Antika - veštenie
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 16093×
Příbuzná témata
Antika - veštenie
Veštenie v antikeGrécke slovo manteiá (mantiké) malo za cieľ a vraj má aj dnes náboženským úkonom odhaliť budúcnosť človeka. Zakladá sa na starovekej viere, že bohovia na posvätných miestach prejavujú vôľu oznámiť oznámiť ľuďom ich osud alebo osud spoločenstva.
V Delfách veštila Pýtia, okrem iných veštiarní, sediac na trojnožke, omámená sírnatými parami toho miesta na Parnase. Každý, kto sa mal dozvedieť veštbu – oraculum, musel sa očistiť v pramenitej vode Kastalie a podrobiť sa procedúre, ktorú vykonávali interpreti kňažky boha Apollóna, aby nebolo pochybností o veštbe. Všetci oznamovali predpovede v Extáze, božskom vytržení a predpokladali účasť na nej aj u osôb, ktoré čakali na veštbu. Každý, kto prichádzal do Delf, aby sa pýtal na svoj osud (údel bohov), musel veriť a žiť v autosugescii, že sa veštba vyplní. Každý, kto sa približoval k tomuto tajomnému miestu, sa až obával súdeného výroku. Už množstvo pomníkov, darov, ďakovných nápisov pôsobilo čímsi, čo dosviedčali dejiny. Zo všetkých končín vtedajšieho sveta sa tu poznášali najdrahocennejšie dary. V čom bola tá zázračná sila zázračných predpovedí? Nad priepasťou, z ktorej vychádzali pary sily Zeme, sedela na skale veštkyňa. V klenutom podzemnom priestore, zvanom Adyton, stála posvätná trojnožka Pýtiina. Odtiaľ vystupoval tajuplný sírnatý výpar. Pýtia tam obďaleč zvykla piť z prameňa Kastalie vodu a žuť vavrínové listy. Pritom z jej úst vychádzali tajomné slová hypnotického vytrženia. Kňazi ich mali zapísať a vyložiť. Výrok mak byť hlboko významný a najmä mal obsahovať rovnováhu kladu aj záporu. Kroisos dostal pred vojnou proti Peržanom veštbu: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Pochopil to tak, že zničí ríšu nepriateľa. Pomýlil sa, zničil svoju ríšu. Veštba ale nebola klamná. Aj Sokrates sa vraj pýtal: „Kto je najmúdrejší v Grécku?“ Oraculum odpovedalo: “Ten, kto sa pýta.“ Pochopil to azda najsprávnejšie, preto sa ľudí ustavične pýtal, keď sa chcel dozvedieť pravdu.
Lýdsky kráľ Kroisos dostal veštbu za vysokú cenu – „ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu“. Veštba sa síce naplnila, ale nehovorila aj čosi nežiadúce preňho, že v ťažení proti nepriateľom zničí svoju ríšu.
Veštiarne boli aj v Dodone, kde sa veštilo podľa šelestu posvätného lístia Diovho stromu duba.
Kto čakal na veštbu, musel prebdieť v tmavej a vlhkej jame na oležanom lístí dve noci, aby vysilený bol ochotný prijať rozhodnutie orácula.
Veľmi uznávanou veštkyňou bola Sibyla Kúmska, ktorá prišla do Ríma ku kráľovi Tarquiniovi Superbovi a priniesla 9 kníh veštieb. Žiadala za ne veľkú cenu, čo kráľ odmietol. Na to Sibyla 3 knihy spálila a za 6 zvyšných pýtala takú istú cenu. Kráľ urobil to isté, a veštkyňa spálila ďalšie 3 knihy. Ostatné kráľ kúpil v domnení, že je v nich osud štátu.
Pre spokojnosť okolo toľkých tajomstiev treba uviesť, že bádatelia zozbierali takmer všetky zapísané výroky oracula, ale ich tajomsvá ešte nik nepochopil. Je jasné iba to, že boli dvojznačné, a preto splniteľné.