---

temperament

6.Temperament, teorie temperamentu, charakterove vlastnosti

Slovo temperament pochadza z latinskeho slova tempere, co znaci zmiesat, vo vyzname vytvarat urcite pomery. Ak hovorime o temperamente ludi, myslime predovsetkym na dynamicku stranku, to zn., ze prihliadame na impulzivitu a rychlost, s ktorou prejavuju napr.svoje zaluby, zaujmy a spravanie vobec. V tomto zmysle hovorime o ludoch, ze su velmi alebo malo temperamentni.

Tradicne rozlisenie temperamentov na styri typy ma svoj povod v staroveku(Hipokrates, 5.stor.p.Kr.). Rimsky lekar Galenos(2.stor.p.Kr.) urcil 13 temperamentov. Neskor aj galenova klasifikacia emperamentov bola upravena na styri temperamenty.

Uceniu o temperamentoch, ktore vytvorila anticka veda sa dnes pripisuje uz len historicky vyznam. Termin temperament vsak bol pevne pojaty do vedy a rozdelovanie ludi podla ich temperamentu na styri skupiny si svoj vyznam udrzalo dodnes. V ostatnych rokoch dochadza k zavaznym pokusom o vypracovanie menej tradicnych typov a typovych vlastnosti, ktore by sa stali zakladom pre rozpracovanie problemov typologie osobnosti.

Z psychologickeho hladiska typom osobnosti rozumieme istu sustavu vlastnosti, ktore sa spolu vyskytuju, su navzajom spojene.

Zakladom psychologickeho triedenia ludi do skupin,tzv.typov, je prave vyskyt takychto spolocnych, navzajom sa viazucich vlastnosti ludi.

Fyzicke typologie konstitucne

Vychadzaju z predpokladu, ze ludia s tou istou telesnou (fyzickou) konstituciou maju spolocne niektore osobnostne charakteristiky. Takou je napriklad:

1.Kretschmerova typologia-patri k najrozsirenejsim a velmi diskutovanym typologiam.

Uvadza tieto telesne typy:

- Astenicky(leptozomny) typ-vytiahnuty, chudy clovek s dlhymi koncatinami, s uzkym hrudnikom a slabym svalstvom,

- Piknicky typ-stredne vysoka postava s velkym rozmerom lebky, hrudnika a brucha, kratke, pomerne slabe koncatiny a krk,

- Atleticky typ-so silnou kostrou a plastickym svalstvom, sirkou ramien a hrudnika.

Na zaklade udajov z klinickej praxe urcil Kretschmer dva zakladne povahove typy:

- Cyklotymny typ-pre ktore su charakteristicke take vlastnosti ako je otvorenost, zameranost na pritomnost, spolocenskost,druznost, veselost, kolisavost nalad a pod.,

- Schizotymny typ-pre ktory je charakteristicka obratenost do seba, do sveta svojich myslienok, uzavretost voci vonkajsiemu svetu,rojcivost, bohaty citovy a myslienkovy zivot, no aj jednostrannost a panovacnost.

Sem zaradujeme aj typologiu americkeho psychologa Sheldona,ktory je znamy tym, ze urcil tri somatotypy: endomorfny (tucny), mezomorfny (svalnaty) a ektomorfny (vychudnuty).

2.Jungova typologia-C.G.Jung zalozil svoju typologiu na udajoch ziskanych v klinickej praxi.Za zakladne modality psychiky cloveka povazuje emocie a myslenie. Podla ich prevahy je clovek bud emoivny,to zn.extrovert,alebo racionalny, to zn.introvert.

- Extrovertny typ (extrovert)-zameriava sa na vonkajsi svet,dobre sa adaptuje. Je spolocensky, zabavny, lahko nadvezuje kontakt, je otvoreny, bezprostredny, dovercivy. Ma zmysel pre konjunkturu, pre to, co sa nosi, co vyzaduje doba. Je to praktik a realista.

- Introvertny typ (introvert)-psychicku energiu zameriava na seba, na svoj vnutorny svet, svoje zazitky a dusevne stavy. Je uzavrety, horsie sa adaptuje, je zdrzanlivy, v konani opatrrni, neisty, velmi neprakticky. Pred mnohymi neznamymi situaciami ustupuje. Vzdialuje sa neraz od bezneho zivota. Ma sklon k unikovym tendenciam. Casto zije v spomienkach a v minulosti.

3.Sprangerova typologia-vychadzajuc z uvah o idealnom vztahu cloveka k svetu hodnot a o typoch hodnotovych orientacii . Spranger urcil a opisal nasledujuce osobnostne typy:

- Typ teoretickeho cloveka-motivuje ho hladanie pravdy, tuzi po objektivnych poznatkoch, systematizuje, analyzuje, porovnava, diferencuje, vyjasnuje si pojmy a utvara si intelektualny svet zalozeny na rozume,

- Typ ekonomickeho cloveka-vo svojich zivotnych vztahoch na prve miesto kladie hodnotu uzitocnosti, maximalnu efektivnost svojej prace, usiluje sa o prijemny zivot, za najvyssie dobro povazuje peniaze,

- Typ estetickeho cloveka-na zivot sa pozera z hladiska esteticna, krasy a symetrie, ekonomicke a noeticke problemy ho nezaujimaju,

- Typ socialneho cloveka-je to altruista, jeho zivot spociva v sympatii a laske, je nezistny, jeho zmyslom je pomahat inym, zije pre inyc,

- Typ mocenskeho (politickeho) cloveka-vyznacuje sa velkou zivotnou energiou a egocentrizmom, najlepsie sa realizuje vo vztahoch k moci, v ovladani druhych, inych poznava a zaujima sa o nich len preto, aby ich mohol ovladat,

- Typ nabozenskeho cloveka-najvyssie hodnoty hlada v transcendentne, vo vztahu k bohu. V kazdom aspekte zivota nachadza nieco bozske,pritomny je v nom heroicky entuziazmus a nekonecna tuzba po bohu.

Sprangerova typologia je akademicka a vynimocna. Opiera sa vsak o niektore jemne a originalne psychologicke postrehy, preto sa v niektorych pripadoch stala vychodiskom empirickych studii hodnot.

4.Typologia I.P.Pavlova-pavlovo chapanie typu je nasledovne:

a) Typ je charakteristicky sposob reagovania,

b) Typ je vo svojej podstate urcity komplex vlastnosti zakladnych nervovych procesov.

I.P.Pavlov zistil tri vlastnosti nervovych procesov, ktore urcuju typ vyssej nervovej cinnosti:

1. sila vzduchu a utlmu,

2. vyrovnanost tychto procesov,

3. ich pohyblivost, t.j.rychlo navzajom sa striedat

Strucna charakteristika typov podla I.P.Pavlova je:

• silny, vyrovnany, nepohyblivy typ-vyznacuje sa pomalym striedanim stavu drazdenia a utlmu (z klasickej typologie mu zodpoveda flegmatik),

• silny, vyrovnany, pohyblivy typ-najlepsie sa dokaze vyrovnat aj zo zlozitymi zivotnymi situaciami, lahko si osvojuje nove formy spravania, dokaze pruzne pretvorit aj upevnene stereotypy spravania, navyky –sangvinik,

• silny, nevyrovnany typ-prevlada vzrusivy proces nad utlmovym (v tom spociva nevyrovnanost), co sa prejavuje tym, ze nezvladne situacie, ktore su narocne na utlm-cholerik,

• slaby typ-neznasa silne podnety, tazko sa prisposobuje, citlivo reaguje, je lahko zranitelny, plachy, spravidla uzavrety, lahko sa unavi, vplyvom zlozitych zivotnych situacii a stresov sa lahko stava neurotikom (melancholik). Podla novsich poznatkov sa moze aj tento typ velmi dobre uplatnit vtedy, ak sa vyuzije citlivost na slabe podnety.

 

 

 

 

Očné chyby a korekcie

Podľa štatistík za posledných päťdesiat rokov stúpol počet očných chýb, akými je krátkozrakosť a ďalekozrakosť. Preto lekári začali hľadať súvislosť medzi spôsobom života a stavom ľudského oka a zraku a zistili: čím viac výhod a možností modernej civilizácie majú ľudia k dispozícii, tým horší je ich zrak. Krátkozrakosť: V zdravom oku svetelné lúče prechádzajú cez rohovku a šošovku a lámu sa tak, aby dopadli na sietnicu do bodu najostrejšieho videnia. Krátkozraký človek má problémy pri pohľade na vzdialené predmety, nevidí ich jasne, lebo svetelné lúče sa sústreďujú pred sietnicou. Príčinou môže byť príliš dlhá očná buľva alebo príliš veľký lom svetelných lúčov na šošovke. Lúče, ktoré vstupujú do oka, sa zbiehajú pred miestom najostrejšieho videnia. Krátkozrakosť sa začína prejavovať už u malých detí a jej prvým príznakom býva žmúrenie očí pri pohľade do diaľky. Toto zhoršovanie sa v puberte zvyčajne zastaví. Ďalekozrakosť: Človek s takouto chybou zraku vidí rozmazane blízke predmety - svetelné lúče sa zbiehajú za sietnicou. Ďalekozrakosť je vrodená chyba, ktorá sa vekom nezhoršuje. Oko detí a mladších ľudí dokáže túto chybu vykompenzovať jednoducho zaostrením na blízko, ale u starších ľudí táto schopnosť zaostrovať klesá a človek potrebuje na čítanie silnejšie dioptrie. Zrak sa teda nezhoršuje, len klesá prirodzená schopnosť oka vyrovnať sa s očnou chybou. Astigmatizmus: Astigmatizmus sa často vyskytuje spoločne s krátkozrakosťou alebo ďalekozrakosťou. V zdravom oku má rohovka hladký, pravidelný tvar vo všetkých smeroch a svetlo vchádzajúce do oka sa lomí rovnako vo všetkých rovinách a smeroch. Pri astigmatizme je povrch rohovky zakrivený v jednej rovine viac ako v druhej. Svetlo dopadajúce na miesta s väčším zakrivením sa zákonite lomí iným spôsobom ako na mieste s menším zakrivením. Táto abnormalita môže mať za následok videnie podobné pohľadu do nerovného zrkadla. Tradičným prostriedkom, ktorý sa používal na úpravu očných chýb, boli okuliare. Avšak dnes už čoraz viac ľudí objavilo výhody nosenia kontaktné šošovky. Najmä pre aktívne žijúcich ľudí sú výhody, ktoré súvisia s nosením šošoviek, neoceniteľné. Kontaktné šošovky sú schopné upraviť všetky spomínané očné chyby. Pre každý druh očnej chyby existuje špeciálny druh, ktorý pomáha oku vysporiadať sa s vrodenou alebo získanou chybou. Spoločne s očným lekárom si určite každý, kto má záujem o šošovky, nájde typ kontaktnej šošovky, ktorý mu bude vyhovovať.

Korekcie očných chýb

V dnešnej dobe už existuje mnoho moderných a jednoduchých spôsobov, ako zabezpečiť človeku s očnou chybou jasné a čisté videnie. Najbežnejšími očnými chybami sú krátkozrakosť, ďalekozrakosť a astigmatizmus. Krátkozrakosť sa odborne nazýva myopia. Toto slovo pochádza z gréckeho názvu „zatvorené oči“. Krátkozraký človek nevidí jasne vzdialené predmety a keď nepoužíva vhodné prostriedky na upravenie tejto očnej chyby, často pri zaostrovaní na vzdialenejšie predmety žmúri oči. Ďalekozrakosť nájdete v odbornej literatúre pod názvom hyperopia. Človek s touto očnou chybou má problémy so zaostrením na blízke predmety, napríklad pri čítaní. Astigmatizmus spôsobuje človeku videnie podobné pohľadu do krivého zrkadla. V súčasnosti sa všetky spomínané očné chyby dajú upraviť viacerými modernými a relatívne jednoduchými spôsobmi. Okuliare sú najčastejšie využívaným prostriedkom, ako pomôcť zraku vyrovnať sa s očnou chybou. Okuliare pozná ľudstvo už niekoľko storočí a dodnes sa teší obľube. S očnými chybami rôzneho druhu je možné sa vyrovnať aj s pomocou kontaktných šošoviek. Tento na prvý pohľad veľmi moderný spôsob korekcie očných chýb má tiež svoje korenie už v 15. storočí, kedy Leonardo da Vinci nakreslil a opísal niekoľko foriem kontaktných šošoviek. Avšak v dnešnej podobe ich poznáme len niekoľko desaťročí. Finančne aj technicky najnáročnejšou úpravou očnej chyby je laserová operácia. Tá síce upraví zbaví človeka očnej chyby prakticky nastálo, ale nie je vhodná pre každého človeka. Okuliare či kontaktné šošovky?
Nosenie okuliarov aj kontaktných šošoviek má svoje výhody aj nevýhody. Okuliare sú praktické vďaka tomu, že si ich môže nositeľ hocikedy nasadiť prípadne zložiť. Ak si vyberie vhodný rám, môžu podtrhnúť pekné črty jeho tváre a osobnosť. Ale je aj veľa dôvodov a situácií, v ktorých sú okuliare veľmi nepohodlným doplnkom. Pri pohľade cez okuliare môže dôjsť ku skresleniu videného obrazu a takisto k horšiemu periférnemu videniu. Spôsobuje to vzdialenosť oka od šošovky v okuliaroch, ktoré sú umiestnené na koreni nosa. Veľa druhov okuliarov spôsobuje práve na tomto mieste nepríjemný tlak, čo môže vyústiť až do permanentnej bolesti. Hlavne v letných mesiacoch sú miesta, na ktorých sa okuliare dotýkajú či už nosa alebo uší, veľmi citlivé a v niektorých prípadoch sa nositeľom okuliarov na týchto miestach tvoria až pľuzgieriky. V lete sa tiež stáva prakticky nemožné nosenie módnych slnečných okuliarov. Na druhej strane, v zimnom období sa nositeľ okuliarov potýka so zahmlievaním okuliarov, ktoré je spôsobené prudkými zmenami teploty napríklad pri príchode do obchodu.

Takisto sú okuliare veľmi nepraktické v daždi a snežení. Počas športovania a hier môžu okuliare nielen prekážať, ale dokonca aj spôsobiť vážny úraz. Napríklad pri plávaní, lyžovaní či potápaní je prakticky nemožné použiť dioptrické okuliare. Kontaktné šošovky sú moderným riešením takmer všetkých nevýhod, ktoré sú spojené s nosením okuliarov. Tým, že je šošovka umiestnená priamo na oku, zaisťuje prirodzené a ostré videnie v celom zornom poli. Preto je napríklad akékoľvek športovanie či riadenie automobilu s kontaktnými šošovkami bezpečnejšie ako s okuliarami. Nositeľ kontaktných šošoviek pociťuje ich ďalšiu výhodu, keď ho nepohodlné okuliare neobťažujú svojou váhou na nose. Kontaktné šošovky sú veľmi praktické aj zime, pretože sa nezahmlievajú a človek stále vidí čisto a jasne. Na druhej strane v obdobiach, kedy je potrebné si chrániť oči pred nebezpečným slnečným UV žiarením, si môžeme vybrať slnečné okuliare, aké sa nám páčia. Záujemca o kontaktné šošovky si môže vybrať z mnoho druhov šošoviek. Od jednorazových po také, ktoré môže mať v oku nepretržite celý mesiac. Stačí poradiť sa s odborníkom, ktorý vám odmeria nielen dioptriu, ale aj zakrivenie šošovky. To zaručí, že budete ostro vidieť a šošovka bude presne kopírovať zakrivenie vašej rohovky, čiže vás nebude v oku tlačiť. Používanie šošoviek sa možno bude zdať na prvý pohľad nepohodlné, ale po pár dňoch nadobudne každý používateľ rutinu v nasadzovaní a vyberaní šošoviek a celý proces mu bude trvať doslova pár sekúnd.

Základy biochémie

- v živých sústavách nájdeme tie isté prvky ako v neživých
- chemické deje prebiehajúce v organizmoch, môžu prebiehať aj mimo nich, ale musia byť zachované chemické zákony
- rozdiel medzi živou a neživou prírodou je v organizovanosti hmoty v priestore a čase
- v živých organizmoch prebieha množstvo chemických dejov a fyzikálnych premien, napr. Látkový metabolizmus – t.j. premena látok v organizme
- týmto sa zaoberá biochémia a preto ju radíme ako hraničnú disciplínu medzi biológiou a chémiou
- biochémia študuje deje prebiehajúce v organizme a na základe toho objasňuje stav hmoty



Chemické znaky živých sústav
- živé sústavy sa odlišujú svojimi vlastnosťami, napr. fotosyntéza prebieha len u autotrofných organizmoch
- existujú však všeobecné znaky pre všetky organizmy :

1. Jednotný chemický základ

Tvoria ho najmä prírodné chemické látky – sacharidy, lipidy, bielkoviny, nukleové kyseliny, voda a pod. . Každá z týchto látok má v organizme svoje špecifické poslanie

2. Metabolizmus látok

Uvoľňuje sa pri ňom energia a nastáva biosyntéza bielkovín, nukleových kyselín a iných zlúčenín. 3. Výmena látok a energie s okolitým prostredím

Živý organizmus prijíma, transformuje a využíva energiu z okolitého prostredia, zo slnečného žiarenia. Túto energiu organizmus potrebuje na biosyntézu látok, ale aj na rast, pohyb a pod. a zvyšok sa uvoľňuje do prostredia v podobe tepla. Organizmy uskladňujú energiu do makroergických zlúčenín ATP. Živý organizmus je veľmi zložitým otvoreným systémom – medzi organizmom a prostredím sa udržuje dynamická rovnováha.

4. Enzýmový charakter chemických dejov

Chemické deje prebiehajúce v organizmoch môžu prebiehať aj v laboratórnych podmienkach, ale musia byť špecifické podmienky – nízka teplota 37°C, konštantný tlak, žiadne objemové zmeny. Rýchlosť chemických dejov závisí od enzýmov, ktoré fungujú ako biokatalizátory. Reakcie v organizmoch sú navzájom prepojené, t.j. produkt jednej je východisková látka druhej. Látky, ktoré vstupujú do chemických reakcií nazývame substráty.



Chemické zloženie živých sústav
- rastliny a živočíchy sa skladajú z tých istých prvkov, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre
- živé organizmy si z prostredia vyberajú potrebné prvky v takom množstve, aké potrebujú
- biogénne prvky = prvky, vyskytujúce sa v biosfére, ktoré sú potrebné pre život. Rozdeľujeme ich na :

1.

Makroprvky – sú základné biogénne prvky (98% hmotnosti organizmu)

2. Mikroprvky – vyskytujú sa v organizme len v stopových množstvách (0,005 % organizmu). Viažu sa zvyčajne v bielkovinách.

- biogénne prvky sa vyskytujú v organizmoch iba v zlúčeninách – anorganických (voda, CO2, …), alebo bioorganických



Voda, oxid uhličitý a amoniak ako základné biogénne zlúčeniny

- autotrofné organizmy sú schopné z týchto látok syntetizovať zložité štruktúry sacharidov, aminokyselín, heterocyklov a pod. . Tie potom využívajú jako stavebné jednotky makromolekúl, alebo ako zdroj energie
- v kolobehu chemických premien sa voda, amoniak a CO2 vracajú naspäť do pôvodnej anorganickej formy a to spaľovaním, kvasením, hnitím a pod. VODA
- najviac zastúpená zložka všetkých organizmov – 60 – 90 % hmotnosti organizmu
- najväčšiu časť vody získavajú organizmy z vonkajšieho prostredia – 90%, zvyšná časť - 10 % sa tvorí v samotnom organizme pri rôznych reakciách
- príjem a výdaj vody musí byť v rovnováhe
- voda sa priamo zúčastňuje na niektorých biochemických reakciách (hydrolýza, adičné reakcie) alebo vzniká ako vedľajší produkt
- veľký význam má biosyntéza vody z atómov vodíka (dehydrogenácia) a z kyslíka (dýchanie).

Týmto získava organizmus najviac energie, ktorá sa ukladá v ATP alebo sa premieňa na teplo
- voda je významný činiteľ tepelnej regulácie, dobrý vodič tepla, čo má význam pri termoregulácií

CO2

- je spolu s vodou východiskovou látkou pri fotosyntéze sacharidov
- je živinou pre autotrofné organozmy
- je konečným produktom biologickej oxidácie organických zlúčenín

AMONIAK

- východisková látka fotosyntézy – konečný produkt látkových premien dusíkatých organických zlúčenín
- má významné postavenie v procese premeny vzdušného dusíka na organickú formu
- autotrofné organizmy ho využívajú na syntézu aminokyselín, bielkovín a nukleových kyselín



Fyzikálno-chemické deje v živých sústavách
- biochemické deje sú spojené s fyzikálnymi procesmi, predovšetkým s dyfúziou a osmózou, ktoré zabespečujú ustavičný pohyb a výmenu látok vo vnútri organizmu, ale aj medzi vonkajším a vnútorným prostredím a ktoré zabespečujú rozdelenie látok v štruktúre živých sústav

DIFÚZIA

- prirodzený dej na vyrovnanie koncentrácie látok v sústave
- samovoľný prechod častíc z miest z vyššou koncentráciou na miesta z nižšou koncentráciou
- hnacia sila pre pohyb iónov a molekúl v plynnom a kvapalnom prostredí



OSMÓZA

- samovoľný prechod molekúl rozpúšťadla cez polopriepustnú membránu
- jej kvantitatívnou mierou je osmotický tlak, ktorý je priamo úmerný koncentrácií a teplote. Vyjadrujeme ho aj ako výšku stĺpca vytlačenej kvapaliny alebo tlakom, ktorým musíme pôsobiť na povrch roztoku aby sa zabránilo zväčšovaniu jeho objemu, t.j. osmóze



KOLOIDNÝ A HETEROGÉNNY CHARAKTER ŽIVÝCH SÚSTAV



- rastlinná a živočíšna bunka = zložitý koloidný a heterogénny systém
- koloidný systém = prostredie, v ktorom rozptýlené častice majú veľkosť 1 až 100 mm. Sú to častice bielkovín, polysacharidov, nukleových kyselín a pod. - koloidný roztok môže vzniknúť aj zgrupovaním viacerých molekúl pri rozpúšťaní do tzv. mycel, ktoré majú nepolárnu a polárnu časť (sú to napr. mydlá, steroidy apod.). Na ich princípe je vybudovaná aj štruktúra biologických membrán, ktoré oddeľujú bunku od okolitého prostredia
- koloidné roztoky sa odlišujú od pravých charakteristickými vlastnosťami (majú zákal, na povrchu elektrický náboj)
- náboj u koloidných roztokov vzniká :



1. ionizáciou polárnych skupín (COOH, SO3 COO -, SO3 - )

2. protonizáciou zásaditých skupín (NH2 NH2+ )

3. adsorpciou katiónov alebo aniónov z prostredia na povrchu koloidných častíc, napr. iónov Na+, K+, Cl-.

Austrália a Oceánia

Australia a ocenia tvorí najmenší svetadiel, ktorý sa skladáb z pevninovej Austrálie a z ostovnej Oceanie, tvorenej mnžstvom suostroví a ostrovov rozložených v Tichom oceane.Okrem niektorých ostrovných skupín presahujucich na sever od rovnika leží tento svetadiel prevažne na južnej pologuli.

Geologická stavba Australie je pomerne jednoduchá, zložité nie sú ani horopisné pomery. Reliéf pebninovej Autralia reprezentujú tri zakladné horopisné jednotky. Najväčšiu časť, takmer polovicu územia, zaberá geologicky najstaršia Zapadoaustrálska plošina.Charakterizujú ju rozsiahle ploché tabule s priemernou nadmorskou vyškou 300 m.Vyvýšené časti su na západe, a najmä v strednej časti kontinentu (napr. Musgravové vrchy). Na výhod od tejto plošiny sa reliéf znižuje do Stredoaustrálskej panvy, plochej nížinatej krajiny s nadmorskou vyškou do 100 m. Spoločným znakom oboch týchto jednotiek je aridita podnebia, určujúca polopúštny charakter krajiny, ktorá je z veľkej časti sučasne bezodtoková. Najvychodnejšiu čast pevniny zaberá Veľké predelové pohorie, nazývane tiež Austrálske Kordillery.Dosahuje nadmorskej výšky priemerne 900 až 1000 m.Vo svojej južnej časti vrcholí Astrálskymi Alpami.

Ostrovy patriace k Oceánií sú trojakého typu: najväčšie z nich nazývané kontinentálne (napr.Nový Zeland) majú stavbu podobnú blízkemu kontinentu.Na ich stavbe sa podieľa dávna aj sučasna sopečna činnosť. Druhú skupinu tvoria pomerne menšie , ale vysoké sopečné ostrovy ( Havajské ostrovy). Tretiu časť ostrovov tvoria koralové utesy (Marshallove ostrovy).

Podnebie Austálie a Nového Zélandu prechádza od tropického na severe cez subtropické až po mierne pásmo na juhu. Tomu zodpovedá aj rozloženie vegetačných pásiem. Takmer celá ostovná oceánia patrí do tropickej podnebnej oblasti s priemernou teplotou vyššou ako 25°C a vysokými atmosférickými zrážkami. Tomu zodpovedá aj bohatá tropická vegetácia.Živočistvo pevninovej Austálie a kontinentálnych ostrovov má mnoho špecifických znakov, spôsobených dlhodobou geografickou odlúčenosťou od ostatných kontinentov a samostatným vývojom živočišných druhov.Typický je výskyt endemitov, ale aj nedostatok šeliem.

Prirodné prostredie: vytlačanie pralesov, ťažba nerast.

surovýn, vybuchy jadrových zbraní

ZAKLDNE REGIONY(politicko-administrativne clenenie A.a O.)možno rozčleniť podľa hospodárskej úrovne jednotlivých štátov.(ekonomicky vyspelé a hospodársky slabšie samostatné štáty.)

AUSTRALIA.Federacia skladajúca sa zo šiestich štatov a troch teritórií zaberá celú pevninovú čast svetadiela a niektoré ostrovy.90% obyvaťeľov tvoria prisťahovalci belošskeho pôvodu, z toho viac ako 90% britskeho pôvodu. Pôvodní Australčania žiju rozptýlení, čiastočne už zmiešaní s prisťahovalcami. Príliv obyvateľov z iných svetadielov doteraz pokračuje. Charakteristickou črtou je sustredenie veľkej časti obyvateľov do malého počtu veľkých miest, kým prevažná čast územia je zaľudnená veľmi riedko.

Australia je vyspelý priemyselno-poľnohospodársky štát s vysokou životnou úrovnou.Hospodárstvo je orientované prevažne na poľnohospodarstvo, najmä na chov oviec - V počte kusov i v produkcii je na prvom mieste na svete.Významný je aj chiv dobytka.Austrália vyváža aj obilie, najmä pšenicu. Pre ausralské poľnohospodarstvo sú charakterisické veľké farmy.V sučastnej dobe poľnohospodárstvo predstihol svojim významom priemysel, využivajuci vaľke nerastné bohatstvo.( tažba : bauxit, uhlie, železná ruda, iné rudy). Zo spracovatelského priemyslu sú rozvinuté všetky odvetia, z ktorých vyniká moderné hutnictvo a strojarstvo, špecializované na výrobu dopravných prostriedkov i poľnohospodárskych mechanizmov.

Hlavnými strediskami sú veľkomesta Sydney a Melbourne.Hlavné mesto Canaberra je administratívnym strediskom.

NOVÝ ZÉLAND je tiež prevažne obývaný belošským obyvateľstvom britského pôvodu.Pôvodní Maurovia tvoria nevýznamnú menšinu.Tento ostrovný štat patrí k najvyspelejším krajinám sveta s vysokou životnou úrovňou.Pokročilé vysoko mechanizované poľnohospodarstvo, zamerané najmä na živočišnu výrobu, je tradičným zakladom hospodarstva. Priemysel však dnes už predstihol poľnohospodarstvo.Sústreduje sa na spracovanie miestných surovín ( potravinársky, textilný, ťažobný, drevospracujúci atd.). V mestách žije viac ako 80% obyvateľov. Hlavné mesto je Wellington je administatívnym a dopravným strediskom. Hlavné priemyselné a obchodné centrum je Auckland.

PAPUA-NOVÁ GUINEA je príkladom území, ktoré získali v nedavnom čase nezávislosť (1975) Je členom Commonwealthu, vnútornú i zahraničnú politiku však riadi miestná vlada a parlament. Mestskeho obyvateľstva je niečo nad 10%.Väčšina obyvateľov žije v hornatom a pralesmi porastenom vnútrozemí, prvažne primitívnym spôsobom života.

Zaklado hospodárstva je poľnohospodárstvo, väčšinou veľmi jednoduché.Významným vývozným tovarom je medena ruda, ťažená na ostrove Bougainville.Úzke hospodárske vzťahy s Australiou su pre túto krajinu nevyhnutnosťou.

(Republika Nauru sa vdaka bohatsvu fosfátou zaraduje ku krajinám s najvyšším priemerným zárobkom na obyvateľa.)

OBYVATEĽSTVO Austrálie, Nového Zélandu, Havajských a iných menšich ostrovov má dnes prevahu prisťahovalcov europského, pripadne amerického pôvodu,takže pôvodní obyvatelia tvoria v tychto oblastiach slabú menšinu.Naopak, Nová Guinea a viaceré súostrovia Oceánie majú prevahu pôvodného obyvateľstva.Tvoria ho Papuanci, Melánezania, Polynézania a Mikronézania, ktorí patria k austro-ázijskej a malajsko-polynézskej skupine ľudstva.V niektorých územiach tvoria významnú zložku obyvateľstva prisťahovalci z Azie, najmä z Číny a z Indie.

Čo sa stalo v deň mojich narodenín (11.12.1984)

Narodila som sa 11.12.1984 a v dejinách sa k tomuto dňu viaže viacero udalostí:

- v roku 1803 sa narodil Hector Berlioz (francúzsky romantický skladateľ);
- v roku 1843 sa narodil Robert Koch (nemecký lekár, zakladateľ modernej biológie, nosi-teľ Nobelovej ceny);
- v roku 1877 zomrel Július A. Demiány (spoluzakladateľ hasičského zboru v Kežmarku, prvej uhorskej mechanickej továrne na pradenie ľanu a konope, Kežmarskej banky);
- v roku 1910 sa v Banskej Bystrici-Senici narodil režisér scénarista Paľo Bielik, povestný filmový Jánošík, vytvoril množstvo postáv, sám režíroval mnohé slovenské filmy a patril aj k zakladateľom našej dokumentaristiky;
- v roku 1918 bola v Košiciach vyhlásená Slovenská ľudová republika;
- v roku 1941 Nemecká ríša vyhlásila vojnu Spojeným štátom americkým;
- v roku 1946 vznikol UNICEF. Z týchto uvedených udalostí ma najviac zaujal vznik UNICEF-u.
Anglický názov tejto organizácie je United Nations Children's Fund. UNICEF bol pôvodne vytvorený ako medzinárodný orgán na pomoc deťom postihnutým 2. svetovou vojnou. Ná-sledne sa orientoval na poskytovanie akútnej pomoci najmä deťom najzaostalejších krajín. Československo patrilo medzi zakladajúcich členov. Pôvodne bol Mimoriadny medzinárodný fond na pomoc deťom zriadený na 3 roky. V roku 1953 sa jeho názov zmenil a stal sa stálou agenciou OSN.
UNICEF je organizáciou s poloautonómnym štatútom, ktorá je podriadená Hospodár-skej a sociálnej rade OSN. Objem vlastných právomocí, vrátane finančnej samostatnosti je však rozsiahly. Na čele UNICEF stojí výkonný riaditeľ menovaný generálnym tajomníkom OSN. UNICEF riadi 41 členná Výkonná rada, ktorá zasadá každoročne v apríli v New Yorku, kde je i sídlo UNICEF. Výkonná rada, pozostáva z predstaviteľov nominovaných jednotlivý-mi vládami členských krajín OSN.
20. 11. 1959 prijalo Valné zhromaždenie OSN Deklaráciu práv dieťaťa (Declaration of the Rights of the Child), ktorá začína "ľudstvo je povinné poskytnúť dieťaťu to najlepšie, čo mu môže poskytnúť, Všetky deti bez akejkoľvek výnimky majú nárok na tieto práva bez roz-dielu alebo diskriminácie". Vo všeobecnosti by sa aktivity UNICEF-u mohli charakterizovať ako pomoc rozvojovým krajinám uhradiť niektoré z okamžitých potrieb mládeže. Mimoriadna pozornosť sa venuje deťom a mládeži v tých krajinách, ktoré sú obeťou agresora. Na 44. Val-nom zhromaždení OSN 20. 11.

1989 sa rozhodlo vypracovať Dohovor o právach dieťaťa (Convention on the Rights of the Child), pripravený na podpis bol k januáru 1990 podpísalo ju 61 štátov. Za ČSFR bol Dohovor podpísaný v New Yorku 30.9.1990. Federálne zhromaž-denie ČSFR s ním vyslovilo súhlas. Po zániku ČSFR prešla pôsobnosť pri uplatňovaní Doho-voru o právach dieťaťa dňom 1. 1. 1993 na Slovenskú republiku.
80. roky zaznamenali v činnosti UNICEF zameranie na komplexnú starostlivosť o deti rozvojových krajín. Bol vyhlásený nosný strategický program "Prežitie a rozvoj dieťaťa". Ďalej boli vyhlásené doplňujúce komplexné programy "Stratégia pre deti v 90 rokoch", ktorý sa zameriava na zdravie matky a ochranu materstva, viac si všíma kontrolu detskej úmrtnosti. Ďalší program je "Deti a ekológia", ktorý sa zaoberá problematikou tzv. "ekologicky únosné-ho rozvoja" a jeho vzťahu k detskej populácii. 30. 9. 1990 sa konal Svetový Summit detí, kde 159 štátov potvrdilo 10 bodový program, ktorý ukladá všetkým vládam postarať sa do r. 2000 o dôstojné podmienky pre deti všetkých kontinentov.
UNICEF financuje svoju činnosť výhradne z dobrovoľných príspevkov vlád členských krajín (prevažujúca časť finančných zdrojov), z príspevkov nevládnych organizácií a ďalších nezávislých subjektov. Nezanedbateľným príjmom sú výťažky z predaja tovaru darčekového charakteru so znakom UNICEF (napr. pohľadníc, kalendárov, hračiek, plastikových tašiek a pod.), ktorý UNICEF organizuje prostredníctvom 37 národných výborov pre spoluprácu s UNICEF vo vyspelých krajinách.
UNICEF úzko spolupracuje s vládnymi (WHO, FAO, UNESCO, ILO) i nevládnymi organizáciami (Červený kríž). K realizácii svojich rozvojových programov disponuje sieťou vlastných zastúpení vo väčšine rozvojových krajín, kde sa konkrétne akcie konajú. UNICEF sa snaží o celkové zabezpečenie jednotlivých projektov v úzkej spolupráci odborníkov UNICEF s miestnymi špecialistami.
Slovenská republika sa po svojom vzniku rozhodla pokračovať v aktivitách tejto orga-nizácie. Členstvo vo Výkonnej rade UNICEF si ponechala ČR. Slovensko sa v budúcnosti bude oň uchádzať.Vytvorený Slovenský výbor pre UNICEF začal od svojho vzniku spolupracovať s regionálnym úradom UNICEF pre Európu, pričom túto spoluprácu možno považovať za dobrú. V roku 2000 bol vytvorený Slovenský výbor pre práva dieťaťa.

Vodstvo súše

Vodstvo súše tvorí voda, ktorá prichádza na súš vo forme zrážok a je obsiahnutá v povrchových tokoch, jazerách, umelých nádržiach, močiaroch, ľadovcoch, snehu a pod zemským povrchom.
Najdôležitejšie sú rieky. Zaisťujú odtok vody zo súše do oceánov a tvoria základnú súčasť obehu vody na Zemi(79% súše odtokové oblasti, 21% súše pripadá na bezodtokové oblasti)
Základné pojmy hydrografie riek: riečna sieť, prameň, hlavný tok a jeho prítoky, ústie, dĺžka, spád a sklon rieky, hustota( pomer celkovej dĺžky tokov v povodí a plochy povodia) a tvary riečnej siete(stromovitý, vejárovitý, perovitý, asymetrický), povodie(územie, z ktorého hlavný tok s prítokmi odvádza povrchovú i podzemnú vodu), rozvodie(hranica medzi povodiami), úmorie( územie, z ktorého tok odvádza vodu do príslušného mora).
Hydrologické prvky riek:
Vodný stav (výška vodnej hladiny toku nad nulou merného zariadenia - vodomernej laty), prietok (množstvo vody, ktoré pretečie určitým profilom rieky za sekundu, udáva sa v m3.s-1), špecifický odtok (množstvo vody, ktoré odtečie z km2 povodia za sekundu), koeficient odtoku (vzťah medzí odtokom a zrážkami v povodí za dlhšie časové
obdobie). Režim odtoku riek vyjadruje časové a priestorové zmeny zásob vody v povodí. Zmeny sa prejavujú kolísaním vodných stavov v korytách riek, rozdielmi v prietokoch, v množstve splavenín, v teplote a v chemickom zložení vody. Na režim odtoku vplýva podnebie, geologické podložie, reliéf, pôda a vegetácia. Režim odtoku patrí k najvýznamnejším kritériám pri klasifikácii riek na rôzne typy. Rieky sa delia podľa režimu odtoku alebo zdroja zásobovania (dážď, sneh, ľadovec, podzemná voda), podľa povodia, dĺžky, prietoku a pod. V jednotlivých podnebných pásmach majú vodné toky rozdielny vodný režim;
1. rovníkový režim odtoku - vyrovnaný stav s dvoma málo výraznými maximami - Kongo, Amazon;
2. monzúnový režim odtoku - vysoký prietok je v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov - Mekong;
3. snehovo-dažďový režim sibírskych a kanadských riek - hlavným zdrojom vody je topiaci sa sneh - Ob;
4. dažďovo-oceánsky režim západoeurópskych riek - najväčšie stavy sú koncom zimy - Temža;
5. vysokohorský snehovo-dažďový režim - maximálny prietok má v apríli a v máji, minimum v zime - Dunaj;
6. snehový režim nížinných riek východnej Európy - odtok stúpa od apríla do mája pri topení snehu, potom prudko klesá, v lete veľa vody stráca výparom a spotrebou vegetácie - Volga;
7.

ľadovcový režim - maximum odtoku je v letných mesiacoch pri topení sa snehu – Rhône.

Na riekach Slovenska sa výrazne prejavuje výšková zonálnosť, rozlišujeme tri základné typy riek:
1. vysokohorský typ - najvyššie mesačné prietoky sú v máji až júli, najnižšie v januári alebo vo februári - Belá v Tatrách;
2. stredohorský typ - najvyššie prietoky v apríli, najnižšie v zime - Hron;
3. vrchovinno-nížinný typ - najvyššie prietoky v marci, najnižšie v septembri - Nitra.
Jazerá sú prirodzené vodné nádrže, ktoré sa vyskytujú v zníženinách zemského povrchu. Panvy, v ktorých zatopením vznikli jazerá, môžu byť rôzneho pôvodu: tektonické (vznikli poklesom zemskej kôry pozdĺž zlomov - Bajkalské jazero, Tanganika, Mŕtve more), ľadovcové (tatranské plesá, Ladožské jazero), vulkanické (v kráteroch vyhasnutých sopiek alebo prehradením doliny stuhnutou lávou - Ukerevve, Titicaca), zmiešané.
Jazerá sú veľkou zásobárňou povrchovej vody, prevažná časť sladkovodných jazier je sústredená v troch oblastiach: v Severnej Amerike 25 % celosvetových zásob, Veľké kanadské jazerá, východoafrické jazerá 22 %, najhlbšie jazero Bajkal 18 %. V suchých tropických a subtropických oblastiach, kde prevláda vyparovanie nad zrážkami, sa nachádzajú slané jazerá. V priebehu roka menia svoju rozlohu, vplyvom vyparovania strácajú množstvo vody a niekedy sa pokrývajú soľnou kôrou. Najväčšie je Kaspické jazero, najslanšie Mŕtve more (245 % o.).
Umelé vodné nádrže obsahujú päťkrát viac vody ako korytá všetkých svetových riek. Sú ochranou pred povodňami, majú význam pri zásobovaní vodou, pri výrobe elektrickej energie, v doprave, pri zavlažovaní, v chove rýb, využívajú sa na turistiku a rekreáciu. Najrozsiahlejšia je na rieke Volte v Afrike (8 500 km), Kujbyševská na Volge, Bratská na Angare, Násirova na Níle; naj objemnejšia Owen Falls na Viktóriinom Níle, Bratská na Angare, Kariba na Zambezi.
Prevažná časť sladkej vody na pevninách je sústredená v ľadovcoch (asi 1,7 % zo zásob hydrosféry). Súčasná plocha ľadovcov na Zemi je viac ako 16,2 mil. km2. Najväčšie sú pevninské ľadovce (Antarktída a Grónsko). Ľadovce vznikajú premenou zo snehu, majú zrnitú štruktúru a sú pohyblivé. Vznikajú nad úrovňou snehovej čiary, kde prevláda hromadenie snehu nad topením, menšie horské ľadovce sa vyskytujú nad snežnou čiarou vo vysokých pohoriach. Nadmorská výška snehovej čiary klesá od trópov k pólom (Kilimandžáro - 5 200 m, v Alpách od 2 500 m, na Zemi Františka Jozefa - 50 m nad morom).

Podpovrchová voda
Voda, ktorá sa vyskytuje pod zemským povrchom vo všetkých formách a skupenstvách je podpovrchová voda.

Rozdeľuje sa na pôdnu vodu (nachádza sa v pôde a nevytvára súvislú hladinu) a podzemnú vodu, ktorá vypína póry, pukliny a dutiny. Podzemné vody vznikajú infiltráciou — vsakovaním povrchových vôd (zrážky, vodné toky, nádrže...) cez priepustné horniny. Hromadením a zadržaním podzemnej vody nad nepriepustným podložím sa vytvára akumulačná oblasť podzemnej vody. Hladina podzemnej vody je úroveň, po ktorú sú póry a pukliny vyplnené súvislé vodou. Tá môže byť odvodňovaná vo výverovej oblasti formou prameňov alebo podpovrchovým odtokom do vodných tokov.
Podzemné vody, ktoré obsahujú určité množstvo rozpustených minerálnych látok a plynov, sú minerálne vody. Ich výskyt, fyzikálne a chemické vlastnosti súvisia s geologickou stavbou a tektonikou územia.
Podzemné vody sú významný zdroj zásobovania pitnou vodou. Minerálne a termálne vody sa využívajú na liečebné i rekreačné účely, ako stolové vody, ako zdroj surovín.

Minerály

Minerál, čiže nerast je rovnorodá látka, ktorú možno vyjadriť chemickým vzorcom a ktorá vznikla prirodzenými pochodmi v zemskej kôre, nezávisle od činnosti človeka. Väčšina minerálov je anorganického pôvodu, no vyskytujú sa i organické minerály (jantár). V prírode sa vyskytuje asi 3000 rozličných minerálov, ale len 100 – 150 z nich má veľký praktický význam. Tvoria ložiská nerastných surovín. Niektoré sa vyskytujú v podobe rýdzich prvkov (Cu, Au, C, S), niektoré vytvárajú jednoduché chemické zlúčeniny – sulfidy, oxidy (kremeň, hematit, galenit). Veľký počet minerálov má komplikované chemické zloženie. Okrem rýdzej ortute sa všetky minerály vyskytujú v tuhom skupenstve. Majú svoj tvar, štruktúru, fyzikálne a chemické vlastnosti, čiže sa vyznačujú určitými znakmi. Ich štúdiom sa zaoberá mineralógia. Hornina je zmes nerastov. Môže však byť tvorená aj jedným jediným minerálom (vápenec).
Štúdiom hornín sa zaoberá petrológia. 99 % všetkých hornín je zložených z viacerých minerálov (žula). Tieto minerály označujeme ako horninotvorné.(kremeň,živec).
Žula je hornina, ktorá sa skladá z minerálov kremeňa, živca (plagioklas a ortoklas) a sľudy (biotit).



Základne znaky minerálov sú:

· Tvar

· Farba – najtypickejšia vlastnosť

· Priezračnosť

· Lesk

· Vryp

· Štiepateľnosť

· Tvrdosť

· Hustota

· Pružnosť






1. Tvar je odrazom ich kryštalickej štruktúry. Minerály sa vyskytujú v týchto tvaroch:

a) kryštály alebo úlomky – tuhé telesá, ktorých najmenšie stavebné častice sú pravidelne a zákonite usporiadané. Podľa prvkov súmernosti ich môžeme zaradiť do 7 kryštalických sústav ( kocková, jednoklonná, trojklonná, kosoštvorcová, šesťuholníková , štvorcová, trojuholníková )

b) kryštalické zhluky – agregáty

c) beztvaré



3. Priezračnosť – ako prepúšťajú svetlo

a) priezračné – vidíme cez ne písmo (topás)

b) polopriezračné (smaragd)

c) nepriezračné (pyrit)



4. Lesk – závisí od množstva odrazeného svetla od povrchu nerastu.

a) Sklený (kremeň)

b) Diamantový (diamant)

c) Polokovový (rumelka)

d) Kovový (pyrit)

e) Mastný (síra)

f) Voskový (opál)

g) Perleťový (sadrovec)

7. Tvrdosť – odpor, ktorý kladie nerast vnikaním iného telesa bez toho, aby sa zlomil.

Na vyjadrenie sa používa Mohsova stupnica tvrdosti:

Stupeň
Minerál
Poznámka

1
mastenec
môžeme rýpať nechtom

2
halit

3
kalcit
môžeme rýpať nožom

4
fluorit

5
apatit

6
ortoklas
rýpe do skla

7
kremeň

8
topás

9
korund

10
diamant.

Cukrovka (Diabetes Mellitus)

Úvod

Cukrovka je populačná choroba.Ohrozuje nesmierne množstvo obyvateľov na celom Svete.Má veľa komplikácii ,ktoré pacientom veľmi znepríjemňujú život.Tému cukrovka som si na seminárnu prácu zvolila kvôli jednému hlavnému dôvodu.Touto zákernou chorobou totiž trpí aj moja mama.A tak ako každá choroba,tak i cukrovka pacientovi zmení život Päť rokov bojuje s touto chorobou.Choroba je spojená s neustálym pocitom hladu,smädu,rannými bolesťami hlavy .Vplyvom liekom sa vyskytuje častá ospalosť,večná únava.Lieky je nevyhnutné prijímať pravidelne,aby sa predišlo týmto neprijemným účinkom.Ospalosť a únava spôsobuje z toho vyplývajúcu nervozitu.Spracovaním tejto témy som chcela dosiahnuť to,aby som túto chorobu lepšie spoznala a priučila sa novým poznatkom o nej.Tým pádom som aj sčasti pochopila vplyv tejto choroby na celý organizmus pacienta.Hlavne som sa dozvedela nové veci,ktoré možno môžu mojej mame v budúcnosti v niečom pomôcť.Pretože každá choroba človeka mení,spočiatku sa jej človbek zľakne no to chorobe nepomáha,treba sa jej vyrovnať a po čase sa s ňou naučiť žiť.














Diabetes Mellitus –Cukrovka /ľudovo/ /z grec.“diabetes“-pretekať a z lat. „mellitus-sladký ako med/

Správny slovenský názov pre cukrovku –Úplavica cukrová

Znamená to,že sa močom vylučuje cukor.Je to prvotné chronické metabolické ochorenie spojené s poruchou metabolizmu cukrov.Organizmus nie je schopný udržať hladinu krvného cukru v normálnom rozmädzí.Na reguláciu hladiny cukru v krvi je nevyhnutná prítomnosť hormónu inzulínu.V mladosti je daná geneticky,v starobe je však odmenou za pôžitkárstvo a spôsobuje nejeden problém a poznačuje celý rad orgánov.



 1,Historia choroby:
 Prvá literárna pamiatka o chorobe pochádza z polovice 2tisícročia p.n.l
 Diabetes Mellitus sa vyskytoval už v Egypte,tieto poznatky sa dajú vyvodiť zo starých papyrusov.

 Indickí lekári v 5 stor.n.l poznali celkom dobre túto chorobu a nazývali ju „madhumeha“t.j.

medový moč,pretože je spojená s vylučovaním moču sladkého ako med.Už vtedy poznali príznaky ako smäd,svalová slabosť,nepríjemný zápach a tiež pozorovali,že sa často vyskytuje u tučných ľudí.

 Čínski a japonskí lekári z prvého storočia pozorovali a poznali chorobu spojenú s vylučovaním moču sladkého ako med,ktorí priťahoval aj mravcov.


 Názov Diabetes prvýkrát použil lekár Aretaeus v 1storočí,pochádza už zo spomínaného gréckeho slova a Arateaus ním označil chorobu alebo stav chudnutia,veľkého smädu a veľkej potreby močenia.

 V novoveku si dokonca mysleli,že látkou v moči je soľ,až v druhej polovici 18storočia lekár Dobson v Anglicku dokázal chemický cukor diabetického moču.

 Thomas Willis-osobný lekár KarolaΠ radil ochutnať moč,a ak bude sladký Kao med,tak človek postupne schudne,ochabne a nakoniec umrie.

 V roku 1775 Mathew Dobson objavil cukor nielen v moči,ale i v krvi.Tento poznatok znamenal,že cukrovka nie je len ochorením obličiek,ale je i ochorením metabolizmu.

 Richard Bright /lekár kráľovnej Viktórie si všimol,že pankreas pacientov,ktorí zomreli na diabetes,často obsahoval kamienky,ktoré dokazovali,že tento orgán bol cukrovkou poškodení a súvisí s týmto ochorením.

 Prvou prácou ,ktorá upozornila na vzťah pankreasu k diabetu,bola publikácia švajčiarskeho anatóma Bruznera

 Od druhej polovice 19 storočia bolo známe,že cukrovka sa spája so štítnou žľazou-pankreasom.

 Eugen Opie z nemocnice Johna Hopkinsa vBaltimore poukázal na skutočnosľ,že pri Diabete sú Langerhansové ostrovčeky čiastočne,alebo úplne degenerované.

 Vzhľadom na Baylissové a Starlingové práce si vedci uvedomili,že Diabet musí byť ochorením spôsobeným zlyhaním hormónov.

 Tento hormón nazval Edward A.Schäfer inzulínom,od slova insula-z lat. ostrov


 V roku 1918 si istý japonský lekár pri pokusoch na zvieratách všimol,že liečivo quanidín znižuje krvný cukor


 Na začiatku 19.stor sa fyziológ Paul Langerhans opísal zhluky tkaniva v pankrease.




 V 20 rokoch 20storočia sa znažili nájsť liek na cukrovku kanadský lekár Frederic Grant Banting a jeho asistent Herbert Best.V roku 1921robili pokusy s pankreasom psa a v tom istom roku sa im takmer zázračne podarilo získať inzulín zo psieho pankreasu.


 Lekár Frederic Grant Banting –Objavenie Inzulínu:vykonával vo svojich dvadsiatich rokoch lekársku prax ortopéda v kanadskej provincii Ontário.V tých rokoch sa rada lekárov snažila nájsť liek na cukrovku,no Banting medzi nich vtedy nepatril.Jeho praxi sa nedarilo.Chcel sa dostať z mesta.Jeho jedinou ponukou boli týždenné prednášky o internom lekárstve.

Dostal sa k článku o cukrovke a Langerhansových ostrovčekoch ,v tom čase práve pripravoval svoju prácu o metabolizme.Vtedy ho napadlo,že by sa mohol pokúsiť izolovať inzulín a použiť jeho účinky na zníženie hladiny glukózy v krvi.V týchto rokoch sa vedcom podarilo izolovať hormóny adrenalín a tyroxín.Silné enzýmy podžalúdkovej žľazy totiž poškodzovali molekuly inzulínu.



 Banting bol presvedšený,že keby sa mu podarilo tieto enzýmy odstrániť,inzulín by sa nerozkladal.Cestu k cieľu videl v atrofii pankreasu ,ktorá enzýmy produkuje,ale tak aby sa nepoškodili Langerhansové ostrovčeky,v ktorých vzniká inzulín.Toto bolo možné dosiahnúť zaškrtením vývodov pankreatických lalokov,ktorými prúdi štava do dvanástnika.V roku 1921 predniesol svoju myšlienku na Torontskej univerzite a po veľkom úsilí presvedšil profesora fyziológie Johna Macleoda,aby mu pre výskum poskytol laboratórium a asistenta.







 Student Charles H.Best mu ponúkol pomoc zadarmo.Spolu teda robili pokusy na psoch,ktorých vývody zaškrtili.Museli čakať sedem týždňov ,pokiaľ sa pankreas zdegeneroval a zároveň sa podarilo nechať Langerhansové ostrovčeky nedotknuté.Potom pankreas vyoperovali a získali z nej výťažok,ktorý podali formou injekcie psom trpiacim cukrovkou.Behom jediného pokusu na zlatej kólii,registrovanej ako Dog 408 dokázali účinosť výtažku.Po injekcii príznaky choroby u psa zmizli.Svoje poznatky si chceli overiľ i na človeku,spravili tak dňa 11 januára 1922,keď podali inzulín 14 ročnému chlapcovi Leonardovi Thompsonovi v Torontskej nemocnici.Svoje poznatky vydali vo februári roku 1922 v časopise Journal of Laboratory and Clinical Medicine.O dva roky na to bol známy na celom svete a o rok dostal už spomínanú Nobelovu cenu za objavenie liečivých účinkov inzulínu./obr.č1/


 V roku 1923dostal Nobelovu cenu za objavenie liečivých účinkov inzulínu/inzulín od slova insula/z grec./-čo znamená ostrov/,v tomto roku sa objavili taktiež hormóny adrenalín a tyroxín.

 V roku 1923 dostal Frederic Grant Banting ešte ďalšiu Nobelovu cenu ,tentoraz za medicínu,ktorú si však musel rozdeliť

 Frederic Grant Banting umrel v roku 1941 na následky leteckej havárie.

 Britský biochemik Frederic Sanger zistil stopy aminokyselín v inzulíne,čo mu vynieslo v roku 1958 Nobelovu cenu.


 Od roku 1955 sa používajú na liečbu cukrovky tabletky,ktoré chemicky patria prevažne do skupiny sulfonylmočoviny,hladinu krvného cukru znižuje podobne ako inzulín,lenže iným mechanizmom .Pre ich slabší účinok sa nehodia na liečbu pokročilejších foriem cukrovky.Uplatňujúsa hlavne u ľudí ,ktorí ochoreli na túto chorobu v pokročilom veku.

 Od roku 1978 sa používa ľudský inzulín.

 V roku 1997 sa v Amerike rozhodlo o dôkladnejšom rozdelení cukrovky,čiže sa už nerozlišujú iba dva typy,ale päť typov.




 Slávni diabetici:

 Frederic Dürrenmatt /dramatik/

 Thomas Alva Edison /vedec, vynálezca žiarovky/

 Giacomo Puccin i/talianský hudobný skladateľ/

 Antonio Gava /bývalý talianský minister/

 Herbert George Wells /spisovateľ/

 Ernest Hemingway /spisovateľ/

 Luciano Pavarotti /tenorista/


 2,Príčiny choroby:

Ako som už spomínala je to porucha látkovej premeny,ktorá je spôsobená bunkami v podžalúdkovej žľaze,ktoré produkujú hormón inzulín a tým regulujú obsah cukru v krvi.Ak sa do potravy dostane príliš veľa uhľohydrátov /napr:múka ,cukor/bunky v pankrease sa okamžite postarajú o prísun inzulínu,takže hladina cukru sa normalizuje.Cukrovka je v značnej miere podmienená dedičnosťou a súvisí teda s absolútnym alebo relatívnym nedostatkom inzulínu


 3,Prejavy ochorenia:


 Zvýšená hladina glukózy v krvi
 Hyperglykémia
 Znížené zúžitkovanie glukózy
 Porucha sekrécie inzulínu
 Neschopnosť organizmu tento hormón zúžitkovať
 Veľký smäd/z dôvodu prítomnosi nadbytočného cukru,telo reaguje zvýšenou tvorbou moču,ktorý vysušuje organizmus a čoho dôsledkom je obrovský smäd
 Nutkanie na močenie
 Únava,malátnosť
 Ubytok hmotnosti
 Suchá pokožka sliznice ,svrbenie
 Nadmerná hmotnosť




 4,Pankreas-podžalúdková žľaza /obr.č.4,5/

 Je uložená priečne za žalúdkom,na zadnej strane nadbrušia a vyzerá ako položená fľaša alebo hrubý karfiolový list s tenkým vybiehajúcim špicom.Je po žalúdku druhou najväčšou žľazou v tele,s exokrinnou aj endokrinnou funkciou.






 Je dlhá asi 15 cm a stavbou pripomína slinné žľazy.Patrí medzi najdôležitejšie orgány ľudského organizmu,je nevyhnutná pre rozloženie potravy.Je to veľmi dobre prekrvený orgán,ktorý sa skladá z granúl približne milióna buniek.Bunky sa zhlukujú do akýchsi ostrovčekov a ich názov sa odvodzuje od ich objaviteľa Langerhansa a poznáme ich ako Langerhansové ostrovčeky.



 Dve hlavné úlohy pankreasu: jedna časť pankreasu sa stará o sekréciu tráviacej štavy do čreva, má za úlohu produkovať veľmi silné tráviace enzýmy potrebné k rozloženiu cukru,bielkovín,tuku ,čím zaobstaráva rozloženie potravy
 druhou úlohou je kontrolovanie množstva cukru v krvi,produkovanie hormónov inzulínu a glukagónu,toto je časť pankreasu s Langerhansovými ostrovčekmi.Langerhansové ostrovčeky sú endokrinné bunky.

 Štava z pankreasu /succus pancreaticus/ je najdôležitejšou tráviacou štavou,nachádza sa v exokrinnej časťi pankreasu.Jej tvorbu podmieňuje produkcia sekretínu/tkaninový hormón/.Obsahuje soli-hydrogénuhličitany,ktoré neutralizujú kyslú tráveninu /chymus/ a enzými štiepiace všetky živiny.Každý deň pankreas vytvára asi 1200 až 1500čírej,bezfarebnej tekutiny,ktorej vývod ústi do dvanástnika.Pankreas začne tvoriť štavy ,akonáhle sa dostane potrava do úst,chuťové poháriky vyšlú signály do mozgu a ten informuje pankreas pomocou blúdivého nervu.Štava pankreasu obsahuje päť hlavných enzýmov.




 Transplantácia pankreasu:
Transplantácia tochto celého orgánu je veľmi komplikovaná a preto sa vykonáva len veľmi zriedka.


 Umelý pankreas:
Tým diabetológov a biotechnológov v rakúskom Grazi sa zaoberal otázkou umelého pankreasu.Vyvinuli teda umelý pankreas,ktorý vie vyhodnocovať množstvo inzulínu potrebného pre teľo pacienta , v danom okamihu transportu cukru do buniek.Jedinečnosť tochto stroja je v tekutinách jeho minibuniek.


 Do tukového tkaniva pacienta sa dvojcestným káterom privádza roztok,ktorého obsah solí je nižší ako v bunkách.Pri jeho spätnom nasatí senzory zabudované v meracom prístroji stanovia aktuálnu koncentráciu cukru.Ak jeho hladina stúpne nad kritickú hodnotu,počitačový čip vyšle signál do inzulínovej pumpy,pripojenej on line a tá uvolní ďalšiu potrebnú dávku inzulínu.





 Nový objav vyvolal burlivé reakcie,pretože tento nový objav by ponúkol možnosť riešenia problému cukrovky,ale aj iných metabolických ochorení,ako aj možnosť sledovať bezprostredné účinky liekov a mohol by sa skúmať i vzťah cukrovky a obezity.




 Pri testovaní bola 98% uspešnosť.Predstava,že by cukrovkár nosil za opaskom malý prístroj v tvare mobilu a vďaka nemu by sa vedel lepšie zaradiť do normálneho života je vzdialená minimálne päť rokov.Problémom je veľkosť púmp a senzorov.Nemeckí vedci však vynašli a priniesli na trh implantovateľné prístroje dokonca bez batérii,ktoré poháňa telesná teplota pacienta.





 5,Enzýmy a hormóny pankreasu:
Na látkovú premenu cukrov vplývajú aj hormóny hypofýzy,štítnej žlazy a nadobličiek.

Enzýmy:
 1,Trypsínový komplex: tvorí ho niekoľko enzýmov,ktoré pokračujú v rozkladaní bielkovín až na jednoduché peptidy a aminokyseliny.Trypsín sa v pankrease tvorí ako neúčinný trypsinogén a aktivuje sa až v tenkom čreve pomocou enzýmu enterokynáza.A tiež dokončuje trávenie polysacharidov pomocou zmesi amyláz.

 2,Amyláza:štiepi škroby-polysacharidy na jednoduché cukry

 3,Lipáza:štiepenie tukov na glycerol a mastné kyseliny.



 Hormóny: Otcom všeobecného názvu hormóny bol fyziológ Ernest H.Starling,ktorý tak nazval v roku 1902 všetky chemické látky,ktoré boli do krvi vyplavované nejakým orgánom.Prvý hormón,ktorý bol izolovaný bol adrenalín-jeho správny chemický názov je epinefrín,izoloval ho Jakičim Takamin.V roku 1916 izoloval Edward C.

Kendall hormón tyroxín.




1,Inzulín:Liečba cukrovky je nemysliteľná bez inzulínu.Bez inzulínu glukóza nemôže vstúpiť do buniek a cirkuluje ďalej v krvi.U cukrovkárov bunky nedostávajú energiu a „hladujú“.Neexistuje žiadna iná látka ,ktorá by bola schopná na jednej stránke znižovať hladinu krvného cukru a na druhej stránke vyživovať svaly.Okrem toho inzulín umožnuje ukladanie prebytočného cukru vo forme glykogénu hlavne do tkanív pečene.Ľudský i zvierací inzulín má rozdielne účinky ,pokiaľ ide o rýchlosť a dĺžku pôsobenia.Produkujú ho beta bunky Langerhansových ostrovčekov.




 Inzulín sa tvorí v ostrovčekových bunkách pankreasu a do krvi sa uvolňuje podľa potreby.


 Z chemického hľadiska patrí inzulín medzi bielkoviny a v rámci toho k hormónom,ktoré riadia životne dôležité procesy látkovej premeny v organizme.Priemerne zdravý človek potrebuje na zabezpečenie vyváženej hladiny krvného cukru denne asi 40jednotiek tejto substancie.Takáto merná jednotka sa nachádza na príbalových lístkoch alebo ampulkách bežných inzulínových preparátov/U40 alebo U100/.Niekedy sa hovorí oIE /injekčné jednotky alebo internacionálne jednotky/



 Stavebnými kameňmi inzulínu sú dva reťazce pozostávajúce z 51 aminokyselín.


 Spočiatku bolo možné vyrobiť len hovädzí alebo bravčový inzulín,no od roku 1981 sa vyrába humánny inzulín metódami genetického inžinierstva ,ktoré cielene nahrádzajú „nesprávne“ aminokyseliny zvieracích inzulínov aminokyselinami „ľudskými“/vyskytujúcimi sa v ľudskom inzulíne/.Prakticky sa využíva len humánny inzulín ,alebo vyčistený inzulín z bravčových pankreasov.Hlavný rozdiel medzi jednotlivými druhmi inzulínu spočíva v súčasnosti v dĺžke ich pôsobenia.

 Slovensko patrí k piatim štátom,kde sa používa len ľudský-humánny inzulín.V ostatných štátoch sa používajú občas aj bravčové a hovädzie pankreasy.


 Na jedného pacienta treba ročne asi 4-6 kg živočíšnych pankreasov.

 Výroba humánneho inzulínu:Inzulín sa vyrába biosynteticky genetickou manipuláciou z baktérii,alebo droždových kvasiniek a tak tiež polysynteticky úpravou bravčového inzulínu



 Inzulínové perá: Aplikujú sa hlavne na rukách,stehnách,zadku a bruchu.Umožnujú oveľa presnejšie dávkovanie .Ich aplikácia je oveľa hygienickejšia a diskrétnejšia než u striekačiek.Na Slovensku sa používajú dva druhy,jeden druh poskytuje dávku ½jednotky inzulínu a druhý druh je ešte lepší pretože pomáha zachovať i časový harmonogram pomocou zamerania času.


 Inzulínová pumpa: je malý prenosný prístroj ,ktorý nepretržite dodáva inzulín v malých dávkach do organizmu.





 Inhalácia inzulínu: nový objavom je inhalácia inzulínu pristrojom-inhalátorom ,aký používajú astmatici.


 Klinické testy už potvrdili,že inhalácia pomáha,do akej miery však ešte ostáva predmetom skúmania.

 Inzulín totiž vo forme tabliet nie je možný,pretože žalúdočné štavy ho okamžite znehodnotia.




 Glukagón: v ostrovčekovitých bunkách sa nachádzajú dve odlišné skupiny buniek , alfa bunky produkujú hormón glukagón,čiže sa takisto ako inzulín nachádza v pankrease a slúži na zvyšovanie krvného cukru-glukózy v krvi tým ,že mobilizuje glykogén v pečeni/nie vo svaloch/Podnetom na jeho vylučovanie je pokles hladiny cukru v krvi.Je oveľa jednoduchšie nahradiť glukagón ako inzulín.Nadprodukcia tochto hormónu môže takisto spôsobiť niektoré druhy cukrovky.






 6,Langerhansové ostrovčeky:/obr.č.1,2,4,5/
 V pankrease sa nachádza asi 1 milión ostrovčekov,jedny z nich sú už spomínané alfa bunky ,ktoré produkujú glukagón,ktorý putuje do krvi v prípade ,že obsah krvného cukru klesne pod kritickú hranicu.Glukagón spôsobuje,že sa uvolní cukor z tkanív a pečene.Ak sa vyčerpajú aj tieto zásoby,tak sa na cukor začne premieňať bielkoviny.Beta bunky,ktoré tvoria asi 1% z hmoty pankreasu tvoria v istom zmysle chemickú továreň na výrobu inzulínu a sú vybavené tak,aby sa inzulín mohol ukladať do malých mechúrikov nad bunečným jadrom a aby dokázali zaregistrovať zmenu hladiny krvného cukru a príslušne reagovať.



 Transplantácia Langerhansových ostrovčekov:
Ostrovčeky sa netransplantujú do pankreasu,ale do náhradného miesta do pečene.Na uzdravenie pacienta však nestačí ani 400 transplantovaných ostrovčekov a telo na ne nie vždy reaguje dobre,pretože zle reaguje na biele krvinky na toto prišiel George Svell už v roku 1957 a dnes sa lekári snažia transplantovať ostrovčeky,čo s možno najmenším počtom bielych krviniek./obr.č2/






 7,Zistenie prítomnosti cukru v krvi.


 Glykémia:Cukrovka je teda problémom v metabolizme glukózy/a energie/Ľudské telo využíva dva zdroje energie,a to glukózu a kyslíkGlukóza je zdrojom energie pre väčšinu tkanív a orgánov tela .Dostáva sa k nim krvou.Na vyšetrenie možného výskytu cukru v krvi potrebujeme krvné skušky,pretože cukor sa v organizme prenáša krvou.Hovoríme o stanovení hladiny krvného cukru tzv.glykémie,ktorá sa udáva v miligramoch na deciliter.mg% alebo mg/dl.


 U zdravých ľudí hodnota krvného cukru –glykémia zväčša neklesá pod 60mg% a nestúpa nad 140mg-dokonca ani bezprostredne po jedle.Kontrolu týchto hodnôt zabezpečuje inzulín.Ak človeku stúpne hladina cukru na 160mg% vzniká podozrenie ,že s jeho telesnou reguláciou nie je dačo v poriadku.Preto treba vykonať krvnú skúšku.


 Niekedy sa používa na meranie krvného cukru aj jednotka milimol na liter,/mmol/l/,čo znamená počet molekúl cukru na liter krvi.


 Napríklad:100mg%=5,56mmol/l;160mg%=8,89mmol/l


 Dnes sa osvečene používa i zistenie prítomnosti cukru pomocou glukofánového papierika,ktorý stačí ponoriť do moču a zmodrením sa zistí cukor v krvi.



 Prvý test v prípade podozrenia:je to orálny test na glukózu.Pacient musí po dobu najmenej troch dní konzumovať veľa sacharidov a následne vypiť nalačno roztok 100g hroznového cukru v 400mililitroch čaju alebo vody.Ak je hladina cukru vyššia než 200mg% a ešte aj po dvoch hodinách prevyšuje 140mg%,podozrenie na cukrovku sa potvrdilo./tab.č1/




 Druhý test, skúškami moču: Po presiahnutí kritickej hranice sa začne krvný cukor vylučovavať pomocou obličiek z tela von močom.Hovorí sa o prekročení obličkového prahu.Túto kritickú hranicu má každý človek inú.V záujme dávkovania správneho množstva liekov a osobnej diéty je dôležité,aby sa presne stanovila hodnota obličkového prahu.Ak krvný cukor prekročí obličkový prah,lekári konštatujú narušenú látkovú premenu./metabolizmus/.Jej symptómami sú neuhasiteľný smäd,časté močenie,únava,úbytok na hmotnosti,nevoľnosť a vracanie.






 Tretí test :meranie acetónu:Acetón je splodina,ktorá vzniká pri spaľovaní tukov.Ak inzulín nedokáže zabrániť odbúravaniu tukových rezerv,vytvorí sa v organizme priveľa mastných kyselín,no organizmus ich nevie uplne spáliť.To,čo zvýši,je acetón.Jeho pach pripomína zmes laku na nechty a zhnitých jabĺk a u diabetika signalizuje nebezpečenstvo vzniku kómy následkom akútneho záplavu organizmu cukrom.Lekár meria množstvo acetónu ,vtedy,keď hodnoty krvného cukru sú nad 250mg% a viacero skúšok na cukor v moči vykáže vysoké hodnoty.


 Hb A1 test: U zdravého človeka tvorí „cukrový hemoglobín“ menej než 8% celkového hemoglobínu v krvi.Chorobnú označujú hodnotu nad 8 %.Hlavnou meranou hodnotou popri krvnom cukre je cukrový-glykozylovaný hemoglobín červených krviniek Hb A1


 8,Hyperglykémia:Systém regulácie glukózy je homeostatický,čiže sama sa vyrovnáva.Telo sa snaží udržať hladinu glukózy v krvi na relatívne stálej úrovni.



 Cieľom všetkých testov a meraní je dosiahnúť také hodnoty látkovej premeny,aby sa diabetik necítil zle.Z nepríjemných stavov je to hyperglykémia-vysoká hladina cukru v krvi.


 Ak nie je dosť inzulínu alebo sú chybné jeho receptory hladina cukru stúpa,začínajú sa spalovať iné látky.Keď bunky spalujú tuky,vznikajú ketóny ako metabolické medziprodukty.Ketóny sa môžu uvoľňovať do krvi a spôsobiť aj prekyslenie/acidózu/.V ťažkých prípadoch je stav známy ako ketoacidóza,ktorá môže vyústiť do kómy a nakoniec môže pacient umrieť.


 V minulosti sa predpokladalo,že aj druhý typ cukrovky je z nedostatku inzulínu,nové testy však dokázali ,že hladiny inzulínu u ľudí trpiacich na druhý typ cukrovky je vyšší,je to takzvaný hyperinzulinzmus,inak povedané pri cukrovke druhého typu môže byť inzulínu až priveľa.Bunky,ktoré inzulín produkujú,nepracujú správne.Porucha však nie je jednotná.U niektorých ľudí môže byť nadprodukcia inzulínu,u iných priemerná alebo nižšia,či majú poruchu receptorov .


 Diabetická kóma:/coma diabeticum/stav bezvedomia ,ktorý lekári u diabetika označujú slovom kóma,spôsobuje nedostatok inzulínu.Narušené hospodárenie s krvným cukrom signalizuje nasledovné prejavy:


 Hyperosmolárna diabeticka kóma:Je to kóma bez ketoacidózy,je typická vysokou glykémiou/18-36mmol/l/,vyskytuje sa hlavne u osôb vo veku nad 60rokov,úmrtnosť pri tejto kóme je až 44%.

 Bolesti hlavy
 Dychavičnosť,zrýchlený pulz
 Nevoľnosť,záha,zvracanie,bolesti brucha,ktoré sa môžu považovať za črevnú infekciu alebo zápal slepého čreva/apendixu/
 Častý smäd a močenie
 Únava
 Suchá zapálená pokožka a svrbenie
 Úbytok na váhe
 Ťažké prípady:aj závraty a acetónový zápach dychu

Ak sa vyvíjajúca diabetická kóma včas nepodchytí ,pacient v dôsledku straty tekutín a prekyslenia krvi stráca vedomie



Príčiny diabetickej kómy:
 Najčastejšími príčinami diabetickej kómy bývajú dietetické chyby,či nesprávne zaobchádzanie s liekmi.

 Niekto si ich zabudne vziať,pichne si nedostatočnú dávku inzulínu alebo spáli málo cukru.


 Ochorenia,hlavne infekčné sú tiež častou príčinou zvýšenia hladiny cukru ,ďalej vplýva na cukor aj puberta,lieky a hlavne stres,či už v rodine zamestnaní a podobne.




 Diabetici musia prísne dodržiavať diétu a presne užívať lekárom predpísanú dávku liekov.



 9,Hypoglykémia: Ak niekto neje,nemá dostatok cukru v krvi ,jeho teľo uvolňuje zásoby cukru z pečene.U normálneho jednotlivca sa v priebehu dňa stará o udržanie hladiny glukózy v krvi množstvo pochodov.

Stav diabetika,ktorý je často označovaní ako „hypo“ sa vyznačuje hladinou cukru nižšou ako 50mg%.Tento stav môže nastať ako následok chyby v diéte ,alebo vďaka vysokej dávke vstreknutého inzulínu .







 Prejavuje sa nasledovne:
 nervozita,tras
 bledosť
 potenie
 búšenie srdca a pocity zvierania
 niekedy bolesti hlavy a veľký pocit hladu
 poruchy koncentrácie,nesúvislá reč
 poruchy zraku,závraty
 krče a postupná strata vedomia


 Ak nedostatok cukru postihol mozog,symptómy pripomínajú alkoholické opojenie.U starších diabetikov trpiacich častejšie výskytom „hypo“,môže dojsť k trvalému poškodeniu mozgu a až ku mozgovej mrtvici.



 Príčiny hypoglikémie:Ak diabetik častejšie vynecháva jedlo,alebo prijíma málo sacharidov,injikovaný inzulín spôsobí náhly prudký pokles krvného cukru.Problém môže vzniknúť i pri nadmernej telesnej činosti,keď sa spáli nadpriemerne veľa cukru.Aj zvracanie,hnačka,infekcie,prudké chudnutie,či konzumácia alkoholu pôsobí na hypoglykémiu.Diabetici by stale mali nosiť u seba kocku cukru pri pripadnom poklese obsahu cukru v krvi.


 Na ľahkú hypoglykémiu zareaguje organizmus okamžite.Hormón nadobličiek adrenalín a glukagón ,ktorý prodikuje pankreas,uvolnia rezervy cukru v pečeni,čím sa hladina krvného cukru upraví zdvihne.Vzninutú medzeru v zásobení treba však pokryť.Pre takúto situáciu by mal každý diabetik,ktorý sa lieči inzulínom,nosiť so sebou trochu hroznového cukru.


 Hypoglykemický šok:Táto kombinácia sa môže prihodiť každému diabetikovi,a to buď po predávkovaní liekmi,alebo pri prehnanej diete/nedosiahnutom predpísanom počte chlebových jednotiek/Hladina cukru vtedy klesá hlboko pod normálnu hranicu.



 Cukrovkár v stave hypoglykemického šoku sa trasie,potí,je zmätený a búši mu srdce.Ľudia ho nezriedka považujú za opitého.Okamžite tu pomáha ,keď chorý prijíme kocku cukru alebo hroznového cukru.Lekár môže pacientovi vstreknúť do žily roztok hroznového cukru.





 10,Klinické formy Diabetu:

 1,cukrovka-diabetes typu 1
 2,cukrovka-diabetes typu 2
 3,malnutričná cukrovka/nedostatočná výživa/
 4,druhotná cukrovka /následok iného základného ochorenia/
 5,gestačná cukrovka /pri ťarchavosti/



 Lekári rozlišujú medzi cukrovkou prvého a druhého typu a v rámci druhého typu medzi pacientmi ,u ktorých je potrebná liečba inzulínom alebo nie je.




 Cukrovka-diabetes typu 1 /IDDM-insulin-dependent diabetes mellitus- závislí od inzulínu/juvenilný typ
 Typ 1 –IDDM je zriedkavejší ,predstavuje asi 10% všetkých prípadov cukrovky.


 Je typický zníženou sekréciou alebo uplným zaniknutím  buniek Langerhansových ostrovčekov pankreasu,dôsledkom čoho je jeho celkový nedostatok,tento typ cukrovky sa môže liečiť len dodaním hotového inzulínu do organizmu v podobe injekcie.



 Klasický diabetik postihnutý prvým typom ochorenia je štíhly a príznaky choroby sa u neho prejavujú vo veku 10,15 alebo 20 rokov.Ale môže sa vyskytnúť aj u malých detí,alebo u ľudí v druhej polovici života.Pacienti postihnutí prvým typom trpia takým výrazným nedostatkom inzulínu,že si ho musia od začiatku pichať.Pichanie inzulínu je pre nich životne nevyhnutné.Dôvodom nedostatku vlastného inzulínu je už spomínané poškodenie  buniek.



 Prvý typ cukrovky je oveľa nebezpečnejší a vážnejší,postihnutí si reda celý život musia podavať inzulín,tento typ je aj oveľa zriedkavejší.










 Cukrovka typu 1 má zrejme genetickú zložku .Ľudia s určitými genetickými markermi pre ľudské leukocytové antigény/HLA/ majú zvýšené riziko ochorieť na cukrovku typu 1.Aj súrodenci postihnutých detí majú väčšiu pravdepodobnosť ochorieť a to až sedem- krát oproti bežnej populácií.Keby však porucha bola v pravom zmysle genetická,tak by u jednovaječných dvojčat boli nakazené obe,porucha však postihuje len 20až50% súrodencov chorých.



 .Zdá sa pravdepodobným,že IDDM je autoimúnna choroba .Imunitný systém má najmenej dve hlavné funkcie.Prvá funkcia má rozlíšiť či sú bunky vlastné,alebo cudzie,teda či sú potrebné na prežitie,alebo či sú potenciálne nebezpečnéAutonómna choroba vzniká ak systém nerozlíši „vlastné“od „cudzieho“.





 Pri cukrovke typu 1 zanikajú teda v pankrease  bunky,ktoré produkujú inzulín,jedna teória hovorí ,že geneticky predisponovaní jednotlivci mali zápalovú reakciu na niektoré infekcie .Mohli to byť bežne vírusy napríklad zápalu príušníc alebo osýpok.Infekcia môže spôsobiť unikanie inzulínu z buniek.Začnú sa vytvárať protilátky,ktoré potom ničia bunky .



 Táto vírusovo-autoimúnna teória môže vysvetlovať,prečo je vyskyt nových prípadov cukrovky typu 1 ,väčší v období zimných mesiacov Túto teóriu podporujú aj práce .



 Hoci je málo dôkazov o vplyvu psychických faktorov na cukrovku,jedna skupina sa však domnieva,že to na chorobu má vplyv.


 Ak má jeden z rodičov cukrovku typu 1,riziko,že aj deti budú mať cukrovku je 3-5 %.Ak sú postihnutí obaja rodičia,nebezpečenstvo sa zdvojnásobuje.Dvojčatá takýchto rodičov sú cukrovkou postihnuté v každom treťom prípade.

 Dedičné predpoklady ešte nemusia znamenať,že niekto musí ochorieť na diabetes.


 Je veľmi pravdepodobné.žeby vznik cukrovky prvého typu zapríčinila nejaká infekcia.No často sa hovorí o infekciách ako o spúšťačoch cukrovky.Lekári predpokladajú,že 10 až 20 %diabetikov trpelo v čase prepuknutia choroby bakteriálnou,či vírusovou infekciou.Skúsení diabetici vedia,čo môže obyčajné prechladnutie spraviť s ich metabolizmom.

 S cukrovkou väčšinou súvisí vysoký krvný tlak,pretože v dôsledku rozkolísaných hodnôt krvného cukru trpí každý druhý diabetik vysokým krvým tlakom alebo srdcovo-cievnymi ochoreniami.


 Syndróm X je súvislosť medzi vysokým krvným tlakom ,ochoreniami srdca a ciev,poruchami metabolizmu,je o vlastne civilizačná záležitosť.A preto sa často nedá určiť,čo bolo na začiatku a preto dostal tento začarovaný kruh názov syndróm X.Cesta k odhaleniu vedie cez laboratórne vyšetrenia a glykemický test./obr.č.7/

 Cukrovka často býva i dôsledkom dlho trvajúcich zápalov pečene alebo chronických zápalov podžalúdkovej žlazy.


 Stres nie je nič iné ako zátaž a do istých hraníc je nielenže normálny,ale i zdravý.Povinosti nás držia fit a robia nás aktívnimi.Jestvuje však aj stres,ktorý spôsobuje cukrovku.Stres zvyšuje tlak a tým pádom nás vedie do choroby,bez toho aby sme si to všimli.

 Pri strese stúpa krvný tlak.Pri veľkých záťažiach nás organizmus produkuje hormóny,napríklad adrenalín.Tie spôsobujú ,žýe sa cievy sťahujú a tým tlak stúpa


 Hormonálne zmeny v dôsledku užívania liekov či klimaktéria,ktoré narušia metabolickú rovnováhu,môžu prispieť k vzniku cukrovky.

 Všetky lieky,ktoré ovplyvňujú produkciu hormónovc,treba pri cukrovke brať veľmi opatrne.Ide totiž o prípravky,ktoré zasahujú do riadenia látkovej premeny





 Lieky obsahujúce kortikosteroidy sú rozšírené prípravky,ktoré dosť zodpovedajú hormónu kôry nadobličiek sa preto vždy môžu podielať na vzniku cukrovky.Z chemického hľadiska ide o umelo vyrobené glukokortikosteroidy,ktoré ovplyvňujú metabolizmus bielkovín a sacharidov.Vplývajú na hospodarenie s cukrami.

 Kortizón a jemu príbuzné glukokortisteroidy pôsobia na riadenie látkovej premeny podobne ako hormonálna antikoncepcia,musia teda podliehať prísnej kontrole.


 Vedlajšie účinky
 Obezita
 Vysoký krvný tlak
 Vzostup hladiny krvných tukov
 Cukrovka

 Nastavený metabolizmus:pacienti s prvým typom cukrovky:/tab.č2/



2,Cukrovka -Diabetes typu 2 /NIDDM-non-insulin-dependent diabetes mellitus/-nezávislí od inzulínu


 Typ 2 je najčastejší,90% pacientov patrí do skupiny NIDDM a z nich asi 60-90% je obéznych ako prvoradé pri liečení tochto druhu cukrovky určili diétu a cvičenie.

 Druhý typ cukrovky je typické civilizačné ochorenie,predchádzaním je racionálne stravovanie a cvičenie


 Je to vlastne ochorenie z dôsledku kombinácie rezistencie buniek na inzulín /porucha receptorov/ a relatívneho nedostatku inzulínu.

 Cukrovka druhého typu sa nevyskytuje iba vo vyššom veku,môžu ju dostať i mladí ľudia.
 Človeka s týmto ochorením často trápi smäd,hlavne v lete.

 Druhý typ sa teda vyskytuje 20 krát častejšie ako prvý


 Pri tomto type cukrovky môže byť inzulínu až priveľa.Pri druhom type cukrovky bunky,ktoré inzulín spracúvajú nepracujú dobre.

 Tento typ nie je jednotný,niekde je produkcia inzulínu prehnaná,niekde priemerná a niekde nízka.


 Tento typ cukrovky postihuje obéznych ľudí a objavuje sa v 50 tom,60 tom,alebo 70 tom roku života.

 Cukrovka sa často vyskytuje až v druhej polovici života a je silne podmienená dedičnosťou.


 Každé tretie dieťa,ak majú obaja rodičia cukrovku je pravdepodobnosť ,že ochorie už u každého druhého dieťaťa .

 Mody cukrovka: je to istá forma výrazne dedične podmienenej cukrovky druhého typu,ktorá sa vyskytuje už u detí a mladých ľudí vo veku menej než 25 rokov.Mody je skratka anglického odborného názvu „maturity onset diabetes in young people“,ide o zriedkavú ,zato dominatne dedičnú formu ochorenia v rodinách ,v ktorých už rodičia a starí rodičia trpeli cukrovkou.



3,Tehotenská cukrovka:

 Pred objavením inzulínu bolo tehotenstvo diabetičky zriedkavé,pretože matky zomierali na ťažký metabolický rozvrat a deti zomierali v prvých hodinách po narodení.

 Aj napriek výskumu a pokroku v medicíne je výskyt vývojových chýb u detí diabetičiek dva až tri ráz vyšší než u zdravej populácie


 Môžu sa vyskytovať dva druhy cukrovky
 1,cukrovka,ktorú mala žena pred otehotnením
a,DM 1,typu/závislý na inzulíne/
b,DM 2,typu/nezávislý na inzulíne/
2,cukrovka,ktorá vznikla počas gravidity-gestačný diabetes,ktorý vzniká najčastejšie v druhej polovici gravidity a po pôrode mizne




.1,

 Pre matku predstavuje gravidita určité riziko,pretože gravidita spôsobuje určité komplikácie,v prvých troch mesiacoch tehotenstva je to prípadná hyperglykémia alebo hypoglykémia.

 Okrem úmrtia krátko po pôrode,počas pôrodu alebo po ňom/perinatálna smrť/ je plod diabetičiek ohrozený i vyšším výskytom vrodených chýb


 Najčastejšie vrodené chyby sú:srdcové chyby,postihnutie orgánov tráviaceho a močového systému,mozgu a kostí.Častá je i diabetická fetopatia,ktorá je podmienená hmotnosť čerstvo narodeného plodu nad 4000gramov/makrozómia/,nižšia koncentrácia cukru v krvi/hypoglykémia/ a novorodenecká žltačka /hyperbilirubinémia/
 Diabetička si musí plánovať tehotenstvo.

 Antikoncepcia u diabetičiek bola v minulosti zložitá mohli užívať len určitý druh antikoncepcie,kvôli vysokému obsahu hormónov,ktoré vplývajú na diabetes.,v súčasnosti existuje hormonálna antikoncepcia s veľmi nízkym obsahom hormónov.


 Vnutromaternicové teliesko je prístupné len pre ženy-diabetičky,ktoré už rodili.

 Diabetičky môžu mať deti takisto ako iné ženy,musia si však dávať oveľa väčší pozor ako zdravé ženy.
2,
Gestačná cukrovka:
 Osobitným problémom je teda gestačná cukrovka
 Ide o poruchu glycidovej tolerancie rôzneho stupňa a vzniká v druhej polovici gravidity,najčastejšie v 20 tom týždni.

 Výskyt v našej populácii je 2 až 3 %.


 Často postačuje na liečenie diéta,niekedy sa podáva inzulín na dosiahnutie dobrej kompenzácie

 Vyskytuje sa u obéznych matkách,u matkách nad 35 rokov,ako aj u žien s anamnézou pôrodu väčšieho plodu –viac ako 4000gramov a ďalšou skupinou sú ženy ,ktoré mali viac potratov,alebo porodili mŕtve dieťa.

 Gestačný diabetes mizne ihneď po pôrode.
 Matky sa musia o seba denne starať,zvykli sa i hospitalizovať.

 Musia si denne 4 až 5 krát merať hladinu cukru pomocou glukometra,niekedy až 7-8 krát,prípadne si 3 krát denne pred jedlom aplikovať inzulín pomocou inzulínového pera,alebo až inzulín pomocou inzulínovej pumpy.

 Až 40%žien,ktoré v mladosti počas tehotenstva trpia diabetom,dostane v pokročilom veku cukrovku typu 2.


 Orálne antidiabetiká sú prísne zakázané.


 11,Liečba cukrovky:
Liečba diétou:
 Väčšina diabetkov by sa mohla zbaviť svojích ťažkostí už pomocou diéty a sebakontroly.

 Diabetická diéta uprednostňuje množstvo bielkovín,vlákniny,celozrného pečiva,zeleniny.


 Diabetici by mali preferovať časte konzumovanie malých porcii jedál

 Cukor obsahuje veľa kalórii,zvyšuje glykémiu ,preto sa mu má diabetik vyhýbať.


 Bežné sladkosti ako čokoláda,džem,med,zákusky,čerstvé a sušené ovocie sú zakázané.Taktiež sú nebezpečné likéry,tvrdý alkohol,pivo,víno,šampanské a sirupy.

 Nebezpečný je nielen cukor,ale i tuky,potraviny s veľkým množstvom tukov-ako šlahačka,salámy,syry,oriešky,sú kaloricky bohaté,zvyšujú obsah krvných tukov ,ktoré sú častými príčinami cievnych ochorení a tým nepriamo vplývajú na cukrovku.


 Takisto je dôležité pravidelné stravovanie na nastavenie metabolizmu,je to dôležté,aby sa nevyskytla hypoglykémia.

 Skryté tuky sa nachádzajú v mliečnych výrobkoch,napríklad v smotanových jogurtoch,syroch,šlahačke,v salámach,paštétach a podobne.


 Pri diabetickej diéte sú povolené hlavne bielkoviny
 Treba dodržiavať diétu,schudnúť,dopriať si pohyb

 Diabetológ na základe stupňa cukrovky predpíše každému diabetikovi množstvo uhľohydrátov-cukrov,ktoré môže v strave prijať,cukry sa vyjadrujú v chlebových jednotkách,cukrovkár by ich nemal prekročiť.


 Musí si taktiež chrániť telesnú hmotnosť a keď sa dá tak ju znížiť,pretože zníženie hmotnosti výrazne prispieva k zlepšeniu stavu pacienta.

 Najlepšou formou pohybu sú vytrvalostné športy,ako bicyklovanie,turistika,plávanie,beh na dlhé trate.


 Pre diabetikov sú nevhodné adrenalínové športy.

 Strava by mala obsahovať 55 až 60%sacharidov,30% tukov a 10% bielkovín a energetický výdaj by sa mal rovnať energetickému obsahu stravy.




Liečba tabletkami:
 V nijakom prípade nenahradia telu chýbajúci inzulín,ale provokujú činosť buniek pankreasu,to je však možné len v prípade,ak je v pankrease dostatok buniek schopných tvoriť inzulín.

 Sú účinné hlavne pri cukrovke druhého typu,na oživenie opotrebovaných buniek spolu s príslušnou diétou.


 Tablety berie asi 10 až 30% diabetikov vo vyššom veku.,pre ktorých diéta nepostačuje a potrebujú inzulín.

 Sulfónamidy:
 Deriváty sulfonylmočoviny ako Euglukon,Gluborid,Glurenorm,Glutril,,Prodiban,Rastinom

 Tieto lieky sa predpisujú v prípade,keď je pankreas ešte schopný produkovať inzulín.Dráždením β-buniek pankreasu napomáhajú výraznejšiu tvorbu inzulínu.

 Podľa kritikov u jednej tretine diabetikov neúčinkujú vôbec a u dvoch tretín ich účinok kolíše.Lieky majú nepríjemné vedlajšie účinky.Napríklad alergie,kritické krvné hodnoty,zaživacie problémy,ochorenia pečene,obličiek


 Biguanidy:
 Narozdiel od sulfónamidov ohrozujú pankreas menej, ich pôsobenie je pomerne nejasné,podporujú využitie vlastného inzulínu,zvyšujú citlivosť bunkovej steny a lepší príjem -absorciu inzulínu.

 Vedlajším účinkom je nebezpečné zvýšenie hladiny kyseliny mliečnej v krvi.Aj pri užívaní Glucophagu /skupina biguanidov/ mäžu nastať vedlajšie účinky:nevolnosť,hnačky,vracanie.


 Vačšina biguanidov bola pre ich nebezpečné vedlaľšie účinky stiahnutá z trhu.Glucophage nemá také nebezpečné vedlajšie účinky.Prispieva k lepšiemu využitiu inzulínu,ktorý produkuje organizmus.




 Guar a prostriedky na spomalenie resopcie glukózy:
 Spomalujú rozklad zložených cukrov v čreve.
 Znižujú potrebu inzulínu.

 Antidiabetiká:tab.č.3


Liečba inzulínom:

 Diabetici,ktorým nepostačuje liečba tabletami a diétou,musia svoju liečbu kompenzovať inzulínom .

 Dnes sa už podáva v rôznych podobách.


 Diabetik by mal poznať názov inzulínu a výrobcu svojho prípravku.Poznáme viac druhov inzulínu/obr.č7/

 Starý inzulín:
 V minulosti sa využívali inzulíny,ktoré neobsahovali žiadne látky na spomalenie svojho účinku.Učinok týchto inzulínov nastal za 15 až 30 minút,najvyšší účinok dosahovali asi za 2 hodiny.Ak sa užíval tento inzulín bolo potrebných 4 až 5 injekcii,ktoré sa podávali 10 až 20 minút pred jedlom.Staré inzulíny teda účinkujú krátko.

 Nový inzulín:
 Dnes sa využívajú viacej inzulíny s predĺženým účinkom,teda účinkujú pomalšie,doba,pokiaľ sa inzulín vstrebá do krvi je dlhšia.Tieto inzulíny účinkujú rozlične dlho.

 Spravidla nastupuje účinok po 1 až 2 hodinách,najneskôr do šiestich hodín.Zachovajú svoj účinok až do 28 hodín.


 Vhodné sú hlavne pre diabetikov,ktorí veľa cestujú,alebo sú odkázaní na podanie inzulínu iními osobami.


 Miešaný inzulín:
 Je vhodný hlavne pre diabetikov s druhým typom cukrovky,ktorímajú stabilný metabolizmus ,ale potrebujú inzulín.

 Čiže starý a nový inzulín môžno kombinovať
 Inzulín sa teda musí zásadne pichať,pretože je to bielkovina

 Umytými rukami a alkoholom dezinfikovaná gumová zátka na flaštičkae je nevyhnutná.

.
 Inzulín sa nesmie pichať do žíl.
 Aplikuje sa do podkožného tukového tkaniva asi centimeter pod kožou./subkuntánne/.
 Kožu stlačíme dvoma prstami,aby vznikol záhyb,vpichneme do dože do hĺbky asi 11 mm.počkáme pár sekúnd,aby inzulín vsiakol a nevytiekol z miesta vpichu.

 Najčastejšie sa pichá do stehien,do brucha a do bočnej strany sedacej časti tela,najrýchlajšie účinkuje na bruchu pod pupkom,najpomalšie na stehne.


 Inzulínové pero:
 Slúži starším pacientom ,alebo tým,ktorí majú problémi so zrakom.,plnísa inzulínovými náplňami,ktoré takmer bezpolestnedoplňajú množstvo inzulínu.

 Existuje viac druhov na nízke ,stredné a vysoké dávkovanie.


 Obsluha je jednoduchá,stlačí sa štartovacie a uvoľní dávkovacie tlačidlo.,ktorým sa krúti dovtedy,kým sa na stupnici neukáže potrebná dávka.

 Inzulínová pumpa:


 Sú to prenosné infúzne zariadenia,ktoré systematicky odovzdávaju do krvi isté množstvo inzulínu.,pred jedlom pacient potlači tlačidlo „Doplňujúca hodnota“.

 Je to vlastne malý umelý pankreas,ktorého dávkovanie zabezpečuje počítač,ktorý však nie je schopný merať glykémiu.





 Sú však aj menšie inzulínové zariadenia,ako napríklad implatovatelná pumpa,ktorú vyvinuli v Nemecku a nazýva sa „Mikromedes“,ktorá automaticky analyzuje glykémiu a určuje dávku inzulínu..Tietio ministroje nepotrebujú žiadne batérie,sú napojené na telesnú teplotu pacienta.

 Pumpa sa musí nosiť vždy počas celého dňa i noci,pacient ju môže odložiť,keď športuje alebo sa kúpe.


 Inzulínová pumpa nie je vhodná pre pacienta,ktorí nie je schopní sebakontroly,dodržania diéty,alebo keď trpí nervovým ochorením,zle vidí

Lieky ,ktoré zvyšujú hladinu krvného cukru:
 Chlorprothixen
 Diazoxid
 Heparín
 Kortikosteroidy
 Kontraceptíva
 Karbonát lítia
 Kyselina nikotínová
 Fenolftalein
 Deriváty phenothiasinu
 Phenytoin
 Saluretiká
 Hormóny štítnej žlazy
 Sympatikomimetiká
 Tricyklické antidepresíva


Lieky,ktoré znižujú glykémiu:
 Alkohol
 Amfetamín
 Anabolické steroidy
 Blokátory beta receptorov
 Clofibrat
 Cyclofosfamid
 Fenfluramín
 Ifosfamid
 Blokátory
 Monoaminooxidázy
 Methyldopy
 Tetracyklín
 Trofosfamid




Lieky,ktoré vyvolávajú zvýšené vylučovanie inzulínu:

 Dirastan
 Manilin
 Glucobene
 Minidiab
 Glurenorm
 Diaprel
Lieky,ktoré pomáhajú metabolizovaľ cukor:

 Silubin
 Gluckophage
 Siofor


Nové metódy liečenia:
 Gél z polymérových vláken:

 Japonskí vedci na Tokijskej univerzite pracujú na inplantovaní gélu do brucha pacienta

.
 Tento gél pozostáva z polymérových vlákien a má pod mikroskopom podobu trojrozmernej pavučiny.

 Na niektorých vláknach sú pripevnené akési „pasce“ nabité negatívnym elektrickým nábojom,ktoré sú schopné rozoznať molekulu cukru a následne ich na seba naviazať
 Ak hladina cukru priveľmi stúpne ,pasce nabité rovnakým nábojom sa odpudzujú,sieť sa roztiahne a zároveň sa uvolňujú molekuly inzulínu,ktoré sú na ňu pripevnené.

 Tento efekt chcú vedci využiť,táto forma liečby má problém v teplote,sieťka závisí od teploty.


 Ak by človeku s gélom stúpla priveľmi teplota tela, do jeho teľa sa vylúči liečivý ,ale v tomto prípade zabíjajúci hormón.

 12,Následné ochorenia-komplikácie pri cukrovke:

 Takmer všetky komplikácie pri cukrovke vznikajú vplyvom neštastnej kombinácie vysokej hodnoty krvného cukru a zlého prekrvenia.V dôsledku neustálych vysokých hodnôt krvného cukru sa zhoršuje zásobovanie kyslíkom.Červené krvinky,ktoré dopravujú kyslík,až do najmenších vlásočníc,sa pre vysoký obsah cukru stávajú tvrdými a nepreniknú,tam kde by mali.Doštičky sa hromadia a podporujú tvorbu usadenín,biele krvinky strácajú účinosť.


 1,kardiovaskulárne
 2,gengrény a amputácie
 3,zlyhanie obličiek
 4,poškodenie zraku
 5,neuropatia
 6,koža
 7,črevá
 8,pohlavné orgány


1,Poškodenie srdca:
 Je to pre cukrovkárov veľká hrozba,je u nich významne vyznamne vyššie riziko vzniku aterosklerózy ako u nediabetikov toho istého veku.

 Choroba obmedzuje prísun krvi do srdca a tak sa zvyšuje nebezpečenstvo infartu..


 Zvyšuje sa aj pravdepodobnosť porážky.tieto dve komplikácie sa vyskytujú u diabetikov s prvým typom diabetu.

 Kardiovaskulárne komplikácie sa častejšie vyskytujú u diabetu druhého typu.


 U diabetika sa automaticky ukladá vápnik a cholesterol a nasáva kôrnatenie.

 Kôrnatenie vencových ciev,spôsobuje infarkt srdca-myokardu.


 Ak sa z dôsledku sklerózy súžia cievy v mozgu,.môže dôjsť k mozgovej príhode.

 Nefropatia:
 Je to poškodenie obličiek

 Vyvýja sa asi u polovice diabetikov typu 1 a vo významnom počte u diabetikov typu 2.


 Diabetici sú 17-krát náchylnejší na ochorenie obličiek ako zdraví ľudia toho istého veku.

 Najbežnejším typom je zhrubnutie membrán okolo glomerulov.Glomeruly sú dronbné orgány v obličkách,ktorých dôležitou funkciou je filtrácia.Zadržiavajú zložky,ktoré ostávajú v krvi a vylučujú ich formou moču.


 Močom sa pri poškodení vylučujú bielkoviny.

 Acient nepociťuje bolesť,no dostavuje sa slabosť,nevoľnosť,ak by obličky uplne stratili schopnosť vylučovať škodlivé látky,nastane smrťotravou krvi.  Keď kôrnateniu vencové cievy srdca,môže nastať infarkt.

 Vysoký krvný tlak vedie ku kôrnateniu tepien/artérioskleróze/s nebezpečenstvom mozgového alebo srdcového infarktu

 3,Amputácia dolných končatín/obr.č8/
 Býva u pacientov s cukrovkou nezriedka potrebná.

 Pravdepodobnosť potreby amputácie je u diabetika 15-násobná oproti normálnej populácii.

 Cukrovka je príčinou amputácii u 45%.


 Z 10000 cukrovkárov podstupuje amputáciu 59,7.

 Dôvodom amputácii je zlý krvný obeh v končatinách,necitlivosť dolných končatín.


 Na nohách sa vytvárajú gaáárraajjúú ggaangrény a nožné vredy,zdá sa akoby noha černela,spôsobuje to usadená krv,minimálny obeh krvi v nohe.

A postihnuté oblasti sa musia odstrániť.

 Diabetik si musí veľmi dávať pozor na svoje nohy,nosiť len pohodlnú obuv,ktorá by nohu diabetika nemala nikde tlačiť,dbať na hygiénu pretože gangrény sú veľmi časté.


 Citlivosť nohy diabetika sa musí kontrolovať nylonovým vlaknom,skúša sa citlivosť nohy.

 Mimoriadne škodlivé je pri gangrénach i fajčenie,o ktorom je známe,že zhoršuje prekrvenie končatín.


 Vysoký tlak a hmotnosť tiež uzko súvisí s vytvorením gangrény

 4,Očné poruchy:Retinopatia/obr.č8/
 Sú častou komplikáciou cukrovky,ktorá jednes na Svete hlavnou príčinou slepoty.

 U pacientov trpiacich cukrovkou je riziko slepoty 25 častejšie.


 Príčinou je väčšinou diabetická reniopatia.

 Retinopatia je poškodenie drobných ciev sietnice.


 V drobných zárezoch sa hromadí tuk a chuchvalčeky krvi.

 Usadeniny sa dostánú na očné pozadie a zhoršujú zrak


 Steny drobných ciev oslabnú ,mňžu vzniknúť vydutiny,ktoré mňžu prasknúť alebo z nich môže presakovať krv.,takže môže dôjsť k zakrváceniu do sklovca.

 Retinopatia postihuje približne 85% cukrovkárov,do 25 rokovod vzniku cukrovky.


 Vo väčšine prípadov spôsobuje len mierne alebo prechodné poruchy zraku.Napríklad skotómy-výpady zorného poľa,silnejšie krvácanie môže spôsobiť deštrukciu sietnicového tkaniva a neskôr až slepotu.

 Pacientom s touto komplikáciou môže pomôcť koagulácia drobných ciev laserom.


 5,Neuropatia
 Je poškodenie nervového systému.

 Je známe,že cukrovka postihuje nervový systém rozličným spôsobom.


 Porucha periférneho nervového systému sa prejavuje poruchami hybnosti prstov na nohách i rukách,dolných i horných končatín.

 Väčším problémom je poškodenie autonómneho/vegetatívneho/ nervového systému.až u 50% diabetických mužov sa preto stáva impotentnými a vyskytujú sa i problémy s močením.  Ochrana pred komplikáciami:

 Najlepšou ochranou pred komplikáciami sú pravidelné vyšetrenia.
 Raz do roka by sa mali vyšetriť hodnoty krvných tukov,močové cesty a očné pozadie.
 Každé dva roky treba vyšetriťcievy vrátane EKG a vnimavosť bolesti na nohách.

13,Výskyt cukrovky vo Svete a na Slovensku.
 Slovensko:
 V roku 1996 bolo na Slovensku evidovaných 216 tisíc diabetikov.

 V roku 1998 to už bolo 234 tisíc.


 K dátumu 31,12,2000 bolo celkom registrovaných 256,138 chorých na cukrovku,z toho 20,169 typ 1,231,356 typ 2,1629 gestačný diabetes a 2,984 sekundárny diabetes.

 Podľa posledných odhadov sa na Slovensku v júni roku 2002 nachádzalo 260 tisíc diabetikov a odhady hovoria asi o rovnakom počte neodhalených diabetikov.Z tochto počtu trpí asi 19 tisíc diabetom prvého typu.





 Európa:
 Cukrovkou je postihnutých 11 miliónov obyvateľov.
 Amerika:
 Táto zhákerná choroba tam spôsobuje až polovicu amputácii nôh.
 Svet:
 Na Svete dnes žije asi 140 miliónov obyvateľov postihnutých cukrovkou,denne však pribúdajú nové prípady,hlavne v Amerike,kde má štát veľké problémy s obezitou obyvaťeľstva.Mnoho prípadov nie je odhalených a tým pádom ani pacienti niesu liečení.

14,Organizácie a sociálna pomoc diabetikom.
Zákon o socialnej pomoci:
 Diabetik má súčasne na Slovensku nárok na socialný príspevok 948 korún mesačne.

 Nárok na výplatu dávky sociálnej pomoci vzniká právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu.


 Tento zákon nadobudol splatnosť 1 júla 1998,je to zákon č195/1998Z.z o sociálnej pomoci,bol novelizovaný trikrát:
 Zákonom č.389/1998 Z.z


 Zákonom č.155/1999Z.z,ktorý nadobudol účinosť dňa 1.júla 1999.


 Zákonomč.450/2000Z.z,ktorý nadobudol účinosť dňa 1.

januára 2001/okrem §86 ods.3,ktorý nadobúda účinosť od 1.júla 2001/


Zväz diabetikov Slovenska:

 Bol založený v roku 1990,ako reakcia na nevyhnutnosť riešiť problémy diabetikov.

 Bol založený diabetológmi,detskými endokrinológmi,sestrami a pacientmi.


 Zaregistrovaný je na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako občianske združenie.

 V rámci Slovenska vzniklo 70 základných organizácii ZDS,ktoré pravidelne organizujú stretnutia diabetikov s lekármi-odborníkmi,oboznamujú s liečbou,novinkami.


 Organizujú sa edukačno-rekondičné pobyty pre deti a od roku 1991 aj pre dospelých.

 Športové aktivity,sú pre diabetika veľmi dôležité.Vroku 1994 organizoval zväz Celoslovenské letné športové hry pre diabetikov v Košiciach.

 Regionálne hry sa organizujú každoročne,napríklad stolnotenisový turnaj v Diamatre Martin.

 Ojedinelé v Európe sú Trenčianske dni Diabetikov,tento rok sa organizoval už XII ročník.


 Zväz spolupracuje so Svazem diabetiku České republiky,s organizáciou diabetikov v Poľsku-PSD,Asociáciou diabetikov vo Francúzku,rozvýja sa spolupráca s organizáciami na Ukrajine,v Chorvátsku a Slovinsku.

 V polovici roku 2001 bol zväz prijatý do Medzinárodnej fedrácie diabetu-IDF so sídlom v Bruseli.








Obsah:

 Úvod
 1,História choroby
 2,Príčiny choroby
 3,Prejavy ochorenia
 4,Pankreas-podžalúdková žlaza
 5,Enzýmy a hormóny pankreasu
 6,Langerhansové ostrovčeky
 7,Zistenie prítomnosti cukru v krvi
 8,Hyperglykémia
 9,Hypoglykémia
 10,Klinické formy diabetu
 11,Liečba cukrovky
 12,Následné ochorenia-komplikácie pri cukrocke
 13,Výskyt cukrovky vo Svete a na Slovensku
 14,Organizácie a sociálna pomoc diabetikom
 15,Tabuľky
 16,Obrázková príloha
 Záver










Záver

Cukrovka je teda veľmi závažné ochorenie.V živote každého pacienta je veľmi dôležitá sebakontrola,niekedy však ani dodržiavanie všetkých predpisov nestačí,choroba si berie svoje obete rad radom.Mnohí prichádzajú o svoje nohy postupne,vždy viac a viac,pretože jednou amputáciou sa žiaľ proces nezastaví.Neprebehne to za krátky čas,človek príchadza o nohy počase.So zrakom je to rovnako.Jedno je však isté diabetikovi berie táto choroba 8 až 10 rokov zo života.A to je poriadna časť života,ktorá je im bezmilostne odobratá.

Ako si predstavujem svoj ďalší život? (úvaha)

V súčasnosti začínam intenzívnejšie rozmýšľať, čo mám robiť, aby mal môj život zmysel. V mysli sa mi vynára otázka: „Ako si predstavujem svoj ďalší život?“
Mladosť sa prepracúva ku skutočnému životnému bohatstvu len vtedy, keď sa prežíva ako obdobie uvažovania o povolaní. Môj názor na to, čo chcem v živote robiť a aké ciele dosiahnuť sa deň po dni mení. Spočiatku, keď som začal uvažovať o svojej budúcnosti, som si myslel, že najlepšie strávená budúcnosť bude postavená na bohatstve. Keď sa však lepšie prizriem súčasnej spoločnosti, vidím, že bohatstvo a sláva nie sú najlepšími priateľmi. Koľko ľudí sa pripútalo k moci, peniazom, majetku, sláve a úspechu. Mnohí z nich zatvrdli, stali sa chladnými a nežičlivými voči iným ľuďom i voči sebe samým. Takto dopadnúť nechcem. Neskôr som uvažoval nad tým, že budúcnosť by mohla byť krásna v náručí nádherného dievčaťa. No to som zavrhol, lebo najprv prichádza len túžba, ale nakoniec sklamanie. Potom som sa pri hľadaní chodníčkov a ciest k vopred vytýčeným cieľom často zamýšľal nad rozličnými životnými štýlmi, ktoré sa odvolávajú na slobodu človeka: Môžem si predsa robiť, čo ja chcem. Sloboda je výsadou človeka i jeho ťarchou zároveň. Ak si budem robiť, čo chcem, nikdy nedosiahnem úspech, keď nebudem rešpektovať iných a pravidlá spoločnosti. A nakoniec som na to prišiel. V živote chcem dosiahnuť úspech. Ale aký úspech? Aká k nemu vedie cesta? Čo potrebujem k dosiahnutiu úspechu?
Za najväčší úspech považuje šťastný život. Šťastný život má však v dnešnej dobe iba veľmi málo ľudí. Ak sa hlbšie zamyslím, zistím, že v mojej hlave sa nachádza celý program ako systém túžob a požiadaviek na to, aký má byť svet, aký mám byť ja sám. Rozhodnutia v zásadných veciach, ako sú túžby, životné potreby a hodnoty, robím pod vplyvom formácie rodičov, spoločnosti, kultúry, náboženstva i svojich doterajších skúseností. To znamená – napríklad ak niektorí ľudia nežijú podľa mojej predstavy, tak to vo mne vyvoláva napätie, nepokoj, roztrpčenosť a hnev. Takže na dosiahnutie šťastného života sa musím naučiť ceniť si sám seba. Človek, ktorý si necení sám seba, necení si ani druhých. Musím brať ohľad na potreby druhých. Nesmiem byť sebecký a musím sa naučiť prejavovať uznanie iným. Aj to je jednou z ciest dosiahnutia úspechu.
V živote človeka existuje množstvo aspektov, ktoré dokážu urobiť človeka šťastným. V prvom rade musia byť uspokojené moje základné potreby – strava, pitie.

Potom sú to faktory, ktoré mi prinesú pocit istoty a bezpečia. Je to napríklad spánok, strecha nad hlavou a pod. Dôležité je, ako som už spomínal, to ako ma akceptujú ostatní, ako sa ku mne správajú ľudia. Dôležité faktory pre mňa do budúcnosti sú uplatnenie, uznanie a tzv. pocit mať niečo.
Teda ako si konkrétne predstavujem svoj život? Chcem si nájsť vhodné zamestnanie, prípadne začať podnikať, aby som mohol za zarobené peniaze získať pocit istoty a bezpečia. Rád by som si založil rodinu, aby som mohol zažívať veselé a pokojné chvíle, vytvoriť z rodiny miesto, kam by som mohol prísť vždy, keď by mi bolo najhoršie. Chcem mať priateľov, s ktorými si občas vyjdem von a budem môcť zahodiť všetky starosti za hlavu. Chcem mať priateľov, o ktorých sa budem môcť oprieť, keď budem potrebovať pomoc.
Chcem žiť tak, aby som mohol povedať, keď budem na konci svojho života: „Život je krásny, len treba vedieť ako žiť!“
Neviem, ako sa môj život v budúcnosti vyvinie. Jedno viem však iste. Život sa mi nesmie zakladať na ziskuchtivosti, strachu, necitlivosti a nedostatku žičlivosti.

Grécka idealistická filozofia

Vznik gréckej filozofie sa datuje na 7-6 storočie p.n.l. V tomto období na území Grécka začali vznikať mestské štáty Polis. Antickú filozofiu môžeme rozčleniť na tri veľké obdobia:
1. rané alebo predsokratovské – patrili tam predstavitelia Milétskej školy, Pyatgoras, eleati, poeleati, Herakleitos a atomisti.(6-5 st. p.n.l)
2. klasické- do ktorého zaraďujeme Sokrata, Paltóna a Aristotela.(5-4 st. p.n.l)
3. helenistické alebo poklasické – dochádza k miešaniu rôznych vplyvov , čiže grécka filozofia nadobudla synkretický charakter a vytvára sa prechod k stredovekej filozofii, ktorá je poznamenaná židovstvom, kresťanstvom a islamom.




Raná grécka filozofia (6-5 st. p.n.l.)
-predstavuje počiatky vzniku a vývoja filozofického myslenia
-nastal rozklad tradičnej rodovej spoločnosti a vznikajú Polis- nezávislé spoločenstvá občanov, v ktorom sa utvára nové postavenie jednotlivca, nové typy vzťahov a chápania prírody. Občan antickej polis chápe význam zákonov a prijíma ich zvrchovanú moc nad sebou. Uvedomuje si, že zákony ( nomos-zákon) sú dielom ľudí a odlišuje ich od prírodnej nevyhnutnosti (fyzis- príroda).
- vplyv na vývoj ranej gréckej filozofie mali aj kontakty starých Grékov s vyspelými kultúrami, s ktorými sa dostávali do styku pri obchodovaní a kolonizácii.
- osvojovali si lekárske, astronomické poznatky, matematiku , technologické a výrobné postupy.
-prvé filozofické iniciatívy vznikli v mestách, kde prebiehali veľmi intenzívne obchodné a kultúrne výmeny: Milétos, Krotón, Elea.

- podľa charakteru riešenia otázok bytia sa začína vytvárať idealistická línia myslenia.
- jej predstaviteľmi boli Pytagorovci a Eleátska škola.





Pytagorovci a ich filozofia (6- prelom 1. a 2. st.

p.n.l)

-počiatky filozofického myslenia postihli aj územie Veľkej Helady (územie dnešnej Sicílie a južného Talianska).
-na tomto území vzniklo mnoho filozofických škôl, smerov, názorov.
- súhrné učenie Pytagorovcov a eleátov nazývame „Italská filozofia“.
-najväčší rozmach zaznamenala práve filozofia Pytagorovcov.
-najvýznamnejší predstaviteľ bol Pytagoras (570-500 p.n.l).
-sám seba označil za filozofa.
-okrem toho bol považovaný za matematika, fyzika a akustika.
-pochádzal z ostrova Samos a v meste Krotón založil prvú nábožensko - filozofickú školu.
-táto škola ako prvá mala záujem riešiť otázky týkajúce sa problematiky:
1. číselnej štruktúry kozmu
2. matematickej fyziky
3. skúmania bytia, priestoru, času a pohybu ako fyzikálnych veličín
4. etiky, v ktorej sa snažili riešiť medziľudské vzťahy

-predstavitelia imateriálnej filozofie tvrdili, že všetko je číslo a všetko vo svete, prírode a spoločnosti sa dá vyjadriť číslom.
-panenským číslom bolo číslo „7“.
-pre Pytagorovcov bolo číslo výsledkom matematického uvažovania, bolo aj aktívnym princípom bytia, pomocou ktorého možno usporiadať jednotlivé veci v prírode , spoločnosti a vo svete.
-toto usporiadanie má svoj zmysle a postupnosť, pre ktorú používali Gréci číselnú sústavu od 1-10.
-snažili sa ňou vyjadriť protikladnosť, protirečenie jednotlivých vzťahov, vlastností, ktoré sa týkali konkrétnych vecí. ich číselná sústava protikladov vyzerala:
„1“- obmedzené, neobmedzené
„2“- nepárne, párne
„3“- jedno, mnohé
„4“- pravé, ľavé
„5“- mužské, ženské
„6“- pokoj, pohyb
„7“- priame, krivé
„8“ svetlo, tma
„9“- dobré, zlé
„10“- štvorec, obdĺžnik

-tabuľka týchto protikladov má tú zvláštnosť, že prvé určenia majú kladný a druhé záporný význam
- táto protikladnosť bola základom pre formovanie dialektiky
-podľa Pytgorovcov celý svet vo svojej podstate predstavuje dialektickú jednotu aktívneho a pasívneho, obmedzeného, neobmedzeného.
-ďalšími predstaviteľmi tejto filozofie bolo Filolaos, Hiketas, Ekfantos a Akmaion. Eleátska škola

-bola pomenovaná podľa mesta Elea
-jej predstavitelia pokračovali v línii „Italskej filozofie“ a naväzovali na filozofiu Pytagorovcov
-predstavitelia: Xenofanes, Parmenides a Zenón z Eley.



Zenón z Eley
-filozof, ktorý sa vyznačoval ťažko riešiteľnými filozofickými úlohami, ktoré v dejinách myslenia označujeme ako Apórie.
-tento predstaviteľ sa snažil prostredníctvom týchto úloh vyriešiť problematiku zachytenia momentu pohybu v priestore a čase.
-túto problematiku sa snažil riešiť v 4 úlohách( apóriách):
1. dichtómia- delenie na polovicu
2. bežec a korytnačka
3. letiaci šíp
4. štadión


Xenofanes

-pochádzal z gréckeho mesta Kolofón.
- ako zakladateľ tejto školy vytýčil zároveň okruh problematiky, ktorou sa táto škola zaoberala.
- bolo to učenie o Momente stability, nemenlivosti a večnosti, stabilite bytia.
-práve tejto myšlienke venoval veľkú pozornosť Xenofanes.
-z jeho učenia sa nám zachoval 1 fragment: „Svet nevznikol, ale je večný a nezničiteľný.

Všetko je jediné, ktoré nemá počiatok, pretože je večné.“
-táto myšlienka potvrdzuje tú skutočnosť, že Xenofanes síce stál na pozíciách antického panteizmu, ktorý však nechápal dialekticky, ale metafyzicky.
- v jeho učení sa po prvý krát vyskytuje učenie o determinizme, ktorým sa podrobnejšie zaoberal Parmenides.
-determinizmus- filozofické učenie a stanovisko o všeobecnej zákonitej súvislosti, podmienenosti všetkých javov.


Parmenides

- bol žiakom Xenofana a najvýznamnejším predstaviteľom tejto školy
- jeho filozofická práca sa nám zachovala pod názvom „O prírode“.
-bola písaná filozoficko- poetickým štýlom, ktorým hovorí o 2 cestách:
1. cesta pravdy- výsledkom uvažovania, presvedčenia a rozumovej aktivity jednotlivca
2. cesta vnútra, zdania- je hmlistá, nepresvedčivá a nepoznateľná

-touto charakteristikou po prvýkrát vyslovil názor, že ľudské poznanie možno rozdeliť na stránku:
1. rozumovú- výsledok -cesta pravdy
2. zmyslovú- výsledok -cesta zdania

-cez toto poznanie riešil otázku bytia
- pri učení bytia odmietal všetky filozofické názory predchádzajúcich predstaviteľov, najmä Herakleita a Pytagorovcov.
-odmietal myšlienky týkajúce sa dialektiky, číselnej štruktúry usporiadania sveta a kozmu, tvrdiac:
„Bytie nemá vznik a zánik, je stále, nemenné, večné, totožné sebou samým, je jediným, ktoré je absolútne sebestačné pre svoju existenciu.“
-svojou charakteristikou bytia vytvára začiatky deterministického učenia, ktoré v jeho ponímaní možno vyjadriť tak, že poriadok sveta je raz navždy presne daný.
- bytie a myslenie je pre Parmenida to isté (A=A).


- na učenie predstaviteľov Eleátskej školy postupne nadväzoval Platón a ďalší predstavitelia gréckeho myslenia.

---

Spřátelné weby

• Puzzle-prodej.cz
• Hračky
• Seminární práce
• Dějepis.info - referáty
• Referáty-seminárky.cz
• Puzzle