filozoficke vychodiska vychovy a vzdelavania v dospelom veku
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: jenny
- Datum přidání: 02. března 2008
- Zobrazeno: 3789×
Příbuzná témata
- filozoficke vychodiska vychovy a vzdelavania v dospelom veku
- Filozofické východiská pri formulovaní cieľov a úloh výchovy detí predškolského veku
- Hlavné zásady výchovy dieťaťa predškolského veku
- Humanizácia vyučovania, škola – dielňa ľudskosti a vybrané časti z návrhu koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v SR (Projekt "Milénium")
- Charakteristika zmien v jednotlivých prvkoch systému celoživotného vzdelávania
filozoficke vychodiska vychovy a vzdelavania v dospelom veku
1. Filozoficke vychodiska vychovy a vzdelavania v dospelom veku
„Dejiny vzdelávania sú cestou ku slobode a autonómii – individualizácii človeka“
Prvotná výchova bola podmienená pudom sebazáchovy a pudom k zachovaniu rodu. Obmedzená na naplnenie fyzických potrieb a jej ťažiskom bola výchova k práci. Do popredia vystupovala skúsenosť. Po vzniku štátu a spoločenských vrstiev si začína vládnuca vrstva osobovať právo na rozvíjanie rozumovej výchovy a privilegovala prístup ku vzdelaniu. Formovaním pamäti vzniká každodenná skúsenosť – prvotné vedenie. Keď stráca skúsenosť svoju samozrejmosť, nastupuje údiv nad vecami okolo nás a pochybovanie. Pamäť umožňuje následne poznané nielen uchovať, ale aj používať a rozvíjať v následných súvislostiach. Uplatňovaním priebežne nadobudnutých skúseností sa výchova a vzdelávanie zdokonaľovali a stávali sa uvedomelou činnosťou.
Sokrates - dal tejto vede meno filozofia /filein (milovať), sofia (zručnosť, vedenie, poznanie)/. Stotožňuje nevedomosť so zlom. Najväcsim ideálom mravnosti je cnosť, totožná s poznaním. Zdôrazňuje sebepoznanie a sebevýchovu.
Platón /Theaitétos/ - ctí vyššie vedenie: cim je clovek nevedomejsi, tym menej si svoju nevedomost uvedomuje a jedna v presvedceni o spravnosti svojho jednania.
Aristoteles /Metafyzika/ - dôraz kládol na mravnú výchovu, ktorú spájal s výchovou rozumovou a estetickou. Pokúsil sa o prvé metodologické usporiadanie zložiek výchovy. Podla neho clovek má 3 duše, ktorym zodpovedajú tri zložky výchovy: vegetatívnu /prijímanie potravy, rozmnozovanie – telesná výchova/, živočišnú /vegetatívna+cítenie a túžby - mravná výchova/, rozumová /vegetatívna+živočíšna+myslenie s poznaním - rozumová výchova/
Sv. Augustín - zakladateľ systematickej náboženskej výchovy ako integrovanej zložky výchovy človeka orientovaného na kresťanstvo. Tento štýl jednania je súčasťou celého stredoveku, stredovekej scholastiky reprezentovany prvym filozofom Anselmom z Canterburry. Peter Abelard zástanca umierneného realizmu tvrdíl, že porozumenie by malo predchádzať viere (ale len take porozumenie, ktoré by umoznovalo vieru pochopit).
Tomáš Akvinský - ak má clovek žiť v spoločnosti, musí ju rešpektovať a k tomu má byť vedený, vychovávaný, vzdelávaný a formovaný. Výchovu a vzdelávanie podriaďuje ideálu cirkvi.
Renesancia – znovunastolenie antickej myslienky slobodného človeka.
Dante Allighieri oslobodzuje človeka v obraze osvieteného cisára ako protipólu cirkevnej moci. Slobodu človeka a ľudského ducha v období renesancie najlepšie vidieť v sile mysle. Proti nadvlade cirkevnej doktriny a vzdelavacej indoktrinacie sa postavila cela rada myslitelov nielen svojim dielom, ale aj celym svojim zivotom ako:
Mikuláš Koperník /heliocentrický systém/, Galileo Galilci /potvrdenie heliocentrickeho systému meranim/, Jan Kepler /zákony o obehu plánet/ Paracelsus /zakladatel modernej chemickej, fyzikálnej a farmaceutickej terapie/ Erasmus Rotterdamský /predstaviteľ humanismu a teoretický pôvodca reformných snáh tvrdí, že vzdelávanie môže odstrániť zlo/.
Novú cestu za poznaním nastolil Francis Bacon - povýšil indukciu za metódu, pomocou ktorej možno objaviť podstatu telies, javov, zmien. Dala vznik aj dielu Komenského. Rozvoji sa kultúra, veda a umenie. Uplatnenie nachádza estetická výchova, rozvoj prirodnych vied a matematiky prispieva k rozvoju rozumovej vychovy a prevladajuci humanizmus ovplyvnuje vychovu spolocensku.
J. A. Komenský - „Obecná rozprava o náprave veci ľudských“ kladie dôraz na to, aby boli všetci ľudia učení všetkému a všestranne. Bol prvý, kto prišiel s konceptom celoživotného učenia, s teóriou individualizácie vzdelávania, so zásadou vzdelávania všetkých sociálnych skupín a národov bez diskriminácie či vekovej, či inej.
René Descartes - ,,Principy filozofie“, Jean Jacques Rousseau - „Emil“ kladie vo výchove dôraz na čistotu citu a priblíženiu sa „prírodnému životu“. Výchovne posobenie nahrádza spontánnym vývojom na základe skúseností.
V čase osvietenstva začína fungovať povinná školská dochádzka a rozumové schopnosti sa kultivujú tak, aby sa absolvent začlenil do rozumového sveta dospelých. Spoločnosť kladie dôraz na racionalitu.
Vzdelávacia myšlienka v európskej spoločnosti vždy obsahovala predstavu o možnosti utvárať človeka pomocou cieľavedomej výchovy. John B.Watson, Frederic B. Skiner - clovek je manipulovateľný automat: dajte mi 12 detí a ja z nich urobím podľa želania lekárov, umelcov, právnikov, tulákov a zlodejov.
Celý vývoj 20 storočia sa odohráva ako spor medzi liberalizmom /verí človeku a jeho schopnostiam/ a socializmom /verí v silu spoločnosti/. Človek bol formovaný nositeľmi ideológií. Výchovné ciele boli menené zároveň s podmienkami spoločnosti. Spoločenské problémy sa riešili silou vzdelania.
Dnes sme v čase liberalizmu, kde má každý možnosť vlastnej voľby, možnosť rozhodovať o svojom osude, kariére, vzdelaní, poslaní.
Vzdelanie sa v historickom vývoji stále viac pragmatizuje. Všeobecne možno tvrdiť, že za čias Sokrata bolo vzdelanie skôr kategóriou etickou, v renesancii filozofickou, v dobách spoločenských zmien kategóriou politickou, po vojne ekonomickou. Začalo byť považované za prostriedok riešenia problémov a dosiahnutia hospodárskej prosperity. Vychádzalo z myšlienok: umožniť každému vzdelanie, pretože ekonomická úspešnosť závisí od využitia ľudského potenciálu. V rozvíjaní a uplatňovaní schopností, znalostí a zručností spočíva podstata demokratickej a spravodlivej spoločnosti – myšlienka druhá.