Zhrnutie učiva z dejepisu - druhý polrok 7. ročník ZŠ

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)



Zhrnutie učiva z dejepisu - druhý polrok 7. ročník ZŠ

Aj napriek smrti Ľ. Štúra bojovali sl. politici ďalej za národné požiadavky. V júni 1861 sa v Turčianskom sv. Martine zišlo národné zhromaždenie a prijali Memorandum slovenského národa. Obsahovalo 2 požiadavky – vytvorenie autonómneho sl. územia, slovenčina ako spisovný jazyk. Bolo odmietnuté. Napriek tomu bolo hl. polit. programom až do roku 1914.

vnútropolitická situácia oživila koncom 60. XX. st. myšlienku založiť Maticu slovenskú.
Bol ustanovený dočasný výbor, ktorý vyzbieral peniaze na otvorenie MS a vypracoval stanovy. Prvé zhromaždenie bolo 4. 8. 1863 Tur. sv. Martine na počesť 100. príchodu Konšt. a Metoda. predseda MS – Štefan Moyzes (biskup), podpredseda MS Karol Kuzmány (kňaz). Prispela k vytvoreniu prvých troch gymnázií v Martine Revúcej a Klášt. pod Znievom. Mala podporovať kultúrnu, vedeckú a národnobuditeľskú činnosť. Ruský vojaci chceli, aby si ich ľudia v Európe všimli. Najlepším pokusom bolo povstanie deklaratistov o zvrhnutie samovlády v decembri 1825. Nový cár Mikuláš I. povstanie potlačil a prispel aj k porážkam revolúcie v Poľsku a Uhorsku. Chcel získať aj Turecké územia. Rozpútala sa krymská vojna. Turecku pomohli : Anglicko, Francúzsko, Sardínsko – priemondské kráľovstvo. Rusko prehralo. Nový cár Alexander II. zreformoval armádu, školstvo, súdnictvo, zrušil nevoľníctvo – 1861.

V polovici 19. st. sa Taliansko rozdelilo na menšie štáty, väčšina pod Rakúskou nadvládou. Nejednotnosť bránila hospodárskemu a politickému rozvoju, nekonkurovalo európskym štátom. V zjednocovaní pomohli – Camillo Cavour predseda vlády Sardínsko – priemondskej (zjednoť. zhora) a Giuseppe Caribaldi revolucionár viedol ľudové vrstvy na juhu Talianska (zdola.)
Podpora cisára Napoleona III. 1859 – bitka pri Solferine (Rakúsko – Taliansko), Rakúsko porazené. Severné Taliansko bolo zjednotené. Garibaldiho ľudia osídlili územia na juhu – pripojenie k sev. Taliansku.

V 19. st. bránilo rozvoju Nemecka jeho rozdrobenie. 1862 – pruský kancelár je Oto von Bizmach (zjednotenie Nemecka železom a krvou).1866 – Prusko vyhralo v bitke pri Hradci kráľové nad Rakúskom, vytvorili severonemecký spolok. Francúzi boli proti zjednoteniu (silný štát na ich hraniciach). V roku 1870 boli Francúzi porazený
a odsúhlasili vznik nového Nemeckého štátu.


Začiatok 19.st.- Balkánsky polo. pod Tureckou nadvládou. 1804 – srbi sa chceli osamostatniť, neúspešne, samostatnosť až v roku 1878. 1821 povstali Gréci – pomoc Anglicka a Ruska. Egypt však obsadil celé Grécko.

1830 – vznikol Grécky štát. Turecko, Moldavsko a Valašsko vytvorili Rumunsko. 1885 – nezávislosť Bulharov. 1912 – Prvá Balkánska voja – vytlačenie Turecka Balkáncami. 1913 – druhá Balkánska vojna – porazenie Bulharska Balkánskymi štátmi.

V zahraničnej politike 19.st. prevláda imperializmus – snaha o politické, hospodárske a kultúrne ovládnutie cudzích štátov. Najväčšiu koloniálnu ríšu ovládali Angličania, patril im Egypt, India, Austrália, Južná a Výchosná Afrika. Francúzsku patril Severozápad Afriky, Madagaskar a juhovýchodná Ázia. Belgicku patria Kongo, Holandsko, ostrovy v Tichomorí, USA. Rusko – ďaleký východ a Balkán. Najmenej kolónií malo Nemecko (iba niektoré v Afrike)Snaha niektorých eu. štátov na prerozdelenie kolónií vyvrcholilo v PRVEJ SVETOVEJ VOJNE.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?