Vyučovanie ako výchovno-vzdelávací proces

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 4283×

Příbuzná témata



Vyučovanie ako výchovno-vzdelávací proces

Vyučonaie ako výchovno-vzdelávací proces.

Vyučovanie je dvojstranný proces, ktorí sa sladá z dvoch etáp:
1. z vyučovania (odovzdávanie informácií) – učiteľ
2. učenia (prijímania vedomostí) – žiak.
Medzi najcharaktickejšie črty súčasného vyučovania patrí:
- aktivita žiakov, učiteľ nepodáva hotové poznatky vtedy, ak sú žiaci pod jeho vedením schopní samostatne prísť k daným poznatkom
- intenzifikácia myslenia žiakov v procese vyučovania, ktorá vyžaduje znalosti základov teoretického poznania a racionálneho myslenia v oblasti matematiky.

Spôsoby usporiadania matematického učiva.

V súčastnosti poznáme 3 spôsoby usporiadania učiva vo vyučovacom procese.
- je to 1, lineárne
2, cyklické
3, špirálové usporiadanie.
- Výhodou lineárneho je, že je prehľadnejšie a šetrí čas.nevýhodou je, že žiaci nie sú pripravení preberať učivo s plnou náročnosťou.
- Výhodou cylkického je , že sa môže prispôsobiť vyspelosti žiakov bez ujmy na vedeckej náročnosti.
- Špirálové usporiadanie má tú výhodu, že sa žiak k tým istým pojmom niekoľkokrát vracia, pričom sa prv prebraté pojmy objavujú často v nových súvislostiach.
V súčasnej škole sa pri usporiadaní učiva základnej a strednej školy využíva kombinácia lineárneho, cyklického a špirálového usporiadania.

Plánovanie matematicko-pedagogického procesu.

Plnenie náročných výchovno-vydelávacích úloh súčasnej školy vyžaduje, aby učitelia pracovali plánovite a cieľavedome. Riaditeľ školy s kolektívom učiteľov vypracúva pracovný plán práce školy, triedny učitelia pripravujú plány práce triednych učiteľov a pod.
Učebný plán je základný školský dokument vydávaný ministerstvom školstva. Tvorí prehľad učebných predmetov, pri ktorých je uvedený počet týždenných vyučovacích hodín v jednotlivých ročníkoch školy a ich celkový počet na danom type školy. Učebný plán je záväzný.
Hlavným podkladom na prípravu časového plánu sú učebné osnovy.V nich je rozdelené učivo do jednotlivých študijných ročníkov a tématických celkov. V každom ročníku je uvedený počet týždenných vyučovacích hodín a celkový počet vyučovacích hodín v školskom roku.

Časové vymedzenie pre jednotlivé témy v osnovách môže učiteľ prispôsobiť podmienkam v triede.
Príprava učiteľa na vyučovaciu hodinu.

Prípravu na vyučovanie chápeme ako základnú súčasť plánovania výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa a zároveň ako jeden z najúčinnejších prostriedkov tvorivého rozvíjania a postupného skvalitňovania jeho pedagogickej činnosti.
Do tejto prípravy zahrňujeme i prípravu učebných pomôcok, prípravu príkladov, zaujímavých príkladov a didaktického materiálu vôbec.Táto teoretická príprava je dovŕšená vypracovaním písomnej prípravy. Učiteľia nie sú povinný písať písomné prípravy. Ak má však vyučovanie nedostatky, tak kontrolné orgány vždy zisťujú aj úroveň písomnej prípravy učiteľa. Pre začínajúceho učiteľa je písomná forma vhodná a má byť detailnejšia ako u skúseného pedagóga.
Ak učiteľ zistí nejaké nedostatky na svojej hodine, musí improvizovať, predlžuje výklad a pod. Dôležité však je aby sa učiteľ snažil všetky nedostatky do budúcej hodiny odstrániť a tak skvalitniť vyučovací proces.
Písomná príprava učiteľa na vyučovanie sa obyčajne člení takto:

1., a, Dátum a vyznačenie triedy
b, Zamestnanie číslo
c, Časy: otvorenie.. skúšanie.. vlastné zamestnanie...
d, Čas spolu.....
2., Téma: (jadro učebnej látky, ktorá sa má na hodine preberať alebo upevniť)
3., Výchovno-vzdelávací cieľ, ktorí učiteľ sleduje na vyučovacej hodine)
4., Učebné otázky: 1. .............................čas ....................................
2.

.............................čas ....................................
5., Spôsob vedenia hodiny: ................................................................
6., Materiálne zabezpečenie: .............................................................
7., Otvorenie vyučovacej hodiny:
a, zápis do triednej knihy:
b, kontrola: účasť žiakov, čistota, ustrojenosť žiakov a pripravenosť žiakov na vyučovanie
8., Opakovanie a preskúšanie:
a, zopakovať stručne látku z minulej hodiny
b, skontrolovať domácu úlohu a poznámky
c, preskúšanie: 1, Meno žiaka, otázky, príklad
.................................................
2, Meno žiaka, otázky, príklad
.................................................
d., vyhodnotiť preskúšanie, ukázať klady, zápory, nepresnosti, ktorých sa žiak dopustil, určiť známku a oznámiť ju žiakovi
9., Vlastné zamestnanie:
- obsah a metódu (problémové, skupinové, programové, práca s učebnicou, využitie didaktickej techniky, ...) si učiteľ volí podľa vlastných schopností a skúseností
10., Záver hodiny:
a, zopakovať zásadné problémy jednotlivých otázok, presvedčiť sa ako žiaci prednesenú látku pochopili
b, zhodnotiť celkový záujem žiakov, vyzdvihnúť jednotlivcov, poukázať na nedostatky
c, dať návod na samoprípravu – doporučiť literatúru
d, uložiť domácu úlohu a určiť termín splnenia
Hodiny matematiky.

Základom organizácie vyučovacieho procesu a výchovy v našej škole je triednohodinový systém. Hodina je základným článkom v organizácii procesu vyučovania metemtiky.
Vyučovací proces má niekoľko fáz: - oboznámenie s učebnou látkou novej témy
- utvrdenie novej témy
- riešenie úloh
-zopakovanie prebratého
- previerka výsledkov z domácej úlohy
- zadanie novej domácej úlohy

Typy vyučovacích hodín matematiky.

Na každej hodine sa sleduje niekoľko didaktických cieľov. Podľa toho môžeme vyučovacie hodiny rozdeliť na:
1, hodina začiatočného osvojenia nových vedomostí ( ½ všetkých hodín)
2, hodina formovania schopností a návykov v uplatňovaní vedomostí
3, hodina celkového upevnenia vedomostí formou zhrňujúceho opakovania
4, hodina praktických prác z matematiky
5, hodina celkovej kontroly a evidencie vedomostí a návykov.

Kombinovaná hodina matematiky sa zpravidla začína kontrolou domácich úloh. Učiteľ kontroluje riešenie domácich úloh a taktiež osvojenie látky minulej hodiny. Potom sa prejde k novej látke, jej upevňovaniu a nakoniec k zadaniu domácej úlohy z novej látky. Tento typ hodiny je veľmi vhodný, ale má jeden nedostatok. Na takejto hodine nestačí čas na dodržanie všetkých bodov vyučovacieho procesu a to je základný cieľ hodiny – základné osvojenie nového učiva. Preto je vyučovanie na našich školách realizované formou hodín získavania vedomostí, cvičných hodín, hodín samostatnej práce.

Domáce práce z matematiky.

Domáce práce majú byť čo najužššie spojené s vyučovacou hodinou s cieľom pomáhať, rozvíjať tvorivé schopnosti žiakov. Táto práca sa nesmie redukovať len na mechanické učenie, ale má umožniť podľa stupňa vyspelosti samostatne a tvorivo pristupovať k učivu, uvedomene, logicky a prehĺbene si upevňovať vedomosti. Domáce práce majú byť primerané úrovni a schopnostiam žiakov, aby ich vedeli samostatne vypracovať. Úlohy tohto typu musia byť žiakom zadávané pravidelne, lebo sa nimi utvrdzujú a upevňujú vedomosti. Domáce úlohy učiteľ zadáva v priebehu vyučovacej hodiny, nikdy nie cez prestávku alebo po skončení hodiny.
K domácim prácam patrí i štúdium určitej časti učiva, ktorú vyložil učiteľ na hodine, ale i učivo, ktoré učiteľ nevysvetlil a je v učebnici.

Kontrola domácich prác sa uskutočnuje vždy spôsobom, aký si zvolí učiteľ a nikdy inak. Kontrola môže byť prevedená aj písomnou formou, kde učiteľ zadá iba typ príkladov ktoré zadal na domácu úlohu.

Matematická olympiáda a iné súťaže.

Matematická olympiáda (MO) je dôležitou formou starostlivosti o rozvíjanie talentu nadaných žiakov na 2. stupni základných škôl a žiakov stredných škôl.
Cieľom MO je rozširovať, prehlbovať a upevňovať vedomosti, zručnosti a návyky žiakov, pomáhať rozvíjať ich schopnosti a logické myslenie, viesť žiakov k tvorivému uplatňovaniu poznatkov z matematiky, k samostatnej práci, k individuálnemu štúdiu, a tak účinne dopĺňať výchovno-vzdelávaciu prácu učiteľov v škole.
MO sa člení na kategórie podľa ročníkov (A,B,C,Z,MaMO).

Stredoškolská odborná činnosť (SOČ).

Na podchytenie záujmu o matematiku a rozvíjanie matematických schopností je okrem MO celý rad súťaží, ktoré organizujú rôzne inštitúcie. Medzi ne patrí i stredoškolská odborná činnosť (SOČ). Jej cieľom je všestranne podporovať a rozvíjať záujem žiakov o technické, prírodné a spoločenské vedy, rozširovať ich odborné vedomosti a zručnosti, učiť ich samostatne a tvorivo myslieť a produktívne pracovať.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?