popri všeobecných predmetoch bude uskutočňovaná príprava v odbore (teoreticka i prakticka) (na skvalitnenie praktickej pripravenosti sa budu budovať výcvikové centrá odbornej prípravy)
Hodnotiť a akreditovať vzdelávacie štandardy a programy bude Národná kurikulárna rada.