Začlenenie Slovenska do Uhorského štátu, vláda Arpádovcov a Anjuovcov

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Začlenenie Slovenska do Uhorského štátu, vláda Arpádovcov a Anjuovcov

po zániku VM ríše, príchod maďarských kmeňov do Dunajskej kotliny - bolo to 7 kmeňov
-najsilnejší kmeň Maďarov (podľa nich celý národ) na čele s Arpádom – viedol hlavné voje s Bavormi a Slovienmi
-970 – ústredným kniežaťom sa stal Gejza –vytvoril centralizovaný štát
-Maďari podnikali koristnícke výpravy do okolia
-ukončila ich bitka na rieke Lech pri Augsburgu v r.955, Maďarov porazil nemecký cisár Oto I.
-Maďari najskôr ničili no neskôr nadviazali na vyspelé poľnohospodárstvo z obdobia VM
-usídlením sa Maďarov Dunajskej kotline sa prerušilo súvislé osídlenie Slovienov – od zač 10.st. hovoríme už o Slovákoch (stratili bezprostredný kontakt s južnými Slovanmi a Moravanmi)

Christianizácia starých Maďarov a budovanie štátu
-Gejza pozval do Uhorska bavorských misionárov (pôsobil tu aj 1. Pražský biskup Vojtech) – pokrstili Gejzu aj jeho syna Vajka, ktorý prijal meno Štefan
-po Gejzovej smrti v r. 997 sa stal Štefan veľkokniežaťom a v r. 1000 sa stal prvým uhorským kráľom
-začiatkom 11. st. poľský panovník Boleslav Chrabrý obsadil územie Slovenska a r.1018 sa dohodol so Štefanom I. a vzdal sa nárokov na slovenské územie (odvtedy až do r.1918 patrilo Slovensko do Uhorska)
-Štefan budoval fary a biskupstvá, arcibiskupstvo v Ostrihome, udelil majetky benediktínskemu kláštoru na Zobore
-krajinu rozdelil na župy na čele so županmi menovanými kráľom
-po Štefanovej smrti (1038) sa rozpútali nástupnícke boje, zasahovali do nich aj nemeckí cisári Henrich III. A Henrich IV.- podnikli v pol. 11.st. niekoľko výprav do Uhorska
-kráľ Ondrej I. udelil mladšiemu bratovi Belovi v r. 1048 vojvodský titul a zriadil Nitrianske údelné vojvodstvo (spolu asi 15 žúp = tretina kráľovstva) - mal značne nezávislé postavenie
-po Belovi nastúpili Gejza a Ladislav, ktorí sa neskôr stali kráľmi (Ladislav I. (1077-1095)bol vyhlásený za svätého)
-za Ladislavovej vlády sa skončilo obsadzovanie Slovenska, ktoré bolo postupne dobýjané v 10. a prvej pol. 11.st.
-Ladislavov nástupca Koloman (1095-1116) obmedzil právomoci nitrianskych vojvodcov
-v r.1105 odňal nitrianske vojvodstvo mladšiemu bratovi Almošovi
-zápasy o uhorský trón sa skončili nástupom Belu III. (1173-1196)
-v priebehu 12.st. Uhorsko rozširovalo svoje územie na juhu – ohrozovalo Byzantskú ríšu, od ktorej si vydobilo územia v Srbsku i Bulharsku, dočasná okupácia Haličského kniežatstva

Hospodársky, sociálny a etnický vývoj v 11. – 12.

Storočí
-počiatočná fáza feudalizácie, upevňovanie kráľovskej moci
-prevládalo poľnohospodárstvo, remeslo sa sústreďovalo v niektorých osadách ktoré sa špecializovali na určitú činnosť
-obrábanie pôdy radlom ťahaným volským alebo konským záprahom
-banská ťažba – najmä ryžovanie a povrchová ťažba – v okolí Ban. Štiavnice (písomne doložená v polovici 12.st.), Slovenské Rudohorie – železná ruda
-na križovatkách ciest vznikali trhové osady -viaceré z nich sa pretvorili na stredoveké mestá
-kráľ udeľoval pôdu svojim verným – vznikla tak vysoká šľachta
-na nižšom stupni boli slobodní vojaci – za prepožičanú pôdu vo vojenskej službe
-z nich a ostatných kráľovských služobníkov vznikla v 11. až 13.st. nižšia šľachta – zemani
-poddaní – z podmanených slovenských roľníkov a zajatcov, ktorí pracovali ako nevoľníci na dvoroch kráľa a feudálov
-na Slovensku – osady sedmohradských Sikulov, Pečenhov, Plavcov-Polovcov – na pohraničí
v pol. 12. st. – usadila sa ti časť účastníkov 2. križiackej výpravy – prvé kolonie Nemcov

Zápas Ondreja II. so šľachtou
-na zač. 13.st.roztržky medzi synmi Bela III. Ondrejom a Imrichom – Ondrej II. (1205-1235) nastúpil na trón
-viedol expanzívnu politiku – vyčerpávala sa kráľovská pokladnica, rozdával kráľovské majetky za vojenské zásluhy, židia a izmaeliti ovládali mincovníctvo a soľný monopol – vyvolávalo to odpor šľachty
-nespokojnosť vrcholí v r. 1222 – Ondrej II. vydal Zlatú bulu v prospech nižšej šľachty: šľachta nemusela bojovať za hranicami, kráľ nesmel darovať celé župy ani majetky cudzincom, Izmaeliti a židia nesmeli byť županmi mincových a soľných komôr
-ak by kráľ bulu porušil mala šľachta právo odporu
-v tom istom roku udelil kráľ aj výsady Cirkvi – oslobodenie od daní a svetských súdov
-tieto výsady až do roku 1848

Tatársky vpád a jeho dôsledky
-Belo mal k dispozícii slabá vojsko – porazený pri rieke Slanej v r. 1241
-koncom r.1241-2. vpád Tatárov cez Moravu, na JZ Slovensko-ubránili sa BA,Fiľakovo,Nitra
-1242 – Tatári odtiahli (smrť veľkého chána Ogotaja)
-ostali vyplienené územia, neobrobené polia – hladomor
-na Z Slovensku vpád rakúskeho vojvodu Fridricha Babenberga, padol 1246- ním vymrel rod
-po Belovej smrti sa jeho nástupcovia dostali do konfliktu s Přemyslom Otakarom II.- dobyl JZ Slovensko, vypálil Nitru aj s katedrálou; opustil Uhorsko na jeseň 1273 po zvolení Rudolfa Habsburgského za nemeckého kráľa
-spojené rakúsko-uhorské vojská porazili v r. 1278 pri Dünkrute na moravskom poli Přemysla Otakara II.

Rastie moc šľachty – feudálna anarchia
-za vlády Ladislava IV.

Kumánskeho (1272-1290) boje vysokej šľachty
-panovník v boji proti oligarchom využíval Kumánov ale i Tatárov
-po jeho smrti nastúpil posledný Arpádovec Ondrej III.- z vedľajšej vetvy
- s pomocou Matúša Čáka vyhnal zo Z Slovenska Rakúšanov, po oslobodení BA v r.1291 jej udelil mestské privilégium
-nepodarilo sa mu zastaviť rozvrat krajiny, na konci 13.st. vrcholila feudálna anarchia
-Ondrej II. zomrel v r 1301- ním vymrel rod Arpádovcov

Stredoveká spoločnosť – vznik miest
-rast počtu obyvateľstva (SVK-250 až 300 tis. obyvateľov)
-príchod Nemcov od pol. 12. st. – remeselníci a obchodníci v mestách , na Spiši boli aj roľníkmi, na strednom Slovensku žili ako baníci
-mestá rástli najmä po tatárskom vpáde, z trhových alebo aj banských osád, na križovatkách ciest, pri prechodoch cez rieky, pod hradmi, v blízkosti cirkevných inštitúcií
-zavŕšenie procesu vzniku mesta – mestské privilégiá: voľba richtára (predstaviteľ mesta, sudca mešťanov, mestskej rady zloženej z prísažných (prísediaci mestského súdu, administ. funkcie); kráľovské mestá mali viac výsad
-poddaní platili - štátne dane, cirkevný desiatok z plodín a dobytka, dávky šľachticom; museli robotovať na šľachtických majetkoch
-mnohí utekali na J (najmä z Turca a Liptova-1257), aby získali lepšie podmienky, kráľ ich povolal späť a zmiernil dávky, neskôr boli opäť zvýšené ale bola presne určená výška

Boje o uhorský trón
-po smrti Ondreja III. - skupiny veľmožov medzi sebou súperili o moc a právo nastoliť svojho kandidáta na trón - Karol Róbert z rodu neapolských Anjouovcov (podporovala ho chorvátska šľachta)a český kráľ Václav (podporovaný Matúšom Čákom)
-Karol Róbert bol v r. 1308 zvolený za uhorského kráľa
-spočiatku sa usiloval o porozumenie s Matúšom Čákom – veľké právomoci
-Matúš Čák ich zneužíval – kráľ ho v r.

1311 zbavil všetkých funkcií
-konflikt medzi východoslovenskými feudálmi Abovcami a košickými mešťanmi
- Abovci sa spojili s Matúšom Čákom a chceli dobyť Košice, na obranu - kráľovské vojsko
-v bitke pri Rozhanovciach v r.1312 boli Omodejovci porazení a ich majetky prerozdelené
-Matúš Čák aj po tejto porážke odolával, Trenčín dobytý až po jeho smrti v r.1321
-počas celej vlády Karola Róberta – mocenský a ekonomický rozmach – reforma platidiel
-kráľ sa opiera o svoje vojsko, každý zemepán a stolica museli mať svoje vojsko– bandérium
-v r.1335- stretnutie Karola Róberta s poľským kráľom Kazimírom Veľkým, českým kráľom Jánom Luxemburským na kráľovskom hrade Višegráde – urovnali vzájomné spory: český kráľ sa vzdal nárokov na Poľsko a spriechodnenie Čiech pre kupcov z Nemecka – 1336 privilégiá pre českých, nemeckých a moravských kupcov
-zlepšili sa tak vzťahy v strednej Európe

Uhorsko stredoeurópskou veľmocou
-po Karlovi Róbertovi nastupuje Ľudovít I., zvaný Veľký
-získal si podporu šľachty vydaním dekrétu v r.1351 ktorým potvrdil Zlatú bulu Ondreja II. – zrovnoprávnil vysokú šľachtu so zemepánmi, šľachta nemohla prepisovať majetok bez súhlasu panovníka
-za jeho vlády – najväčší mocenský rozmach, po smrti Kazimíra Veľkého sa v r.1370 stal poľským kráľom – vznikla uhorsko-poľská únia
-po Ľudovítovej smrti na trón nastúpila jeho dcéra Mária – sobáš s Žigmundom Luxemburským
-Karol Malý z Anjou - nárokoval si na trón – vtrhol do Uhorska na jeseň 1385 a dal sa korunovať – zavraždený stúpencami Márie a jej matky Alžbety.

Vytisknout referátPřidat referát do záložek

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?