ľudské práva a terorizmus
Kategorie: Angličtina (celkem: 879 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: Megara
- Datum přidání: 02. července 2007
- Zobrazeno: 6206×
Příbuzná témata
ľudské práva a terorizmus
ÚVOD
V podmienkach globalizácie, ktoré prináša široké spektrum pozitívnych činiteľov do života spoločnosti, vzrastá u ľudí pocit strachu z nových, neznámych nebezpečenstiev ohrozujúcich ich istoty. Jednou z týchto nebezpečenstiev je aj násilná aktivita človeka vyvolaná predovšetkým politickými impulzmi. Násilie, či už politické alebo také, ktoré sa vyskytuje v spoločenskom živote sa stáva neoddeliteľnou súčasťou histórie ľudstva.
HISTÓRIA A CHARAKTERISTIKA TERORIZMU
Terorizmus je jedným z foriem politického násilia. Neexistuje preň všeobecne akceptovaná definícia predovšetkým preto, že je ťažké určiť hranice medzi terorizmom a inými formami politického násilia. Otázne je aj vymedzenie rozdielu medzi štátnym (štátmi podporovaným) a a protištátnym terorizmom. Rovnako je niekedy ťažké určiť, kedy ide ešte „iba“ o kriminálny čin , kedy o terorizmus a kedy o vojnu. Ešte zložitejšie je to v prípade rozlišovania medzi teroristickými útokmi a aktmi partizánskej vojny. V neposlednom rade treba pripomenúť aj to, že absencia jednoznačnej definície je pre niektoré politické subjekty aj výhodná; jeho voľný výklad totiž v politickom boji zneužívať, keď za teroristické aktivity môžu označiť takmer všetko čo sa im svojim spôsobom hodí.
Z uvedeného výkladu je jednoznačne zrejmé, že pre slovo „terorizmus“ existuje v medzinárodnom meradle vyše sto rôznych definícií. Pre nás je dôležité predovšetkým výklad Európskej Únie: „ Terorizmus je čin spáchaný úmyselne s cieľom vážne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry. Ide o zločiny, ako ohrozovanie života alebo fyzickej integrity osôb, vzatie osoby za rukojemníka, únos lietadla, spôsobenie výbuchu a podobne.“
Je nepochybne dôležité pri pochopení dnešného rozmanitého chápania tohto pojmu uviesť aj ďalšie príklady, ako napríklad výklad terorizmu podľa:
1.americkej FBI: „ Terorizmus je nezákonné použitie sily alebo násilia proti osobám alebo majetku na zastrašenie alebo násilné donútenie vlády, civilnej populácie, či akejkoľvek ďalšej cieľovej skupiny, za účelom presadzovania politických a sociálnych cieľov.“
2.vlády USA: „ Terorizmus je chápaný ako použitie násilia alebo hrozby násilím, obvykle zamerané proti nezúčastneným osobám, s cieľom vyvolať strach, ktorého prostredníctvom sú dosahované politické, náboženské alebo ideologické ciele. Terorizmus teda zahŕňa i kriminálne zločiny, ktoré sú vo svojej podstate symbolické a sú cestou k dosiahnutiu iných cieľov, než na ktoré je kriminálny čin zameraný.“
3.teroristov – príslušníkov Revolučného komanda Marinusa van de Lubbeho: „Takzvaný terorizmus je logický a spravodlivý odpor ľudu proti štátnemu terorizmu, kapitalizmu, rasizmu, sexizmu a imperializmu.“
Nato aby sme pochopili, prečo si vykladajú rôzne sociálne skupiny rôzne tento pojem, je dôležité ešte raz zdôrazniť že terorizmus ako jedna z mnohých podôb ozbrojeného násilia nie je novým javom. Dnes by sme už ani nevedeli zistiť, kedy sa v dejinách uskutočnil prvý teroristický čin. Jeho počiatky sú všeobecne datované do obdobia, kedy sa človek začal organizovať do širších spoločenských celkov, z ktorých postupne vznikli štáty. Jednoznačne v tomto období vznikol boj o moc, ako politická záležitosť a s ním spojený terorizmus.
Terorizmus sa v konkrétnych historických obdobiach prejavoval rôzne. Zmenili sa tak prostriedky, ako aj znaky teroristických útokov a v konečnom dôsledku aj chápanie terorizmu zo strany spoločnosti.
Terorizmus nepatrí iba histórii, dôležitú úlohu hraje aj v súčasnosti. 20. storočie je z hľadiska súčasného poznania najkrvavejším storočím. Okrem dvoch svetových vojen a množstva lokálnych vojenských konfliktov prispieva k tejto smutnej skutočnosti aj nárast teroristického násilia. Z globálneho hľadiska sa práve v tomto storočí stal terorizmus celosvetovým problémom. V niektorých krajinách (Kolumbia, Sri Lanka, Afganistan, Alžírsko) terorizmus úplne zničil potenciál na úspešné obhájenie vlastných záujmov na medzinárodnom poli.
Terorizmus si od svojho vzniku udržal vysoký stupeň dynamiky svojho vývoja (rýchlo sa dokáže adaptovať na nové spoločenské podmienky). Kombinuje tradičné formy terorizmu (napr. politicky motivované atentáty, únosy, politické vraždy, bombové útoky, atď.) s modernou technológiou (jadrové, chemické a biologické zbrane, atď.). Práve toto ohrozuje celosvetovú bezpečnosť, medzinárodnú stabilitu a vďaka moderným zbraniam hromadného zničenia aj environmentálny systém.
Novú črtu terorizmu predstavuje plošnosť a brutalita. Ten tradičný sa zameriaval spravidla na individuálne ciele, najmä na predstaviteľov politickej a hospodárskej moci. Nepotreboval veľa obetí, ale chcel, aby mnoho ľudí vedelo o jeho cieľoch a požiadavkách. Zmyslom útokov nového terorizmu je čoraz častejšie dosiahnuť čo najväčší počet obetí, spôsobiť rozsiahle materiálne škody a hospodárske straty. V týchto podmienkach teroristi predpokladajú vznik rozsiahleho chaosu, celospoločenskej paniky a tým chcú otriasť usporiadaním i fungovaním štátu.
Charakteristika aktuálneho terorizmu je ešte zložitejšia záležitosť, ako charakteristika iných práve prebiehajúcich sociálnych procesov. Sťažujú ju okolnosti, ktoré sa v iných súčasných javov a udalostí absentujú. Ide najmä o to, že sa pri charakteristike a analýze terorizmu často objavuje prvok utajovania, konšpiratívnosti. Teroristické organizácie majú radi okolo seba tajomnosť, ktorá môže byť spojená aj s vytváraním predstáv o hrozivosti a neočakávanosti ich budúcej činnosti, avšak ani vlády bojujúce proti teroristom nezverejňujú všetky detaily svojej činnosti, ako ani všetky okolnosti odhaľovania týchto skupín, a to hlavne z toho dôvodu, že štátne orgány, vedené možno dobrým úmyslom uspokojiť verejnú mienku, neraz príliš rýchlo a bez patričného uváženia a dôkazov informujú verejnosť o takých skutočnostiach, ktoré by v prípade ich utajenia mohli viesť k rýchlejšiemu odhaleniu a zadržaniu organizátorov teroristických činov. Preto sa vytvoril nový systém komunikácie štátnych orgánov s verejnosťou prostredníctvom médií, ktorý spočíva v tom, že je verejnosť informovaná síce bezprostredne, ale „bez zbytočných detailov“.
Novodobý terorizmus od skončenia Studenej vojny vykazuje isté spoločné špecifiká. Je potrebné zdôrazniť hlavne 3 črty, ktoré sa spájajú s terorizmom 20. a hlavne 21. storočia, a to:
1.zosilnenie medzinárodného terorizmu na náboženskom fundamentalistickom základe, najmä islamskom;
2.výrazné zameranie medzinárodných teroristických útokov proti USA a ich spojencom, a na útoky proti ich symbolom, oficiálnym predstaviteľom, firmám i radovým občanom;
3.prehlbujúce sa napojenie medzinárodného terorizmu na medzinárodnú organizovanú zločinnosť.
Rozpad blokového systému a následná depolarizácia moci uvoľnili priestor pre regionálnu nestabilitu a doteraz neexistujúce alebo potláčané vnútorné konflikty. Etnické, či náboženské skupiny nemajú dostatočný potenciál na to aby presadili svoje záujmy voči dominantnejším národom, či náboženstvám v otvorenej vojenskej konfrontácii, a preto je pre nich terorizmus vhodným prostriedkom na ceste k dosiahnutiu ich požiadaviek.
Globalizácia so sebou prináša aj šírenie západných civilizačných vzorov, čo celkom pochopiteľne vyvoláva aj negatívne reakcie. Priepustnosť hraníc, uľahčenie cestovania a prostriedky modernej komunikácie zjednodušujú život aj teroristov. Organizácia i vykonávanie ich akcií sa stáva menej náročné a otvorené demokratické spoločnosti im poskytujú dostatočné množstvo nedostatočne zabezpečených objektov vhodných pre realizáciu ničivých útokov. V tejto súvislosti nemožno zabudnúť ani na silu globálnych médií, ktoré svojou snahou o podanie čo najsenzačnejších a emocionálne i časovo čo najživších správ len prispievajú k šíreniu paniky a atmosféry strachu čím pomáhajú k naplneniu dôležitého cieľa každého teroristického útoku.
Výsadné postavenie USA a rôzne podoby ich politickej, hospodárskej a vojenskej angažovanosti v mnohých častiach sveta sa nie vždy a všade stretávajú so všeobecným pochopením. Ich vojenská prevaha ich robí neporaziteľnými v každom konflikte, a preto musia ich nepriatelia proti nim používať iné metódy. Udalosti z 11. septembra 2001 ukázali, že teroristické útoky sú práve tou cestou, ako môžu malé a slabé skupiny fanatikov účinne a efektívne zasiahnuť aj proti najsilnejším štátom sveta.
Napriek tomu, že v súčasnosti, najmä po 11. septembri 2001, sa zdá, akoby sa terorizmus stal bežnou súčasťou nášho života, a tým stratil časť svojho neočakávaného a úderného pôsobenia, nemožno súhlasiť s názorom, že s terorizmom sa spoločnosť musí naučiť žiť, podobne ako žije pacient so svojou chorobou.
11. SEPTEMBER 2001, NEW YORK
Za najnovší medzník vo vývoji terorizmu sa považuje útok na Svetové obchodné centrum (WTC) a Pentagón v USA 11. septembra 2001. Ide najmä o formálnu záležitosť, pretože podstata ani charakter súčasného terorizmu sa týmito akciami nezmenili. Stali sa však bezprecedentnými v súvislosti s počtom priamych obetí, bezprostrednými i ďalšími ekonomickými stratami a škodami, ako aj psychickým efektom, ktorý vyvolali. Išlo o teroristický čin s veľkým množstvom obetí, no bez použitia zbraní hromadného ničenia, s čím sa dovtedy nerátalo.
Rok 2001 bol aj v znamení vzostupu medzinárodného terorizmu v protiklade proti vývoju, ktorý sa v tejto oblasti prejavoval v posledných rokoch minulého storočia.
Dva mrakodrapy Svetového obchodného centra v New Yorku, ktoré boli známe ako Dvojičky a predstavovali jeden zo symbolov prosperity USA, sa nestali objektom teroristickej akcie prvýkrát. Na komplex budov WTC (World Trade Center) bol teroristami uskutočnený útok už 26. februára 1993. V podzemných garážach vtedy vybuchol automobil naplnený trhavinou. V dôsledku výbuchu prišlo o život šesť ľudí a vyše tisíc ich bolo zranených.
V decembri 1993 boli pred súd postavený štyria teroristi obvinení z uskutočnenia atentátu a boli odsúdení dokopy na 240 rokov väzenia. V roku 1996 bolo postavených v najväčšom procese s teroristami v USA pred súd desať ďalších teroristov. Boli obvinení zo sprisahania proti USA, z prípravy atentátov, ako aj z podielu na útoku proti WTC. Teroristi boli odsúdení k dlhoročným trestom odňatia slobody a ich vodca, slepý egyptský šejk Omar Abdar Rahmán, dostal doživotný trest. Zdalo sa že bezpečnosť WTC už nebude ohrozovaná.
Dopoludnia 11. septembra 2001 o 8.45hodine miestneho času narazil do severnej veže Dvojičiek Boeing 767 spoločnosti American Airlines. Stodesať poschodovú budovu zasiahol na úrovni osemdesiateho poschodia. V dôsledku výbuchu vypukol v budove veľký požiar. Spočiatku sa zdalo, že ide o nezvyčajnú leteckú nehodu a na miesto nešťastia prichádzali mnohopočetné záchranné sily. Avšak, keď o niečo viacako o štvrťhodinu, o 9.05 hodine, narazilo ďalšie lietadlo, bolo zrejmé, že nejde o nešťastnú náhodu. Vedelo sa už, že obe lietadlá boli unesené teroristami. Po druhom výbuchu požiar v komplexe výrazne zosilnel. O 9.50h sa zrútila jedna a o 40 minút aj druhá veža Dvojičiek, pričom došlo aj k poškodeniu ďalších budov v ich okolí.
Desať minút po náraze druhého lietadla do mrakodrapu zastavil americký úrad pre leteckú dopravu FAA (Federal Aviation Administration) všetky štarty lietadiel krajine. Vo vzduchu sa však ešte nachádzalo okolo 50 lietadiel. Nevedelo sa koľko z nich majú vo svojej moci teroristi. Išlo o dve ďalšie lietadlá. Prvým bol Boeing 757, ktorý o 9.45h narazil do budovy Pentagónu, kde sídli ministerstvo obrany USA. Druhým bol ďalší Boeing 757, ktorý sa po boji pasažierov únoscami o 10.45h zrútil nad neobývaným územím štátu Pennsylvánia.
Nielen celé USA ale aj väčšina sveta bola z udalosti v šoku. Prvýkrát v histórii NATO došlo na druhý deň po útokoch k aktivizácii článku 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý pojednáva o tom, že útok proti jednej alebo viacerým členským štátom organizácie v Európe alebo v Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým. Z uskutočnenia teroristických útokov boli obvinení príslušníci organizácie al-Kaida vedenej Usámom bin Ládínom vyhláseným 13. septembra 2001 ministrom zahraničných vecí USA C. Powellom.
G. Bush 21. septembra na mimoriadnom zasadnutí oboch komôr Kongresu vo svojom prejave povedal, že dôkazy, ktoré USA majú, ukazujú, že za útokmi z 11. septembra stojí sieť al-Kaida na čele s bin Ladínom.
Počiatočné odhady počtu obetí útoku na WTC boli značne nadsadené. Najchmúrnejšie úvahy pripúšťali možnosť, že o život mohlo prísť aj viac ako 10.000 ľudí. Väčšina odhadov sa pohybovala okolo 5 až 6 tisíc osôb. Podľa oficiálnych údajov zahynulo v troskách budovy WTC 2663 osôb. V Pentagóne zahynulo 125 ľudí. V štyroch lietadlách prišlo o život 245 ľudí.
Okolo akcií z 11. septembra 2001 existuje doposiaľ viacero nevyjasnených otázok.
Kongres USA začal vo februári 2002 spoločné vyšetrovanie oboch komôr o aktivitách tajných služieb, ktoré nezabránili septembrovým teroristickým útokom v New Yorku a Washingtone. V deväťstostranovej správe osobitnej komisie oboch komôr amerického Kongresu uverejnenej na konci júla 2003 sa vymenováva rad chýb, ktorých sa spravodajské služby dopustili. Nebol však predložený dôkaz o tom, že útokom mohli zabrániť. Jedným z hlavných nedostatkov bola nedostatočná spolupráca medzi spravodajskými službami, najmä tromi najväčšími z nich: Ústrednou spravodajskou službou (CIA), Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) a Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA).
V súvislosti s udalosťami z 11. septembra 2001 poukázala 4. novembra 2001 na zaujímavú skutočnosť denník New York Times s odvolaním sa na zdroje z americkej vlády. Pri teroristickom útoku na WTC v New Yorku bola zničená aj tajná kancelária CIA. Podľa novín sa zamestnancov kancelárie podarilo síce včas evakuovať, ale činnosť CIA bola po strate tohto oddelenia značne narušená. Filiálka CIA sídlila v 47-poschodovej budove komplexu budov centra, ktorá sa tiež zrútila po páde severnej a južnej veže. Jednou z úloh pracovníkov pobočky CIA bolo sledovanie zahraničných diplomatov pri OSN, resp. ich získanie ako špiónov.
V roku 2001 došlo aj k ďalším teroristickým akciám na ázijskom kontinente, na území Indie najmä v spolkovom štáte Džammú a Kašmír.
US PATRIOT ACT
Úspechy samovražedného terorizmu potvrdzuje aj fakt, že 45 dní po útokoch z 11. septembra 2001 americký Kongres schválil US Patriot Act, ktorý zaviedol ďaleko siahajúce zmeny - ktoré do seba zahŕňajú aj preventívne opatrenia uskutočňované proti imigrantov, nerobiac výnimky medzi nimi, ako aj iné opatrenia, zabezpečujúce Ameriku proti terorizmu - , ktoré však v mnohých prípadoch limitujú ľudské práva.
Patriot Act porušil či obmedzil nesledujúce práva (uvedené aj v publikácii ACLU – American Civil Liberties Union: Seeking Truth From Justice – v ktorom sú uvedené najčastejšie sa vyskytujúce klamstvá ohľadom Patriot Act-u):
slobodu myslenia a právo na jej vyjadrenie,
slobodu tlače a združovania,
právo na súkromie – poštovné zásielky a elektronická komunikácia,
nedotknuteľnosť osobného majetku,
právo štátu na vlastnú vládu (štátom sa myslí štát v rámci Únie).
Okrem týchto nemálo závažných zásahov do osobnej slobody jednotlivcov, Patriot Act ďalej umožnil polícii vykonávať rozsiahle vypočúvania a kontrolu pošty, bez toho, aby bolo nutné preukázať dôvod na podozrenie na trestnú činnosť. Doba, po ktorú polícia mohla vypočúvať, poprípade zadržať osobu, bola predĺžená s tým, že sa ešte stále vyžadoval súhlas súdu, ale v realite išlo len o formalitu.
Orgány mali podľa tohto dokumentu právo tajne navštíviť bydlisko či pracovisko osoby, o ktorú sa zaujímali, pričom sa o tom takáto osoba nemusela ani dozvedieť. V prípade ak by sa o tom dozvedela, nesmela o tom s nikým hovoriť, dokonca ani s členmi vlastnej rodiny. Pochopiteľne, akákoľvek sťažnosť na ohliadku a na konanie štátnej správy bola vylúčená. Orgány mohli pri obhliadke zadržať čokoľvek, čo uznali za vhodné.
U niektorých tzv. materiálnych svedkov, bolo zrušené právo svedka dozvedieť sa o tom, čím je obvinený (tzv. habeas corpus) a právo na právnu pomoc. Štátna moc mohla uväzniť ľudí na ľubovoľne dlhú dobu, bez toho aby sa proti nemu bolo možné podať obvinenie. Dotyčný sa nemohol oficiálne sťažovať, veď on ani neexistoval. Jedného dňa sa stratil a pátrať po ňom by bolo nebezpečné. V USA sa v posledných rokoch takto „stratili“ stovky a možno tisíce ľudí. Štatistika „stratených“ je tajná a pátranie po nich je protizákonné. Osudy týchto ľudí totiž nemôžu byť zverejňované.
Na základe tohto zákona začali policajné zložky sledovať, kto si čo požičiava vo verejných knižniciach. Knižnice sú povinné spolupracovať s vyšetrujúcimi orgánmi a predkladať im zoznamy čitateľov spolu s titulmi kníh, ktoré si vypožičali.
Prijatie Patriot Act-u bola ukážkou majstrovskej manipulácie s ústavnými orgánmi. Tento najhorší zákon v histórii USA ležal dlho v zásuvke a na svetlo bol vybraný niekoľko týždňov po 11. septembri 2001, keď bola ešte Amerika v stave šoku a hrôzy. Zákon bol prijatý bez verejných či vnútorných diskusií a skúmania, Kongres vtedy zámerne rokoval cez noc a hlasovanie sa tiež zámerne uskutočnilo nadránom, keď polovica kongresmanov spala, pričom text zákona vôbec nebol k dispozícii kongresmanom pred hlasovaním. V Kongrese totiž prehlásili, že na diskusiu teraz nie je čas, tak ako ani na čítanie zákona, veď je Zem v ohrození. Niektorí kongresmanovia hlasovali s podmienkou, že sa k zákonu pripojí tzv. sunset klauzula, teda že sa tie najdrastickejšie obmedzenia slobôd prestanú za určitú dobu platiť.
Menej než 2 roky neskôr americký Kongres schválil US Patriot Act II, ktorý predstavuje dlhú, rozšírenú verziu Patriot Act-u I.
NÁZOR AMNESTY INTERNATIONAL
Amnesty International je jednou z najvýznamnejších medzinárodných mimovládnych organizácií, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje činnosť v medzinárodných vzťahoch v oblasti ľudských práv. Tato organizácia sa zaslúžila o Nobelovu cenu mieru v roku 1977.
Svoje zistenia predkladá Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Organizácii amerických štátov, Organizácii africkej jednoty, Európskej únii, OBSE atď.
Amnesty International neraz vyslovila už krátko po septembrových útokoch svoj hlboký nesúhlas s porušovaním ľudských práv s výhovorkou na atentáty. Vo svojich správach dokumentovala nárast útokov proti moslimom a obyvateľom pochádzajúcim z Blízkeho východu či Ázie. V správe zo 4. októbra 2001 uviedla, že „je síce potešujúcou správou, že vlády jednotlivých štátov vyzývajú svojich občanov k tolerancii, ale napríklad v samotnej USA došlo za necelý mesiac od útokov k viac ako 540 útokov smerujúcim voči Američanom arabského pôvodu. Ničenie mešít, hinduistických chrámov a komunitných centier, neobišlo ani niektoré európske krajiny ako napríklad Poľsko a Dánsko. V krajinách Latinskej Ameriky sú ľudia blízkovýchodného pôvodu často zadržiavaní pre podozrenia z väzieb na teroristické organizácie“. Spravidla konštatovala, že „boj proti terorizmu „ je v takýchto prípadoch často zneužitý na obmedzenie občianskych slobôd a ľudských práv.
Amnesty International ďalej konštatovala, že „Je smutnou iróniou, že len pár týždňov po skončení Konferencie OSN proti rasizmu, musia mnohé komunity na svete čeliť rastúcej diskriminácii.“ Organizácia vyslovila tiež obavu z toho, že momentálna situácia umožňuje niektorým vládam zvýšiť represie proti oponentom.
Neskoršie, 15. novembra 2001, Amnesty International vyslovila hlboký nesúhlas s Vojenským nariadením (Military Order), ktorú podpísal americký prezident G. W. Bush 13. novembra. Toto nariadenie v podstate umožňoval špeciálnym vojenským komisiám súdiť neamerických občanov, podozrivých z účasti na „medzinárodnom terorizme“. Organizácia konštatovala, že takéto súdy by mohli byť v určitých prípadoch nespravodlivé lebo prezidentské nariadenie obchádza základné princípy spravodlivého súdu a v prípade zadržania osoby podozrivej z účasti, prípadne plánovania teroristického útoku by takáto osoba mala byť postavená pred spravodlivý súd. Takéto Vojenské nariadenie dostáva USA aj do sporu so záväzkami vyplývajúcimi z Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, ktorý USA ratifikovali v roku 1992. Takéto vojenské nariadenie považovala Amnesty International za neakceptovateľné a požadovala jej zrušenie hlavne pre jej diskriminatívny charakter.
Amnesty Internatinal má veľa ďalších príspevkov, názorov, čo sa týka porušovania ľudských práv po 11. septembri 2001, ale v konečnom dôsledku vo všetkých svojich vyjadreniach hlása, že „ V časoch krízy je každá vláda podrobená ťažkej skúške. Práve v týchto chvíľach je dôležité dbať na prísne dodržiavanie spravodlivosti. Obete útokov, ich rodiny a aj verejnosť si to zaslúžia.“
NÁZOR KOFIHO ANANA VYSLOVENÁ V JEHO SPRÁVE „VO VÄČŠEJ SLOBODE“
Podnetom k napísaniu tejto práce bolo stretnutie lídrov sveta v New Yorku v roku 2005 z dôvodu, že chceli prehodnotiť výsledky podpísania Milleniun Declaration z roku 2000. Lídri štátov, ktorí podpísali Millenium Declaration poprosili generálneho tajomníka OSN Kofiho Anana o vypracovanie správy, ktorá by slúžila ako súhrn a zhodnotenie uplynulých 5 rokov.
V Millenium Declaration podpisujúce štáty vyjadrili presvedčenie, že je najdôležitejším nástrojom dosiahnutia bezpečnosti, demokracie, mieru a posilnenia ľudských práv ľudskosť, ktorá zahrá dôležitú rolu v 21. storočí. Žiadali globálne spojenie síl aby sa vytýčené ciele mohli uskutočniť do roku 2015. Ďalej sa zaviazali chrániť zraniteľné skupiny a akceptovať potreby Afriky.
Počas 5 rokov trvania Millenium Declaration sa svet zmenil dosť výrazne. Ako dôvod zmeny uvádza Kofi Anan 3 okolnosti:
rozšírenie terorizmu a teroristických skupín,
choroby moderného sveta,
úpadok dôvery verejnosti v OSN.
Vyriešenie situácie vidí Kofi Anan vo vytvorení dokonalého trojuholníka rozvoja, slobody a dodržiavania ľudských práv. Všetky tieto zložky sú aj samostatne dosť silné, ale absencia už aj jednej z nich nám spôsobuje veľké ťažkosti. Kofi Anan vyžaduje kolektívnu akciu pre dosiahnutie cieľov, veď ani jeden zo štátov nie je schopný žiť izolovane od ostatných. Je najvhodnejší čas sa rozhodnúť a začať kolektívnu akciu, lebo je dostatočné množstvo prostriedkov na dosiahnutie vytýčených cieľov.
Kofi Anan rozdelil svoju prácu na 3 časti:
1.Freedom from want ( Sloboda bez nedostatku )
2.Freedom from fear ( Sloboda bez strachu)
3.Freedom to live in dignity ( Sloboda pre život v dôstojnosti )
Svoje názory o terorizme a súčasnom dianí rozpisuje v časti „sloboda bez strachu“, kde predchádzanie terorizmus uvádza ako jednu z elementov, ktoré do seba sloboda bez strachu zahŕňa. Hovorí, že:
„Terorizmus je dnes hrozbou pre všetky hodnoty, na ktorých stojí OSN: rešpektovanie ľudských práv, panstvo práva, mierové riešenie sporov a tolerancia medzi ľuďmi a národmi.“
Súhrnná stratégia štátov proti terorizmu by podľa neho mala pozostávať z 5 pilierov:
1.z odhovorenia ľudí od uchyľovania sa k terorizmu či jeho podpory,
2.z popretia poskytnutia akejkoľvek materiálnej podpory teroristom,
3.z odradenia štátov podporovať terorizmus,
4.z rozvinutia možností štátov, aby mohli efektívne bojovať proti terorizmu,
5.z obhajovania ľudských práv.
Ďalej by mala byť vybudovaná kolektívna bezpečnosť, lebo ak je v dnešnej dobe ohrozená jedna krajina, znamená to ohrozenie aj ostatných krajín. K dosiahnutiu kolektívnej bezpečnosti by mal viesť lepší monitoring a efektívnejšia činnosť OSN, pričom sa pri monitorovaní netreba obmedzovať len na zbrane hromadného ničenia, dôležité je aj odstraňovanie tzv. ľahkých zbraní. Pri preventívnych krokoch proti terorizmu netreba zabudnúť ani na také akcie, ktoré vzbudia v obyvateľstve podporujúceho terorizmus pochybnosti o tom, že sú teroristické úkony najefektívnejšou cestou k dosiahnutiu ich cieľov.
V ďalších odsekoch tejto časti venoval Kofi Anan svoju pozornosť ďalším s terorizmom úzko spätým problematikám, ako je organizovaný zločin, nukleárne a biologické zbrane, atď.
Poukázal na problémy sveta, ktorými je potrebné v každom prípade zaoberať a ktoré môže byť vyriešené len vtedy, ak sa jednotlivé štáty spoja do spoločného boja proti nim.
ZÁVER
V tejto práci som chcela troška priblížiť terorizmus a vysvetliť niektoré jeho charakteristické črty, lenže som po čase zistila, že táto téma, je veľmi rozsiahla a ajkeď z mnohých pohľadov až veľmi často používaná, rozpracovaná, táto dnes používaná charakteristika je v mnohých prípadoch nepoužiteľná. Našla som v mnohých publikáciách mnohé prívlastky spájané k terorizmu ako pojmu, lenže som vždy našla nejaký argument, prečo som sa s tým ktorým prívlastkom nemohla stotožniť. Ale v konečnom dôsledku je to aj nepodstatné. Terorizmus je jednoducho terorizmus. Nezáleží na tom aký prívlastok k nemu pripojíme. Pri pomyslení na to, že môžem stratiť svojich najmilších v dôsledku nezodpovedného konania teroristov vo mne vzbudzuje hrôzu a strach. Na jednej strane keď uznávam existenciu týchto pocitov v sebe, uznávam aj silu teroristov. Na druhej strane však odsudzujem ich činy, lebo bojujú neľudskými nástrojmi, za ciele, ktoré by mohli dosiahnuť aj iným spôsobom.
V priebehu posledného mesiaca som sa snažila pochopiť prečo riešia svoje problémy teroristickými útokmi a prečo hlásajú ideu, ktorá je pre nás Európanov taká neprijateľná. Priznám sa úprimne, aj keď som si prečítala veľa kníh o 11. septembri 2001 a o terorizme nenašla som žiadny ospravedlňujúci argument v prospech teroristov. Som si celkom istá, že v nepochopení ich príčin, cieľov a myslenia spočíva ten najväčší problém. Nevieme ich pochopiť a oni nás tiež nie, veď máme na iných princípoch založené náboženstvo. Kým si s nimi spolu „nesadneme“ a nepredebatujeme svoje názory, nedosiahneme nič, všetko bude pokračovať ďalej. Násilie, hrôza, strach... A nepomôže nám ani „vojna...“
„PROTI TERORIZMU????“
Použitá literatúra:
Doc. PhDr. František Škvrnda, Csc.: Terorizmus – Najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba súčasnosti, Trenčín: Digital Graphic, 2. vydanie, 2003
Martin Sviatko: Globálny terorizmus, Banská bystrica: Euroatlantickécentrum, 2005
D. Bango, M. Lysoň, J. Viktoryová, J. Palarec: Problémy odhaľovania a vyšetrovania terorizmu, Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2005
Caleb Carr: Dějiny terorismu – Kořeny války proti civilistm, Praha: vydavateľství Práh, 2002
Kol. autorov: Fenomén bezpečnosti v medzinárodnom meradle, prešo: Vyd. Rokus, 1.vyd. 2004
Eric Hershberg, Kevin W. Moore: Critical Views of September 11, New York: The New Press,2002
www.noveslovo.sk
www.aclu.org
www.zvedavec.org
www.amnesty.org
www.amnesty.sk
www.un.org
www.un.org/largerfreedom