Zdravie a správanie človeka (Semestrálna práca)

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 3940×

Příbuzná témata



Zdravie a správanie človeka (Semestrálna práca)

Semestrálna práca z predmetu Ochrana človeka a bezpečnosť pri práci

Téma: Zdravie a správanie človeka





1 Bibliografický odkaz na dokument

KAPLAN, R., SALLIS, J., PATTERSON, T.: Zdravie a správanie človeka, 1.vyd. Brati-slava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996, 453 s. ISBN 80-08-00332-4






















2 ANOTÁCIA

Kniha známych amerických autorov z dvoch univerzít v Kalifornii prináša mimoriadne aktuálne, zaujímavé a užitočné informácie o vzťahoch medzi správaním ľudí, zdravím a naj-častejšími chorobami, ktoré sú hlavnými príčinami zhoršenia kvality života, invalidizácie a úmrtí. Je síce „šitá“ na pomery v USA, avšak skúsenosti v nej obsiahnuté možno účinne vyu-žiť pri transformácii nášho zdravotníctva i celej spoločnosti; upozorňuje, s akými problémami sa môžeme stretávať, ktorým by sme sa mali vyhnúť a ako ich riešiť.
K problematike správania, zdravia a choroby autori v 19 kapitolách knihy pristupujú nie-len z psychologického a medicínskeho hľadiska, ale oveľa komplexnejšie.
Dôraz kladú na epidemiologické, sociologické aspekty, na pravidlá metodológie výskumu a osobitne si všímajú aj aspekty ekonomické. Veľkým prínosom knihy sú poznatky o metó-dach a intervenčných programoch umožňujúcich osvojiť si zdravý spôsob správania a život-ného štýlu. Poučné sú aj informácie o systémoch zdravotnej starostlivosti, o problematike dodržiavania lekárskych odporúčaní, „strese našom každodennom“, o úlohe osobnostných vlastností i podpore sociálneho prostredia v zdraví i v chorobe.
V jednotlivých kapitolách sa dozvedáme o chorobách kĺbov, cukrovke, kardiovaskulár-nych chorobách, rakovine, AIDS, iných chorobách, úrazoch, násilných činoch a drogách, stravovaní, telesnej aktivite, fajčení, obezite.
Kniha je písaná s kritickým nadhľadom a opiera sa o vyše 1 300 citovaných prác okrem vlastných výskumov autorov. Mimoriadnym kladom diela je, že napriek svojej odbornej po-vahe je zrozumiteľné aj pre priemerne vzdelaného laika. Publikácia je zaujímavá aj pre leká-rov, psychológov, sociológov a pracovníkov iných behaviorálnych vied. Je vhodná a užitočná aj pre širokú verejnosť tým skôr, že také komplexné, vedecky fundované a pritom zrozumi-teľné dielo doteraz u nás nevyšlo.








4 Vybrané faktografické informácie z dokumentu

4.1 STOROČIE CHRONICKÝCH CHORôB

Prednedávnom sme sa dožili konca dvadsiateho storočia.

Aké to bolo storočie? Zamysli-me sa na chvíľku nad všetkým pokrokom v oblasti zdravia a zdravotníckej starostlivosti. V tom čase sme boli svedkom nie jednej, ale mnohých revolúcií. V roku 1900 sa v USA ne-dožilo osláv svojich prvých narodenín 15 percent novorodencov. V devätnástom storočí lekári prijali ako božiu vôľu, že jedno zo šiestich detí sa stane obeťou predčasnej smrti. Dnes 99 percent novonarodených detí prežije aspoň do svojich prvých narodenín. Na začiatku storočia bola pravdepodobná dĺžka života sotva viac ako 50 rokov. Hlavnými príčinami smrti boli in-fekčné choroby ako zápal pľúc a tuberkulóza. Dnes mnohé lieky odstránili možnosti úmrtia pri mnohých chorobách a očkovanie zas zabraňuje vývinu ďalších iných chorôb. Ľudia ktorý sa narodili v roku 1990 sa môžu tešiť, že sa dožijú aspoň 75 rokov, no pravdepodobne aj ove-ľa viac. Stále však v oblasti zdravia pretrvávajú závažné problémy. Napriek dosiahnutému pokroku máme pred sebou ešte dlhú cestu.
Dnes má lekár mnoho iných nepriateľov, existuje množstvo mikróbov, proti ktorým treba bojovať. Dokonca stará metla ľudstva, tuberkulóza, ktorá pred niekoľkými rokmi takmer vy-mizla, sa teraz znovu vynorila ako závažný problém. Vďaka pokroku v oblasti lekárskej tera-pie mikroorganizmy dnes už nie sú hlavnou príčinou smrti. Väčšina ľudí podľahne chorobe životného štýlu. Choroby tohto druhu súvisia so zdravotnými návykmi, ako sú spôsob stravo-vania, telesná aktivita, požívanie alkoholu, fajčenie a rizikové správanie vedúce k úrazom. Napríklad fajčenie zabíja podľa odhadu 390 000 ľudí ročne. Každý večer nás v správach in-formujú o hrôzostrašných udalostiach smrti v dôsledku vrážd, požiarov, požívania heroínu, samovrážd. Ako sa však neskôr dočítate fajčenie zabije ročne oveľa viac ľudí ako spomínané príčiny dohromady. Podľa odhadu Centers of Disease Control (centrá pre sledovanie chorôb) aspoň polovica predčasných úmrtí súvisí so správaním každého jednotlivca. Lekárska veda musí klásť väčší dôraz na štúdium správania vo vzťahu k zdraviu v záujme zlepšenia zdravia obyvateľstva. Viac ako kedykoľvek predtým môže mať súčasná mládež zdravie vo svojich rukách.



4.1.1 Modely lekárskej starostlivosti

Väčšina z nás pozná tradičný lekársky model. Keď ochorieme ideme k lekárovi, aby zis-til, o akú chorobu ide a aby problém odstránil. Podľa niektorých ľudí sa prijímanie lekárskej starostlivosti podobá návšteve u kvalifikovaného opravára.
Tradičná medicína sa osvedčila pri určovaní a náprave problémov biologickej povahy po-žitím liekov a chirurgických metód.

Dnes ľudia zriedkakedy zomierajú na choroby, ako sú mor, tuberkulóza, ktorých sme sa obávali ešte pred niekoľkými rokmi. Nová éra medicíny vyžaduje celkom nový prístup zdravotníckej starostlivosti. Najlepší spôsob ako riešiť problém chronických chorôb – rakoviny, cukrovky, kĺbových a srdcových chorôb – je zabrániť im, aby sa vyvinuli. Tradičný lekársky model nie je veľmi vhodný pre prevenciu, pretože tu nestojíme pred problémom diagnózy a nápravy. Ak raz chronické ťažkosti vzniknú, postihnutá osoba musí zmeniť svoje životné návyky, vyrovnať sa s bolesťou a svojou nespôsobilosťou, ako aj prijímať pomoc od iných ľudí. Je zrejmé, že potrebujeme iný model než lekársky. Azda najlepším by mohol byť bio-psycho-sociálny model. Tento model uznáva, že zdravie je podmienené mnohými rozličnými vplyvmi. Tento model ponecháva priestor aj pre iné faktory zdravia vrátane psychologických faktorov, ako sú správanie, myšlienky a city. Sociálne faktory, ako vplyvy organizácií, kultúry a iných ľudí, tiež pôsobia na priebeh choroby alebo na jej prevenciu. Zamyslime sa teraz nad abstraktným príkladom rozdielov medzi lekárskym modelom a bio-psycho-sociálnym modelom. Predpokladajme, že idete autom cez mesto, aby ste sa stretli so svojou matkou. Ak pol hodiny meškáte, vaša matka sa začína strachovať. Čo môže byť príčinou tohto oneskorenia? Jedna možnosť vysvetlenia sa týka vášho auta. Chýba ben-zín? Funguje dobre motor? Takéto vysvetlenia môžu byť podobné aj pri lekárskom modeli, ktorý sa snaží zistiť poruchu v stroji (tele) a opraviť ho. Vaše meškanie však môže mať celý rad iných príčin. Mohol vás zdrať priateľ, nepociťujete potrebu prísť načas alebo ste uviazli v premávke. Či už bolo príčinou, že ste nemali benzín alebo ste uviazli v premávke, výsledok je rovnaký – oneskorili ste sa. Podľa tejto analógie nedostatok benzínu sa podobá biologické-mu problému, kým ostatné vysvetlenia sú sociálnej, psychologickej povahy alebo sa týkajú prostredia.




4.1.2 Zmeny v zdravotnej starostlivosti

Zdravotnú starostlivosť možno považovať za priemysel najväčší svojho druhu. Zdravotná starostlivosť sa stala nákladnou z viacerých príčin. Jednou z príčin je, že vek obyvateľstva sa zvyšuje, a u starších ľudí sa pravdepodobne vyvinie chronický, z liečebného hľadiska náklad-ný stav. Druhov príčinou je vznik nových technológií. Treťou príčinou je asi to, že jednodu-cho využívame príliš veľa služieb, dokonca aj takých, ktoré nie sú potrebné.
V deväťdesiatych rokoch si medicína musela uvedomiť niektoré svoje neúspechy. Naprí-klad málo sa dá dosiahnuť pri liečbe chronických chorôb.

V prípadoch, keď sa liečba pokladá za účinnú, môže byť skutočný prínos malý. Po rokoch nezáujmu si konečne lekárska obec uvedomila, že väčší podiel zdravotnej starostlivosti by sa mal klásť na zvýšenie kvality života.

4.1.2.1 Obmedzené možnosti lekárskej starostlivosti

Často si myslíme, že zdravie a lekárska starostlivosť spolu úzko súvisia. Keď choroba vypukne, vyhľadá a pomoc lekára. Zdravie však ovplyvňujú mnohé faktory. Lekárska starost-livosť ako jeden z faktorov môže zdravie ovplyvniť len v malej miere. Zamyslite sa nad vašim zdravím a zdravím členov vašej rodiny. Úroveň vašej aktivity, vašej vitality a vašej odolnosti voči chorobám ovplyvňujú mnohé faktory. Sú to genetické faktory, chronická choroba, tele-sná konštitúcia, telesná zdatnosť, vplyvy stravovania a mnohé iné faktory. Obr. 1-1 naznačuje, aký podiel z celkového stavu zdravia ovplyvňujú rozličné faktory. Hoci je ťažké vyčísliť presné percento, mnohí experti odhadujú percento lekárskej starostlivosti asi na 10 percent. Zvyšných 90 percent možno teda pripísať iným faktorom. 4.1.3 Niektoré základné definície

4.1.3.1 Čo je zdravie?

Zdravie je stav nášho organizmu, ktorý si vysoko ceníme. Dobrý zdravotný stav môže predstavovať naše najväčšie bohatstvo. Dôležitosť zdravia sa všeobecne uznáva. Pretože zdravie považujeme za také cenné a dôležité, dalo by sa predpokladať, že tomuto pojmu dobre rozumieme. Nie je tomu tak! Učenci po stáročia diskutovali o definícii zdravia. Pravdepodob-ne najvýstižnejšiu definíciu zdravia predložila po svojom založení v roku 1948 Svetová zdra-votnícka organizácia (WHO – World Health Organization). WHO definovala zdravie ako „celkový stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody, a nie iba neprítomnosť choroby alebo slabosti“.
Druhá, veľmi dôležitá charakteristika tejto definície je uznávanie rozličných dimenzií zdravotného stavu vrátane telesných, duševných a sociálnych aspektov. Predchádzajúce defi-nície zdôrazňovali len telesné komponenty. WHO získala všeobecné uznanie aj preto, že do definície začlenila aj duševné zdravie a šťastie. Význam sociálneho zdravia sa interpretuje ťažšie. WHO nikdy nedefinovala, čo je sociálna pohoda. Rozliční autori poskytli rozličné interpretácie sociálneho zdravia. Niektorí ľudia sa nazdávali, že definícia WHO obsahovala aj politické a sociálne hľadis-ká. Sociálna pohoda by napríklad mohla znamenať, že je potrebné odstrániť chudobu a zaručiť slobodný život v sociálne spravodlivej spoločnosti. Takto sa definícia zdravia stáva obsiahlejšou.

Zabezpečenie zdravia si potom vyžaduje politické a sociálne reformy, ako aj zlepšenie zdravotníckej starostlivosti a hygieny. 4.1.3.2 Čo je psychológia?

Prakticky každá univerzita ma oddelenie psychológie. Psychológia je povinným, kurzom vo väčšine inštitúcií. Definície psychológie sa však v poslednom storočí sústavne menili. V roku 1890 Wiliam James definoval psychológiu ako náuku o duševnom živote. James zdô-razňoval emócie, poznávanie želania a rozum. V roku 1919 John B. Watson prišiel s dôležitou behaviorálnou definíciou psychológie. Podľa jeho nazoru je psychológia súčasťou prírodných vied. Jej predmetom ja správanie človeka. Pri správaní človeka sa zdôrazňujú deje, alebo vý-roky, ktoré možno pozorovať. Vo väčšine učebníc sa teraz psychológia definuje ako vedecké štúdium správania a psychických procesov. Táto definícia ráta tak s vedou o pozorovateľnom správaní, ako aj s vedou o psychických procesoch. Psychické procesy zahrňujú vnímanie, pamäť a spracúvanie informácii. Psychológovia teda študujú pozorovatelne správanie a tiež aplikujú vedecké metódy v zaujme toho, aby sa dozvedeli, ako ľudia a iné živočíchy získavajú poznatky, riešia problémy a rozhodujú sa. Správanie sa bežné definuje ako súbor činností ži-vého organizmu, ktoré môže pozorovať buď iný organizmus alebo ich možno pozorovať po-mocou špeciálnych prístrojov. Do správania patria aj verbálne výroky o subjektívnych skúse-nostiach a príznakoch. 4.1.4 Plánovanie pre nasledujúce storočie

Vo väčšej časti tejto knihy sa usilujeme nájsť riešenie zdravotných problémov, ktorým budeme musieť čeliť v nasledujúcich rokoch. Každá z kapitol poskytuje informácie o tom, ako možno využiť súčasné poznatky pri plánovaní, so zreteľom na zdravotné problémy zaj-trajška. Napríklad v roku 1980 bolo cieľom zredukovať počet úmrtí o 35 percent. V roku 1987 sa dosiahlo zníženie o 28 percent. Každý rok pribúda 1 milión prípadov rakoviny a takmer pol milióna úmrtí na rakovinu. Mnohým prípadom rakoviny sa dá predísť znížením alebo vylúče-ním fajčenia cigariet alebo zvýšením skríningových testov na rakovinu. Každoročne umiera vyše stotisíc ľudí, ktorých smrť, hoc aj nepriamo, zavinil alkohol. Jednoduché zmeny v správaní môžu mať podstatný vplyv nielen na zdravie nášho národa, ale tiež na náklady, ktoré vyžaduje zdravotnícka starostlivosť.
Popri prevencii, ktorá je dôležitá, môžu liečbu a rehabilitáciu jestvujúcich chorôb vylep-šiť aj pracovnici behaviorálnych vied. V 4. kapitole sa budeme zaoberať problémom nákladov na zdravotnícku starostlivosť.

Mnohé z kapitol tejto knihy opisujú metódy, ktoré možno pou-žiť na to, aby sa ľuďom pomohlo pri vyrovnávaní sa s chorobou, alebo aby sa zmiernila ťar-cha utrpenia.

4.1.4.1 Zdravie, správanie a vy

Udržať si svoje zdravie bude vyžadovať, aby ste si osvojili nove informácie a vypestovali nové spôsobilosti. Štúdium zdravia a správania človeka by malo byť dôležité pre váš vlastný život z viacerých hladísk. Po prvé, mnohé zo štúdií opísaných v tejto knihe vám môžu po-môcť na ceste k zdravšiemu životnému štýlu. Obsahujú mnohé informácie o zdravom stravo-vaní, spôsoboch cvičenia, bezpečnom pohlavnom styku a o možnostiach vyhnúť sa rizikovým situáciám. Niektoré z informácii sa zdajú byť zrejmé na prvý pohľad. Prieskumy však svedčia o tom, že viacerí ľudia sú buď bezradní alebo zle informovaní o závažných faktoroch nebez-pečných pre zdravie. 4.2 CHÁPANIE A ZMENA ZDRAVOTNÉHO SPRÁVANIA

Správanie človeka je jedným z najväčších tajomstiev nášho sveta. Naša schopnosť rozu-mieť mu, prepdovedať ho a mat ho pod kontrolou je stále veľmi obmedzená. Pokrok vo fyzi-kálnych a biologických vedách postúpil už tak ďaleko, že niekedy máme dojem, že vieme takmer všetko. Naše vedomosti o vesmíre dosiahli takú úroveň, že ľudia boli schopní pristáť na mesiaci. Odkryli mnohé tajomstva atómu a tieto poznatky nám umožnili ohroziť vlastnú existenciu. Dôvera v technologické prístupy sa prejavila aj v medicíne. Miestnosti sú plné snímacích zariadení, laserov, počítačov, laboratórnych prístrojov a diagnostických pomôcok. Takmer pre každý druh ochorenia je k dispozícii prekvapujúce množstvo očkovacích látok, liekov a systémov na ich aplikáciu. V biomedicínskych vedách sa dosiahol naozaj úžasný pokrok, čo viedlo k predĺženiu života a k objaveniu spôsobu liečenia mnohých chorôb. No ani biologická, ani elektronická technika neboli schopne odstrániť všetky choroby. A-ko ste sa už dozvedeli, ľudia umierajú najmä na choroby, srdca, krvných ciev, rakovinu a na úrazy. Častou príčinou týchto chorôb, je správanie človeka. Ak nepochopíme príčiny nášho správania, môže trvať ešte dlho, kým sa v boji s týmito zdravotnými problémami dosiahne nejaký pokrok. Druhy správaní, ktorými sa musí psychológia zdravia zaoberať, siahajú od takých bež-ných veci, ako je jedenie, cvičenie, rozprávanie s priateľmi až po osobitné druhy správania, ako je napríklad dodržovať dohovorenú návštevu u lekára, podrobiť sa bolestivej skúške, sta-rať sa o chorého príbuzného. Niektoré zdravotnícke úkony sa robia pod dohľadom v nemocnici, na klinike alebo v ambulancii lekára, iné druhy správania treba uplatniť bez po-moci doma, v škole, na pracovisku. Niekedy sa príslušné úkony robia iba raz, kým v iných treba pokračovať cely život. Pri niektorých druhoch správania sa môžeme cítiť lepšie, kým pri iných, naopak, horšie.

Nijako neprekvapuje, že pri takejto rozmanitosti správania vplývajúce-ho na zdravie sa nenašla žiadna teória alebo model, ktoré by mohli vysvetliť všetky jeho dru-hy. Nenašiel sa ani jeden prístup, ktorý by mohol účinne zmeniť správanie vo všetkých prípa-doch. Pri objasňovaní viacerých druhov správania sa však osvedčili viaceré teórie. 4.2.1 Zmena zdravotného správania

Zmena zdravotného správania je vari najväčším problémom, pred ktorým stoja psycholó-govia zdravia. Prostredníctvom viacerých modelov sa nám do istej miery podarilo porozumieť viacerým silám, ktoré vplývajú na správanie človeka súvisiace s jeho zdravím. Rozhodujúcou skúškou každého modelu správania je, či môže viesť k účinným metódam zmeny správania. Kľúčové je slovo účinné, , lebo metóda, ktorá v skutočnosti nedokáže do určitého výrazného stupňa správanie zmeniť, nepomôže v prevencii alebo pri liečbe zdravotných ťažkostí. Na-šťastie psychológovia vyvinuli mnohé metódy, ktoré sú aspoň čiastočne účinné. Väčšina ú-činných metód zameraných na zmenu správania vychádza z teórie učenia reaktívnym a operačným podmieňovaním. Prístupy behaviorálnej modifikácie použité na zmenu správa-nia súvisiaceho so zdravím boli vo všeobecnosti oveľa účinnejšie než iné prístupy. Vždy však nepomohli. Preto zostáva ešte veľký priestor na zdokonalenie týchto metód. Výskum v tejto oblasti neustáva a psychológia zdravia sa tak stáva príťažlivou a dynamickou disciplínou. 4.2.2 Zmena správania sebausmerňovaním

Cieľom stratégie zmeny správania sebausmerňovaním je oboznámiť ľudí s prostriedkami potrebnými na zmenu vlastného správania. Toto úsilie sa však môže zdať zbytočné, keďže vo všeobecnosti sa predpokladá, že ten, kto chce zmeniť svoje konanie, to aj urobí. Je možné, že osobitné techniky nie sú potrebné. Prístup zmeny správania sebausmerňovaním vyvinuli ex-perti na behaviorálnu modifikáciu. Ich cieľom bolo naučiť ľudí, ktorí majú problémy, ako aplikovať účinné metódy posilnenia v ich vlastnom živote. Bandurova sociálna kognitívna teória a jeho teória sociálneho učenia vyzdvihujúce tak vplyvy prostredia, ako aj vplyvy na správanie, podnietili vypracovanie mnohých metód zmeny správania sebausmerňovaním.
Matarazzov pojem behaviorálneho zdravia prízvukuje, že za svoje vlastné správanie sme zodpovední a nie sme skutočne zdraví dovtedy, kým nám spôsoby nášho správania nepomá-hajú znížiť riziká choroby a úrazov. Zmena správania sebausmerňovaním poskytuje metódy, ako našu zodpovednosť uviesť do života. Použitím týchto metód môžeme naše správanie do-stať pod kontrolu a urobiť zmeny, ktoré sú pre naše zdravie prospešné.

Ak by sme tieto metó-dy nepoužili, ťažko by sme uspeli v našom úsilí. Mahoney a Arnkoff rozlišujú päť druhov metód zmeny správania sebausmerňovaním. Často sa s nimi stretávame pod názvami techniky sebaovládania, sebaregulácie alebo seba-kontroly. Tieto termíny však vyjadrujú to isté. Sú to metódy:
1. sebamonitorovanie
2. stanovenie cieľa
3. podnetová kontrola
4. sebaposilnenie
5. precvičovanie správania




4.3 STRES A JEHO PREKONÁVANIE

Jednou z najťažších otázok problematiky stresu je presná definícia toho, čo to vlastne stres je. O strese alebo o stresovom zážitku možno uvažovať prinajmenšom z dvoch hľadísk. Po prvé, na stres možno nazerať ako na impulz k reakcii. V tomto zmysle ho možno pokladať z príčinu. Ak sa stres chápe takto, obyčajne sa označuje ako stresor. Po druhé, o strese možno uvažovať ako o účinku. V tomto prípade sa označuje ako stresová reakcia. Stresová reakcia sa skladá z relatívne ustáleného súboru psychologických a biologických schém. V skutočnosti ani stresory ani stresová reakcia nie sú od seba izolované. Naopak, skôr sa vzájomne posil-ňujú a vytvárajú stresový zážitok. Stresory sa definujú ako podnety rozličného druhu, ktoré od organizmu vyžadujú, aby sa adaptoval, či prispôsobil. Táto adaptácia alebo prispôsobenie sa nazýva stresovou reakciou. Pretože väčšina modelov stresu ráta so spätnou väzbou alebo in-terakciou medzi stresovou reakciou a stresorom, je toto uvažovanie v bludnom kruhu zámer-né. Ak napríklad niekomu podáme adrenalín a navodíme situáciu, v ktorej sú prítomné znaky úzkosti, pravdepodobne aj naša osoba bude pociťovať úzkosť. Naopak, tá istá osoba, ktorej podáme adrenalín a bude medzi šťastnými osobami, bude tiež uvádzať, že je šťastná. Rozliční ľudia odpovedajú na stresové situácie rozličným spôsobom. Ten istý podnet môže vyvolať stresovú situáciu u jedného jednotlivca, no u druhého nie. To značí, že existujú určité indivi-duálne rozdiely. Individuálne rozdiely sú tým rozhodujúcim aspektom, ktorý v súčasnosti viaže pozornosť na stres a jeho prekonávanie. Stresová reakcia vzniká zložitou interakciou medzi fyziologickými aktivitami, kognitív-nymi procesmi a behaviorálnymi odpoveďami. Stresová reakcia v podstate uvádza do činnosti sympatické a parasympatické vetvy autonómneho nervového systému. Tieto odpovede môžu mať samy osebe vplyv na niektoré ukazovatele zdravotného stavu, napríklad na funkcie srdca a pľúc. Nevysvetľujú však zmeny v individuálnej náchylnosti na iné poruchy, napríklad na účinky vírusov alebo na nádorové ochorenia.

Hlavný predpoklad, ktorý vychádza z pozorovania vzťahu medzi nepriaznivými životnými zážitkami a zdravotným stavom, spo-číva v tom, že stres potláča funkciu imunitného systému. Poznáme dva typy imunologickej reakcie: humorálna a bunková. Pri humorálnych reakciách, ktoré prebiehajú rýchlejšie, ide o uvoľňovanie imunoglobulínov preto, aby sa zneškodnili bakteriálne toxíny a aby sa podpo-rila fagocytóza. Bunková imunita pracuje pomalšie a zodpovedá za obranu organizmu proti rakovinovým bunkám, vírusom a baktériám. 4.4 RAKOVINA

Pre mnohých ľudí znamená rakovina najobávanejšiu chorobu. V mnohých oblastiach sveta sa pacientovi nepovie, že má rakovinu. Úmrtné oznámenia zvyčajne uvádzajú, že dotyč-ný zomrel po dlhej ťažkej chorobe, a nepriznávajú, že príčinou smrti bola rakovina. Mnohí ľudia ešte stále veria, že rakovina znamená rozsudok smrti. Okrem toho sa obávajú, že dia-gnóza rakoviny spôsobí zmenu vzťahu iných ľudí k nim. Sú tieto obavy odôvodnené? Rako-vina je skutočne veľmi vážna diagnóza. V roku 1992 bola diagnostikovaná asi u 1 milióna ľudí (v USA).na začiatku 20 storočia len veľmi málo pacientov prežilo viac než pár rokov. Dnes asi 40 % pacientov prežíva 5 rokov a viac. Treba brať do úvahy aj vek kedy ľudia ocho-rejú na rakovinu. Najčastejšie sa vyskytuje u starších ľudí, ktorí už majú menšiu nádej prežiť 5 rokov. Keď uvážime normálny očakávaný vek dožitia a možnosť úmrtia z iných príčin, od-haduje sa, že asi polovica ľudí s diagnostikovanou rakovinou prežije 5 rokov. Napriek významným pokrokom v liečbe ostáva rakovina obrovským celospoločenským zdravotným problémom. V posledných 50 rokoch sa počet ľudí, ktorí zomreli na rakovinu zvýšil asi o 250 %.

4.4.1 Čo je rakovina?

Rakovina je komplikovaná choroba, lebo môže zachvátiť takmer každý orgán alebo sys-tém. Niektoré typy rakoviny, napríklad bežná rakovina kože, ohrozujú život len vo veľmi malej miere. Pri iných typoch, napríklad pri rakovine pečene, sú len malé vyhliadky na preži-tie. Rozličné druhy rakoviny majú spoločnú črtu v tom, že vznikajú pri opakovanom poško-dení určitých buniek. Útvar vytvorený zhlukom buniek na jednom mieste sa označuje ako tumor, nádor alebo novotvar. Keď sa bunky poškodzujú, súčasťou hojenia je ich delenie. Keď sa však bunky opakovane poškodzujú, zvyšuje sa pravdepodobnosť chybného delenia buniek. Keď zlyhajú normálne procesy zastavujúce delenie buniek, bunky sa môžu začať deliť a množiť nekontrolovane, čo sa označuje ako malígne, zhubné bujnenie. Imunitný systém je za normálnych okolností schopný ničiť malígne bunky. Z rozličných dôvodov sa však imu-nitný systém môže stať menej efektívnym; napríklad pri starnutí jeho výkonnosť klesá.

Pri mnohých druhoch rakoviny sa tvoria viac-menej tuhé nádory, pri iných nie. Napríklad leuké-mie sú rakovinovou chorobou krvi a rakovinové bunky kolujú v krvi. Väčšina druhov rakovi-ny je aspoň spočiatku lokalizovaná a nádor sa vytvára v oblasti pôvodného vzniku. Pri meta-stázovaní sa rakovinové bunky dostávajú do iných častí tela prostredníctvom obehu krvi alebo prostredníctvom lymfatického systému. 4.4.2 Vyrovnávanie sa s rakovinou

Diagnóza rakoviny je nepochybne zlá správa. Rad štúdií sa zaoberal psychickými prob-lémami pacientov s rakovinou. Tieto štúdie však používajú, nanešťastie, rozličné metódy vý-beru pacientov a rozličné testy na hodnotenie psychologických parametrov. Napriek tomu zhodne naznačujú, že pacienti s rakovinou majú zvýšenú úroveň depresie a úzkosti. Napriek tomu, že rakovina je vážna hrozba, sú určité náznaky, že stáť zoči-voči vážnej chorobe môže pomáhať vyjasniť udalosti v živote ľudí. Hoci rakovina nemusí vyvolať duševné choroby, zjavne predstavuje psychickú záťaž. Vytvorili sa preto škály na meranie psychickej záťaže spôsobenej rakovinou. Jedna z nich je „škála záťaže spôsobenej chorobou“, ktorá hodnotí telesné a emotívne reakcie na chorobu. Ukazuje sa, že pacientom najviac prekážajú telesné príznaky rakoviny. Zdá sa, že stres vo vzťahu k rakovine má najmenej 4 dimenzie:
1. strata zmyslu žiť
2. telesné problémy s chorobou
3. starosti s liečbou
4. spoločenská izolácia














5 Vybrané obrazové informácie z dokumentu

V dokumente sa nevyskytovali žiadne obrazové informácie, len grafy a tabuľky, z ktorých sú niektoré uvedené v bode č. 8.









































6 Výber z bibliografie uvedenej v dokumente

BROWN, G. W., HARRIS, T. O.: Social origins of depression, New York: Free Press, 1978

COHEN, S., SYME, S. L.: Social support and health, San Francisco: Academic Press, 1985

DAVIDSON, M. D.: Diabetes mellitus: Diagnosis and treatment, 2. ed. New York: Wi-ley, 1986

KAPLAN, R.

M., STAMLER, J.: Prevention of coronary heart disease: Practical ma-nagment of the risk factors, Philadelphia: Saunders, 1983

MONJAN, A.A.: Stress and immunologic competence: studies in animals, New York: Academic Press, 1981

















7 Terminologický slovníček k dokumentu


angina pectoris – intenzívna bolesť na hrudníku v dôsledku nedostatočného prívodu krvi a kyslíka do srdcového svalu
antikarcinogény – faktory a látky brániace vzniku rakoviny
ateroskleróza – spoločná príčina takmer všetkých foriem kardiovaskulárnych chorôb
behaviorálna medicína – multidisciplinárna oblasť zameraná na tvorbu poznatkov a ich pou-žitie pri liečbe
bolesť – nepríjemný pocit s emocionálnym nábojom zvyčajne pri poškodení tkanív
cvičenie – podsúbor telesnej aktivity, ktorý zahŕňa telesný pohyb a ktorý je plánovaný a uskutočňuje sa opakovane na zlepšenie a udržanie zdatnosti
experimentálna štúdia – výskum, v ktorom sa systematicky manipuluje s premennými
chemoterapia – liečenie rakoviny chemickými látkami, ktoré napádajú a ničia rakovinové bunky. Pôsobia aj na imunitný systém
cholesterol – voskovitá látka, ktorá je súčasťou všetkých živočíšnych buniek. Vysoké hladiny cholesterolu v krvi podporujú rozvoj aterosklerózy a zvyšujú riziko kardiovaskulárnych chorôb
model tlmenia stresu – teória, že podpora sociálneho prostredia „absorbuje“ vplyv stresu
názorový model zdravia – model určený na predpovedanie správania vplývajúceho na zdra-vie
operačné učenie – osvojovanie si správania, ktoré je regulované svojimi dôsledkami
psychológia – vedecké štúdium správania a psychických procesov
psychoneuroimunológia – oblasť štúdia zameraná na vplyv stresu a iných psychických pro-cesov na imunitný systém
stresor – hocaký podnet, ktorý na organizmus kladie požiadavku, aby sa adaptoval, či prispô-sobil
stresová reakcie – relatívne stereotypný súbor psychologických a biologických schém sprá-vania, ktorými organizmy odpovedajú na pôsobenie stresora
transteoretický model – tento psychologický model konštatuje, že štádiá zmeny sú podobné pri mnohých druhoch zdravotného správania
zdravie – celkový stav telesnej, duševnej a sociálnej pohody


8 Zaujímavé myšlienky, informácie, úryvky z dokumentu


„Život Susan sa odrazu veľmi zmenil. Až do veku 54 rokov sa jej všetko darilo, mala dobré zamestnanie, verného manžela a dve milujúce deti. Prihodilo sa to raz v sobotu po na-máhavom pracovnom týždni. Pripravovala sa na tenis so synom. Spočiatku jej bolo na zvra-canie, potom cítila ostrú bolesť v ľavom pleci. O niekoľko sekúnd neskôr ležala na tenisovom dvorci. Susan mala náhlu srdcovú príhodu.“

„Prekvapujúco vysoký počet vysokoškoláčiek udáva, že boli znásilnené. V jednej štúdii vyše 15 % študentiek udáva, že boli znásilnené a ďalších vyše 12 % bolo obeťami pokusu o znásilnenie. Azda najzarážajúcejšie bolo, že asi 90 % znásilnených študentiek bolo obeťami niekoho známeho.“

„Fajčenie cigariet je v súčasnosti jednou z hlavných príčin smrti. V súčasnosti asi 3 mi-lióny úmrtí ročne možno pripísať fajčeniu cigariet. Môže trvať 15-30 rokov, kým následkom fajčenia vzniknú srdcové choroby.“


















9 Medailóny autora dokumentu

Robert M. Kaplan je profesorom a riaditeľom oddelenia vied v oblasti zdravotnej sta-rostlivosti na katedre rodiny a preventívneho lekárstva Kalifornskej univerzity. Jeho vý-skumná činnosť sa zameriavala na zisťovanie zdravotného stavu a na behaviorálne intervencie pri chronických chorobách vrátane cukrovky a artritídy.

Jeho výskumy dlhší čas podporovali významné organizácie, ako NATO, WHO a mnohé iné. V rámci svojho dlhého profesionálne-ho pôsobenia v San Diegu sa aktívne zúčastňoval na vývoji mnohých nových programov školenia. Kaplan je držiteľom ocenenia NIH za výsledky výskumu v oblasti rozvoja kariéry a vyznamenania za vedecký prínos k psychológii zdravia udeleného Americkou psychologic-kou spoločnosťou. Dr. Kaplan napísal a redigoval 13 kníh a vyše 200 publikácií. Venuje sa viacerým športom, ako napríklad surfingu, behaniu a tenisu.

James F. Sallis ml. získal doktorát z klinickej psychológie v roku 1981 na Štátnej uni-verzite v Memphise. Po dosiahnutí doktorskej hodnosti ako člen Stanfordského strediska pre výskum prevencie chorôb pôsobil v oblasti prevencie a epidemiológie kardiovaskulárnych chorôb. Teraz je profesorom psychológie na Štátnej univerzite v San Diegu. Dr. Sallis je auto-rom vyše 100 publikácií. Venuje sa výskumu metód, ako udržať ľudí zdravých pomocou pra-videlnej telesnej aktivity, rozumných stravovacích návykov a vyhýbaním sa fajčeniu. Viedol výskumy na školách, na pracoviskách, v cirkevných organizáciách, klinikách i domácom prostredí. Medzi jeho osobné záujmy patrí jogging a hra na bubon.

Thomas L. Patterson získal hodnosť magistra na Georgijskej univerzite a hodnosť Ph.D. na Kalifornskej univerzite. Teraz je mimoriadnym profesorom na katedra psychiatrie v San Diegu. K širokému okruhu jeho záujmov patrí behaviorálna medicína a biologické základy správania. Je autorom početných článkov, ktoré sa zaoberajú otázkou, ako stresové životné udalosti, vyrovnávanie sa s nimi a podpora sociálneho prostredia súvisia s telesným a psychickým zdravím. Uverejnil tiež viaceré články, ktorých predmetom je proces združova-nia rozličných zdravotných návykov. Iné jeho práce sa zameriavajú na otázku, ako stres, jeho prekonávanie a podpora sociálneho prostredia môžu ovplyvniť postup choroby AIDS. Vo svojom voľnom čase sa veľmi dobre cíti doma na pláži, kde súťaži v surfovaní. 10 Špeciálne aspekty v dokumente

Keďže dielo, ako už z názvu vyplýva je predovšetkým o zdraví a správaní človeka, naj-dôležitejším aspektom bude aspekt zdravotný. Najmä kvôli rôznym návodom ako sa vyhnúť niektorým nebezpečným situáciám ohrozujúcich naše zdravie.

No, okrem toho si v dokumente môžeme všimnúť aj iné aspekty, ako sú napríklad epidemiologický, sociologický, ekologický a osobitne sa skúmajú aj aspekty ekonomické.



























11 Zistené chyby a nedostatky dokumentu


V dokumente len ťažko možno nájsť nejaké veľké chyby a nedostatky, keďže je relatívne nový, ale samozrejme nič nie je dokonalé, a preto aj tu sa vyskytli rôzne, aj keď len maličké chyby. Napríklad a to vadilo hlavne mne, sa v dokumente nenachádza žiadna obrazová prílo-ha, či dokumentácia, namiesto toho je tam množstvo grafov, tabuliek, niektoré dosť nepre-hľadné.
Ešte jedna, ale naozaj len malá chybička, ktorá ani nie je chybou. Keďže autori sú Ameri-čania, svoj patriotizmus nezapreli a dielo sa väčšinou týka len Američanov, väčšina tabuliek, spomínaných výskumov je o Američanoch. To však nie až také hrozné, ale mohli to písať trochu komplexnejšie.






















12 Špeciálna bibliografia na tému dokumentu

MEICHENBAUM, D.: Cognitive behavior modification, New York: Plenum, 1977

MURPHY, L. B.: The widening world of childhood, New York: Basic Books, 1962

MOORE, T. J.: Heart failure, New York: Random House, 1989.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?