Brazília
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Brazília
Je to najväčšia krajina Južnej Ameriky. Brazília sa rozprestiera takmer na polovici kontinentu. V 16. až 19. storočí vládli krajine Portugalci, ktorí ju nazvali podľa ťažkého červeného dreva brazílskeho stromu. Povrch Brazílie tvoria na severovýchode krajiny polopúšte, na severe a západe dažďové pralesy a na juhu zvlnené trávnaté pastviny. Pretože je tu rôznorodé podnebie, dajú sa tu pestovať takmer všetky plodiny. Brazília ma preľudnené moderné veľkomestá, ale aj územia, ktoré ešte vždy nie sú prebádané. Na juhu krajiny spútali vody riek Paraguaj a Paraná a realizovali na nich najväčší projekt vodnej elektrárne sveta, priehradu Itaipú.Obyvateľstvo Brazílie tvorí zmes národov. Niektorí sú potomkami miestnych Indiánov, ktorí žili v Brazílíi odjakživa, ostatní zasa potomkami Portugalcov, ktorí tu vládli 300 rokov. Mnohí Brazílčania majú afrických predkov, ktorých sem doviezli v 17. storoči, aby tu pracovali ako otroci na trstinových plantážach. Začiatkom minulého storočia priplávali do Brazílie Japonci, aby unikli pred neúrodou doma. V priebehu minulého storočia prišli sem aj veľké počty európskych emigrantov, ktorí sa usadili na juhu krajiny. Brazília je najväčšim výrobcom a vývozcom kávy na svete. Káva sa pestuje na obrovských plantážach najmä oblastí Paraná a Sao Paulo. Hoci je káva najdôležitejšou plodinou, vo veľkom množstve sa tu pestuje aj sója, cukrová trstina a bavlník. Brazília je aj dôležitým producentom pomarančov, banánov a kakaových bôbov. Skoro jedna štvrtina Brazílčanov pracuje v poľnohospodárstve, hoci veľkosť fariem sa mení od najmenších kúskov zeme po rozsiahle majetky. Mnohí pracujú na poliach za nízke mzdy, zopár bohatých statkárov žije z obrovských ziskov.
Najväčší producenti kávy na svete v roku 1994:
(tabuľka ukazuje percento svetovej produkcie)
Indonézia – 7,4%
Kolumbia – 12,7%
Brazília – 24,3%
Nedostatok bytov v Brazílíi spôsobil, že asi 25 miliónov ľudí žije v rozrastajúcich sa slumoch nazývajúcich sa favelas, ktoré obkolesujú mestá. Väčšinu domov stavajú samotné rodiny, niekedy z odpadových materiálov, ale častejšie z dreva, tehál a cementu z obchodov so stavebninami. Vymoženosti, ako je tečúca voda a hygienické zariadenia sú zriedkavosťou.
DOMY VO FAVELAS (1993):
bez tečucej vody: 70%
bez WC alebo odtoku: 60%
bez zberu odpadu: 52%
Futbal hrá alebo sleduje každý Brazílčan a v každom meste nájdeme štadión.
Obrovský štadión Maracaná v Riu de Janeiro bol postavený pre svetový šampionát v roku 1950 a zmestí sa sem 200 000 divákov. Brazília vyhrala majstrovstvá sveta viacráz než hociktorá iná krajina, naposledy roku 1994. Mnohé brazílske futbalovvé hviezdy hrajú v zahraničí, napríklad v mužstvách Anglicka, Španielska a Talianska.
Asi 78% Brazílčanov žije v mestách postavených blízko pobrežia. Mnohí sa v posledných rokov presťahovali z vidieka do miest, aby si tu našli prácu i lepšie životné podmienky. Rast miest bol pomerne prudký, ale v súčastnosti sa spomalil. Najväčšie mesto Sao Paulo má už vyše 16 miliónov obyvateľov, čo je viac, ako majú Paríž a Londýn dokopy. NAJVAČŠIE MESTSKÉ AGLOMERÁCIE:
Sao Paulo – 16.100.000
Rio de Janeiro – 9.800.000
Belo Horizonte – 3.400.000
Salvador – 2.400. 000
Fortaleza – 2.100 .000
Pirane sú nebezpečné ryby, ktoré žijú v riekech dažďových pralesov. Majú ostré zuby. V húfe dokážu v priebehu niekoľkých minút zabiť a na kosť ohlodať veľké zviera.
Rieka Amazonka pramení v peruánskych Andách a tečie 7.025 km cez Južnú Ameriku, kým sa vleje do Atlantického oceánu. Viac než polovicou svojej dĺžky preteká Brazíliou. Amazonka je najdôležitejšou vodnou cestou krajiny a veľké lode sa po nej môžu plaviť až po moderné mesto Manaus vzdialené asi 1.600 km od mora. Rieka sa každý rok rozvodňuje a na pôde zanecháva nánosy úrodného bahna. Amazonka, jej prítoky, močiare a jazerá tvoria obrovskú sieť sladkej vody.
Východné pobrežie Brazílie sa ťahá až 7.400 km pozdĺž Atlantickému oceánu. V Rio de Janeiru kypria životom miestne pláže, miesta stretnutí s priateľmi a voleybalu. Najznámejšia pláž v Rio de Janeiro je Copacabana, z ktorej je krásny výhľad na okolie. Iba dobrí plavci vzdorujú vlnám, pretože sú tu silné prúdy.
Konjunktúra a pokles najlepšie charakterizujú brazílske hospodárstvo. V 60. a 70. rokoch sa krajina tešila z obdobia mohutného priemyselného rastu. Konjunktúra sa potom skončila, hospodárstvo skrachovalo a Brazília sa stala najväčšim dĺžnikom na svete. Hlavným problémom dnešnej vlády je splatiť pôžičky. Brazília má obrovské zásoby nerastných surovín vrátane ložísk rúd zlata a železnej rudy. Ich ťažba patrí medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia. Brazília je bohatá a zároveň aj chudobná krajina. Niektorí statkári a obchodníci sú mimoriadne bohatí, kým väčšina vidieckeho obyvateľstva je veľmi chudobná. Hoci Brazília má demokratickú vládu od roku 1985 problémom jej politiky je ešte vždy korupcia.
Štyri dni a štyri noci pred 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou býva každý rok (vo februári alebo v marci) v Brazílíi karneval.
Prichádzajú sem turisti z celého sveta, aby sa pripojili k oslavám v Riu de Janeiro. Ulice sú plné návštevníkov, vo dne v noci sú preplnené tanečníkmi v nádherných kostýmoch pohybujúcimi sa v rytme hudby. Vyvrcholením je pestrofarebný sprievod alegorických vozov organizovaný školami samby.
Bahiu na severovýchode ako prvú kolonizovali Európania. Prekvitá tu gastronómia. Táto oblasť sa pýši množstvom chutných jedál z morských rýb. Ochutené sú koreninami z vlasti pôvodných majstrov kuchárov, ktorými boli otroci. Ešte vždy sa tu predávajú tieto jedlá a kokosové sladkosti a chutné korenisté rybie pirôžky pozdĺž bahijských pláží. Zvýšenie cien ropy v 70. rokoch prinútilo Brazíliu, aby hľadala alternatívne palivá. Výskumníci prišli s etanolom. Toto palivo sa vyrába z kvasenej cukrovej trstiny. Etanol je lacnejší ako bežný benzín, produkuje menej oxidu uhličitého a je šetrnejší k životnému prostrediu.V súčastnosti asi jedna tretina brazílskych áut jazdí na tento zelený benzín.
Brazília je síce sebestačná vo výrobe potravín a priemyselných tovarov, ale potrebuje peniaze, aby mohla splatiť obrovské zahraničné dlhy. Preto sa orientuje na vývoz. Vyváža sa najmä káva, nerastné suroviny a lietadlá. Veľké množstvo áut sa vyváža do Argentíny. Väčšina brazílskej priemyselnej výroby sa sústreďuje zhruba v trojuholníku priemyselných miest Rio de Janeiro, Sao Paulo, Belo Horizonte.
Takmer všetci Brazílčania sú rímskokatolíci. Toto náboženstvo si Portugalci priniesli so sebou a každé mesto či dedina má svojho patróna spomedzi svätcov, ktorý ho ochraňuje. Milióny Brazílčanov uplatňujú svoje právo na slobodu vyznania, uctievajú bohov a duchov pochádzajúcich z afrických náboženstiev. Napríklad v decembri a januári nechávajú mnohí na plážach kvety, mydlá a ovocie na počesť Iemanjá, africkej bohyne mora. Očakávajú od nej, že splní ich novoročné želania. Táto bohyňa sa spája s katolíckou Pannou Máriou.
Amazonský dažďový prales pokrýva plochu veľkú ako Austrália. Je najväčším zachovaným dažďovým pralesom na svete. Zaberá približne jednu tretinu Južnej Ameriky, najhustejší je okolo rieky Amazonky v Brazílíi. Mnohé zvieratá, vtáky, hmyz a plazy sú odkázané na toto prostredie, kde si nachádzajú potravu i úkryt. Kmene amazonských Indiánov žijú v týchto pralesoch už tisíce rokov. Dažďový prales však trpí nesmiernym vyrubovaním, ktoré ohrozuje obyvateľstvo, zver i rastlinstvo, ale v konečnom dôsledku i život na zemi.
Kedysi žil v dažďovom pralese azda milión Indiánov. Dnes ich ostalo menej ako 200 tisíc.
Najväčšie z týchto kmeňov sú Tikunovia, Yanomaniovia, Guajajarovia, Xavantovia a Sateré Maué. Väčšinu Indiánov tvoria kočovní pestovatelia. Znamená to, že sa istý čas usadia na jednom mieste, kde lovia a pestujú základné potraviny, potom sa sťahujú ďalej. Týmto spôsobom sa vyčerpaná lesná pôda regeneruje. Indiánov ohrozujú od príchodu iných civilizácíi choroby, ako sú chrípka alebo osýpky, proti ktorým niesú odolní.
Za posledných dvadsať rokov sa v amazonskom dažďovom pralese našli nesmierne zásoby zlata a ďalších nerastných surovín. V Carajase náhodou objavili obrovskú zásobáreň železnej rudy, keď tu vrtuľníkom havaroval jeden z geológov. Hornina obsahuje veľké množstvá železa, mangánu a medi. Ťažba patrí k významným priemyselným odvetviam aj napriek škodám, ktoré pácha na dažďovom pralese.
Mesto Brazílii bolo postavené koncom 50.rokov ako súčasť vládneho projektu povzbudiť ľudí, aby sa sťahovali viac do vnútrozemia krajiny. Roku 1960 sa stalo po Riu de Janeiro hlavným mestom Brazílie. Mesto je postavené v tvare lietadla s obchodnou štvrťou v centre, obytnými plochami na krídlach a vládou v pilotovej kabíne. Odvážna architektúra, ako táto presklená katedrála, je typickým znakom tohto moderného mesta.
Asi 30% dažďového pralesa sa vyrúbalo kvôli chovu dobytka. Pôda však dokáže uživiť dobytok iba niekoľko rokov. Potom sa znova vyrúbajú ďalšie časti lesa. V lesoch rastú rastliny, ktoré poskytujú základnú surovinu pre mnohé hodnotné výrobky, ako sú napríklad guma, fermež, farby, kozmetika a čo je najdôležitejšie – pre lieky a liečivá. Napríklad kôra stromu chinchona, tada chinínovníka, je zdrojom chinínu, známej zložky liekov.
Životne dôležité plochy lesa sa strácajú vyrubovaním, chovom dobytka a sťahovaním obyvateľstva. Stavba ciest takisto sprístupňuje vnútro lesa ďalšiemu ničeniu. Ak bude pokračovať súčasné tempo odlesňovania, koncom storočia tu neostane žiadny les. Brazílská vláda v minulých rokoch vyrúbala veľké plochy lesa a vyzvala bezzemkov, aby sa presťahovali a začali farmáriť. Pôda je však plytká, podlieha erózíi a rýchlo stráca úrodnosť.
Každoročne sa z Brazílie exportujú tisíce kmeňov ebenového, tikového a mahagónového dreva. Dnes sa vytínanie stromov obmedzuje. Propaguje sa nábytok z mäkkého dreva.
HLAVNÉ MESTO: Brazília
ROZLOHA: 8.511.996 km2
OBYVATEĽSTVO: 155.822.000
ÚRADNÝ JAZYK: portugalský
HLAVNÉ NÁBOŽENSTVÁ: kresťanské 94%, iné 6%
ZRIADENIE: pluralitná demokracia
MENA: réal
GRAMOTNOSŤ DOSPELÝCH: 81%
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 67 rokov
POČET OBYVATEĽOV NA 1 LEKÁRA: 685
POČET TELEVÍZOROV: 215 na 1000 obyvateľov.