Záverečné skúšky na SOUP Šaľa
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 3822×
Příbuzná témata
Záverečné skúšky na SOUP Šaľa
Teória jazdy a Dostihový poriadok1a) Význam dostihov
Dostihy preverujú rýchlosť koní v rýchlom cvale, rýchlom kluse, prípadne schopnosť prekonávať prekážky v pomerne rýchlom cvale. Preto dostihy poznáme:
Cvalové: – rovinové
- prekážkové: - steeplechase
- prútené prekážky
Klusácke: - v sulkách
- v sedle
Dostihmi sa robí výber alebo selekcia najvýkonnejších a konštitučne najschopnejších žrebcov a kobýl pre chov dostihových koní a taktiež sa preverujú schopnosti rodičov dostihových koní prenášať na potomstvo výkonnosť a konštitučnú pevnosť. Cieľom dostihov nie je len kontrola úžitkovosti dostihových koní, ale aj poskytnutie estetického a vzrušujúceho pohľadu na ich súperenie. Tým možno popularizovať ich chov medzi širokou verejnosťou. Taktiež je to spoločenská akcia.
1b) Popis sedla
1 – posedlie
2 – veľká bočnica,
3 – malá bočnica
4 – predná rázsocha
5 – zadná rázsocha
6 – predná komora
7 – strmeňový záves
8 – zápinky podbrušníka
9 – predná sedlová podložka
10 – kolenná opierka
11 - zadná stehnová podložka
12 – zadná sedlová podložka
13 – podbrušník
14 – pracky pre podbrušník
15 – najhlbšie miesto posedlia
1. Sedlo zdola:
A – vypchávka
B – komora
2. Strmene:
A – strmeňové remene
B – strmeň
C – strmeňový oblúk
D – mostík
3. Podbrušník
Teória jazdy a Dostihový poriadok
2a) Dostihová komisia (DK)
Dostihovú komisiu ustanovuje organizátor dostihov spomedzi predsedov a členov dostihových komisií, ktorých na príslušné funkčné obdobie vymenovala HDK. Do dostihovej komisie ustanovení organizátor dostihov predsedu a najmenej dvoch členov, pričom ani jeden z ich nesmie byť osobou, ktorá by bola zainteresovaná na výsledku alebo priebehu dostihov.
Funkčným obdobím DK je jeden dostihový deň, pričom sa začína dve hodiny pred plánovaným štartom prvých dostihov a končí sa 48 hodín po schválení výsledku posledných dostihov dostihového dňa, na ktorý bola DK ustanovená.
Práva DK:
a) dozerať na spôsobilosť a pripravenosť organizátora a závodiska na usporiadanie dostihového dňa,
b) riadiť prípravu a priebeh dostihov, rozhodovať o výsledku dostihov
c) rozhodovať o protestoch podaných v súvislosti s dostihmi, na ktoré bola ustanovená
d) ukladať sankcie za porušenie ustanovení Dostihového poriadku SR
e) vykonávať ďalšie činnosti, ktoré jej zveruje Dostihový poriadok SR.
2b) Popis uzdičky
A – nátylník
B – čelenka
C – lícnica
D – uzdičkové zubadlo
E – nánosník
F – podbradník
G – nánosníkový remeň
H – podhrdelník
I - vôdzky
a uzdy
A – nátylník
B – čelenka
C – lícnica
D – podrhdelník
E – nánosník
F – pákové zubadlo
G – stihlové zubadlo
I – stihlové vôdzky
J – podbradníková retiazka
K – pákové vôdzky
Teória jazdy a Dostihový poriadok
3a) Hlavná dostihová komisia (HDK)
HDK SR, jej predsedu, podpredsedu a troch členov vymenúva a odvoláva Ministerstvo pôdohospodárstva SR na funkčné obdobie dvoch rokov.
Práva:
1. Na základe návrhu Dostihovej autority SR (DA) vymenúvať a odvolávať predsedov a členov DK.
2. Vykonávať dohľad nad činnosťou DK SR a ďalších účastníkov dost. Prevádzky v rozsahu pôsobnosti Dostihového poriadku SR.
3. Rozhodovať o námietkach podaných proti opatreniam, ktoré vydala DA.
4. Rozhodovať o odvolaniach proti rozhodnutiam DK a rozhodnutiam rozhodcu pri štarte.
5. Každoročne určovať výšku peňažnej záruky (kaucie) pri podaní odvolania proti rozhodnutiu DK a prostredníctvom DA ju zverejniť v oficiálnej tlačovine.
Povinnosti:
1. Rokovanie HDK vedie jej predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda, je uznášaniaschopná, ak sú prítomní aspoň traja členovia, plus predseda alebo podpredseda.
2. Rokovanie HDK sa uskutočňuje podľa potreby, najmenej však 1x za kalendárny štvrťrok. Zvoláva ho predseda alebo podpredseda.
3. Pri rokovaní o odvolaní alebo námietkach je HDK povinná zistiť skutočný stav vecí. Vo svojom konaní, ako aj pred vydaním rozhodnutia je povinná umožniť, aby sa účastníci mohli vyjadriť k podstatným skutočnostiam, ako aj k podkladom.
4. HDK vydáva písomné rozhodnutie, ktoré oznámi účastníkom konania. Taktiež zabezpečí jeho zverejnenie v oficiálnej tlačovine.
5. Odvolanie proti rozhodnutiu DK, prípadne rozhodcu pri štarte, HDK buď potvrdí, zmení, alebo ho zruší. Nemôže však vydať rozhodnutie, ktoré by odvolateľa postihlo prísnejšie ako predchádzajúce rozhodnutie.
6. HDK v konaní o námietke, ktorá sa podala proti opatreniu DA, toto opatrenie buď potvrdí, alebo ho zruší.
7. Proti rozhodnutiu HDK nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.
3b) Druhy zubadiel:
Uzdičkové zubadlá: Pákové zubadlá:
1 – jednokrúžkové s lomeným zubadlom 1 – ohnuté zubadlo bez jazykového oblúka
2 – lomené zubadlo s olivami 2 – zubadlo s jazykovým oblúkom
3 – lomené zubadlo s kolíkmi 3 – s krúžkami na navlečenie upínacieho remienka
4 – vzpriamovacie zubadlo 4 – pohyblivé pákové zubadlo
5 – gumové zubadlo 5 – jednoduchá podbradníková retiazka
6 – gumová podložka pod pobradn. retiazku
7 – kožená podložka pod podbrad. retiazku
Teória jazdy a Dostihový poriadok
4a) Handicaper
Vymenúva ho a odvoláva Dostihová autorita SR, pričom funkčným obdobím je jeden kalendárny rok. Handicaper určuje hmotnostné zaťaženie koní pre handicapové dostihy. Oficiálny handicap koní určuje na základe posúdenia ich výkonov, pričom základnou oporou handicapera pri zostavovaní listiny hmotnostných zaťažení pre organizátorov je hmotnostné zaťaženie koní uvedené v oficiálnom handicape.
Po zverejnení listiny hmotnostných zaťažení sa už hmotnostné zaťaženie nesmie zmeniť. Po skončení každej dostihovej sezóny zostavuje handicaper klasifikáciu. Výkony koní hodnotí na základe svojich znalostí, skúseností a svedomia. Za svoju prácu účtuje organizátorom poplatky, ktorých výšku každoročne určí a vo svojej oficiálnej tlačovine zverejní Dostihová autorita SR.
4b) Pomocné oťaže
Poznáme:
Ř priebežné oťaže (priebežný martingal) sú vyhotovené tak, že vidlice podhrudníka pokračujú oťažami, ktoré prechádzajú cez krúžky zubadla do ruky jazdca
Ř tzv. nemecké oťaže sú nasunuté slučkou na podbrušník pod bočnicami sedla a vedú cez krúžky zubadla do ruky jazdca
Ř chambon sa používa pri výcviku koňa na lonži. Nátylník uzdičky má nášivky a krúžky. Opraty smerujú od krúžkov na zubadle do krúžkov na nášivkách nátylníka a cez upínaciu slučku podhrudníka sú nasunuté na obrušník s obrušníkovou poduškou (vankúšom) alebo na podbrušník sedla,
Ř colbertova oťaž je položená na krku koňa, odkiaľ vedie cez krúžky zubadla do rúk jazdca.
Pravidlá jazdeckého športu zakazujú používať akékoľvek pomocné oťaže pri pretekoch, slávnostných nástupoch a predvádzaní koní, nesmú sa používať ani na opracovisku ani pri cvičení. Výnimku tvorí len správne prispôsobený martingal s krúžkami.
- 2 -
Martingal
Zabraňuje koňovi nepredvídané zdvihnutie krku a hlavy, a tým aj možnosť poranenia jazdca na tvári. Skladá sa z nákrčníka (1), z vidlice s krúžkami pre vôdzky (2) a podhrudníka s upínacou slučkou na navlečenie na podbrušník. Pevný martingal sa líši od normálneho v to, že podhrudník tvorí jeden remeň, ktorý je zapnutý do nánosníka alebo do zubadiel uzdičkovej ohlávky. Uzdičky so zapínacími vôdzkami do krúžkov zubadiel musia mať na vôdzkach posuvné kožené zarážky, ktoré nedovolia, aby sa krúžky martingalu zachytili na vôdzkové pracky. Prispôsobenie martingalu: po natiahnutí hore majú byťkrúžky martingalu nad vonkajšími bedrovými koní zakázané používať akýkoľvek bičík. Od 1. augusta sa pri dostihoch dvojročných koní povoľuje použiť bičík s maximálnou dĺžkou 40 cm vrátane remenca. V dostihoch vyhradených jazdcom-žiakom sa bičík nesmie používať. Predpísané parametre: max. dĺžka 76 cm, min. priemer 8 mm, max. dĺžka remenca 10 cm, max. šírka remenca 4 cm, min.
dĺžka remenca 2 cm, pričom na remenci nesmú byť nijaké vystuženia.
Za správne použitie bičíka sa pokladá:
Ř ukázanie bičíka koňovi predtým, než sa použije
Ř použitie bičíka na svalstvo panvovej končatiny v okamihu odrazu
Ř nedvíhanie ruky nad úroveň ramien pri napriamení
Ř použitie bičíka na rameno koňa tak, že ruka drží súčasne s bičíkom aj opraty, pričom remenec bičíka smeruje nadol a palec ruky nahor
Ř obmedzenie úderov bičíkom na nevyhnutné minimum, pričom sa z hľadiska použitia bičíka za kritický úsek dostihov pokladá pri rovinových dostihoch cieľová rovinka a pri prekážkových dostihoch úsek trate za poslednou prekážkou. Ak počet úderov bičíkom v tomto kritickom úseku prekročí číslo 6, je dostihová komisia povinná preskúmať správnosť jeho použitia a je oprávnená prijať opatrenia proti jazdcovi aj vtedy, keď dodržal ostatné pravidlá o správnom použití bičíka
Ř použitie bičíka ako pomôcky na udržanie pohybu koňa v priamom smere
Ř pri prekážkových dostihoch na napomenutie koňa, aby sa udržala jeho koncentrácia na dostihy.
Za nesprávne použitie bičíka sa pokladá:
Ř zbytočné použitie bičíka – rozumejú sa pokračujúce údery, hoci kôň jasne víťazí alebo už prebehol cez cieľ
Ř nevhodné použitie bičíka – rozumejú sa také silné údery bičíkom, ktoré ovplyvňujú rovnováhu koňa, znižujú jeho rýchlosť, a keď ich následkom je bočenie alebo zranenie koňa, ďalej údery na inú časť tela, než na svalstvo zadku alebo ramena v prípade, že ruka drží bičík v „backhandovej“ pozícii a súčasne drží aj opraty, pravda, okrem mimoriadnych okolností (udržanie pohybu koňa v priamom smere, odvrátenie nebezpečnej situácie počas dostihov a pod.), ako aj údery vedené rukou v inom smere než rovnobežnom so smerom pohybu koňa, prípadné také, keď sa pri napriamení ruka alebo bičík dvíhajú nad úroveň ramien
Ř nadmerné používanie bičíka – rozumejú sa pokračujúce údery bičíkom, hoci kôň už zareagoval na predchádzajúce údery alebo na ne už nereagoval, prípadne je zjavne porazený. Za nadmerné použitie bičíka sa okrem toho pokladá skutočnosť, keď ho jazdec v kritickom úseku použije viac ako 6x.
5b) Základný sed jazdca
Základom jazdy na koni je štýlovo správny pružný a pokojný sed, ktorým sa jazdec prispôsobuje pohybom koňa. Len pri správnom sede jazdec neruší koňa v papuli a v chrbte, podporuje jeho chod a môže naň správne pôsobiť pomôckami. Pravidlá správneho sedu:
- 2 -
ü hlava jazdca je vzpriamená, jazdec pozerá v smere pohybu koňa
ü ruky jazdca sú prirodzene spustené a v kĺboch uvoľnené, hrudník mierne vyklenutý,
ü driek (trup) jazdca je vzpriamený, pružný, v kroku vysadavom kluse a v krátkom cvale zvislý, v ľahkom kluse a rýchlejšom cvale nachýlený dopredu. Stupeň nachýlenia drieku jazdca dopredu je závislý od rýchlosti pohybu koňa
ü ruky jazdca sú voľné, len predlaktím sú ľahko priložené k drieku. Voľnou rukou môže jazdec sledovať pohyb hlavy a krku koňa pri všetkých chodoch a pri skákaní. Predlaktie so zálaktím má zvierať tupý uhol.
Jazdec drží vôdzku spravidla medzi malíčkom a prstenníkom ľahko zovrenou rukou.
ü sediace kosti jazdca sú súmerne rozložené po obidvoch bokoch osi chrbta koňa, rozkrok posunutý k prednej rázsoche sedla,
ü stehná jazdca sú dobre roztvorené v rozkroku tak, aby mäkko priliehali celou vnútornou plochou k sedlu. Správna poloha stehien umožňuje rovnomerné rozloženie hmotnosti jazdca na obidve sedacie kosti
ü kolená jazdca sú umiestené nízko, vždy mäkko priložené a bezkŕčivitého stlačenia fixované na sedle
ü lýtka jazdca sú v stálom a ľahkom dotyku s koňom. Priložené sú tesne za podbrušníkom,
ü chodidlá jazdca sa opierajú najširšou časťou o mostík strmeňa, pätový kĺb je elasticky uvoľnený, päta prešliapnutá, špička smeruje dopredu mierne šikmo k osi trupu koňa.
S pohybom koňa splynie jazdec najlepšie vtedy, keď v sedle sedí podľa možnosti čo najviac vpredu a keď sú jeho stehná, kolená a lýtka v dotyku so sedlom alebo trupom koňa. Teória jazdy a Dostihový poriadok
6a) Výstroj a povolené pomôcky
Na ovplyvnenie výkonu koňa počas dostihov sa môže použiť len pomôcka, ktorú povoľuje Dostihový poriadok SR. Za stav sedla a jeho príslušenstva, ktoré jazdec v dostihoch použije, zodpovedá sám jazdec, okrem prípadu, keď ide o žiaka, amatéra alebo jazdca jazdiaceho dostihy pre trénera, ktorý ho zamestnáva. V takomto prípade je za stav sedla zodpovedný tréner. Pojmom príslušenstvom sa rozumejú minimálne strmeňové remene, strmene a podbrušník.
Za stav a úplnosť výstroja koňa zodpovedá tréner aj za to, či jeho kôň nesie dečku so správnym štartovým číslom a či je upevnená tak, aby bolo číslo zreteľne viditeľné. Ani jeden jazdec nesmie nasadnúť na koňa, kým si nenasadí a riadne nepripevní ochrannú prilbu pripevnenú remienkom pod bradou, čo je povinné od okamihu nasadnutia až po okamih zosadnutia z koňa. Pred štartom každých dostihov treba ochrannú prilbu predložiť rozhodcovi pri štarte na kontrolu. Za stav a riadne upevnenie ochrannej prilby zodpovedá jazdec.
Do výstroja patria biele jazdecké nohavice, tmavé jazdecké čižmy, dres, biela šatka na krk a ochranná prilba s čiapkou. Pri prekážkových dostihoch je súčasťou výstroja aj ochranná vesta. Za stav a funkčnosť výstroja zodpovedá jazdec.
Povolené pomôcky pri cvalových dostihoch:
ü bičík
ü tienidlá – pri dostihoch môže kôň niesť tienidlá, ktoré zabraňuje výhľadu do strán a dozadu, no ich použitie sa musí uviesť na oznámení štartujúcich koní. ü podkovy – kone, ktoré štartujú v rovinových dostihoch, musia byť na oboch predných nohých okuté pantoflicou bez ozubov na ktoromkoľvek mieste podkovy. Kone v prekážkových dostihoch musia byť na všetkých štyroch nohách okuté podkovami s tupými ozubmi do max. výšky 10 mm.
ü ostrohy – používanie ostrôh je zakázané okrem steeplechase a cross country, kde ich môže dostihová komisia schváliť.
6b) Základné a vedľajšie pomôcky jazdca
Základné:
– hmotnosť (sed) – hmotnosťou pobáda jazdec koňa dopredu vystužením chrbtice, tlakom sedacích kostí na sedlo a miernym zaklonením drieku. Pomôcku sedom musí vždy sprevádzať pomôcka lýtkami Správne používanie pobádania sedom má veľký vplyv na rovnováhu a rovnomerný pohyb koňa.
- lýtka – lýtkami pôsobí jazdec slabším alebo silnejším stisknutím, prípadne krátkymi údermi tesne za podbrušníkom sedla. Rovnomerným tlakom obidvoma lýtkami povzbudzuje jazdec koňa dopredu. Tlakom jedného lýtka presúva zadok koňa v smere tlaku. Vystríha sa častého kopania a klepania lýtkami, lebo koňa otupujú, takže neskôr prestáva na pobádacie prostriedky reagovať. -ruky - vôdzkami jazdec určuje chod, ruch a smer pohybu koňa. Vôdzky spájajú ruku jazdca s papuľou koňa prostredníctvom zubadla, vtedy hovoríme o priľnutí, ktoré má byť pružné a stále. Nesprávne priľnutie je tupé (váľa sa), tvrdé (nad oťažou), nerovnomerné.
- 2 -
Vedľajšie:
- hlas – pri lonžovaní, cmuknutie na oživenie pomôcky, ďalej slúži na povzbudzovanie koňa dopredu alebo na jeho upokojenie. Hlasné okríknutie sa stáva pre koňa trestom, príjemný hlas pochvalou.
- ostrohy – používajú sa na oživenie pomôcky, smie ich používať len skúsený jazdec
- bičík – používajú sa na oživenie pomôcky, prípadne aj na trest, ale len okamžite a iba pri veciach, aby vedel za čo je trestaný. Kôň sa pobáda klepnutím na plece alebo za podbrušníkom, nie na zadok (s výnimkou povzbudzovania pri dostihoch) alebo na slabinách, aby sa kôň nenaučil vyhadzovať panvovými končatinami. Teória jazdy a Dostihový poriadok
7a) Rozhodca pri štarte, pomocný štartér
Rozhodca pri štarte zodpovedá za dodržiavanie ustanovení Dostihového poriadku SR o štarte dostihov, za správne odštartovanie koní oprávnených štartovať a za správnu činnosť pomocného rozhodcu pri štarte. Rozhodca pri štarte je oprávnený výstrahou alebo peňažne sankcionovať jazdca, ktorý nerešpektuje jeho príkaz, svojvoľným konaním odďaľuje štart, zabraňuje svojmu koňovi včas odskočiť, pred odštartovaním sa pokúša získať neoprávnenú výhodu alebo úmyselne prekáža inému koňovi, pričom je oprávnený výstrahou alebo peňažne sankcionovať každú osobu, ktorá na mieste štartu nerešpektuje jeho pokyny. O odvolaní proti rozhodnutiu rozhodcu pri štarte a uložení peňažnej sankcie rozhodne HDK.
Používajú sa tieto druhy štartov: štart zo štartovacích boxov, štart štartovacím strojom a štart zástavkou
7b) Základné chody koňa
Základné chody koňa sú krok, klus, cval a trysk.
Pri sledovaní nohosledu začíname vždy s panvovými končatinami, pretože impulz k pohybu koňa vpred vychádza z jeho zadku.
KROK
- pri kroku môžeme počuť štyri údery kopytami v pravidelných intervaloch. Rýchlosť chodu je 5 až 7 km/h (80-110m/min.).
Pri nečistom chode, napr. mimochode, počujeme len dva údery kopýt. KLUS
- je dvojdobý, pri pohybe počujeme dva údery, diagonálne končatiny sa energicky odrážajú a sú oddelené zdvihnutím. Rýchlosť chodu je 15 km/h (220-250 m/min.).
- 2 -
CVAL
- je súvislý rad skokov, ktoré sa pravidelne opakujú a pri ktorých počujeme tri údery. Kôň môže cválať vpravo alebo vľavo. Najväčšia rýchlosť je 60-70 km/h. Priemerný cvalový skok je 3 – 3,5 m. Nepravidelnosťou v cvale môže byť križovanie, kôň cvála napr. vpredu vpravo a vzadu vľavo alebo naopak. TRYSK
- rýchlosť tohto chodu je 300-400 m/min.
Nečistoty v chodoch:
V kroku:
kohútí krok – vzniká vtedy, keď kôň zadnou nohou trhne kŕčovite dohora a pri došľapnutí ju rýchlo spustí. Kôň tento krok používa trvale alebo dočasne, prípadne tak ide len niekoľko krokov.
mimochod – obidve laterárne (bočné) končatiny idú súčasne
V kluse:
rozložený klus – diagonálne končatiny nedošľapujú súčasne
prehnaný klus – nekoordinovaný pohyb sa vplyvom nadmernej požiadavky zmení v „trojtakt“
nákrok – jedna z diagonál je viacej predsunutá
stíhanie – pri ktorom panvové končatiny narážajú na podkovy alebo do pätiek hrudníkových končatín
V cvale:
križovanie – kôň cvála vpredu vpravo a vzadu vľavo alebo naopak
Teória jazdy a Dostihový poriadok
8a) Rozhodca v cieli
Rozhoduje o víťazovi a o poradí ďalších koní, ktoré prebehli cez cieľ. Za víťaza prehlásia koňa, ktorý sa s jazdcom v sedle ako prvý nosom dotkne zdanlivej cieľovej čiary, pričom musí následne celým telom prebehnúť cez cieľ s predpísaným hmotnostným zaťažením. Rozhodcovi v cieli slúži cieľová fotografia. Ak cez cieľ prebehnú dva kone súčasne a ani pomocou cieľovej fotografie nemôže rozhodca v cieli rozhodnúť, ktorý z nich je víťazom, označí dobeh ako súčasné víťazstvo. Ak dva kone dosiahnu súčasné víťazstvo, tak sa nasledujúci kôň pokladá za tretieho v poradí.
Rozhodca v cieli vyvesí na dobre viditeľnú tabuľu poradie, v ktorom kone dobehli do cieľa, ktorá taktiež obsahuje:
- spôsob víťazstva – spôsob, akým sa víťazstvo dosiahlo sa udáva vo vzťahu prvého a druhého koňa (tuhý boj – boj – isto – ľahko – veľmi ľahko – zadržane.
- vzdialenosti (odstupy jednotlivých koní) – súčasne – nos – krátka hlava – hlava...
- dĺžka v cieli sa meria od nosa vpredu bežiaceho koňa po noc nasledujúceho koňa (tzv.
cieľová dĺžka)
- čas odštartovania dostihov
- čas víťazného koňa, prípadne ak sa meral aj medzičas
- ostatné skutočnosti, ktoré ovplyvnili priebeh dostihov (napr. zdržanie pri štarte, pády koní a jazdcov, diskvalifikácie a pod.)
Rozhodca v cieli zapíše svoj výrok do predpísaného protokolu, podpíše ho a odovzdá dostihovému tajomníkovi, ktorý ho odovzdá dostihovej komisii. Dostihová komisia je oprávnená výrok rozhodcu v cieli zmeniť, ak je preukázateľne chybný.
8b) Vysvetlite pojmy:
Uvoľnenosť – znakom uvoľnenosti je poddajnosť a prestupnosť koňa vo všetkých požiadavkách, mierne prežúvanie na zubadle, pokojné držanie hlavy a krku a nesenie chvosta v oblúku vyklenutom nahor. Uvoľnený kôň sa pohybuje pri všetkých chodoch pravidelne, ochotne a v rovnováhe.
Priľnutie – spojenie ruky jazdca s hubou pomocou oťaží, má byť pružné a stále. Nesprávne priľnutie je tupé (váľa sa), tvrdé (nad oťažou), nerovnomerné. Keď sa kôň vyhýba správnemu priľnutiu prehnutím chrbta a zdvihnutím krku a hlavy, hovoríme o koňovi nad vôdzkou. Naproti tomu kôň je za vôdzkou, keď sa vyhýba pôsobeniu zubadla na ďasná tým, že zohne krk a hlavu dolu smerom k hrudníku. V obidvoch prípadoch sa také kone zle ovládajú.
Kadencia – pravidelnosť chodu koňa, určitý počet krokov v určitom časovom úseku, musí byť rovnaký. Môže byť rýchla alebo pomalá.
Akcia – spôsob dvíhania končatín koňa je spojená s plemennou príslušnosťou, napr. starokladrubský kôň a Hackney majú akciu vysokú, lipicany strednú a anglické plnokrvníky nízku. Zádrže – polovičná – ruka je vydržujúca, používa sa pri zmene ruchu alebo smeru
- celá – pri zastavení
Teória jazdy a Dostihový poriadok
9a) Rozhodca pri váhe
Pred každým dostihovým dňom skontroluje rozhodca pri váhe váhu a je zodpovedný za dodržiavanie ustanovení Dostihového poriadku SR o vážení jazdcov pred dostihmi a po nich.
1. Váženie jazdcov dostihových koní pred dostihmi
Hmotnostné zaťaženie, ktoré má kôň pri dostihoch niesť, určujú propozície dostihov (alebo ho určí handicaper) a úľava jazdca. Hmotnosť uvedená v dostihovom programe musí byť zapísaná vo vážnej knihe. Každý jazdec štartujúci v dostihoch sa musí nechať odvážiť v prítomnosti rozhodcu pri váhe, ktorý je zodpovedný za správnosť odváženia jazdca. Váženie začína najneskôr 30 min. (otvorenie váhy) a končí sa najmenej 15 min. (uzavretie váhy) pred plánovaným časom štartu dostihov.
Pri vážení jazdca sa do jeho hmotnosti započítava hmotnosť sedla s príslušenstvom a hmotnosť ochrannej vesty.
Uzda, zubadlo, opraty, poprsnica, martingal, dečka s číslom tienidlá, bičík, ochranná prilba, okuliare a čiapka sa nesmú pred dostihmi ani po nich vážiť. Ak dostihová komisia povolila jazdcovi používanie ostrôh, tak sa započítajú do hmotnosti jazdca. Po odvážení jazdca preberá tréner alebo jeho zástupca sedlo s príslušenstvom a je zodpovedný za to, že kôň sa osedlá správnym sedlom. Skutočné hmotnostné zaťaženie koňa môže presahovať hmotnosť uvedenú na štartovej listine o 1 kg v rovinových a o 2 kg v prekážkových dostihoch. Pri dvojročných koňoch sa nesmie hmotnosť uvedená na štartovej listine vôbec prekročiť. Ak jazdec nie je schopný dodržať hmotnostný limit, môže ho so súhlasom dostihovej komisie nahradiť iný jazdec, alebo sa z dostihov odvolá kôň. 2. Váženie jazdcov po dostihoch
Po dostihoch sú jazdci, ktorí sa umiestnili (plus o jedného jazdca viac, než je počet dotovaných miest), povinní nechať sa odvážiť rozhodcom pri váhe. Pri vážení po dostihoch sa jazdec váži presne s tým výstrojom, s ktorým sa vážil pred dostihmi. Váženie sa musí ukončiť najneskôr 10 min. po dokončení dostihov.
Podľa ustanovení Dostihového poriadku SR dostihová komisia sankcionuje jazdca:
a) ktorý sa pred vážením po dostihoch dotkne kohokoľvek (to sa nevzťahuje na gratulácie) alebo čohokoľvek okrem svojho koňa a výstroja
b) ktorý sa nedostaví na váženie po dostihoch alebo sa nedostaví v časovom limite 10 min. po dostihu
c) ktorý, hoci bol povinný sa po dostihoch nechať odvážiť, zosadol inde, než na určenom mieste
d) ktorému po dostihoch zistili o viac než 0,5 kg vyššiu hmotnosť ako pred dostihmi a dostihová komisia nie je presvedčená, že rozdiel v hmotnosti spôsobili mimoriadne okolnosti
e) ktorému po dostihoch zistili o viac než 0,5 kg nižšiu hmotnosť ako pred dostihmi. V takomto prípade dostihová komisia okrem sankcionovania jazdca diskvalifikuje aj koňa.
9b) Popíšte jednotlivé jazdecké disciplíny
Skokové jazdenie
Jedná sa o jazdeckú disciplínu, pri ktorej sa prekonávajú predpísané prekážky v istom poradí a za istý časový limit.
- 2 -
Stupeň Rýchlosť Výška prekážok Šírka prekážok Vodná priekopa Počet prekážok
Z - základná 350 m/min. 100 cm 100 - 150 cm 150 - 250 cm 8 – 9
ZL – základná súťaže s požiadavkami st.
L 350 m/min. 110 cm 110 – 160 cm 200 – 250 cm 9 – 10
L – ľahká súťaž 350 m/min. 120 cm 120 – 170 cm 250 – 300 cm 9 – 11
S – stredná súťaž 350 m/min. 130 cm 130 – 180 cm 300 – 350 cm 9 – 11
ST – stredne ťažká súťaž 375 m/min. 140 cm 140 – 190 cm 300 – 400 cm 10 – 12
T – ťažká súťaž 375 m/min. 150 cm 150 – 200 cm 350 – 450 cm 10 – 12
TT – total ťažká 400 m/min. 160 cm 160 – 210 cm 400 – 500 cm 10 - 12
Okrem toho sa vypisujú špeciálne súťaže, napr. parkúr po prvú chybu, skok mohutnosti, bariérové skákanie, súťaže družstiev a pod.
Drezúrne súťaže – cviky na zemi (Vysoká španielska škola – cviky nad zemou)
Podľa stupňa obtiažnosti:
1. Základná súťaž stupňa Z (predpokladá výcvikovú úroveň potrebnú ako základ pre ďalší špeciálny výcvik koňa na jednotlivé odvetvia jazdeckého športu, kôň sa hodnotí v základných chodoch)
2. Ľahká súťaž stupňa L – naväzuje na obtiažnosť „Z“, začína práca na 2 stopách a jednoduchá zmena nohy v cvale)
3. Stredná súťaž stupňa S (patrí tu aj cena sv. Juraja) – tu pribudnú cviky – práca na 2 stopách v kluse, preskok a polovičná pirueta
4. Ťažká súťaž stupňa T (tu patrí aj úloha MS) – pribudnú cviky: preskok 1x1, celá pirueta, piaffe a pasage
5. Veľká súťaž drezúry (najnáročnejšia úloha vypisovaná FEI. Táto úloha obsahuje všetky chody koňa a základné prvky vysokej školy
6. Kür – drezúra na hudbu
Súťaže všestrannej spôsobilosti
Je to najnáročnejšia jazdecká, trojdňová súťaž. Jej cieľom je preukázať všestrannú vyspelosť jazdca a koňa vo viacerých jazdeckých disciplínach. Skladá sa zo skúšok:
a) drezúrnej (neodlišuje sa od požiadaviek drezúrnych súťaží stupňa „Z“ a „S“.
b) terénnej, ktorá má štyri úseky:
- úsek A klusový
- úsek B steeplechase (dostihová trať)
- úsek C klusový
- úsek D cross-country (krajinná trať)
Terénna skúška má pre každý stupeň určenú minimálnu a maximálnu dĺžku tratí: „Z“, „L“, „S“, „T“ a „O“ (olympijská). c) skokovej - parkúrovej
Súťaže záprahov
Obsahujú tieto disciplíny:
1. skúška A I. – posúdenie záprahu (posúdenie kvality, zostavenie koní, čistota postrojov, celkový dojem)
2. skúška AII. – drezúra (obdĺžnik 40x100m)
3. skúška B – maratón
4. skúška C – prekážková jazda
Ďalšie disciplíny: voltíž, western, liečebné jazdenie, rekreačné jazdenie.
Teória jazdy a Dostihový poriadok
10a) Ktoré plemená sa využívané v dostihoch
Dostihov sa môžu zúčastniť iba štyri plemená koní: anglický plnokrvník, anglický polokrvník, arabský kôň a klusák. Najväčšie zastúpenie na dostihoch má plemeno anglický plnokrvník, najmenšie arabský kôň.
Anglický plnokrvník (A1/1 alebo XX)
Rodičia tohto koňa sú zapísané v Plemennej knihe anglického plnokrvníka (založená v r. 1803). Je vyšľachtený na maximálnu rýchlosť v cvale. Má mať dobrú hornú líniu s výrazným kohútikom, dlhú šikmú lopatku, dlhý chrbát, primeranú šírku a hĺbku hrudníka, korektný a suchý fundament. Vyšľachtený bol v Anglicku.
Dostihová sústava bola postupne rozširovaná tak, aby preverovala anglické plnokrvníky všetkých výkonnostných typov:
1. šprintéry – v dostihoch na vzdialenosť 1000 –1300 m
2. míliari – na 1400 – 1850 m
3. kone na stredných tratiach – na 1900 – 2100 m
4. derby kone – na 220- 2500 m
5. vytrvalcov – na 2800 m a viac
Klusák
Rodičia sú zapísaní v Plemennej knihe klusákov. Je jednostranne vyšľachtený na dosiahnutie maximálnej rýchlosti v kluse. Pri posudzovaní exteriéru sa kladie dôraz na primeranú mohutnosť, dobrú telesnú stavbu, korektnosť fundamentu a výbornú pravidelnú mechaniku pohybu v kluse. Najznámejšie:
1. Americký klusák – Jeho chov sa začal takmer pred 200 rokmi dovozom plnokrvníkov z Európy. Najväčší podiel na jeho vyšľachtení má belko Messenger, ale aj anglické plemeno Norfolk. Z norfolkských koní pochádza vynikajúci plemenník Hambletoniam, ktorý sa mimoriadne osvedčil v chove. Roku 1865 bola založená Plemenná kniha klusákov „American Trotting Register“, do ktorej sa zapisovali najlepšie klusáky. Vynikajúce americké klusáky dosahujú na 1 km čas okolo 1,10 min.
2. Orlovský klusák – plemeno vzniklo na grófstve Grigorija Alexandroviča Orlovova Česmennského v Chrenovoji. Je zakladateľom sa stal snehobiely arabský žrebec Smetanka, ktorý bol malý, málo mohutný, aj keď súmerný, suchých tvarov, s výdatnými chodmi. Grófovi Orlovskému sa nepozdával jeho malý vzrast, a preto ho páril s mohutnými oceľovosivými dánskymi kobylami. Z takéhoto párenia pochádza Polkan I., ktorý bol už mohutnejší, ale mu chýbali dostihové chody. Preto ho spárili s holandskou bielou kobylou, ktorá bola v kluse veľmi rýchla. Roku 1784 priviedla na svet Barsa I., ktorý sa pokladá za zakladateľa orlovského klusáka.
3. Ruský klusák vznikol krížením orlovského klusáka s americkým klusákom. V 90. Rokoch min. storočia sa do Ruska dovážali americké klusáky, ktoré boli oveľa rýchlejšie než orlovské. Preto sa orlovské klusáky párili s týmto plemenom a z toho kríženia pochádza ruský klusák.
4. Francúszky klusák - vyšľachtili na podklade anglonormanského koňa. Kočiarové plemeno norfolkských koní sa dovážalo z Francúzska, kde sa krížením s normanským koňom vyšľachtil anglonormanský kôň. Typ francúzskeho klusáka sa vychoval pomocou plnokrvníkov.
- 2 -
Anglický polokrvník (1/2)
Tento kôň vlastní najmenej 51 % podiel krvi anglického plnokrvníka. Je to veľmi ušľachtilý typ jazdeckého alebo dostihového koňa živého temperamentu. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na dobrý telesný rámec, na vynikajúcu mechaniku pohybu, najmä v cvale na vytrvalosť a pevnú konštitúciu. Keďže polokrvných kmeňov je viac, môžeme uviesť len niektoré (napr. kmeň Furioso založený plnokrvným žrebcom Furiosom, Przedswit atď.).
Arabský kôň
Pri tomto plemene prevláda jazdecký typ.
Je menšieho, kratšieho telesného rámca, pevnej konštitúcie, suché a ušľachtilé, nenáročné a dobre kŕmiteľné. Pri posudzovaní sa kladie dôraz na dobrý charakter a temperament vhodný na jazdecké účely. Arabský kôň je najčistokrvnejším predstaviteľom východného typu. Koní. Je to najkrajší a najušľachtilejší kôň. Na jeho vyšľachtení má značný podiel cieľavedomá plemenárska práca, ktorá sa môže datovať od Mohamedových čias. Do Európy prichádza až v stredoveku. Jeho pravlasťou je Arabský polostrov. Najznámejších je päť rodín: Ku-Hai-lan (Koheilan), Sak-la-We (Siglavi), U-Bai-Jan (O Bojan), Hab-Ban (Hodban), Ham-Da-Ne (Hamdani). Na rozdiel od niektorých krajín (Poľsko, SRN a USA) sa u nás arabský kôň na dostihové účely takmer nepoužíva.
10b) Jazdecké povely a cviky
Teória jazdy a Dostihový poriadok
11a) Priebeh cvalových dostihov
Na dostihy je neprípustné vyslať koňa, ktorého zdravotný stav alebo stupeň trénovanosti neumožnia dostatočne preukázať jeho dostihové schopnosti.
Akékoľvek príčiny, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výkonnosť koňa, je jeho tréner, majiteľ alebo splnomocnenec majiteľa povinný ohlásiť dostihovej komisii najneskôr jeden a pol hodiny pred plánovaným časom štartu prvých dostihov, výnimočne najneskôr 10 min. pred štartom dostihov. Na dostihy je neprípustné vyslať koňa bez úmyslu, aby dosiahol víťazstvo alebo čo najlepšie umiestnenie, okrem prípadu, keď stajňa vyšle na dostihy dva alebo viac koní. Vtedy môže tréner alebo majiteľ niektorého zo svojich koní predurčiť ako víťaza a ďalšieho poveriť úlohou vodiča. Povinnosti jazdca počas dostihov:
a) podrobne poznať trať dostihov,
b) viesť koňa na úseku trate od štartu až po pomocného rozhodcu pri štarte v rovnakej vzdialenosti od vnútornej bariéry,
c) snažiť sa, aby kôň, na ktorom jazdí počas dostihov, nebočil, netiesnil, nevyvolával kolízne situácie, nenarážal do iného koňa a nekrižoval.
d) nenechať si pomôcť pri prekonávaní prekážok v prekážkových dostihoch, ani nedovoliť poskytnutie akejkoľvek formy pomoci, ktorá by pri zdolávaní prekážky mohla pomôcť koňovi, na ktorom jazdí,
e) na pobádanie koňa používať len prostriedky, ktoré sú v súlade s ustanoveniami Dostihového poriadku SR a používať ich úmerne okolnostiam,
f) pri zjavných príznakoch zranenia alebo vyčerpania koňa zadržať,
g) v dostihoch nepokračovať po páde jazdca alebo koňa, prípadne ak kôň druhýkrát odmietne prekonať prekážku.
Čas dostihov
Sa meria buď elektronicky alebo dvoma prekontrolovanými stopkami.
V druhom prípade je výsledným časom dostihov priemer nameraných časov. V rovinových dostihoch a v dostihoch cez prútené prekážky sa kôň diskvalifikuje vtedy, ak nedosiahne úroveň dištančného medzníka v okamihu, keď víťaz pribehol do cieľa. Ak v dostihoch štartuje len jeden kôň (tzv. dostihy jedného koňa), nie je nevyhnutné, aby absolvoval celú trať, stačí, ak sa jazdec odváži a okrem toho sa nasedlaný kôň musí dostaviť na dráhu, po ktorej absolvuje skúšobný cval. Ak ide o prekážkové dostihy, musí kôň absolvovať skúšobný skok. Následne sa takýto kôň vyhlási za víťaza dostihov. Váženie jazdca po dostihoch sa nepožaduje.
11b) Používanie pomôcok pri zmene chodov
Teória jazdy a Dostihový poriadok
12a) Vek dostihového koňa
Vek dostihového koňa sa počíta od 1. januára toho roka, v ktorom sa narodil. V tom roku je cicajúcim žriebäťom a odstavčaťom. Od prvého januára po roku narodenia sa nazýva ročiakom, v nasledujúcom kalendárnom roku dvojročiakom, potom trojročiakom, atď., až desaťročiakom. Po tomto čase sa označuje už ako starší kôň.
12b) Používanie pomôcok (sed, holeň, ruka) v obratoch
Všetky obraty za pohybu závisia od výcvikového stupňa jazdca a koňa a vyžadujú splnenie týchto požiadaviek:
a) dobrá ohybnosť koňa, stupeň postavenia k ruke musí byť prispôsobiteľný druhu a náročnosti obratu
b) kôň musí prijať polovičné zádrže a potom reagovať na pomôcky
c) presunutie hmotnosti jazdca do smeru obratu (vnútorný bedrový hrboľ smeruje dopredu, hlboké koleno, vonkajšie rameno treba stočiť do obratu a dopredu), posunutie vonkajšieho ramena je dôležité, lebo ak by zostalo v rovine bedrového hrboľa, sed by sa vysunul von a hmotnosť jazdca by sa nevhodne rozložila,
d) vnútornou vôdzkou treba podporiť ohnutie koňa do obratu
e) výrazné pobádanie vnútornej panvovej končatiny vnútorným lýtkom
Povolenie vonkajšej vôdzky zodpovedá ohnutiu krku, činnosť zádrží stabilizuje vonkajšie plece a určuje veľkosť oblúku. Čím viac sa podsunuje vnútorná panvová končatina pod ťažisko koňa, tým menší môže byť obrat. To opäť súvisí so stupňom výcviku koňa. Pri vyjazdení obratov treba brať do úvahy, do akej miery sa poradilo odstrániť jednostrannú šikmosť koňa v rámci práce na jeho zrovnaní.
Za pohybu sa robia tieto obraty:
a) prejazdenie rohov jazdiarne
b) prechod do druhej stopy
c) jazda na kruhu, jeho zmenšovanie alebo zväčšovanie
d) jazda na malom kruhu
e) zmeny smeru
f) osmičky
g) vlnovky (na dlhých stenách a cez celú jazdiareň
Teória jazdy a Dostihový poriadok
13a) Meno dostihového koňa
Nepomenovaný kôň sa nesmie zúčastniť na dostihoch. Dostihová autorita SR nesmie schváliť meno, ktoré už bolo na území SR pridelené:
a) chovnej kobyle A 1/1, a to až do 15 rokov po jej uhynutí alebo vyradení z chovu,
b) plemennému žrebcovi A 1/1, a to až do 25 rokov po jeho uhynutí,
c) ostatným dostihovým koňom, a to až do 10 rokov po ich uhynutí.
Ďalej Dostihová autorita SR neschváli mená:
a) uvedené na medzinárodnej alebo národnej listine chránených mien,
b) ktoré majú viac ako 18 znakov (vrátane medzier a interpunkcie),
c) osobností /okrem žiadosti doloženej písomným súhlasom zainteresovanej osoby alebo jej potomkov),
d) s pravopisom alebo výslovnosťou podobnými menám, ktoré už boli pridelené,
e) skladajúce sa z čísel alebo iniciál,
f) s iniciálami alebo číslami na konci mena koňa,
g) ktoré majú charakter reklamy spoločnosti alebo osoby spojenej s výrobkom
h) s výslovnosťou alebo pravopisom umožňujúcim dehonestujúci alebo urážlivý výklad
i) ktoré môžu spôsobiť nejasnosti v dostihovej alebo stávkovej prevádzke.
Bez súhlasu DA SR nemožno dostihovému koňovi zmeniť meno. 13b) Tréning skokového koňa
Náplň prípravy skokového koňa:
a) drezúrna príprava – bude zameraná na dosiahnutie požiadaviek ľahkej drezúry s prvkami stupňa stredného, a to: prekroky (na 2 stopách vo všetkých chodoch)
preskok v cvale
b) fyzická príprava - je dôležitým faktorom v tréningu. Rýchlosť skákania parkúru býva v tempe 300 – 450 m/min. Dĺžka dráhy nepresahuje 1.000 m, preto by mala stačiť v tréningu nacvičiť cválanie okolo 300 m v tempe a 300-400 m/min.
c) skoková príprava – je zameraná na správne prekonávanie prekážok v správnom štýle. Tréning na prekážkach je na začiatku zameraný na rozvoj skokových cvalov. Toho dosahujem obmedzením rýchlosti nájazdu, čiže skákaním z klusu. Prijazdenie skokového koňa spočíva v drezúrnej príprave a v súčasnom prekonávaní prekážok. V práci je rovnako dôležité správne prevedenie v skoku, ako aj vlastné drezúrne prevedenie Hlavným predpokladom každej práce je dokonalé uvoľnenie koňa. Je to správna práca krkom, chrbtom a zadkom koňa. K príprave skokom musíme mať vypracovaný plán prípravy. V prípravnom období s koňom pracujeme denne, a to 2-3x týždenne skoková gymnastika, 2x drezúra, 2x práca v teréne a 1x vychádzka v kroku na dlhých oťažiach. Plánujeme účasť na pretekoch.
Účasť na ďalších pretekoch sa doporučuje po 14 dňoch a na 2-dňových pretekoch štartovať max v 3 súťažiach.
Teória jazdy a Dostihový poriadok
14a) Účasť koní v dostihoch
Na cvalových a klusáckych dostihoch organizovaných podľa Dostihového poriadku SR sa môžu zúčastniť všetky dostihové kone, ktoré spĺňajú podmienky propozícií dostihov, ako aj ostatné podmienky DP SR.
Ak je na účasť dostihového koňa v určitých dostihoch potrebná kvalifikácia, smie kôň na týchto dostihoch (okrem handicapov) štartovať len vtedy, ak kvalifikačné podmienky splní najneskoršie v okamihu oznámenia štartujúcich koní. Kvalifikácia sa uskutočňuje na vzdialenosť 1600 m. Časové limity pre jednotlivé vekové kategórie stanovuje DA SR. Dostihové kone sa môžu oznámiť ako štartujúce a zapísať na štartovú listinu len jedny cvalové dostihy v jednom dostihovom dni. Klusácke dostihové kone sa môžu oznámiť ako štartujúce a zapísať na štartovú listinu na dva klusácke dostihy v jednom kalendárnom dni. Na dostihoch sa nesmie zúčastniť kôň, ktorý:
a) štartoval na dostihoch, ktorých propozície neschválila DA SR alebo ich neschválila taká zahraničná autorita, ktorej toto schválenie prislúcha,
b) ktorého dištancovala dostihová komisia, DA SR alebo taká zahraničná autorita, ktorej toto rozhodnutie prislúcha,
c) nebol na dostihy prihlásený v súlade s ustanoveniami DP SR,
d) nebol do dostihov oznámený ako štartujúci v súlade s ustanoveniami DP SR,
e) najneskôr v čase oznámenia štartujúcich koní nesplnil podmienky kvalifikácie,
f) nespĺňa podmienky propozície dostihov,
g) nespĺňa podmienky DP SR týkajúce sa počtu štartov dvojročných koní,
h) ktorého trénovala len osoba bez licencie trénera dostihových koní,
i) nemá učeným spôsobom nahláseného majiteľa,
j) podľa rozhodnutia dostihovej komisie vydaného na základe odporúčania veterinárneho lekára je prechodne alebo trvalo neschopný sa zúčastniť na dostihoch,
k) je okutý nevhodnými podkovami,
l) je pod vplyvom nedovolených prostriedkov,
m) je slepý na obidve oči (ak je slepý len na jedno oko nemôže štartovať v prekážkových dostihoch, pred rovinovými dostihmi musí zodpovedná osoba túto skutočnosť oznámiť organizátorovi dostihov, ktorý ju zverejní v dostihovom programe),
n) sa podrobil neurektómii alebo inému chirurgickému zákroku, ktorého následkom je strata citlivosti,
o) bol poistený ako dostihový kôň a neskôr zaňho pre nespôsobilosť štartovať na dostihoch vyplatili poistnú čiastku.
Na rovinových a klusáckych dostihoch sa nesmie zúčastniť kôň mladší ako dvojročný. Na prekážkových dostihoch sa nesmú zúčastniť mladšie kone než trojročné. Žrebce a valachy dvojročných cvalových koní môžu štartovať najviac osemkrát za rok, kobyly najviac sedemkrát za rok. Na handicapových dostihoch sa môžu zúčastniť len kone, ktoré pred uzávierkou oznámenia o hmotnosti jedenkrát zvíťazili alebo dvakrát absolvovali celé dostihy a majú hodnotenie v oficiálnom handicape. 14b) Výcvik remonty
Trvá 6 - 12 mesiacov. Je rozdelený na 3 obdobia, ktorú nie sú navzájom ohraničené.
- 2 -
1. obdobie:
Trvá 2 - 3 mesiace.
Kôň si má zvyknúť na najzákladnejšie pomôcky. Po absolvovaní 1. obdobia má nechať na seba pokojne nasadnúť, získať čiastočné priľnutie a vyrovnať sa s hmotnosťou jazdca.
Metodický postup 1. obdobia:
a) lonžovanie (na ohlávke alebo lonžovacej ohlávke) – má za úlohu uvoľnenie, čiastočné unavenie a naučenie na hlasové pomôcky
b) privykanie na obrušník
c) privykanie na sedlo a uzdičku
d) obsadanie
e) jazdenie v zástupe za nekopavým, starším koňom so skúseným jazdcom.
Najvhodnejšie prostredie pre 1. obdobie je krytá jazdiareň alebo ohradená krytá jazdiareň s vhodným povrchom. V. Období jazdíme v kroku a v kluse. Klusové úseky nemajú byť dlhšie, ako 5 minút na začiatku a 10 min. na konci obdobia. Cválať začíname, až keď získame čiastočné priľnutie. Na konci výcvikovej hodiny nacvičujeme nasadanie, zosadanie, zoskočenie.
2. obdobie:
Trvá 3 – 4 mesiace. V tomto období pracujeme vo všetkých chodoch, striedame prostredie a je zamerané na ovládanie koňa, čo spočíva v:
a) ustálenie priľnutia – dlhšími klusovými úsekmi, pobádame koňa lýtkami na pružne nastavenú ruku
b) odstránenie šikmosti – prácou na obidve ruky vo všetkých chodoch, na kruhoch
- stavaním predku koňa pred zadok
c) spriestornenie chodov
- pri nácviku priestornosti pracujeme v dobrom kmihu vo všetkých chodoch
(živosť pohybu)
- na začiatku výcviku je nácvik v krátkych úsekoch
d) práca na kruhoch:
- práca na kruhu slúži na podsadenie vnútornej zadnej končatiny, ohybnosť
a rovnováhu koňa
- odstránenie šikmosti
e) osamostatnenie remonty v jazdiarni a v teréne
- po uvoľnení v zástupe vo všetkých chodoch velíme rozchod v kroku
- jazdením jednotlivo
- jazdením samostatne
V teréne:
- striedaním vo vedení
- jazdením vo dvojiciach, aby sa mohli striedať vo vedení
- jazdením samostatne (treba dbať na ochranu a bezpečnosť pri práci)
práca na kavaletách – predskokový výcvik, používa sa na to, aby sa kôň naučil znížiť krk, vyklenúť chrbát, správne krčiť končatiny a odhad vzdialenosti. Vzdialenosť kavaliet sú: (optimálna výška kavalety 30 cm)
- v kroku - 80 – 100 cm
- v kluse – 130 – 150 cm
- pri skákaní – v kluse – 3 – 3,5 m
- pri skákaní - kluse + 1 cvalový skok - 5,5 – 6,5
- pri skákaní – v kluse + 2 cvalové skoky – 9 – 10 m
- v cvale – 3,5 – 4 m
- v cvale + cvalový skok – 6,5 – 7,5 m
- v cvale + 2 cvalové skoky – 10,5 – 11 m
- 3 -
f) cúvanie – pohyb dozadu. Musí byť pravidelný a diagonálny.
Nacvičujeme zásadne zo zastavenia a na konci výcvikovej hodiny
g) stavanie k ruke – je to cvičenie, ktoré slúži k uvoľneniu krčných väzov a svalov, hlavne v oblasti 1. a 2. krčného stavca a. K nácviku pristupujeme až vtedy, keď kôň je na priľnutí, ochotne stojí, reaguje na jemný dotyk lýtok a jazdec sedí na vyklenutom chrbte. Cvičíme na obidve ruky za pohybu i na mieste. Nácvik robíme tak, že jednou rukou striedavo jemne priťahujeme a povoľujeme vôdzku, pritom súčasne pritláčame rovnostranné lýtko. Opačnú oťaž povolíme len toľko, koľko pritiahneme vnútornú oťaž. Sedacie kosti sú rovnako zaťažené. V 2. období s koňom pracujeme 1 – 1,5 hodiny. Striedame jazdiareň – terén. Dôležité je, aby jazdec dosiahol uvoľnenosť koňa v prvej polovici výcvikovej hodiny a v 2. sa venoval nácviku nových náročných prvkov.
3. obdobie
Je zameraná na:
a) prechody
- vyššieho do nižšieho – polovičná zádrž (sedacie svaly, lýtka, ruky pridržať)
- z nižších chodov do vyšších kôň má poslúchnuť ihneď, ale nesmie reagovať
prekvapene, nesmie byť pomôckou prekvapený. Z vyšších chodov do nižších
prevádzame postupne za použitia 1/2 zádrže.
b) obraty na mieste, poznáme:
- obrat okolo predku
- obrat okolo zadku
- obrat okolo stredu
c)skoková príprava – nacvičujeme nové profily skokov, bariér. Rozcvičenie
prevádzame na známych prekážkach.
Stručná charakteristika koňa po základnom výcviku:
- kôň má byť všestranne použiteľný,
- naučil sa ovládať jednotlivé časti svojho tela a dosiahol rovnováhu pod oťažou jazdca, ktorá vyhovuje jeho individuálnej stavbe
- má byť úplne poslušný, chodí ochotne dopredu, zachováva požadované rovnomerné tempo, pokojne má stáť a ochotne a ľahko prekonáva prekážky na jazdiarni aj v teréne
Teória jazdy a Dostihový poriadok
15a) Dostihová autorita SR
Dostihovou autoritou SR je podľa zakladacej listiny Ministerstva pôdohospodárstva SR Závodisko, š.p. Bratislava. DA SR má podľa tejto listiny a tohto zákonného ustanovenia oprávnenie na výkon činnosti ustanovenia oprávnenie na výkon činnosti v oblasti chovu anglického plnokrvníka a klusáka a dostihovej prevádzky. Ďalej riadi chov a výkonnostné skúšky plemien A1/1, O1/1 a klusák, organizuje cvalovú a klusácku dostihovú prevádzku na území SR a zastupuje tieto oblasti v tuzemsku i v zahraničí.
Oprávnenia:
a) vydávať Dostihový poriadok SR (DP SR)
b) vydávať všeobecné podmienky na organizovanie dostihov,
c) na zabezpečenie šľachtiteľskej činnosti v chove A1/1 a klusáka určovať metodiky skúšok výkonnosti týchto plemien,
d) žiadateľom udeľovať a odnímať povolenie na organizovanie dostihov,
e) posudzovať, či sú jednotlivé závodiská spôsobilé organizovať dostihy,
f) rozhodovať o žiadostiach na registráciu majiteľov dostihovej stajne, o žiadostiach na vydanie licencií trénera a jazdca dostihových koní a vydávať preukazy ošetrovateľov dostihových koní,
g) pri porušení ustanovení DP SR alebo strate spôsobilosti určenej DP SR odňať udelenú registráciu, licenciu alebo preukaz, a to najdlhšie na dva mesiace.
h) Hlavnej dostihovej komisii SR predkladať návrhy na vymenúvanie predsedov a členov dostihových komisií na funkčné obdobie dva roky,
i) na funkčné obdobie dvoch rokov vymenúvať a odvolávať dostihových tajomníkov, rozhodcov pri štarte, rozhodcov pri váhe a rozhodcov v cieli,
j) na funkčné obdobie jedného kalendárneho roka vymenúvať a odvolávať handicapera pre cvalové a klusácke dostihy,
k) schvaľovať dostihové propozície všetkých cvalových a klusáckych dostihov organizovaných na území SR,
l) zostavovať a koordinovať termínovú listinu dostihových dní v SR,
m) určovať na každý kalendárny rok rozsah a výšku poplatkov, ktoré budú organizátori vyberať od účastníkov dostihovej prevádzky a pred začiatkom dostihovej sezóny tieto údaje zverejňovať v oficiálnej tlačovine,
n) zriaďovať komisie ako svoje poradné orgány, schvaľovať ich rokovacie poriadky, menovať a odvolávať ich členov,
o) podľa príslušných ustanovení DP SR ukladať sankcie,
p) každoročne vydávať Dostihovú ročenku SR
q) vykonávať ďalšie právomoci, ktoré pre ňu vyplývajú z DP SR. 15b) Tréning dostihového koňa
Tréningové metódy
- je to súbor metód, z ktorých možno vybrať jednu alebo niekoľko konkrétnych foriem na dosiahnutie stanoveného tréningového cieľa, pričom ich výber záleží predovšetkým na skúsenostiach trénera, na veku, výkonnostnej úrovni koňa, tréningovom období, poveternostných a pôdnych podmienkach a pod.
Základný tréning – je forma tréningu, ktorého cieľom je všestranný rozvoj pohybových vlastností, obratnosti a sily, celkovej odolnosti organizmu a širokého okruhu pohybových skúseností. Teória jazdy a Dostihový poriadok
16a) Dotácia k dostihom
Výška dotácie dostihov a jej rozdelenie medzi majiteľov umiestnených koní sa uvádza v dostihových propozíciách. Medzi majiteľa víťazného koňa a majiteľov umiestnených koní sa dotácia rozdeľuje podľa nasledujúcich bodov:
a) ak je na oznámení štartujúcich koní 8 a viac koní, dotácia sa rozdelí takto: za 1. miesto 50% z dotácie, za 2. miesto 23% z dotácie, za 3. miesto 15% z dotácie, za 4. miesto 7% z dotácie a za 5. miesto 5% z dotácie,
b) ak je na oznámení štartujúcich koní 7 a menej koní, dotácia sa rozdelí takto: za 1. Miesto 50% z dotácie, za 2. Miesto 25% z dotácie, za 3. Miesto 15% z dotácie a za 4. Miesto 1% z dotácie,
c) ak sa v určitých dostihoch dostane do moci štartéra taký istý alebo menší počet koní, ako je počet dotovaných miest, posledný klasifikovaný kôň nezískava nijakú dotáciu, ale len vtedy, keď boli klasifikované všetky kone, ktoré sa dostali do moci štartéra.
Kôň, ktorého diskvalifikovali, nesmie získať peňažitú ani inú cenu. Ak víťaza diskvalifikovali, dostane dotáciu, určenú víťazovi, ten kôň, ktorý sa umiestnil najbližšie za pôvodným víťazom. Za najbližšie umiestneného koňa sa pokladá predovšetkým kôň, ktorý prípadne prebehol cez cieľ súčasne s diskvalifikovaným víťazom. Ak dobehnú dva kone (alebo viac koní) do cieľa súčasne, rozdelí sa súčet dotácií, ktoré získali, medzi ne rovnakým dielom. O čestnú cenu sa žrebuje, ak sa vopred nedohodol iný postup.
16b) Predvýcvik koňa v stáde, ohlávka, uväzovanie, čistenie
Teória jazdy a Dostihový poriadok
17a) Propozície na dostihy
Dostihové propozície stanovuje organizátor dostihov.
Pri všetkých dostihoch sa musia zverejniť v oficiálnej tlačovine DA SR a po tomto zverejnení sa nesmú zmeniť.
Dostihové propozície musia obsahovať:
a) miesto konania dostihov,
b) dátum organizovaných dostihov,
c) druh dostihov,
d) označenie dostihov
e) celkovú dotáciu dostihov a jej rozpis, údaje o čestných cenách, chovateľských a majiteľských prémiách
17b) Bezpečnosť pri výcviku mladého koňa (jazdca)
Teória jazdy a Dostihový poriadok
18a) Popis závodiska
Spôsobilosť závodiska musí schváliť Dostihová autorita SR. Kurzom dostihov pre rovinové dostihy je trať určená na dostihovej dráhe medzi štartom a cieľom dostihov. Pre prekážkové dostihy je kurz dostihov daný poradím prekážok, ktoré sú stanovené v propozíciách dostihov a určené pomocou otočných a smerových bodov. Dostihová dráha je časť závodiska, ktorá je určená a upravená tak, aby sa na nej mohli uskutočniť dostihy. Na všetkých trávnatých dostihových dráhach, ktoré nie sú od pieskovej dráhy oddelené bariériou, sa piesková dráha nepokladá za súčasť dostihovej dráhy.
Opustenia dráhy sa dopustil kôň, ktorý celým telom opustil určenú dráhu dostihov. Podľa úrovne vybavenia môže DA SR zaradiť závodisko do kategórie A, B alebo C. Ak organizátor dostihov zmení vybavenie závodiska alebo kvalitu vybavenia, je povinný o takejto zmene bezodkladne informovať DA SR a súčasne ju požiadať o jej schválenie. Vnútorný okraj dráhy, na ktorej sa uskutočňujú rovinové dostihy a dostihy cez prútené prekážky, musí byť po celej dĺžke ohraničený a zreteľne vyznačený buď minimálne 1 m vysokým, hoci aj prerušovaným živým plotom, pričom jeho prerušenie nesmie v nijakom prípade presahovať 15m, alebo iným dobre viditeľným plotom, prípadne 2 m vysokými tyčami bielej farby, rozmiestnenými maximálne 15 m od seba. Dĺžka dráhy dostihov sa určuje v metroch, pričom sa meria 1 m od vnútorného okraja dráhy. V steeplechase a cross country sa povoľuje stanoviť dĺžku dráhy dostihov len približne Pri cross country je prvých 1000 m a posledných 1200 m dráhy vytýčených na dostihovej dráhe.
Pri prekážkových dostihoch sa každá prekážka označí číslom prekážky a zástavkami alebo vhodnými terčíkmi na tyčiach, ktoré sú vysoké najmenej 2 m (pričom min. o 50 cm musia presahovať hornú hranu prekážky) a umiestňujú sa tesne pri oboch okrajoch prekážky. Smer nájazdu na prekážku sa vyznačí tak, že na pravú stranu prekážky sa umiestni červená zástavka (terčík) a na ľavú stranu biela zastávka. Organizátor dostihov je povinný vypracovať orientačné plániky všetkých prekážkových dostihov s presným zakreslením dráhy, ktoré predloží dostihovej komisii, ktorú organizátor zverejní najmenej 1 hodinu pred plánovaným štartom prvých dostihov účastníkom dostihov a divákom. 18b) Postup pri výcviku drezúrneho koňa
Cieľom výcviku je harmonický rozvoj organizmu a schopností koňa a jazdca. Drezúrnym výcvikom sa kôň stáva poslušným, pozorným a dvojica robí dojem jednej bytosti.
Kôň musí mať čisté, pružné chody s dobrou mechanikou, nemal by mať zlozvyky, jazdcovi by mal vyhovovať výškou, mal by byť chodivý. Do výcviku berieme koňa s ukončeným základným výcvikom, aby bol chodivý, pozorný, chápavý, reaguje na pomôcky, je na priľnutí, v rovnováhe.
Postup pri výcviku:
1. Prechody – zádrže
2. Vypracovanie krátkeho klusu a cvalu
3. Práca na 2 stopách. Cviky na 2 stopách poznáme:
a) dovnútra plece
b) dovnútra zadok
c) zadok ku stene
d) polovičný prekrok
- 2 -
4. Kontracval – kôň cvála na opačnú nohu, slúži k zlepšeniu rovnováhy v obratoch,
je to pre koňa neprirodzené a dosť obtiažne
5. Jednoduchá zmena nohy v cvale – jazdcu prejde do klusu, zmení pomôcky
a nacvála, neskôr cval – krok – cval a nakoniec zmení nohu v cvale.
6. Letmý preskok
7. Pirueta – obrat okolo zadku v cvale (polovičná – 180°, celá – 360°)
8. Piaffe – klus takmer na mieste, predné končatiny by mal dvíhať do polovičky
záprstia a zadné po sponkový kĺb
9. Pasáž – vznosný klus.
Teória jazdy a Dostihový poriadok
19a) Licencie – tréner, učeň, žiak, jazdec, amatér, jockey
Aby sa tréner a jazdec dostihových koní mohli zúčastňovať v cvalovej a klusáckej dostihovej prevádzke, potrebujú licenciu. Licenciu na základe žiadosti udeľuje DA SR, ktorá môže takúto žiadosť odmietnuť alebo už udelenú licenciu odňať.
Licencia sa môže udeliť iba občiansky bezúhonnej osobe. Licencia tréner z povolenia a licencia džokej má neobmedzenú platnosť, pričom je povinný požiadať každý kalendárny rok DA SR o zaregistrovanie svojej licencie. Licencia tréner, tréner-majiteľ, žiak, jazdec, jazdec-amatér platí na kalendárny rok, v ktorom bola vystavená vrátane obdobia do 15. marca nasledujúceho roka.
Tréner dostihových koní
Trénerom dostihových koní môže byť len osoba, ktorá už dovŕšila vek 18 rokov a získala príslušnú trénersku licenciu. Tréner dostihového koňa nesmie uzatvárať stávky na koňa, ktorého netrénuje, ak v dostihoch štartuje aj kôň, ktorého trénuje. Ak nie je tréner dostihových koní schopný kone trénovať dlhšie ako 6 týždňov (choroba, dlhodobá cesta), musí ho zastúpiť iný tréner. Začiatok a koniec zastupovania sa písomne oznámi DA SR. Zastupujúci tréner musí spĺňať podmienky na vydanie licencie trénera typu A alebo B.
Tréneri sa rozdeľujú na:
a) trénerov z povolania (licencia A),
Možno udeliť osobe, ktorá:
1. v predchádzajúcom kalendárnom roku bola držiteľom licencie A, alebo
2. absolvovala SOU v odbore jazdec-chovateľ koní (alebo SŠ alebo VŠ vzdelanie biologického smeru) a po úspešnom absolvovaní špeciálneho kurzu trénerov dostihových koní zložila skúšku a hodnoverne doloží, že buď:
a) od dovŕšenia 16 roku veku absolvovala 15 rokov odbornej praxe v dostihovej stajni v niektorej z týchto funkcií: asistent trénera, obročník, jazdec dostihových, jazdec-ošetrovateľ, alebo
b) je minimálne 5 rokov držiteľom licencieB, prípadne
c) kone, ktoré trénovala, dosiahli aspoň 50 víťazstiev.
Táto licencia oprávňuje držiteľa trénovať neobmedzený poet dostihových koní rôznych majiteľov.
b) trénerov (licencia B),
Možno udeliť osobe, ktorá:
a) v predchádzajúcom kalendárnom roku bola držiteľom trénerskej licencie B, alebo
b) úspešne absolvuje špeciálny kurz trénerov dostihových koní a hodnoverne preukáže, že buď:
10. po dovŕšení veku 16 rokov absolvovala 5 rokov odbornej praxe v dostihovej stajni v niektorej z týchto funkcií: asistent trénera, obročník, jazdec dostihových koní, jazdec-ošetrovateľ, alebo
11. je minimálne 5 rokov držiteľom licencie jazdec-amatér, ktorý absolvoval 50 štartov, prípadne dosiahol 15 umiestnení alebo 5 víťazstiev, alebo
12. je minimálne 5 rokov držiteľom licencie C a kone, ktoré trénoval, absolvovali aspoň 50 štartov.
Táto licencia oprávňuje jej držiteľa trénovať neobmedzený počet koní jedného majiteľa dostihovej stajne alebo maximálne 15 koní rôznych majiteľov.
- 2 -
c) trénerov-majiteľov (licencia C).
Možno udeliť osobe, ktorá:
a) v predchádzajúcom kalendárnom roku bola držiteľom licencie C, alebo
b) pred komisiou, ktorú ustanovila DA SR, úspešne absolvovala skrátenú trénerskú skúšku, v ktorej preukázala základné znalosti a schopnosti nevyhnutné pre riadny tréning dostihových koní a ich účasť v dostihovej prevádzke.
Držiteľa oprávňuje trénovať maximálne 5 dostihových koní, ktoré sú v jeho majetku, prípadne v majetku jeho najbližších príbuzných (manželského partnera, rodičov a rodičov manželského partnera, súrodencov a súrodencov manželského partnera, jeho detí a detí manželského partnera), prípadne koní, ktoré prenajal on sám alebo jeho najbližší príbuzní.
Jazdec dostihových koní
V rovinových a prekážkových dostihoch môžu na koňoch jazdiť iba osoby, ktoré získali príslušnú jazdeckú licenciu. Delia sa na jazdcov z povolania a jazdcov-amatérov. Jazdec – amatér
Liceniu možno na základe žiadosti udeliť iba osobe, ktorá spĺňa tieto predpoklady:
a) nie je vyučená v odbore jazdec-ošetrovateľ koní a nikdy nejazdila na dostihoch za mzdu alebo za odmenu
b) v dostihovej stajni nepracuje za mzdu,
c) v čase podania žiadosti dovŕšila vek 15 rokov,
d) uzavrela poistenie proti úrazom
e) zložila predpísané skúšky
Licencia jazdec-amatér oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých dostihoch vypísaných pre amatérov, ďalej na dostihoch pre trojročné a staršie kone do výšky celkovej dotácie. Jazdcovi-amatérovi sa na základe žiadosti o zložení skúšok, predpísaných DA SR, môže udeliť licencia jazdec z povolania, a to:
a) džokej, ak dostatočne preukáže aspoň 3-ročnú prax v jazdení na dostihových koňoch a víťazstvá najmenej v 50 dostihoch,
b) jazdec, ak dostatočne preukáže aspoň trojročnú prax v jazdení na dosti. Koňoch a víťazstvá najmenej v 30 dostihoch,
c) jazdec-žiak, ak uzavrel učebnú zmluvu s odborným učilišťom. Jazdci z povolania sa delia na:
a) žiakov – licencia ho oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých rovinových dostihoch vyhradených jazdcom-žiakom, na dostihoch pre trojročné a staršie kone do výšky celkovej dotácie, na všetkých prekážkových dostihoch, pričom DA SR môže účasť jazdcov-žiakov v prekážkových dostihoch obmedziť alebo podmieniť osobitným predpisom s výnimkou, keď sa jazdec-žiak, ktorý v rovinových dostihoch dosiahol 3 víťazstvá, môže sa zúčastniť na dostihoch dvojročných koní. b) jazdcov – osoba, ktorá dosiahla vek najmenej 16 rokov, má výučný list z odborného učilišťa so zameraním na chov koní a jazdectvo a získala licenciu jazdca. Licencia jazdec oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých dostihoch vypísaných podľa DA SR okrem dostihov vypísaných pre jazdcov-žiakov a jazdcov-amatérov.
c) džokejov – jazdec, ktorý na dostihoch dosiahol najmenej 50 víťazstiev a získal licenciu džokej. Pre udelenie licencie džokej sa rozlišujú víťazstvá dosiahnuté v rovinových a prekážkových dostihoch. Licencia džokej oprávňuje držiteľa štartovať na všetkých dostihoch okrem dostihov vypísaných pre jazdcov-žiakov a jazdcov-amatérov.
- 3 -
19b) Cviky vysokej školy španielskej
Sú vyvrcholením jazdeckého drezúrneho umenia. Požaduje sa vysoká zajazdenosť koní. Na pobádanie a pomôcky jazdca musí byť kôň schopný preniesť hmotnosť tela aj s jazdcom z veľkej časti alebo celkom na panvové končatiny.
Španielska dvorná jazdiareň bola založená vo Viedni v r. 1735, Vysoká škola jazdecká v Saumure v r. 1771. Podľa vzoru viedenskej vysokej jazdeckej školy vznikli podobné školy v Madride a Lipici. Medzi cviky vysokej školy patria:
Piaffe – je základný cvik vysokej školy. Je to pohyb podobajúci sa zhromaždenému klusu na mieste. Silne podsadený zadok a zovretie kĺbov panvových končatín umožňuje odľahčiť predok a zdvíhať hrudníkové končatiny do takej výšky, že predlaktie je takmer vodorovné, spodný okraj kopyta hrudníkových končatín sa zdvihne do polovice záprstia podopierajúceho končatiny. Panvové končatiny sa vo zdvihnutom kadencovanom kluse zdvíhajú približne nad sponkou. Passage (pasáž) – je veľmi skrátený zhromaždený zdvihnutý a kadencovaný klus s malou priestornosťou. Kôň zostáva na ľahkom priľnutí a dokonale na pomôckach jazdca, takže môže prejsť z pasáže do piaffe a naopak, prípadne do predĺženého klusu.
Piroueta – je obrat koňa okolo zadku v cvale, pri ktorom panvové končatiny koňa opisujú neptrný krúžok bez narušenia čistoty pohybu koňa v cvale. Pri piruete sa kôň otočí o 360°, pri polpiruete o 180°.
Leváda – je cvik, ktorý prechádza k cvikom nad zemou. Kôň prenesie celú hmotnosť na panvové končatiny, zdvihne hrudníkové končatiny a zostane v podrepe nepohnute aj nieko