Zlaté časy kláštorov
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 2527×
Příbuzná témata
Zlaté časy kláštorov
- kláštor v Cluny, na čele ktorého sa striedali charizmatickí opáti, žal po celej Európe chválu za spôsob uctievania Boha. Veľkolepé kláštorné budovy dali zasa podnet na šírenie románskej architektúry.Na začiatku 10. storočia založil akvitánsky vojvoda Viliam Zbožný kláštor v burgundskom Cluny, aby vykúpil duše členov svojej rodiny. Nový kláštor zasvätil Viliam svätému Petrovi a svätému Pavlovi, zakladateľom rímskej apoštolskej stolice. Zveril ho tak pod pápežovu ochranu, vďaka ktorej stúpla dobrá povesť a význam tohto kláštora. V priebehu nasledujúcich 250 rokov spravovali kláštor vplyvní opáti - k najvýznamnejším patrili Odo (927 - 42), Maieul (948 - 84), Odilo (994 - cca 1048),
Hugo (1049 - 1109) a Peter Ctihodný (1122 - 56). Kláštor v Cluny sa riadil rehoľou svätého Benedikta a čoskoro sa preslávil svojimi zanietenými bohoslužbami a spevmi.
Kláštor priťahoval mnohých ľudí veriacich v účinnosť kláštorných modlitieb, ktorí väčšinou považovali almužnu za prostriedok na vykúpenie hriechov a dosiahnutie posmrtného života. Odilo zaviedol uctievanie sviatku Všetkých svätých (1. november) ako "pripomenutie všetkých veriacich, ktorí odišli z tohto sveta". Každý ďalší opát dal ku kláštoru pristavať nejakú budovu. S výrazným finančným príspevkom leónskeho a kastílskeho kráľa Alfonza VI. začal Hugo roku 1088 stavať tretí kostol v opátstve. Kráľ Alfonz veril, že orodovanie mníchov z Cluny mu pomohlo dostať sa z väzenia na slobodu. S ich podporou rátal aj pri svojich plánoch na opätovné získanie časti dnešného Španielska obsadenej Maurmi. Anglický kráľ Henrich I. bol podobne ako jeho otec Viliam Dobyvateľ hlboko presvedčený o hodnote náboženskej a politickej podpory Cluny a venoval kláštoru ďalšie sumy. Hugov kostol - väčší než Chrám svätého Petra v Ríme - výrazne ovplyvnil tradíciu románskej architektúry a sochárstva, ktorá sa v nasledujúcom období rozšírila do celej Európy.
V Hugových časoch od Cluny priamo záviselo viacero ďalších opátstiev a priorstiev. Navštevovaním týchto cirkevných inštitúcií udržovali opáti kontakt s veľkým okruhom duchovných i laikov. Pápež Urban II., ktorý roku 1095 požehnal prvú križiacku výpravu, bol pôvodne mníchom a neskôr priorom v Cluny. Kláštor v Cluny mal však aj svojich kritikov. Najmä za opáta Odila sa prílišná pompéznosť Cluny stávala terčom posmechu.
Jeden z clunyjských mníchov sa vraj vychvaľoval slovami: "Teraz som skutočným rytierom, pretože sa riadim len príkazmi kráľa - mojím pánom je kráľ Odilo z Cluny!" Ešte za Petra Ctihodného však zostávalo Cluny centrom monasticizmu (kláštorníctva). Opát Peter poskytol útočisko Petrovi Abélardovi, keď asketický svätý Bernard z Clairvaux obvinil tohto teológa z kacírstva. Peter Ctihodný podporil aj latinský preklad Koránu. Ukázal tým, že v čase križiackych výprav treba proti islamu nielen bojovať, ale ho aj dobre poznať. Po Petrovej smrti Cluny stratilo svoje výnimočné postavenie. Clunyjský kláštor sa nevedel prispôsobiť individualizmu a vnútornej duchovnosti, ktorá sa objavila v 12. storočí s cisterciánskym rádom.
Od roku 1518 sa opátmi stávali "stále neprítomní prisluhovači", ktorých vyberal francúzsky kráľ. Patrili medzi nich aj také významné osobnosti ako kardináli Richelieu a Mazarin v 17. storočí. Kláštor v Cluny výrazne zasiahli francúzske náboženské vojny: roku 1563 hugenoti spálili knihy z kláštornej knižnice a drancovanie pokračovalo až do vydania Nanteského ediktu roku 1598. Podobne ako v prípade väčšiny ostatných francúzskych opátstiev, aj tu znamenala koniec Francúzska revolúcia. Kláštorný život sa zastavil v roku 1790 a 25. októbra 1793 slúžili v Hugovom treťom kostole naposledy omšu. Roku 1798 kúpili prázdne budovy kláštora dvaja obchodníci z Maconu. Zvyšky južného transeptu - priečnej lode chrámu - stoja dodnes ako pripomienka veľkoleposti clunyjského kláštora v čase rozkvetu v 11. storočí.