Ako sa vyvíja ľudská osobnosť
Kategorie: Psychológia (celkem: 235 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 11008×
Příbuzná témata
Ako sa vyvíja ľudská osobnosť
Freud bol pravdepodobne prvým psychologickým teoretikom, ktorý sa zameral na vývin osobnosti a zdôraznil rolu raného detstva a detstva pri formovaní charakteru človeka. Freudovo poňatie osobnostného vývinu je možno jedným z najdôležitejším príspevkov psychoanalytickej teórie k súčasnej teórii osobnosti a vývinovej psychológii.
Freud bol presvedčený, že približne po piatom roku života rast a zmena v osobnosti pozostávajú zväčša z rozpracúvania základnej štruktúry, ktorá sa sformovala v prvých rokoch existencie dieťaťa. Paradoxom je, že Freud zriedka skúmal malé deti priamo, svoju teóriu založil na práci s analytickými pacientmi, ktorých mentálne explorácie tak často viedli späť do zážitkov raného detstva.
Pre Freuda je vývin osobnosti v podstate učenie sa novým spôsobom, ako redukovať napätie. Ako dieťa rastie, zažíva vzrastajúce napätie zo štyroch hlavných zdrojov: fyziologických procesov rastu, frustrácií, konfliktov a hrozieb. Ako osoba prechádza piatimi štádiami vývinu, ktoré sa do značnej miery zakladajú na fyziologických zmenách, môžu mu pri riešení týchto vzrastajúcich napätí pomáhať dôležité procesy identifikácie a presunutia, ako aj rozmanité obranné mechanizmy.
Identifikácia:
Jedným spôsobom redukcie napätia je imitovanie alebo identifikovanie sa s ľuďmi, ktorí sú pri uspokojovaní svojich potrieb úspešnejší ako my. Najranejšími modelmi, ktoré si v tomto procese identifikácie volíme, sú naši rodičia. Neskôr sa môžeme identifikovať s učiteľmi, atlétmi, rockovými hviezdami a inými osobami. Svoje identifikácie si obyčajne neuvedomujeme a s druhou osobou sa nemusíme identifikovať úplne, väčšinou inkorporujeme iba tie črty, o ktorých sa domnievame, že nám pomôžu dosiahnuť náš cieľ. Často je ťažké povedať, ktoré charakteristiky osoby presne zodpovedajú za jej úspech, takže možno musíme vyskúšať niekoľko z nich, kým nájdeme tú, ktorá funguje.
Pretože na predstavu imitovania iných ľudí sme zvyknutí, forma identifikácie, o ktorej teraz diskutujeme , je o niečo ľahšie pochopiteľná než forma, o ktorej sme uvažovali skôr, t.j. tá, ktorou Ego a Superego získavajú energiu ld. Medzi týmito konceptmi však môžeme badať vzťah. Keď Ego identifikuje určitý mentálny obraz so skutočným senzorickým dojmom alebo vnemom, prispôsobuje niečo, čo je vnútorné, niečomu, čo je vonkajšie. Keď si dieťa formuje svoje Superego vytváraním vlastných morálnych noriem ako kópií noriem rodičov, takisto prispôsobuje niečo vnútorné niečomu vonkajšiemu.
Keď sa identifikujeme s osobami, ktoré obdivujeme a rešpektujeme, zlaďujeme niektoré z našich vlastných charakteristík [vnútorných v tom zmysle, že patria nám] s charakteristikami druhých [ktorí sú pre nás vonkajší].
Proces identifikácie má veľký význam v dynamike aj vývine osobnosti. Zlaďovaním našich mentálnych obrazov s tým, čo je skutočne v realite, získavame nielen nové informácie, ušetríme veľké množstvo času a energie, keď si osvojíme spôsoby správania, postoje a štýly, ktoré evidentne fungujú u druhých ľudí. Ak by sme sa mali naučiť, ako redukovať napätie výlučne prostredníctvom vlastných pokusov a omylov, nikdy by sa nám nemuselo podariť vyvinúť sa na dostatočne fungujúce nezávislé bytosti.
Presunutie:
Druhým hlavným prostriedkom, ktorým sa osobnosť vyvíja, je presunutie energie. Ako sme už videli, keď organizmus nemôže dosiahnuť pôvodný objekt pudu, hľadá iný objekt – presúva energiu z jedného objaktu na druhý. Ak je cesta k tomuto novému objektu takisto zablokovaná, presúvanie pokračuje, až kým sa nenájde niečo, čo uvoľní napätie.
Zdroj a cieľ pudu – ako si spomenieme – zostávajú konštantné. Avšak vzhľadom na množstvo presunutí môže značne variovať objekt.
Náhradné objekty zriedkavo – ak vôbec niekedy – dokážu redukovať napätie tak ako pôvodné objekty a čím menej pripomínajú originály, tým menej napätia redukujú. Freud hovoril, že ak presunutia zlyhávajú, vytvára sa nádrž nevybitého napätia a hľadanie lepších spôsobov redukovania napätí pokračuje. Podľa Freuda nepokoj človeka a variabilita jeho správania vyplývajú z tohto neustáleho hľadania lepších spôsobov redukovania napätia.
Freud bol presvedčený, že civilizácie sa rozvinuli preto, lebo ľudské bytosti odvracali energiu od volieb primitívnych objektov k sociálne akceptovateľným cieľom [1930]. Presunutia, ktoré produkujú sociálne a kultúrne výkony, sa nazývajú sublimáciami. Freud napríklad pozoroval, že mnohé obrazy Madony od Leonarda da Vinciho sú sublimovaným výrazom jeho túžby po intimite s matkou, od ktorej bol odlúčený vo veľmi mladom veku [1910].
Je jasné, že presúvanie energie má vo vývine a fungovaní osobnosti veľký význam. Ak by sme namohli prerozdeľovať svoju psychickú energiu, naše frustrácie by nás zničili. A boli by sme ochudobnení o veľkú rozmanitosť záujmov, hodnôt a väzieb, ktoré charakterizujú dospelú ľudskú osobnosť.
Obranné mechanizmy:
V priebehu vývinu je Ego niekedy konfrontované s napätiami, ktoré nie je schopné zvládať. Impulzy, spomienky, myšlienky, pocity – to všetko môže vyvolávať nadmernú úzkosť a nútiť Ego k tomu, aby sa bránilo extrémnymi opatreniami.
Tieto obranné mechanizmy Ega sú duševné procesy, ktoré majú za cieľ redukciu úzkosti a zdieľajú dva zvláštne charakteristické znaky: operujú nevedome a popierajú, prekrucujú alebo skresľujú realitu.
Ako sme už zdôraznili, pojem nevedomia je integrálnou súčasťou Freudovej teórie a je rozhodujúci pre jeho poňatie obranných mechanizmov Ega. Ego používa svoje reštriktívne sily [antikatexie] na dosiahnutie potlačenia alebo na vypudenie spomienok, myšlienok a ideí, ktoré vyvolávajú úzkosť, z vedomého prežívania. Hoci je potlačenie veľmi silným mechanizmom, potlačený materiál si niekedy preráža cestu do vedomia, alebo nachádza výraz v nejakej maskovanej podobe. Keď samotné potlačenie nie je úspešné v kontrolovaní ohrozujúceho materiálu, pripájajú sa k nemu dodatočné obranné mechanizmy. Ďalšími hlavnými mechanizmami sú projekcia, reaktívny výtvor, fixácia a regresia – ktoré tým alebo oným spôsobom popierajú realitu alebo menia jej percepciu.
Všetky tieto obranné mechanizmy sa vyvíjajú preto, lebo Ego dieťaťa je príliš slabé, aby sa vyrovnalo s nárokmi prostredia: potrebuje pomoc pri odvracaní podnetov a redukovaní napätia. Takmer všetci ľudia si vyvíjajú obranné mechanizmy, určité používanie týchto prostriedkov je celkom normálne. Ak sa však používajú nadmerne, môžu časom interferovať s psychologickým vývinom, pretože bránia realistickému zaoberaniu sa svetom. Plytvajú energiou, ktorá by sa dala použiť efektívnejšie. Ak zlyhajú, výsledná uzkosť môže pre osobu predstavovať závažné ťažkosti.
Obranné mechanizmy majú tendenciu pretrvávať, keď si Ego nevyvinie silu dať si rady bez nich. Ego však môže byť v získavaní tejto sily neúspešné, pretože jeho obrany pútajú také množstvo energie. Ako Ego prelomí tento kruh? Ego rastie prostredníctvom interakcie medzi zmenami v samotnom organizme, najmä zmenami v nervovom systéme, a zmenami v prostredí organizmu. Bludný kruh možno prelomiť skoro, ak má dieťa zabezpečenú príležitosť učiť sa krok za krokom, ako zvládať stresy a výzvy. Možno ho prelomiť aj neskôr, keď pomôžeme dospelým neurotikom, ktorí sa to nenaučili týmto postupným spôsobom v detskom veku, urobiť tak teraz a naučiť sa, že to, čo ohrozovalo ich mladé a slabé Egá, už viac nepredstavuje realistickú hrozbu.
Autor: Marek Disek