Zahraničný obchod Slovenska

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 13831×

Příbuzná témata



Zahraničný obchod Slovenska

ZAHRANIČNÝ OBCHOD
Zahraničný obchod, no predovšetkým export, je pre slovenskú ekonomiku rozhodujúcim činiteľom, ktorý sa výrazne podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu a je tiež podstatnou zložkou devízových príjmov štátu. Preto aj podpora exportu patrí k prioritám hospodárskej politiky Slovenskej republiky.
Podiel importovaného tovaru na celkovej ponuke , ktorý bol najmä v rokoch 1990-1992 pomerne vysoký a súvisel s jeho nedostatkom v predchádzajúcich rokoch, je v súčasnosti na úrovni cca 15 % sortimentálnej ponuky, čo súvisí s vyššími cenami tovaru z dovozu i so začatím výroby nadnárodných potravinárskych koncernov ako Nestlé, Jacobs Suchard a Coca Cola na Slovensku.
Kľúčový problém vysokého deficitu zahraničnoobchodnej bilancie Slovenska leží teda v oblasti výroby, nie v obehu a distribúcie tovarov. Nedostatok inovácií a investícií vo výrobe bolo možné pociťovať už koncom 80. rokov. Exportnú výkonnosť v slovenskom hospodárstve zabezpečuje len veľmi nízky počet podnikateľských subjektov. Na dva významné reformné kroky v období po roku 1990 - zrušenie monopolu zahraničného obchodu a viacnásobnú devalváciu federálnej meny - nenadviazali opatrenia, ktoré by devalvačný efekt nasmerovali do posilnenia výkonnosti hospodárstva. Slovenský trh sa oproti trhom susedných krajín vyznačuje pomerne výraznou uzavretosťou. Je to aj dôsledok celkovej politicko-hospodárskej klímy a z nej vyplývajúceho konzervatívneho prístupu zahraničných investorov k investovaniu na Slovensku, veľkosti trhu a nižšej kúpnej sily obyvateľstva v porovnaní s Poľskom, Maďarskom, či Českou republikou, zavedenia niektorých opatrení smerujúcich k ochrane vnútorného trhu a stabilizácii celkovej ekonomickej situácie. Obmedzený prístup k úverovým zdrojom, nedostatok dlhodobých peňazí, vysoké daňové zaťaženie, nedostatočne rozvinutý systém podpory začínajúcich podnikateľov, absentujúce prostredie spolupráce so štátnou administratívou, nízka platobná morálka odberateľov, zmena koncepcie privatizácie a rýchle legislatívne zmeny v období od roku 1993 ovplyvnili správanie domácich i zahraničných firiem, z ktorých mnohé namiesto plánovanej rýchlej expanzii prešli k postupnému rozvoju, respektíve k vyčkávacej taktike.
Za pomerne krátke obdobie trvania samostatného Slovenska jeho ekonomika prekonala následky hospodárskej recesie z rokov 1990-1993.

Už v priebehu roku 1994 dosiahla priaznivé makroekonomické výsledky, čo sa odrazilo predovšetkým v raste HDP, exportnej výkonnosti a znížení miery inflácie a nezamestnanosti. Tento trend pokračoval aj v nasledujúcich rokoch, keď sa hospodársky rast stabilizoval.
Mimoriadne významný je podiel obchodu a služieb na tvorbe HDP, ktorý v posledných rokoch zaznamenáva vzostupnú tendenciu. V roku 1996 tento podiel predstavoval 28,8 %. Oproti roku 1995 pôsobil vtedy výrazne negatívne na tvorbu HDP pokles čistého vývozu tovarov a služieb o vyše 73 mld. Sk v dôsledku prechodu z mierneho aktíva do výrazného pasíva (64,5 mld. Sk) zahraničnoobchodnej výmeny. Preto je zníženie minuloročného obchodného deficitu oproti roku 1996 predbežne o viac ako 20 mld. Sk na koncoročných 49,5 mld. Sk dobrým signálom. Zhodnotenie vývoja zahraničného obchodu
v období rokov 1993 - 1997
Slovenská ekonomika je ekonomikou transformačného typu, čo vyplýva z jej rozmeru v trhovom svetovom a európskom priestore. Je relatívne otvorenou ekonomikou s vysokou závislosťou na exporte tovaru a služieb. V rozvoji hospodárstva Slovenskej republiky plní významnú úlohu zahraničný obchod.
Obrat zahraničného obchodu Slovenskej republiky vzrástol v období rokov 1993 - 1997 o 76,4 %, z hodnoty 363,1 mld. Sk (11,8 mld. USD) v roku 1993 na 640,6 mld. Sk (19,1 mld. USD) v roku 1997. Najvyššie tempo rastu obratu v porovnaní s predchádzajúcim rokom zaznamenalo Slovensko v roku 1995 21,0 %, najnižšie 4,8 % v roku 1997. Výrazný vzostup dosiahol v sledovanom období vzájomný obchod s krajinami EÚ (index rastu 2,582) a s krajinami EZVO (index rastu 2,245). Z hľadiska výšky podielu na zahraničnoobchodnom obrate Slovenskej republiky rozhodujúce postavenie dlhodobo zaujímajú krajiny CEFTA a EÚ, v roku 1993 73,7 % a v roku 1997 75,5 %. V období rokov 1993 - 1997 sa vývoz a dovoz Slovenskej republiky vyvíjali rovnakým tempom (index rastu vývozu 1,758 a index rastu dovozu 1,769).
Vývoz Slovenskej republiky dosiahol v roku 1997 hodnotu 295,6 mld. Sk (8,8 mld. USD) a v roku 1993 168,1 mld. Sk (5,5 mld. USD). Najvyšší medziročný prírastok sa zaznamenal v roku 1994 27,5 % a najnižší, 6,1 % v roku 1996. V sledovanom období rástol vývoz predovšetkým do krajín Európskej únie (index rastu 2,668), pričom najväčšie medziročné tempo rastu dosiahol v rokoch 1993/94 50,5 % a 1994/95 27,3 %.
Hlavnými vývoznými položkami v celom sledovanom období sú trhové výrobky (skupina 6 SITC). Ich podiel na celkovom vývoze klesol z 38,8 % v roku 1993 na 34,7 % v roku 1997.

Druhú najpočetnejšiu skupinu tvoria stroje a prepravné zariadenia (skupina 7 SITC), ktorých podiel predstavoval v roku 1993 19,4 % a v roku 1997 vzrástol na 27,5 %. Tretie miesto patrí chemikáliám (skupina 5 SITC) s 12,0 % v roku 1993 a 11,4 % v roku 1997.
Dovoz Slovenskej republiky dosiahol v roku 1997 hodnotu 345,0 mld. Sk (10,3 mld. USD). Najrýchlejšie rástol v porovnaní rokov 1995 - 1996 (30,7 %).Tempo rastu dovozu sa v roku 1997 v porovnaní s rokom 1996 výrazne spomalilo. Nárast dosiahol iba 1,2 %, čo je najnižšie medziročné tempo rastu dovozu za obdobie rokov 1993 - 1997. Najvyššie tempo rastu zaznamenal v období rokov 1993 - 1997 dovoz z krajín Európskej únie (index rastu 2,502) a krajín EZVO (index rastu 1,951).
Rozhodujúcimi dovoznými komoditami sú stroje a prepravné zariadenia (skupina 7 SITC). Ich podiel vzrástol z 29,3 % v roku 1993 na 33,6 % v roku 1997. Druhá priečka patrí nerastným palivám a mazivám (skupina 3 SITC), ktorých podiel sa znížil z 20,9 % v roku 1993 na 17,8 % v roku 1997. Tretie miesto patrí trhovým výrobkom (skupina 6 SITC) s 15,1 % v roku 1993 i v roku 1997.
Obchodná bilancia zahraničného obchodu Slovenskej republiky v roku 1993 dosiahla pasívum 26,9 mld. Sk (874 mil. USD).V roku 1994 je obchodná bilancia aktívna, od roku 1995 je opäť v pasíve. V roku 1997 vykázala obchodná bilancia pasívum vo výške 49,5 mld. Sk (1,5 mld. USD). Dôležitou zmenou v porovnaní s predchádzajúcim rokom je skutočnosť, že sa zastavil prepad deficitu bežného účtu platobnej bilancie (podiel bežného účtu platobnej bilancie na vytvorenom HDP v b. c. sa v roku 1997 znížil na 6,9 %) a znížil sa i podiel deficitu obchodnej bilancie na vytvorenom HDP v b. c. na 7,6 %. Aktívne saldo obchodnej bilancie Slovenská republika v sledovanom období vykazuje s krajinami CEFTA, v roku 1997 aktívum predstavovalo 14,7 mld. Sk (438 mil. USD), s krajinami Európskej únie bola obchodná bilancia zahraničného obchodu pasívna v hodnote 3,4 mld. Sk (102 mil. USD). Najvýraznejší deficit pretrváva v obchode s Ruskou federáciou, jeho podiel na celkovom deficite zahraničného obchodu Slovenskej republiky dosiahol v roku 1997 86,1 %. Z teritoriálneho hľadiska je hlavným obchodným partnerom Slovenskej republiky Česká republika, hoci jej podiel na celkovom zahraničnom obchode Slovenska v sledovanom období klesol z 38,9 % v roku 1993 na 24,7 % v roku 1997. Obchodná bilancia Slovenska s Českou republikou vykázala v roku 1997 prvýkrát pasívum v hodnote 0,5 mld. Sk (16,0 mil. USD). V roku 1993 sa Česká republika podieľala na celkovom vývoze Slovenskej republiky 42,3 %, v roku 1997 26,7 %.

Podiel Českej republiky na celkovom dovoze Slovenskej republiky tvoril v roku 1993 35,9 % a v roku 1997 23,0 %. Najobchodovanejšími komoditami vo vývoze i dovoze boli trhové výrobky (skupina 6 SITC), stroje a prepravné zariadenia (skupina 7 SITC) a chemikálie (skupina 5 SITC).
Druhým najväčším obchodným partnerom Slovenska v rokoch 1993 - 1997 je Nemecko. Obchodná bilancia Slovenska s touto krajinou v celom sledovanom období vykazuje aktívum. Podiel Nemecka na zahraničnoobchodnom obrate Slovenska vzrástol z 13,2 % v roku 1993 na 18,4 % v roku 1997, pričom výraznejší rast dosahoval vývoz. Podiel Nemecka na slovenskom vývoze vzrástol z 15,2 % v roku 1993 na 22,3 % v roku 1997. Podiel tohoto teritória na celkovom slovenskom dovoze vzrástol z 11,4 % v roku 1993 na 15,1 % v roku 1997. Hlavnými komoditami vo vývoze boli stroje a prepravné zariadenia (skupina 7 SITC), trhové výrobky (skupina 6 SITC) a priemyselné výrobky (skupina 8 SITC). V dovoze to boli stroje a prepravné zariadenia (skupina 7 SITC), chemikálie (skupina 5 SITC) a trhové výrobky (skupina 6 SITC).
Tretím najväčším obchodným partnerom Slovenskej republiky je Rusko. Jeho podiel na celkovom obchode Slovenska klesol z 12,6 % v roku 1993 na 10,1 % v roku 1997. Obchodná bilancia Slovenska s Ruskom vykazuje v období rokov 1993 - 1997 pasívne saldo. V roku 1997 dosiahla hodnota deficitu vo vzájomnom obchode 42,6 mld. Sk (1,3 mld. USD). V roku 1993 sa Rusko podieľalo na vývoze Slovenskej republiky 4,7 %, v roku 1997 iba 3,7 %, na dovoze 19,5 % v roku 1993 a 15,6 % v roku 1997. Dominantné postavenie v dovoze zaujímajú nerastné palivá, mazivá (skupina 3 SITC), najväčšími položkami vo vývoze sú stroje a prepravné zariadenia (skupina 7 SITC), priemyselné výrobky (skupina 8 SITC) a trhové výrobky (skupina 6 SITC).
K ďalším významným obchodným partnerom patria Rakúsko, Taliansko, Poľsko, Maďarsko a Francúzsko. Spolu s Českou republikou, Nemeckom a Ruskom sa títo obchodní partneri podieľali v roku 1997 75,2 % na celkovom obchode Slovenskej republiky, z toho na vývoze 78,0% a na dovoze 72,8%.
Základnou prioritou slovenskej zahraničnoobchodnej politiky je proexportná orientácia. Slovenská republika venuje veľkú pozornosť vybudovaniu inštitucionálnej základne na podporu zahraničného obchodu a najmä exportu. K 1. júlu 1997 bola založená podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 80/1997 Z. z. EXIMBANKA. Jej dominantnou činnosťou je poskytovanie úverov na základe všeobecných úverových podmienok a úverových programov.
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 379/1996 Z. z.

je v Slovenskej republike s účinnosťou od 1. januára 1997 zriadený Fond na podporu zahraničného obchodu (FPZO). FPZO je zriadený ako účelový fond, v ktorom sa sústreďujú peňažné prostriedky na podporu zahraničného obchodu. Jeho činnosť sa orientuje na konkrétne vývozné aktivity podnikateľských subjektov, marketingové aktivity a tvorbu informácií o obchodných kontaktoch. Novelou zákona č. 162/1998 Z. z. sa rozširuje podpora predovšetkým na okruh malých a stredných podnikateľov.
Program na podporu exportu Slovenskej republiky financovaný z prostriedkov PHARE je orientovaný na oblasti informatiky, grantovej podpory exportérov, sektorových rozvojových projektov, propagácie exportu, spracovanie štúdií a tréningu v exportnom marketingu.
Od roku 1995 sa organizuje v Slovenskej republike súťaž o najlepšieho exportéra. V doterajšom vývoji bolo toto ocenenie udelené 60 slovenským exportérom.


Ukazovatele zahraničnoobchodných a platobných vzťahov SR
(mld. Sk v b. c.)
Ukazovatele 1993 1994 1995 1996 1997
Vývoz 167,5 215,522 254,099 270,628 295,5258
Dovoz 193,5 211,463 252,311 335,165 340,5258
Bežný účet plat. Bilancie -26 4,059 1,788 -64,537 -45
Vývoz/HDP 45,30% 48,80% 49,04% 46,55 47,80%
PRAMEŇ: ŠÚ SR, NBS

Roky 2000 a 2001
Saldo zahraničného obchodu za rok 2001 bolo pasívne vo výške 102 746 mil. Sk. V porovnaní s rokom 2000 sa zvýšilo o 61 000 mil. Sk. Najvyššie pasívne saldo bolo v zahranično-obchodnej činnosti s Ruskom (99 127 mil. Sk), Japonskom (10 924 mil. Sk), Nemeckom (10 661 mil. Sk), Španielskom (9 679 mil. Sk), Čínou ( 10 629 mil. Sk) a Českou republikou (6 046 mil. Sk). Najvyššie aktívne saldo mala Slovenská republika s Rakúskom (20 043 mil. Sk), Maďarskom (14 628 mil. Sk), Poľskom (12 423 mil. Sk), Talianskom (8 436 mil. Sk) a Holandskom ( 6 697 mil. Sk).
Zo Slovenska sa vyviezol tovar za 611 325 mil. Sk (14 115 mil. EUR), v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 11,4 %. Z tovarového hľadiska najviac vzrástol vývoz drôtov, izolovaných káblov o 2 852 mil. Sk, v roku 2001 to bolo 3 214 mil. Sk, častí a príslušenstvá motorových vozidiel o 2 830 mil. Sk, v roku 2001 to bolo 23 707 mil. Sk, železa, ocele a ferozliatiny v primárnej forme o 2 803 mil. Sk, v roku 2001 to bolo 43 184 mil. Sk, iných papierov, kartónov, lepeniek, buničitej vaty, rezaných do formátov o 1 784 mil. Sk, v roku 2001 to bolo 9 671 mil. Sk, nákladných vagónov na koľajovú dopravu, bez vlastného pohonu o 1 760 mil. Sk a prístrojov na záznam a reprodukciu zvuku o 1 745 mil. Sk.

Najviac klesol vývoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel konštruovaných hlavne na prepravu osôb o 4 138 mil. Sk, plochých výrobkov zo železa, ocele valcovaných za studena o 1 705 mil. Sk, papiera, kartónov, lepeniek, buničitej vaty natretých plastmi o 1 220 mil. Sk, strojov na automatické spracovanie dát a ich jednotiek o 1 143 mil. Sk a polymérov etylénu v primárnych formách o 1 137 mil. Sk.
Vo vzťahu k najvýznamnejším obchodným partnerom vo vývoze SVK sa medziročne zvýšil vývoz do Nemecka o 12,7 %, celková hodnota je 165 525 mil. Sk,Českej republiky o 6,5 %, celková hodnota je 101 576 mil. Sk, Talianska o 7,3 %, celková hodnota je 54 015 mil. Sk, Rakúska o 8,2 %, celková hodnota je 49 651 mil. Sk, Poľska o 10,9 %, (35 598 mil. Sk), Maďarska o 23,1 % ( 32 855) a Holandska o 18,2 %. Klesol vývoz do Francúzska o 5,3 % (24 102).
Z pohľadu hlavných ekonomických zoskupení vzrástol vývoz do krajím EÚ o 13,8 % (tvoril 59,9 % celkového vývozu SVK) ( 365 951 mil. Sk), do krajín OECD o 11,4 % (na celkovom vývoze sa podieľa 91,5 %) (559 616 mil. Sk) a do krajín CEFTA o 10,8 % (tvoril 30 % celového vývozu SVK) (193 644 mil. Sk)
Do Európy bol vývoz v hodnote 584 299 mil. Sk, do Ázie 11 998 mil. Sk, do Afriky 3 159 mil. Sk, do Ameriky 10 434 mil. Sk, do Austrálie 543 mil. Sk.
Podľa tried nomenklatúry SITC sa najviac vyviezlo strojov a zriadení a to v hodnote 265 631 mil. Sk a najviac do Nemecka v hodnote 91 385 mil. Sk. A z tovarového hľadiska podľa kapitol colného sadzobníka sa najviac vyviezlo lokomtív, vozového parku a jeho časti a zvrškového upevňovacieho materiálu v celkovej hodnote 114 623 mil. Sk.

Do SVK sa doviezol tovar v hodnote 714 071 mil. Sk ( 16 488 mil. EUR). Medziročne sa úroveň dovozu zvýšila o 21 %. Z tovarového hľadiska najviac vzrástol dovoz osobných automobilov a iných motorových vozidiel hlavne na prepravu osôb o 8 550 mil. Sk, v roku 2001 to bolo v hodnote 39 128 mil. Sk, zemného plynu a iných plynných uhľovodíkov o 4 813 mil. Sk, (7 281 mil. Sk) strojov na automatické spracovanie dát a ich jednotiek o 3 561 mil. Sk , častí, súčastí a príslušenstvá motorových vozidiel o 3 510 mil. Sk ( 44 252 mil. Sk) a liekov zo zmiešaných výrobkov v odmeraných dávkach na drobný predaj o 2 498 mil. Sk. Najviac klesol dovoz minerálnych olejov a olejov z bitúmenových nerastov o 4 300 mil. Sk, vratných alebo rotačných zážihových spaľovacích piestových motorov o 1 242 mil. Sk, častí, súčastí a príslušenstva ku kancelárskym strojom o 509 mil. Sk a acyklických uhľovodíkov o 472 mil.

Sk.
Vo vzťahu k najvýznamnejším krajinám dovozu medziročne vzrástol dovoz z Nemecka o 19,2 %, za 2001 to bolo 176 187 mil. Sk, Českej republiky o 23,9 % (107 622), Ruska o 4,8 % (105 433 mil. Sk), Talianska o 25,1 % (45 579 mil. Sk) , Rakúska o 27,4 % (29 608), Francúzska o 39,6 % (27 577), Poľska o 28,4 % (23 175), Maďarska o 47 % (18 227) a Spojeného kráľovstva o 27 % (18 158).
Z hľadiska hlavných ekonomických zoskupení vzrástol dovoz za rok 2001 oproti roku 2000 z krajín EÚ o 23,2 % (tvoril 49,8 % z celového dovozu) (355 429 mil. Sk), z krajín OECD o 24,2 % (na celkovom sa podieľal 77,5 %) (553 650 mil. Sk), z krajín CEFTA o 27,1 % (tvoril 22,6 % celkového dovozu) (161 026 mil. Sk).
Z Európy bol dovoz v hodnote 645 496 mil. Sk, z Ázie 46 549 mil. Sk, z Afriky 1 903 mil. Sk, z Ameriky 18 796 mil. Sk, z Austrálie 843 mil. Sk.
Podľa tried nomenklatúry SITC sa na jviac doviezlo strojov a zariadení v hodnote 268 664 mil. Sk a najviac sa doviezlo z Nemecka v hodnote 104 692 mil. Sk. A z tovarového hľadiska podľa kapitol colného sadzobníka sa najviac doviezlo nerastných palív, minerálnych olejov, bituménovýc látok a minerálnych voskov v hodnote 108 676 mil. Sk, nad 100 000 mil. Sk bol aj dovoz jadrových reaktorov, strojov a prístrojov.

Dovoz a vývoz podľa tried nomenklatúry SITC za rok 2001
Triedy SITC Dovoz Vývoz
0Potraviny 32 663 16 713
1 Nápoje a tabak 5 701 2 663
2 Surové materiály 26 221 20 149
3 Nerastné palivá 108 634 40 265
4 Oleje a tuky 2 026 871
5 Chemikálie 73 637 44 604
6 Trhové výrobky 131 957 167 144
7 Stroje a zariadenia 268 664 235 631
8 Priemyselné výrobky 64 437 82 778
9 Ostatné 131 507

Spolu 714 071 611 325


2002
Zahraničný obchod sa za prvé tri mesiace tohto roka nevyvíjal priaznivo. V porovnaní s I. štvrťrokom 2001 bol obchodný deficit vyšší o 0,8 mld. Sk a dosiahol objem 19,6 mld. Sk. Nepriaznivý vývoj zahraničného obchodu je zvýraznený i tým, deficit rastie v podmienkach klesajúceho zahraničnoobchodného obratu. Výrazný nárast deficitu zahraničného obchodu v minulom sa roku všeobecne pripisoval poklesu ekonomickej výkonnosti v krajinách EÚ. Súčasný nepriaznivý vývoj však možno pripísať jednoznačne nízkej konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Tento faktor vystupuje do popredia najmä v porovnaní s ostatnými transformujúcimi sa krajinami strednej Európy, ktoré nezaznamenali taký prepad obchodnej bilancie, k akému došlo v prípade Slovenska. Exportné aktivity sa znížili do tej miery, že za posledných päť mesiacov export SR zaznamenal absolútny pokles, ktorý sa v I.

štvrťroku vzhľadom na vysokú otvorenosť ekonomiky SR začal prejavovať aj na strane dovozu. Druhým faktorom zvyšujúcim zahraničnoobchodný deficit bol domácim investičným a spotrebiteľským dopytom stimulovaný dovoz. Rast technologických dovozov (strojov, technológií, ale najmä komodít vstupujúcich do medzispotreby, ktoré tvorili 76,5 % z celkového dovozu SR), úzko súvisel s prílevom zahraničného kapitálu a procesom reštrukturalizácie slovenskej ekonomiky. Dovoz tovaru za I. štvrťrok dosiahol hodnotu 163,0 mld. Sk, t.j. oproti predchádzajúcemu roku klesol o 2,9 %. Nižší objem dovozu zaznamenali nerastné výrobky, predovšetkým ropa a plyn, dopravné prostriedky, rôzne priemyselné výrobky a tiež výrobky chemického, drevárskeho a textilného priemyslu. Dovoz základných kovov a výrobkov z nich zostal na úrovni predchádzajúceho roka. Nárast zaznamenal dovoz strojov, prístrojov a elektrických zariadení, ale aj komodít potravinárskeho a spotrebného charakteru. Vývoz tovaru v tomto období dosiahol 143,4 mld. Sk, čo predstavuje medziročný pokles o 3,8 %. Nárast vývozu zaznamenali agroprodukty a výrobky potravinárskeho priemyslu, chemické výrobky, plasty a kaučuk, ale aj textilné výrobky a obuv. Rast, aj keď podstatne nižší, si udržal vývoz strojov, prístrojov a elektrických zariadení. Oslabenie exportu sa výrazne prejavilo v komoditách so silnou exportnou dynamikou v minulom období. Absolútny pokles zaznamenal vývoz vozidiel a ostatných dopravných zariadení, základných kovov a nerastných výrobkov.

Pokiaľ nedôjde k zmene súčasného trendu vo vývoji zahraničného obchodu môže jeho koncoročný deficit vzrásť nad úroveň minuloročnej historicky najvyššej hodnoty -103,2 mld. Sk. Zmenu tohto trendu môže sčasti ovplyvniť oživenie hospodárstva v krajinách EÚ, ktoré sa začalo postupne prejavovať v úvodných mesiacoch tohto roka.

Predpokladáme, že aj v prípade nárastu exportu v nasledujúcom období bude dovoz výrazne prevládať nad vývozom a rast deficitu zahraničného obchodu bude i naďalej predstavovať závažný problém ekonomiky SR. Zahraničný obchod SR (mld. Sk, b.c.)
Ukazovateľ (kumulovane) m. j. 2001 2002
1 - 12 1 2 3 Index (%) I.Q.01/I.Q.02
Export mld.Sk 610,7 45,3 92,6 143,4 -3,8
Import mld.Sk 713,9 51,0 104,8 163,0 -2,9
Saldo mld.Sk -103,2 -5,7 -12,2 -19,6 -


2002 jan feb mar apr máj jún Júl aug sep okt nov dec
Dovoz (mld. Sk) 51,0 53,4 58,19 59,9 62,7 63,3 66,3 56,7 66,5 73,3 69,2 66,2
Vývoz (mld. Sk) 45,1 47,0 50,8 54,1 51,4 57,5 59,1 52,5 58,2 60,3 59,4 52,7
Bilancia (mld.

Sk) -5,8 -6,4 -7,4 -5,5 -11,3 -5,8 -7,2 -4,2 -8,2 -13,0 -9,7 -13,5


1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001
Vývoz (mld. Sk) 168,1 214,4 255,1 270,6 324,0 377,8 423,6 548,4 712,4
Dovoz (mld. Sk) 195,0 211,8 260,8 340,9 394,0 460,8 468,9 590,8 607,3
Saldo (mld. Sk) -27,3 2,6 -5,7 -70,3 -70,0 -82,9 -45,2 -42,4 -105,1

Najvýraznejšiu zmenu v tomto štvrťroku oproti roku 2000 zaznamenal obchod s Ruskom. Za uvedené obdobie vývoz do tejto krajiny medziročne stúpol až o 37,8 %, ale dovoz iba o 24,3 %. Tento zásadný obrat v obchode s krajinou, s ktorou malo Slovensko pravidelne najväčší obchodný deficit, ide na vrub dovozu ropy a zemného plynu. Zvýšili sa síce dodávky ropy, ale ich cena stúpla len nepatrne a stabilizovala sa. K významnej zmene došlo aj v obchode s ČR, kde sa podstatne zvýšil objem dovozu (o 34,5 %) aj vývozu (o 24 %), čo znamená výrazné oživenie vzájomných obchodných vzťahov. Najvýznamnejšími obchodnými partnermi SR naďalej zostávajú Nemecko s 25% podielom na celkovom dovoze a 27,3% podielom na vývoze a Česká republika (podiel na dovoze 14,8 %, vývoz 16,7 %).

NAJVYŠŠIE PASÍVNE SALDO SR
s Ruskom 26,8 mld Sk so Španielskom a Japonskom 2,4 mld Sk s Čínou 2,2 mld Sk
NAJVYŠŠIE AKTÍVNE SALDO SR
s Rakúskom 6,3 mld Sk s Talianskom 5,4 mld Sk s Maďarskom 3,8 mld Sk

VÝVOJ ZAHRANIČNÉHO OBCHODU SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZA ROKY 1993 AŽ 2000

1997
Teritórium 1993 1994 1995 1996 nová met. 1998 1999 2000


DOVOZ CELKOM 195 034 211 811 260 791 340 903 393 973 460 736 468 892 590 728
z toho:
CEFTA 77 977 73 579 88 404 101 605 107 702 115 132 109 676 126 639

ČR 70 035 62 729 72 366 82 990 84 103 84 669 78 235 86 833
Maďarsko 2 603 3 548 5 744 6 801 8 149 11 223 10 996 12 395
Poľsko 3 792 5 047 7 236 8 297 10 044 11 567 13 185 18 044
Slovinsko 812 948 1 429 1 741 1 829 2 706 2 970 3 656
Rumunsko 220 245 316 471 582 488 566 1 219
Bulharsko 323 331 331 298 296 445 355 343

OECD 142 110 155 852 194 384 254 455 303 697 371 797 374 214 440 640
z toho:
EU 54 468 70 821 90 648 127 093 172 528 230 989 242 357 289 066

Belgicko 1 596 2 432 3 068 4 735 5 630 6 845 7 282 9 402
Nemecko 22 273 28 453 37 213 49 808 77 592 118 336 122 556 147 887
Dánsko 856 1 297 1 513 1 939 2 178 2 374 2 470 2 916
Španielsko 799 1 283 1 831 3 027 3 712 4 913 6 629 14 002
Francúzsko 2 940 4 730 6 383 11 043 14 176 17 735 18 103 19 754
Británia 2 453 3 386 4 408 6 434 9 423 9 486 10 422 14 291
Grécko 476 300 348 344 569 636 862 817
Írsko 266 446 541 870 1 164 1 304 1 493 1 786
Taliansko 5 840 9 280 12 065 20 322 22 995 29 904 33 316 36 413
Luxembursko 42 223 175 165 174 272 132 610
Holandsko 2 554 3 526 4 478 6 286 8 097 9 532 8 157 9 106
Portugalsko 46 87 115 139 383 577 466 707
Rakúsko 12 145 12 225 13 311 16 482 19 649 21 473 22 636 23 248
Fínsko 1 223 1 767 2 189 2 759 2 977 3 270 4 156 3 668
Švédsko 958 1 386 3 008 2 741 3 808 4 333 3 678 4 460








Vývoz zo SR za roky 1993 - 2000 - teritoriálna štruktúra


1997
Teritórium 1993 1994 1995 1996 nová met. 1998 1999 2000


VÝVOZ CELKOM 168 114 214 375 255 096 270 643 324 017 377 807 423 648 548 372
z toho:
CEFTA 86 115 100 708 117 623 114 446 120 564 123 070 126 078 165 518

ČR 71 158 80 154 89 920 83 910 82 555 76 808 76 514 95 357
Maďarsko 7 624 11 718 11 623 12 363 14 479 16 511 19 011 26 673
Poľsko 4 902 6 065 11 240 13 095 16 964 22 295 22 675 31 923
Slovinsko 1 166 1 467 2 855 2 706 3 394 3 140 3 569 5 400
Rumunsko 743 855 1 267 1 752 2 151 3 272 3 148 4 508
Bulharsko 513 373 539 603 836 949 1 161 1 658

OECD 138 684 182 102 216 663 229 890 278 984 339 812 388 071 502 437
z toho:
EU 49 805 74 958 95 395 111 687 152 551 210 250 251 550 323 902

Belgicko 1 591 2 578 2 646 3 015 5 376 7 956 8 440 11 486
Nemecko 25 569 36 650 47 948 57 345 76 769 108 804 117 143 146 730
Dánsko 265 629 847 972 946 1 074 2 033 2 517
Španielsko 569 1 274 1 838 1 666 2 551 3 595 3 828 4 687
Francúzsko 2 707 3 630 5 095 5 722 7 774 12 933 20 238 25 429
Británia 1 717 2 743 3 343 4 153 5 362 5 733 7 419 10 508
Grécko 604 644 780 1 000 1 054 944 1 021 1 362
Írsko 79 162 158 233 366 578 592 590
Taliansko 4 603 9 238 12 292 13 200 19 373 26 960 37 350 50 365
Luxembursko 51 145 141 423 195 212 440 1 472
Holandsko 2 677 3 812 4 484 5 109 6 454 8 601 13 009 14 627
Portugalsko 79 226 281 259 373 362 429 687
Rakúsko 8 362 11 258 12 664 16 363 23 249 28 206 34 061 45 886
Fínsko 311 697 1 135 1 007 1 144 1 407 1 734 2 292
Švédsko 622 1 273 1 743 1 220 1 563 2 886 3 814 5 265









Bilancia zahraničného obchodu SR za roky 1993 - 2000 teritoriálna štruktúra
1997
Teritórium 1993 1994 1995 1996 nová met. 1998 1999 2000


BILANCIA CELKOM -26 919 2 564 -5 694 -70 260 -69 956 -82 929 -45 243 -42 356
z toho:
CEFTA 8 138 27 129 29 219 12 841 12 861 7 938 16 402 38 880

ČR 1 123 17 424 17 554 920 -1 548 -7 862 -1 721 8 523
Maďarsko 5 021 8 170 5 879 5 562 14 479 5 288 8 015 14 278
Poľsko 1 110 1 018 4 005 4 797 6 920 10 728 9 490 13 880
Slovinsko 355 519 1 426 965 1 565 434 598 1 744
Rumunsko 523 610 951 1 281 1 570 2 783 2 582 3 289
Bulharsko 191 42 208 304 540 504 806 1 315

OECD -3 426 26 250 22 279 -24 565 -24 713 -31 985 13 856 61 797
z toho:
EU -4 663 4 137 4 746 -15 406 -19 976 -20 739 9 193 34 837

Belgicko -5 146 -422 -1 720 -254 1 111 1 158 2 084
Nemecko 3 296 8 197 10 734 7 537 -823 -9 532 -5 413 -1 156
Dánsko -591 -668 -665 -966 -1 232 -1 299 -437 -398
Španielsko -231 -9 7 -1 361 -1 161 -1 318 -2 801 -9 315
Francúzsko -234 -1 100 -1 288 -5 321 -6 402 -4 802 2 135 5 675
Británia -736 -643 -1 065 -2 281 -4 061 -3 753 -3 003 -3 783
Grécko 128 344 432 656 485 307 159 545
Írsko -187 -284 -383 -638 -798 -726 -901 -1 196
Taliansko -1 237 -43 226 -7 122 -3 622 -2 944 4 034 13 952
Luxembursko 9 -78 -34 258 20 -60 308 862
Holandsko 123 285 5 -1 177 -1 643 -931 4 851 5 521
Portugalsko 32 139 165 120 -9 -215 -37 -19
Rakúsko -3 783 -967 -647 -119 3 600 6 733 11 425 22 639
Fínsko -911 -1 070 -1 055 -1 751 -1 833 -1 863 -2 422 -1 376
Švédsko -336 -113 -1 264 -1 522 -2 244 -1 447 136 804





Prílev priamych zahraničných investícií
Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do EÚ - prínosy a riziká (4)
Počínajúc číslom 21/2002 náš časopis na pokračovanie uverejňuje text zhrnujúci najdôležitejšie závery štúdie Ekonomické a sociálne súvislosti vstupu SR do EÚ - prínosy a riziká, ktorú pripravil Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky Slovenskej akadémie vied (ÚSSE SAV) ako riešiteľské pracovisko na objednávku vlády SR. Dnes prinášame už štvrtú časť súhrnu výsledkov tejto štúdie. Medzititulky sú redakčné.
Efekty integrácie sa vo všeobecnosti spájajú predovšetkým s výhodami colnej únie. Ide o efekty vyplývajúce z odstránenia prekážok obchodu, ktoré rozširujú trh a sú predpokladom ďalšieho rozvoja obchodu.
Proces prípravy na členstvo v colnej únii EÚ sa začal vlastne až uzavretím a postupnou realizáciou Európskej dohody Európskej únie so Slovenskou republikou. Postupnou realizáciou Asociačnej dohody v priebehu 10 rokov, t. j. do konca roku 2000, sa vytvorila zóna voľného obchodu s priemyselnými výrobkami. To významne prispelo k výraznému zvýšeniu objemu vzájomného obchodu. V súčasnosti Slovensko vyváža do EÚ takmer 60 % svojho vývozu a dováža z nej 50 % celkového dovozu. Preto po vstupe do EÚ sa nepredpokladá, že by prevzatie Spoločnej colnej tarify zásadnejšie ovplyvňovalo rast obchodu SR s terajšími členskými štátmi EÚ. Pokiaľ ide o teritoriálnu aplikáciu, zavedenie Spoločného colného sadzobníka EÚ bude pre SR tiež znamenať v podstate pokračovanie súčasného stavu.
Vstup do Európskej únie bude znamenať aj prevzatie všetkých režimov preferenčných ciel EÚ. Vzhľadom na to, že ich teritoriálny záber je väčší ako v preferenčných režimoch SR, ich prevzatie povedie k aplikácii preferenčných ciel vo väčšom rozsahu, ako je to v súčasnej slovenskej praxi. Okrem krajín CEFTA, EZVO, pobaltských krajín a krajín všeobecného systému preferencií, ktorým SR poskytuje diferencované preferenčné clá i v súčasnosti, Slovensko bude musieť poskytovať preferenčné clá aj početnej skupine rozvojových krajín Afriky, Karibiku a Pacifiku, ako aj rozvojovým krajinám Stredomoria. Je však málo pravdepodobné, že prevzatie preferenčných režimov EÚ by mohlo zásadnejšie ovplyvniť vzájomný obchod Slovenska s krajinami zaradenými do preferenčných režimov EÚ.
Celkove je možné povedať, že vstup Slovenska do Európskej únie a s ním spojené prevzatie spoločnej obchodnej politiky EÚ by nemalo výraznejšie zasiahnuť do zahraničnoobchodnej výmeny SR s krajinami budúcej EÚ a s tretími krajinami, ani do jej komoditnej štruktúry.
Netarifné opatrenia
Pokiaľ ide o netarifné opatrenia v EÚ, najviac sa využívajú dohody o dobrovoľných exportných obmedzeniach (DVO), ktorými je pokrytých takmer 14 % vzájomnej obchodnej výmeny EÚ, čo predstavuje cca 6 % dovozu všetkých krajín.

Z hľadiska komodít najvyššiu ochranu formou kvantitatívnych kvót, ako ďalšej formy netarifných opatrení majú textil a poľnohospodárske produkty, ktoré sa priebežne aktualizujú podľa výsledkov rokovaní s GATT/WTO, respektíve dvojstranných dohôd. Ide o komodity, ktoré sú citlivou kapitolou aj pre obchodnú výmenu SR.
Rozsiahle netarifné opatrenia v praxi EÚ sa používajú na ochranu spotrebiteľa, životného prostredia, rastlín a živočíšstva, ktoré sú, najmä pokiaľ ide o medzinárodné dohody, v podstatnej časti už v súčasnosti obsiahnuté aj v legislatíve SR. Na vládnej úrovni významné miesto medzi netarifnými opatreniami majú technické prekážky, rozdielnosť úrovne DPH, ako aj spotrebné dane.
Na rozdiel od EÚ, netarifné opatrenia SR za uplynulé roky mali iba nepatrný vplyv na zahraničný obchod SR. V rokoch 1997- 2001 hodnota dovozu tovarov, na ktoré boli zavedené ochranné opatrenia, sa pohybovala na úrovni 0,2 %. Z toho dôvodu možno očakávať, že prevzatie systému netarifných opatrení EÚ by malo znamenať mierne vyššiu ochranu slovenskej ekonomiky.
Rozhodujúce účinky bude mať integrácia SR do EÚ na kvalitatívnu konkurenčnú schopnosť, ktorú možno merať predovšetkým rastom produktivity, cenových hladín a posunmi v sektorovej štruktúre ekonomiky a odvetvovej štruktúre spracovateľského priemyslu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?