Závislosť anatomickej stavby listu od jeho polohy na rastline a od podmienok prostredia
Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. července 2006
- Zobrazeno: 1196×
Příbuzná témata
Závislosť anatomickej stavby listu od jeho polohy na rastline a od podmienok prostredia
Pri bežnom pohľade na rastlinu sa javia listy viac - menej rovnaké. Detailnejšie mikroskopické štúdie listov však ukázali, že anatomická stavba listu sa mení, a to podľa postavenia listu na rastline. Tieto vzťahy po prvý raz spozoroval ruský botanik V. R. ZALENSKIJ v rokoch 1902 - 1904.Formulácia pozorovaných vzťahov tvorí zákon Zalenského:
1. Vyššie postavené listy v porovnaní so spodnými listami majú na jednotku listovej plochy viac vodivých pletív. Od nižších poschodí listov k vyšším sa na jednotku listovej plochy zväčšuje úhrnná dĺžka cievnych zväzkov. Tento úkaz je nápadný najmä pri rastlinách rastúcich na suchých a slnečných stanovištiach.
2. Od spodných listov k vrchným sa zmenšuje veľkosť buniek i prieduchov, ale zväčšuje sa ich počet na jednotku listovej plochy.
3. Vyššie postavené listy majú menšiu laločnatosť pokožkových buniek, ich vonkajšie bunkové steny hrubnú, pribúdajú mechanické pletivá, zväčšuje sa počet trichómov.
4. Vyššie postavené listy majú intenzívnejšie vyvinutý palisádový parenchým a menšie interce-
luláry v mezofyle.
Tieto rozdiely v anatomickej stavbe listov sú podmienené rozdielnymi ekologickými pod-
mienkami. Vyššie postavené listy sú napríklad vystavené intenzívnejšiemu slnečnému svetlu a
prehrievaniu ako listy spodné. Nevyhnutne sa preto musí zvýšiť intenzita transpirácie, aby rast-
lina mohla odolávať prehriatiu a ochrániť vegetačný vrchol pred poškodením. Preto sa zvyšuje
počet prieduchov, zväčšuje sa množstvo vodivých pletív, počet trichómov, hrubnú bunkové steny a pod. Zákon Zalenského treba brať do úvahy aj pri všetkých fyziologických a bioche- mických analýzach listov. Postupne, ako sa mení stavba listov, mení sa aj ich fyziologická či biochemická aktivita. Preto pri analýzach treba brať do úvahy postavenie listov na stonke a vzájomne porovnávať len rovnocenné listy.
Z faktorov prostredia pôsobia na anatomickú stavbu listu najviac svetlo a vlhkosť. Podľa
podmienok stanovišťa sa rozlišujú štyri základné ekologické skupiny rastlín - hydrofyty, hygrofyty, mezofyty a xerofyty.
K hydrofytom patria vodné rastliny, ktoré majú anatomickú stavbu listu veľmi jednodu-
chú. Napríklad vodomor má čepeľ iba z dvoch vrstiev pokožky, bunky majú veľa chloroplastov
Hygrofyty a tieňomilné rastliny sú prispôsobené vlhkým stanovištiam.
Keďže majú nad -
bytok vody, anatomická stavba listu sa diferencuje tak, aby sa zvýšila intenzita transpirácie.
Tieto rastliny majú pokožkové pletivá tenšie, prieduchy lokalizované nad úrovňou pokožky,
slabšie je vyvinutý palisádový parenchým a intenzívnejšie vyvinutý špongiový parenchým s mnohými intercelulárami.Menej sú vyvinuté mechanické pletivá.
Mezofyty rastú na miestach, kde sú po celý čas vegetačnej periódy mierne vlhké podmien-
ky.Majú typickú anatomickú stavbu listov.
Xerofyty sú rastliny suchých slnečných stanovíšť, ktoré vegetujú v podmienkach trvalého alebo občasného nedostatku vlhkosti v pôde a v ovzduší. Výslnné listy majú listovú plochu redukovanú, aby sa znížila transpirácia, pokožka je niekoľkovrstvová s hrubšou kutikulou,
prieduchy sú často lokalizované pod úrovňou pokožky a v mnohých prípadoch sa vytvára von-
kajšia dýchacia dutina s trichómami, aby sa znížilo vyparovanie vody. Takéto listy majú pomer-
ne intenzívne vyvinutý palisádový parenchým aj na spodnej strane listu. Špongiový parenchým majú redukovaný a interceluláry menšie.