Význam recyklácie
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 27. prosince 2006
- Zobrazeno: 17642×
Příbuzná témata
Význam recyklácie
Čo je recyklácia?
Autor: Radka Novotná
Recyklácia je opätovné využívanie odpadov. Je dôležitou súčasťou presadzovania trvalo udržateľného rozvoja v odpadovom hospodárstve. Recykláciu možno v najširšom zmysle slova definovať ako opätovné použitie akéhokoľvek materiálu.
Podľa zákona č. 223/2001 Z.z. obce okrem povinnosti držiteľa odpadu a povinnosti vypracovať Programy odpadového hospodárstva (POH) sú povinné zaviesť vhodný systém zberu odpadov a zabezpečiť, alebo umožniť zber a prepravu komunálnych odpadov (KO) vznikajúcich na jej území na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia vrátane zabezpečenia zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu KO a zabezpečenia priestoru, kde môžu občania odovzdávať oddelené zložky KO v rámci separovaného zberu. Obce sú povinné zabezpečiť podľa potreby zber a prepravu objemných odpadov na účely ich zhodnotenia alebo zneškodnenia oddelene od vytriedených odpadov s domácností s obsahom škodlivín a drobných stavebných odpadov. Pôvodca KO a drobných stavebných odpadov (je tu zahrnutý aj občan) je povinný:
1. zapojiť sa do systému zberu komunálneho odpadu v obci
2. užívať zberné nádoby systému zberu KO v obci
3. ukladať KO alebo ich oddelené zložky a drobné stavebné odpady na účely ich zberu na miesta určené obcou a do zberných nádob zodpovedajúcich systému zberu KO.
Čo je odpad?
Odpadom je hnuteľná vec, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Odpadom nazývame niečo, čo sa nám už zdá nepotrebné, nechcené. To je prenáhlený úsudok ! Môže to byť hodnotný zdroj pre niekoho, niekde. Jeho opätovné využitie môže ušetriť prírodné zdroje, energiu, znečistenie, naše peniaze.
Na Slovensku sa za rok vyprodukuje viac ako 1,5 mil. ton komunálneho odpadu. Je zdrojom mnohých problémov - znečisťuje životné prostredie, na jeho zneškodňovanie je potrebné vynakladať nemalé finančné prostriedky. Komunálny odpad je však zároveň zdrojom surovín. Množstvo komunálneho odpadu na.1-obyvateľa v SR je 463,2 kg ročne.
Delenie odpadu
Z čoho sa skladá domáci odpad ?
(Zloženie TKO v Košiciach podľa váhy, TU Košice 1995)
1. Papier 20 % - nadmerné používanie papiera prispieva k úbytku lesov vo svete, znásobovaniu zásahov do lesných ekosystémov.
2. Sklo 8 - 12 % - dá sa dobre recyklovať. Napriek tomu len asi 1 z 20-tich fľiaš v SR je dnes recyklovaná. Výroba nového skla vyžaduje väčšie množstvo energie a zvýšenú ťažbu neobnoviteľného zdroja.
3. Organické látky (bioodpad) 44,5 % - státisíce ton zeleninových a ovocných šupiek, záhradného odpadu, zelene, zbytkov jedál sú každoročne vyhazdované do smetia. Zmiešané z ostatnými zložkami komunálnych odpadov zhoršujú ich negatívny vplyv na skládkach i spaľovniach. Pritom môžu byť ľahko premenené kompostovaním na dobré hnojivo.
4. Plasty 7 - 9 % (objemom viac) - plast je vyrobený z neobnoviteľnej ropy, ktorej známe zásoby sa odhadujú na cca 40 rokov. Len pri jej doprave uniká ročne do morských a povrchových vôd 3,5 milióna ton ropy. Plasty sa dlhodobo biologicky nerozkladajú desiatky až stovky rokov. Pri spaľovaní niektorých druhov unikajú do ovzdušia škodlivé látky (napr.PVC).
5. Kovy 4 - 5 % - železo, hliník, cín... používané na plechovky, obaly, vrchnáky, fólie a pod. sú tiež z obmedzených zdrojov, ich výroba je energeticky veľmi náročná a ich ťažba značne poškodzuje prírodu.
6. Textil 4 % - mnoho starých šiat môže byť užitočná iným,alebo pomôcť v charite, zničený textil môžme ponúkať niektorým výrobcom danej látky, alebo sa môže využívať po spracovaní na tkanie kobercov a doplnkov. Väľká časť dnes napriek tomu končí ako odpad.
7. Drevo, guma, koža 3 %
8. Nebezpečné odpady 1 %. V SR už dnes vieme recyklovať z nebezpečných odpadov akumulátory, žiarivky a výbojky a je možné zabezpečiť technológiu aj pre ďalšie zložky NO. Zatiaľ sa nedosahuje plná vyťaženosť ani jestvujúcich recyklačných kapacít a mnohé nebezpečné odpady sa namiesto recyklácie vyhadzujú na sklkádky, do spaľovní, niekedy dokonca i na čierne skládky do prírody.
9. Anorganické látky 4 % - mnoho skál, piesku, štrku z demolácií, baní a pod. je premrhaných, keď končia ako odpad na skládkach - mnohé by sa ešte mohli opätovne použiť ako vhodný stavebný materiál.
Výskyt odpadu
Až 98,8 % komunálnych odpadov v SR je "zneškodňovaných", z toho 91,4% skládkovaním a 7,4% spaľovaním a len okolo 1,2 % je recyklovaných, pričom 0,4% sa využíva ako druhotná surovina a 0,8% je kompostovaných prípadne ináč využívaná. Drvivá väčšina z tých 91,4 % je zahrabávaná do jám s dočasným tesnením nazývaných skládky. Najhoršie je vyhodiť odpady voľne v prírode na verejné priestranstvo - tzv. čierne alebo divoké skládky (kde nič nebráni úniku škodlivých látok do prostredia), veľmi nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v záhradách (dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené množstvo škodlivých látok - nespaľujte odpady v domácnosti). Avšak ani vyhodenie do smetných košov na zmesné odpady nie je omnoho lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré však aj pri najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí.
Skládky
Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd.
V komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok - organické, nebezpečné... Táto masa chemických látok začne po zmiešaní a zahrabaní vzájomne reagovať a vytvárať množstvo zložitých reakcií. Dodnes mnohé z nich nepoznáme. Dochádza aj k uvoľňovaniu škodlivín. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces. Dážď presakuje cez zakopané odpady produkujúc tekutinu zvanú priesaková voda. Tá je "obohatená" o škodlivé látky obsiahnuté v odpade a zlúčeniny vznikajúce ich vzájomnými reakciami. Priesakujúca voda môže preniknúť a znečistiť podzemné a povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou. Podkladanie skládok plastovými podložiami a íľovími vrstvami (v snahe zabrániť škodlivým priesakom) nie je riešením. Tieto podložia majú obmedzenú životnosť (max. niekoľko desiatok rokov, najlepšie pre nebezpečné odpady do 100 r.). Rozkladné procesy vnútri skládky sú ale veľmi spomalené. V skládke je neprirodzená, nevhodná klíma pre mnohé rozkladné mikroorganizmy (žiadny kyslík, jedovaté prímesy). Preto ani škodliviny organickej povahy dlho nepodliehajú biodegradácii a anorganické toxíny ostávajú nedotknuté. Vedci nachádzajú na skládkach aj po vyše 20 - 30 rokoch zachovalé zvyšky jedál, dobre čitateľné noviny. Doba rozkladu TKO na skládkach je ešte nedostatočne známa, určite však bude trvať desiatky rokov. Podložia skládok nevydržia, pokiaľ bude trvať riziko znečistenia a žiadny predpis nepamätá na to, čo zo skládkou potom. Naopak, môžme predpokladať, že v dobe kedy začne byť nebezpečná, bude skládka už dávno zrekultivovaná a dokumentácia bude skartovaná.
Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé plyny.Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické, agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a kontaminujú ho. Sú známe lekárske štúdie, ktoré ukazujú na nárast niektorých druhov rakovín u ľudí žijúcich v okolí skládok odpadov (nebezpečných a komunálnych). Metán môže v zmesi so vzduchom vzplanúť a spôsobiť požiar.
Spaľovne
Pri získavaní energie obsiahnutej v odpadoch dosahujú spaľovne v praxi veľmi malú účinnosť (v priemere len 15% - 20%). Recykláciou ušetríme 3 - 5 násobne viac energie (i viaa), ako môžeme získať spaľovaním. Naviac, ak akceptujeme, že recyklácia by mala predchádzať spaľovaniu s využitím energie, zistíme, že u TKO nie je veľmi účelné spaľovať nevyužiteľný zbytok. Veľkú časť tvoria nehorľavé, minerálne látky (celkovo vyše 20 %) veľká časť TKO obsahuje vodu. Ak odpočítame recyklovateľné zložky, ostáva nám len cca 10 max. 15 %.
Ekonomické zaťaženie obyvateľstva, pôsobenie proti recyklácii a minimalizácii.
Charakteristickým negatívnym znakom spaľovní sú obrovské investičné náklady, odrážajúce sa aj na poplatkoch za spálenie pre miestnych obyvateľov. Stávajú sa kvôli tomu závislé na pravidelnom prísune veľkého množstva odpadov, čím sa dostávajú do konfliktu so zámermi recyklácie a minimalizácie, a to na dlhú dobu.
Porovnanie nákladov na zneškodnenie 1 tony odpadov v západnej Európe:
skládkovanie 6 USD
kompostovanie 12 - 24 USD
spaľovanie 16 - 40 USD
V SR sú 2 spaľovne komunálnych odpadov v Bratislave a Košiciach. V Košiciach je bez 3. stupňa čistenia spalín, čím nezachytáva emisie dioxínov a furánov. Okrem tých sa TKO spaľuje aj v ďalších 2 spaľovniach. Dohromady je v SR 78 spaľovní odpadov, z čoho v 37 sa spaľuje aj istý podiel nebezpečných odpadov.
Ciele odpadového hospodárstva
Strategickým cieľom SR v tejto oblasti je Zákon o obaloch a odpadoch z obalov, plne harmonizovaný so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov.
V uznesení vlády Slovenskej republiky č. 718/1992 k informácii o priebehu a výsledkoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji bolo ministrovi životného prostredia uložené analyzovať výsledky konferencie a princípy prijatých dokumentov aplikovať v environmentálnej politike vlády Slovenskej republiky; ministrom a vedúcim ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR využiť výsledky konferencie a zapracovať ich do environmentálnych programov nimi riadených rezortov.
Podľa Stratégie štátnej environmentálnej politiky rozvoj starostlivosti o životné prostredie v SR, ako neoddeliteľnej súčasti celkového rozvoja spoločnosti, jej ekonomických a sociálnych potrieb, závisí od:
a) predchádzania vzniku hlavných príčin poškodzovania životného prostredia,
b) odstraňovania jestvujúcich hlavných príčin a negatívnych dôsledkov poškodzovania životného prostredia.
Zhruba na základe takejto orientácie bolo formulovaných 59 strednodobých cieľov do rokov 2000 až 2010 a 33 všeobecných a parciálnych dlhodobých cieľov do roku 2030 i dlhšie.
Strednodobé ciele sa orientujú na spomalenie degradačných procesov a zastavenie nepriaznivých dopadov poškodeného životného prostredia na zdravie ľudí, odvrátenie činností, ktoré by zvýšili jeho zaťaženosť oproti súčasnému stavu. Dlhodobé ciele vedú k zásadným pozitívnym zmenám v celom životnom prostredí a k dosiahnutiu trvale udržateľného rozvoja.
Preferenciu dostávajú také aktivity, ktorými možno dosiahnuť najväčší a najrýchlejší efekt v zlepšení stavu životného prostredia a znížení jeho nepriaznivého dopadu na vek a zdravie obyvateľstva, ostatné organizmy, rozvoj a globálnu environmentálnu bezpečnosť.
Stratégiu určuje nasledovných 5 odvetvovo orientovaných priorít na celé obdobie jej platnosti:
- ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami a globálna environmentálna bezpečnosť;
- zabezpečenie dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostatných vôd pod prípustnú mieru;
- ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostatných výrobkov;
- minimalizácia vzniku, využívanie a správne zneškodňovanie odpadov;
- zachovanie biologickej rôznorodosti, ochrana a racionálne využívanie prírodných zdrojov a optimalizácia priestorovej štruktúry a využívania krajiny.
Uvedené priority sú porovnateľné s prioritami štátov, s ktorými má Slovenská republika najdlhšie hranice, teda s piatimi prioritami environmentálnej politiky v Maďarsku a s prioritami environmentálnej politiky v Poľsku, kde sa priority členia na dlhodobé až krátkodobé a stotožňujú so strategickými až krátkodobými cieľmi. Taktiež vo vyspelých krajinách určujú maximálne 5 až 7 priorít. Napríklad v Kanade, obdobne ako u nás, s orientáciou najmä na čistotu ovzdušia, vôd a krajiny a globálnu environmentálnu bezpečnosť.
Energetické zhodnotenie recyklácie
Riešenia priaznivé pre ľudí a prírodu:
1. Minimalizuj (predchádzaj vzniku a škodlivosti odpadov a obmedzuj ich množstvo)
2. Znovu používaj
3. Recykluj a kompostuj
Minimalizácia
Pozostáva z dvoch stratégií: Predchádzanie vzniku odpadov a Obmedzovanie ich množstva a škodlivosti. Najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne, pretože každý výrobok viac či menej poškodzuje životné prostredie. Pre každý výrobok sa musí ťažiť z prírodných zdrojov, zväčša sa priemyselne vyrába (znečistenie), spotrebúva energiu, vyžaduje dopravu a nakoniec sa stáva odpadom. Najekologickejšie a najekonomickejšie riešenie je odpad nevytvoriť, než zmierňovať škody z jeho odstraňovania či využívania. Ani recyklácia nie je úplne neškodná, je to tiež priemyselný proces, ktorý produkuje isté znečistenie. Minimalizovanie odpadov je založené na princípe prevencie - už vopred premýšľame, koľko odpadu našim rozhodnutím vytvoríme.
Základnom minimalizácie vzniku odpadov je šetrná, menšia spotreba. Aby sme menej vyhadzovali je potrebné menej spotrebovať. Začať môžme odolávaním pokušeniu kupovať to, čo nepotrebujeme. Tým, že nenakupujeme nadmerne veľa výrobkov (alebo nespotrebúvame veľa obalov) nielen znižujeme množstvo odpadov a šetríme prírodné zdroje, ale aj svoje peniaze, ktoré môžme použiť užitočnejšie či príjemnejšie. Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo skutočne potrebujeme k životu a čo je už nadbytočné a plytvavé. Skúsme si vytvoriť vlastný, striedmy "eko" štýl podľa svojej osobitosti; odolávajúc reklame, móde a konzumu.
Minimalizácia v priemysle pomáha šetriť finančné výdaje. Horšie je, že súčasné poňatie ekonomiky tlačí priemysel do rastu výroby a tým aj rastu budúcich odpadov. Jeden z konkrétnych spôsobov minimalizácie odpadov je tzv. bezobalový predaj. Mnoho potravín i nápojov je možné takto distribuovať (zákazníci si nosia vlastné tašky, nádoby do ktorých sa im navážia, načapujú potraviny, prípadne si ich sami naberú, načapujú z automatov do donesených, trvácnych nádob). Pri nákupoch môžme uprednostniť miestne produkty od miestnych ekologických poľnohospodárov, remeselníkov, drobných živnostníkov. Skúsme sa vyhýbať veciam v nadbytočných alebo zbytočných obaloch, výrobkom a obalom na jedno použitie, obsahujúcim škodlivé látky.
Znovu používaj
Mnoho vecí je možné používať znovu (opravy, vratné fľaše) alebo ich použiť inak. Znovu používanie má vyššiu prioritu ako recyklácia, pretože spotrebuje spravidla menej energie, zdrojov, menej sa znečistí životné prostredie. Využívajme radšej služby namiesto nákupu nových výrobkov. Oprava, prešívanie textilu, zapožičanie, výmena starých vecí či ich nákup v seccond hande, bazáre, antikvariáte je rozumnejší z hľadiska využitia zdrojov Zeme, ako keby mal mať každý plný dom zriedka používaných vecí. Tiež to šetrí peniaze. Miesto jednorazových plienok môžme opakovane používať textilné a ušetriť tak lesy. Uprednostňujme vratné obaly. Uprednostňujme výrobky trvácne, s dlhou životnosťou, z recyklovaných materiálov, bez toxických látok.
Recykluj
Ak sa už vec nedá znovu používať, mala by sa recyklovaním vyrobiť znovu. Oproti likvidácii ušetrí prírodné zdroje, energiu, zníži množstvo odpadu. Štúdie dokázali, že recykláciou materiálov sa ušetrí 3 - 5 násobne viac energie ako môžme získať spaľovaním. Napríklad výroba papieru recykláciou vyžaduje iba 30 % energie, ktorá je potrebná pri výrobe z nových stromov, naviac šetrí lesy od nadmernej ťažby. Recyklovaním 1 tony starého paiera sa pri výrobe ušetrí 500 - 600 kWh elektrickej energie. Vytriedením 110 ton starého papiera a jeho použitím na výrobu nového sa zachráni 1 hektár 80 ročného lesa. Recykláciou skla ušetríme 43 % energie, recykláciou hliníka ušetríme oproti výrobe z bauxitu až 95% energie (avšak dopady hliníka na prírodu a životné prostredie pri ťažbe, spracovaní a výrobe sú tak negatívne, že je ekologicky prospešnejšie ho pre obaly nepoužívať).
Úspora energie z recyklácie odpadových materiálov oproti výrobe z primárnych zdrojov Oceľ Plast Sklo Papier Hliník
74 % 97 % 25 % 70 % 95%
Zdroj: Friends of the Earth: Waste, march 1996
Potrebujeme nahrádzať používanie výrobkov z primárnych surovín recyklovanými. Pri nákupoch a v práci začnime používať materiály, ktoré po doslúžení môžme vytriediť a poslať na recykláciu (v SR zatiaľ hlavne papier, sklo, kovy). Ak chceme, aby triedila väčšina verejnosti, je potrebné k tomu ľuďom vytvoriť vhodné podmienky - aby boli kontajnery, vrecia, nádoby "po ruke" a ekonomicky zvýhodňovať tých občanov, ktorý triedia.
Recyklácia začína triedením odpadov na jednotlivé zložky - vytriedime zvlášť papier, sklo, jednotlivé kovy, textil, niekde je možné aj plasty a časť nebezpečných odpadov. Tie potom dáme do farebných kontajnerov pre ne určených, alebo ich zanesieme do výkupní. Odtiaľ putujú do papierní, sklární, železiarní...kde ich použijú ako surovinu na výrobu nových výrobkov. Biologické odpady je možné kompostovať ak bývame v rodinnom dome či máme záhradku. Sú však už spôsoby aj na kompostovacie systémy v panelovej zástavbe.
Význam recyklácie z hľadiska úspor materiálu a energie
1 kg: Recyklácia ušetrí:
železného šrotu 2 kg uhlia, 4 kg rudy, 4 min. a 20 sek. práce
Odpadového hliníka 95 % energie oproti výrobe z primárnej suroviny
umelých vlákien 9,4 kWh energie
odpadovej medi 142 kg rudy a 80 % energie na výrobu z rudy
110t starého papiera 1ha 80 - ročného lesa
Zdroj: Ing. Štefan Szabo: Uloha mimovladnych organizacií pri riešení otázok súvisiacich s odpadmi
Odpadový materiál Ušetrená energia z využitia druhotnej suroviny namiesto primárnej (ton ropy)
Noviny 0,53
Vlnitá lepenka 0,54
Kancelársky papier 0,84
Ostatný recyklovateľný papier 0,50
PET plasty 2,05
HDPE plasty 1,77
fľaše, nádoby, obaly 1,50
film / obaly 1,80
iné pevné 1,64
Zdroj: Sound Resources Management Group Inc; Recycling versus incineration: An energy conservation analysis; Canada
Vo svete sa viac než 40 % ocele získava recykláciou, t.i. z druhotných surovín (v roku 1991 tato produkcia predstavovala 735 miliónov ton). Úžitkové výrobky z ocele majú rôznu životnosť. Napr. železničné koľaje pri nízkej frekvencii dopravy dosahujú životnosť viac ako 50 rokov, ale vysoko zaťažené drahý aj napriek špeciálne upraveným oceliam majú životnosť len okolo 10 rokov. Životnosť' automobilov sa počíta na 10 až 12 rokov, kdežto u plechových dóz plnených nápojmi len na niekoľko týždňov. Plechové konzervy musia byť naopak vyrobené z materiálov, ktoré zabezpečia životnosť' konzervovaného tovaru na niekoľko rokov. Napr. výstuž pneumatík oceľovými prútmi v poslednom čase výrazne zlepšila vlastnosti a odolnosť pneumatík voči poškodeniu.
Spotrebný materiál z plechov a rôzne domáce spotrebiče po vyradení, ako sú napr. pračky a rezačky môžu sa po roztavení použiť na výrobu novej ocele rovnakej kvality. Takto možno ušetriť pôvodnú surovinu (železnú rudu) a skrátiť' energetický náročný proces praženia -východiskovej suroviny.
Počet vyrábaných legovaných oceli dosahuje viac ako 2000 druhov a nachádzajú použitie počnúc od stavebníctva až po High-Tech výrobky z tenkých platinových vrstvičiek s galvanickým tepelným tvarovaním a prídavkom legovacích materiálov. V rámci železného šrotu okrem obsahu železa, významný podiel predstavujú nikel a chróm. Sú' to prvky, ktoré u oceli zodpovedajú za jej antikorózne vlastnosti a tepelnú odolnosť'. Legovaná oceľ je preto drahšia a pravé roztavením sekundárnych surovín s vysokým obsahom týchto prvkov sa výrazne prejaví ekonomika recyklačného procesu. Postupmi vývoj v tejto oblasti bude stále výraznejšie vyžadovať aj separáciu jednotlivých druhov oceli.
Železný plech sa spravidla pokrýva tenkou vrstvou iného kovu (Zn, Sn, Al), aby sa znížila korózivnosť materiálu. Typickým príkladom sú karosérie áut. Tým sa čiastočne ušetria veľmi nákladné nehrdzavejúce chróm-niklové ocele. So železom legované prvky majú rozdielne fyzikálno-chemické vlastnosti. Tieto sa klasifikujú napr. podľa ich afinity ku kyslíku. Dúchaním kyslíka na roztavený železný šrot pri teplote cca 2 300 'C sa prvky s vysokou afinitou ku kyslíku uvoľnia v plynnej forme alebo sa viažu do trosky.
V procese výroby oceli teda kovy ako je napr. zinok z konvertora unikajú, ale ušľachtilejšie z nich ako napr. cín, med, nikel sa v tavenine udržia. Oceliarne sú preto vybavenú zariadeniami na zachytávanie prachu a sublimujúcich prvkov tak, aby sa tieto mohli pri výrobe ocele opäť` využiť. Platí to obzvlášť pre kovy olova a zinku. V prípade, že je karoséria auta pozinkovaná, po roztavení sa zinok zachytáva spoločne s ostatným prachom na filtroch. Pomocou protiemisných zariadení oceliarmi sa tak získava asi 30 až 35 % zinku Zachytený prach sa briketuje a opäť recykluje na výrobu oceli.
Nové trendy vývoja automobilov sa orientujú na využívanie nových, odľahčených alebo kompozitných materiálov, na špeciálne povrchové úpravy karosérii, na používanie ľahkých kovových konštrukcii ako aj na zvyšovanie podielu plastických látok pre montáž vývojovo moderných typov automobilov. Takýto trend vývoja automobilov je však pre recykláciu surovín nepriaznivý, lebo zvyšuje náklady na separáciu konštrukčných komponentov. V rámci recyklácie železného šrotu autovraky prispievajú podielom asi 10 až 20 %.
Recykláciu u autovrakov možno vykonávať komplexným zošrotovaním zariadenia vrátane motorov, pneumatík, čalunených sedačiek, osi automobilov a pod. so zaradeným oddelením kovových súčasti od nekovových v bubnovom elektromagnetickom separátore. Šrotovanie automobilov prináša z hľadiska ochrany životného prostredia celý rad problémov, ako sú hlučnosť a prašnosť drvičov, klesajúci podiel železného šrotu a narastajúci podiel špecifického odpadu vzniknutého po rozdrvených vyradených áut.
Záver
Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov - oveľa viac ako v čase vymierania dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia far-mári a drevárske firmy.
Životné prostredie bude chránené, ak budeme uplatňovanie takých zreteľov, opatrení a čin-nosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým konzervácia urči-tých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripus-tenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu.
Mnohé naše zdroje sú neobnoviteľné a nakoniec sa vyčerpajú. Aby vydržali dlhšie musia ľudia šetriť materiálom a čo najviac recyklovať, to znamená po použití vrátiť späť do výroby.
Priemysel v tom môže zohrať dôležitú rolu. Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov.
Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život.
Literatúra:
1. Prof. Ing. Juraj Tölgyessy, DrSc. - Doc. Ing. Milan Piatrik, CSc.
2. Mike Buckley, Všeobecná encyklopédia pre mladých, Mladé letá 2000
3. Webová stránka www.essential.sk
4. Uznesenie vlády SR zo 7. septembra 1993 číslo 619
5. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 18. novembra 1993 číslo 339
6. Enviromagazín, Ing. Bohuslav Bezúch, CSc.
7. J. Coplák, J. Komrska: Ecocity - Contribution to the Concept of Sustainable Urban Development. Život. Prostr., Vol. 37, No. 3, 2003