Základné úlohy hospodárskej politiky

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 5863×

Příbuzná témata



Základné úlohy hospodárskej politiky

Základné úlohy hospodárskej politiky v pokračujúcom transformačnom procese.



Cieľom transformačného procesu je vytvorenie štandardnej ekonomiky. Navodenie vhodného výberu ekonomického prostredia a riadiacich parametrov je čiastočne paralyzované v týchto troch okruhoch: a.) v podnikovej sfére, kde dlhodobo dochádza k procesom tunelovania a k nekorektným odberateľsko-dodávateľským vzťahom.

b.) v bankovej a vo finančnej sfére, ktorá pohlcuje multiplikačné efekty zo zmien v konečnom dopyte na HDP (zo 4-násobnej zmeny na 1,14 v roku 1999) a úrokových sadzieb, ako flexibilnej odmeny za služby kapitálu, zatiaľ čo mzdy pracovníkov mimo tejto sféry sú nepružné.

c.)vo vládnom sektore, ktorý nevytvoril korektnú legislatívu pre fungovanie hospodárskych mechanizmov štandardnej ekonomiky, pripustil také formy privatizácie, ktoré umožňujú rozkrádať národný majetok, reštrukturalizácia hospodárstva je na nízkej úrovni. Vykazovaný HDP z 50% zodpovedá špekulatívnej bubline, ak zoberieme správu Štatistického úradu SR zo septembra 1999, kde sa vykazuje podiel priemyslu, stavebníctva a poľnohospodárstva 51,6% na HDP.


Koncom roka 1998 došlo k zmene hospodárskej politiky, keď sa expanzívna hospodárska politika zmenila na reštrikčnú. Bol to dôsledok narastajúcej finančnej nerovnováhy. Vytvorili sa nové rámce pre ekonomické prostredie so základnými parametrami:

Ţ rast HDP v stálych cenách, v priemere 3%.
Ţ inflácia v rozpätí 9 – 10%.
Ţ stupeň nezamestnanosti s predpokladom 15%.



Cieľom novej hospodárskej politiky je vytvoriť stabilné hospodárstvo, t. j. také, ktoré by bolo odolné voči poruchám rôzneho druhu, najmä voči finančnej dlhotrvajúcej nerovnováhe (nerovnováha medzi fiškálnou politikou a prísnou menovou politikou).


Ekonomický rast SR sa bude vyvíjať pomalšie nielen v dôsledku recesných javov, nárastu menovateľa v tempe rastu, ale aj vzhľadom na skutočnosť, že hospodárstvo na všetkých úrovniach bude splácať dlhy, ktoré odoberú prostriedky na rozvoj. Prírastok fixného kapitálu pri dlhodobých investíciách vyvoláva pokles hraničnej efektívnosti a tým spôsobuje aj pokles tempa rastu bezprostredných efektov rastu HDP.

S neklesajúcou nezamestnanosťou úmerne narastá skrytá ekonomika, ktorá je úmerná počtu nezamestnaných (1% nezamestnaných vytvára 1% tvorby HDP v skrytej ekonomike).

Vzhľadom na uvedený vývoj sa odporúča určitá etapizácia stratégie pre hospodársku politiku v oblasti reštrukturalizácie, lebo kritickou premennou nie je samotná miera rastu HDP, ale skôr rýchlosť a hĺbka štruktúrnych reforiem a zmien. Nedávny rast bol poháňaný domácim dopytom, najmä verejnými výdavkami a investíciami. To vyúsťovalo do finančnej nerovnováhy trojbilancie (tab. 1).

(Úspory - Investície) + (Dovoz – Vývoz) + (Dane – Výdavky) = Trojbilancia
Fiškálny schodok
1997 -127612 -49741,4 -4433,72 -181788
1998 -107185 -46368,9 -4980,75 -158534
1999 -101103 -41208,6 -5499,84 -147811
2000 -100711 -32807,8 -5954,53 -139474
2001 -101120 -22135,6 -6339,62 -129595
2002 -106082 -9649,05 -6653,46 -122384
2003 -107899 4743,67 -6898,93 -110054
2004 -107552 19739,0 -7087,15 -94900,0
2005 -105201 35188,3 -7215,37 -77228,1
Celkový schodok
1997 -127612 -49741,4 -31340,7 -109212
1998 -107185 -46368,9 -35207,5 -96023,2
1999 -101103 -41208,6 -38876,9 -98771,0
2000 -100711 -32807,8 -42091,0 -109994
2001 -101120 -22135,6 -44813,0 -123797
2002 -106082 -9649,05 -47031,5 -143464
2003 -107899 4743,67 -48776,7 -161409
2004 -107552 19739,0 -50097,1 -177388
2005 -105201 35188,3 -51003,5 -191393

Tabuľka 1. Finančná nerovnováha hospodárstva Slovenska.

Každá z uvedených bilancií je už viac rokov záporná a vynucuje si ročne celkove 100 mld. SK úverových pohľadávok.

Výsledky trojbilancie, ktoré charakterizujú ekonomický rast v podmienkach narastajúcej finančnej nerovnováhy, možno riešiť z dlhodobého hľadiska, o čom svedčí aj vývoj čistého exportu, ktorý nie je možné riešiť okamžite vzhľadom na rôzne spojitosti a súvislosti v hospodárskom systéme. Ak dlhodobé opatrenia na podporu exportu nebudú dostatočne účinné, úrokové sadzby budú také vysoké, že budú presahovať 20%, potom zmena pevného kurzu na plávajúci kurz bola prirodzeným vyústením finančných realít trojbilancie, ktorá je negatívna v každej jej časti. Pre názornosť uvedieme nasledujúcu tabuľku 2.


Vplyv hospodárskej politiky Pevný kurz Plávajúci kurz
Daňová politika Možná Obmedzená
Menová politika Obmedzená Možná

Tabuľka 2.

Keďže daňová politika vykazuje určité nekorektnosti, udržanie pevného kurzu SKK narážalo na čoraz väčšie ťažkosti, čo sa prejavilo zmenou pevného kurzu na plávajúci, ako dôsledok vývoja finančnej nerovnováhy trojbilancie.

Vynútený plávajúci kurz, ktorý je určitou formou devalvácie, musí dostať úrokové sadzby trvalejšie pod hranicu 15%, ináč by aj tento kurz permanentne plával do určitej formy superinflácie. Úlohou menovej rovnováhy je dosiahnutie najvhodnejšej cenovej hladiny, na rozdiel od platobnej bilancie, ktorá má udržať menovú stabilitu, pri podmienkach jej nezápornosti a devízových rezervách ako krytie devízových úverov.


Problém hospodárskej, finančnej, sociálnej nerovnováhy umocňuje aj vývoj produktivity práce a vývoj miezd.


Spomalenie rastu HDP treba chápať ako súčasť procesu prispôsobovania sa novým rastovým podmienkam, ktoré v ekonomike nastali. Proces reštrukturalizácie nesie minimálne dve riziká. Jedno riziko predstavuje odolnosť na vplyvy cyklických a konjuktúrnych zmien a výkyvov u hlavných obchodných partnerov. Druhé riziko je, aby nová štruktúra vytvárala podmienky pre udržateľný ekonomický rast, ktorý by zabezpečil investovanie hlavne z vlastných zdrojov, so zvyšovaním produktivity a vývoja výrobkov s vyššou pridanou hodnotou a kvalitou.

Jednotlivé kroky reštrukturalizácie môžeme opísať nasledujúcim spôsobom:

Etapy reštrukturalizácie:

ZÁKLADNÁ: stabilita, udržanie zamestnanosti a výroby, podpora investícií, zosúladenie menovej fiškálnej a finančnej legislatívy s teóriou EÚ.
®Inovačné procesy: racionalizácia práce a riadenia, čiastkové inovácie výroby, technológie a výrobkov, privatizácia a trhové mechanizmy,
adaptácia organizačných zmien.

STRATEGICKÁ: nové trhy, regulačné trhové prostredie, konkurencia, informatizácia,
zabezpečenie politiky a odbornosti.
®Inovačné procesy: uplatnenie vedy pre zmenu technológií, novej kvality výrobkov, produktivity, nových surovín, novej generácie technológií, výrobkov, služieb, ohraničenosť zdrojov.

STRATEGICKÉHO RASTU: zabezpečenie udržateľného rastu, decentralizácia stupňov riadenia, účasť na riadení, prístup k zdrojom, know-how, zosúladenie odbornosti a politiky. ®Inovačné procesy: prevratné inovácie nových výrob a celých odborov a odvetví, plná informatizácia trhového prostredia, globálna ekonomika.


Udržateľný rast, ktorý by podľa doterajších empirických skúseností zabezpečil porovnateľný vývoj s krajinami CEFTA, by mal dosahovať 5% rastu HDP v stálych cenách. Pri 7% raste vy sme mohli tieto krajiny predbiehať a dostávali by sme sa do priaznivej trajektórie s EÚ.

Uvedené tempá rastu HDP v stálych cenách na roky 1999-2005 vytvárajú predikciu klesania pod hranicu udržateľného rastu a môžu vyvolávať nárast nezamestnanosti a inflácie nad rámec parametrov zadaných vo vládnom programe. Možno preukázať, že v hospodárstve SR neplatí princíp Philipsovej krivky. V ekonomike SR s rastom inflácie rastie aj nezamestnanosť. Tempá rastu HDP v bežných cenách v koncovom roku 2005 vykazujú vzájomné priblíženie (rastu HDP, investícií, prírastku fixného kapitálu a konečnej spotreby obyvateľstva), čo je v zhode s ekonomickou teóriou pre určitý typ ekonomickej rovnováhy.


Ak pozrieme na výstupy z modelu ISLM, ktorý by mal vytvárať rovnováhu medzi svetom tovarov a služieb a finančným svetom, potom uvidíme z hodnôt multiplikátorov, kto „ujedá hospodársky koláč“ viac a kto menej. V roku 1999 základný rozšírený multiplikátor má hodnotu 4, čo predstavuje, že zmena jednotky v konečnom dopyte vyvoláva 4-násobný rast HDP. Ak do tohto procesu vstúpi finančný a bankový svet, potom zmena v jednotke konečného dopytu vyvolá iba 1,1447 rast HDP v bežných cenách. Z vývoja multiplikátorov (tabuľka 3) vidno, že celkový konečný dopyt sa zmenšuje, pričom stupeň pohlcovania prostriedkov bankami zostáva v podstate nezmenený. Zisk finančnej sféry je polovicou celkového hospodárskeho výsledku a vzhľadom na infláciu spotrebiteľských cien (nad 9%) klesajú reálne príjmy obyvateľstva. Banky disponujú 5% vlastnými kapitálovými zdrojmi, zostatok sú vklady obyvateľstva, podnikov vlády a iných zdrojov, ale poberajú polovicu vytvorených čistých zdrojov.

ISLM Finančné multiplikátory Celkové multiplikátory Reálna mesačná mzda
1998 668592 1,51505 3,38400 2324,68
1999 707948 1,56290 3,57832 2236,71
2000 745061 1,60379 3,75499 2159,63
2001 785654 1,65016 3,96116 2100,88
2002 819702 1,68340 4,08069 2053,80
2003 853930 1,72248 4,20435 2013,48
2004 891829 1,76800 4,37798 1976,76
2005 933399 1,82102 4,60695 1941,75

Tabuľka 3. Odhad vývoja dopytu.
Ekonomický rast je formovaný investičnými zdrojmi, ktorými krajina môže disponovať v rôznych etapách rozvoja hospodárstva.


Investície vytvárajú hnacie sily ekonomického rastu. V našich podmienkach sa stretávame s klesajúcim prírastkom fixného kapitálu pri dlhodobých investíciách, v dôsledku čoho klesá ich hraničná efektívnosť a tým klesá aj tempo rastu bezprostredných efektov rastu HDP v bežných cenách a v stálych cenách.

Súčasné splácanie dlhov odoberá investičné zdroje na rozvoj hospodárstva. Preto prílev vonkajších zdrojov pre hospodárstvo SR je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozvoja. Zadĺženie hospodárstva sa pri danom vývoji produktivity práce a raste HDP dostáva na hranicu jeho možností.


Predchádzajúca vláda vytvárala expanzívnu hospodársku politiku. Bola na pozíciách keynesovskej teórie. Národná banka Slovenska vytvárala reštrikčnú menovú politiku. Bola na pozíciách friedmanovskej teórie. Takáto kontraproduktívna politika spôsobila:

· Zadĺženie hospodárstva na hranicu jeho možností (60% z objemu HDP, 12,6 mld.

USD).
· Hospodársku nerovnováhu vo všetkých zložkách trojbilancie: (Úspory – Investície) + (Vývoz – Dovoz) + (Výdavky – Dane do štátneho rozpočtu).
· Vynútený prechod na plávajúci kurz.
· Nesúlad legislatívy s poznatkami ekonomickej teórie.
· Intervenčnú politiku revitalizácie podnikov, bez spätnej väzby na rýchlu návratnosť vložených prostriedkov, čo spôsobili stratu prostriedkov – absenciu efektívnosti zámerov.
· Privatizáciu, ktorá predajom nevytvorila prostriedky na rozvoj.


Nová stabilizačná politika súčasnej vlády vytvorila zmenu ekonomického prostredia s novými parametrami pre hospodársky rast, infláciu a nezamestnanosť a tým vytvorila súlad s reštrikčnou menovou politikou NBS, čím navodila smerovanie hospodárstva do:

· Postupného prepadu plávajúceho kurzu, ktorý je hospodárskou vizitkou inštitucionálnej sféry (vlády, NBS a podnikov).
· Vysokej nezamestnanosti (20,4% a nad 30% vrátane prirodzenej nezamestnanosti), čím môžu vzniknúť sociálne otrasy.
· Poklesu rastu HDP v stálych cenách.
· Mikroekonomickej politike, ktorá nie je podopretá príslušnou legislatívou pre rozvoj podnikov a mnohé podniky sú v kolapse.

Nová hospodárska politika rastu by sa mala zamerať na:

· Oživenie bytovej výstavby (máme všetky zdroje s výnimkou energie, ktorú treba dovážať a úverovať), pretože súčasná bytová výstavby bola substituovaná dovozmi osobných automobilov a nízka pôrodnosť je paralelná bytovej výstavbe.
· Pokračovanie vo výstavbe diaľničnej siete a tunelov (kde sú rovnako všetky zdroje, okrem energie, ktorú treba dovážať), keďže diaľničná sieť je infraštruktúrou modernej ekonomiky.
· Uplatnenie keynesovskej politiky zvýšenia domáceho dopytu, ktorý nemá parametre štandardnej ekonomiky (60%) pre konečnú spotrebu obyvateľstva, a to domácou výrobou.
· Presmerovanie štruktúry všeobecného strojárstva na nové technológie a výrobky, na financovanie zdrojov energie z dovozov, zvýšenie zdrojov z predaja 49% strategického priemyslu (energetického a plynárenského) a ich použitie aj na splácanie dlhov.
· Zosúladenie politiky a odbornosti a decentralizácia vrchlového riadenia a jeho koncentráciu na hospodársku stratégiu a koordináciu s činnosťou EÚ.


Vývoj zahraničného obchodu je charakterizovaný vysokým stupňom otvorenosti. Od roku 1996 je čistý export vysoko negatívny a v roku 1998 dosiahol –80,1 mld. SKK. Vývoj v budúcnosti do roku 2005 narastie do –99,7 mld. SKK. Takýto vývoj je alarmujúci. Všetky riešenia na jeho zníženie sa doteraz ukázali prakticky neúčinné, okrem dovozných prirážok, ktoré nakoniec boli len zdrojom zvyšovania príjmov štátneho rozpočtu. Všetky liberalistické politiky Ministerstva hospodárstva boli neúčinné. Dovozmi výrobkov, ktoré môžeme vyrábať na domácej pôde, je vytváranie zamestnanosti pre tých druhých a nezamestnanosť pre nás. Náš vlastný vývoz vytvára zamestnanosť a podporuje pevnosť našej koruny. Tempo rastu dovozu a vývozu bude klesať z 15% v roku 1998 na 4,5% v roku 2005. Budú klesať aj relatívne podiely dovozov a vývozov na HDP, a to zo 75% na 60% pri dovozoch a zo 64% na 52% pri vývozoch v uvedených rokoch.


Konečná spotreba obyvateľstva v roku 1998 predstavovala 50,2% z HDP a v roku 2005 bude predstavovať 49,3%. Pre štandardnú ekonomiku by bolo vhodnejšie mať podiel 60%. To ukazuje nevyhnutnosť zvýšiť domácu výrobu na úkor dovážaných neraz menej hodnotných tovarov. Je zaujímavé, že tempo rastu konečnej spotreby obyvateľstva a hrubých investícií je rovnaké a v koncovom roku 2005 sa ustáli na 7%. To síce poukazuje na určitú rovnováhu vo vývoji oboch zložiek v HDP, ale zároveň aj na klesajúcu efektívnosť investícií. V súčasnosti vykazované zložky investícií v sebe zahŕňajú aj zložky konečnej spotreby obyvateľstva, najmä v dovozoch osobných automobilov, čo sa premieta aj do prírastkov fixného kapitálu. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 6% na 10% zníži hladinu konečnej spotreby obyvateľstva v kategórii nízkych dôchodkov (menovite u dôchodcov), zmení potravinársky dopyt (Giffenov paradox pri niektorých potravinách) a zníži rentabilitu u farmárov (úpadok bude v súlade s recesiou).

Vývoj konečnej spotreby štátnej správy predstavuje v priemere 6% nárast, ktorý pokrýva inflačný rast.

Zaujímavý vývoj má podiel makroveličín medzispotreby, pridanej hodnoty a HDP na výrobe. Medzispotreba, ktorá má v roku 1999 podiel 61,3%, v roku 2005 pravdepodobne vzrastie na 62,8%. To bude mať dôsledky na vývoj pridanej hodnoty, ktorej podiel v uvedených rokoch poklesne z 38,7% na 37,1% a HDP zo 40,7% poklesne na 38,3%.


Predpokladaný vývoj dolára a terms of trade dáva alarmujúce výsledky pre vývoj plávajúceho kurzu, no skutočnosť bude pravdepodobnejšie ešte horšia.

Účet zamestnanosti a nezamestnanosti vykazuje nezamestnanosť (august 2000) na úrovni 20,4%, ale vývoj sa pravdepodobne nemusí zastaviť ani na hranici 30%, ak do tohto rozsahu započítame aj prirodzenú nezamestnanosť tých skupín obyvateľstva, ktoré nepociťujú potrebu pracovať, alebo pracujú v zahraničí na čierno. To by spôsobilo isté sociálne vlnenie, lebo nezamestnaná pracovná sila nevytvára hodnoty, pravda, okrem skrytej ekonomiky. Vývoj tempa rastu miezd a produktivity práce bude v roku 2000 v rovnováhe a po roku 2000 tempo rastu produktivity bode pomalšie ako rast miezd (aj pri ich nízkej úrovni): cenová hladina spotrebiteľských cien v roku 1999 bola 4-násobná oproti roku 1989. Účet miezd a príjmov obyvateľstva dáva predstavu o vývoji reálnej mesačnej mzdy a reálnych príjmov obyvateľstva, ktoré budú pri týchto podmienkach klesať. Ak inflácia spotrebiteľských cien je do 7%, potom reálne mzdy a reálne príjmy stúpajú, pri 8% inflácii nastáva proces stagnácie a nad 9% klesajú (pozri tabuľku 4).


Index spotrebiteľských cien Inflácia Mesačná mzda Reálna mzda
1998 405,047 ,117059 9997,06 2467,28
1999 452,803 ,111000 10838,3 2392,83
2000 503,582 ,106119 11737,5 2330,14
2001 557,758 ,101920 12703,1 2277,02
2002 615,394 ,098280 13690,6 2224,28
2003 676,638 ,095094 14650,0 2164,70
2004 741,908 ,092269 15643,3 2108,18
2005 811,586 ,089825 16649,7 2051,24
Príjmy obyv Reálne príjmy Disponib príjmy domácností Príjmy domácností
1998 514855 127049 410069 564808
1999 557701 123109 436945 604396
2000 606121 120298 464411 645899
2001 660230 118329 492238 689330
2002 718508 116719 520707 733992
2003 779206 115124 550450 779015
2004 844286 113760 580594 825265
2005 912482 112408 611209 872222

Tabuľka 4. Dôsledok zmeny inflácie spotrebiteľských cien zo 7% na 9%.

Prijatá stratégia podpory vstupu zahraničných investícií do SR vytvára predpoklady pre ekonomický rast na strane jednej, no na strane druhej treba rátať s dôsledkami pre príjem daní do štátneho rozpočtu , najmä daní právnických osôb, pretože daňové prázdniny sa týkajú len zahraničných investorov. Podniky vykázali v roku 1999 o 15,4 mld.

SKK menej na hospodárskom výsledku (ziskov), ako to bolo v modelových predpokladoch a tým sa skracuje do budúcnosti aj daň z tejto činnosti. Preto nie je nevysvetliteľné, prečo v poslednom štvrťroku 2000 vykázali všetky podniky, poisťovne a banky záporný zisk. Prijímané zákony či vyhlášky musia byť dostatočne všeobecné a dávať šancu každému. Prekvapuje, že aj minulá aj terajšia vláda vytvára legislatívne opatrenia partikulárneho významu. Zvýšenie nepriamych daní nie je cesta k oživeniu ekonomiky. Fiškálna politika by mala vychádzať z rovnakej produktívnosti priamych a nepriamych daní, keď už nemôžeme vystačiť z priamych daní. Aj tu je vhodné pozrieť sa do mikroekonomickej teórie. Vhodné možnosti riešenia:

1. Ukazuje sa vhodným rozčleniť vládny rozpočet na ústredný (50%) a rozpočet samospráv (kraje 20% a obce 30%). Treba vytvoriť vecné daňové okruhy pre rôzne stupne riadenia.
2. Je potrebné dať prednosť priamemu zdaňovaniu pred nepriamym zdaňovaním. Ak jestvuje oboje, potom treba vychádzať z rovnakej produktívnosti oboch daní. Nepriame dane vedú k dvojitému zdaňovaniu a znevýhodňujú spotrebiteľov.
3. Problém finančnej nerovnováhy vyplýva z negatívnych stránok trojbilancie: (Úspory – - Investície) + (Vývoz – Dovoz) + (Výdavky – Dane do štátneho rozpočtu), ktoré sú negatívne vo všetkých troch prípadoch a ich riešenie je zdĺhavým procesom.
4. Prechod na plávajúci kurz z pevného je trvale možný len pri určitých menových a fiškálnych predpokladoch, ako aj pri určitej úrovni nominálnych úrokových sadzieb, ktoré v našom hospodárstve nie sú zatiaľ splniteľné.
5. Hospodársku politiku treba decentralizovať vo výkone rozhodovacích funkcií už na úrovni riaditeľov rezortných odborov a ich koordináciu vykonávať v trojuholníku na úrovni ministra financií, ministra hospodárstva a guvernéra NBS. Celkovú stratégiu hospodárskej politiky je nevyhnutné vykonávať na úrovni vlády.



Záver:

Nová ekonomická politika hospodárskeho rastu by mala sledovať procesy stabilizácie, vytvárať strategické rámce pre nové hospodárske prostredie a zabezpečiť udržateľný ekonomický rast. Musí pripraviť primerané legislatívne úpravy, aj so zreteľom na kompatibilitu s EÚ. Legislatívne úpravy musia ísť v smere vývoja ekonomických poznatkov a vývoja súčasnej civilizácie v globalizujúcej sa svetovej ekonomike. Treba dávať rovnakú šancu každému. Nestačí rutina a prax. Predovšetkým je nevyhnutné zladiť politiku a odbornosť.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?