Vysoké Tatry a cestovný ruch
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 8039×
Příbuzná témata
Vysoké Tatry a cestovný ruch
3 HISTÓRIA VYSOKÝCH TATIER„Geologická história Vysokých Tatier sa začala v prvohorách pred vyše 500 miliónmi rokov. Z druhohorného oceánu sa vynorili asi pred 80 miliónmi rokov“ ( Ksiažek 1998 s. 9 ) Po vyzdvihnutí Tatier, ktoré bolo v mladších treťohorách asi pred 25 miliónmi rokov, sa začala ich modelácia. V štvrtohorách boli zaľadnené. Ľadovce sa roztopili pred 10 tisíc rokmi. Z 21 ľadovcov bol najväčší bielovodský – 14 km dlhý, 1,5 km široký a až 200 – 300 m hrubý. Vysoké Tatry sú jadrovým pohorím. Skladajú sa z kryštalického jadra, tvoreného žulou a čiastočne kryštalickými bridlicami a z vápencového obalu.
Prvý človek na území Slovenska žil práve pod Tatrami v dobe kamennej. Prvé správy o horských výpravách, ktoré boli zamerané len na estetické poznávanie, pochádzajú zo 16 storočia. Študenti z Kežmarského lýcea chodili do Tatier na exkurzie spojené so zberom prírodnín. V roku 1615 traja študenti, ktorých viedol Dávid Frolich vystúpili na Kežmarský štít. Je to prvý historicky doložený výstup na tatranský štít. Rozvoju turistiky bránila malá prístupnosť do oblasti Tatier. No, keď sa rozvinula sieť chodníkov a možnosti prístupu do oblasti, výrazne stúpol počet turistov. Ročná návštevnosť po 2. svetovej vojne bola 20 000 osôb, ale v osemdesiatych rokoch to boli už 4 milióny.
V roku 1949 vznikol Tatranský národný park ( TANAP ), ktorý výrazne prispel k ochrane Tatier. Rozvíjajúce horolezectvo si vynútilo vznik horolezeckej organizácie JAMES v 1921. Vtedajší spolok tatranských horolezcov sa po 2. Svetovej vojne rozrástol na Slovenský horolezecký zväz. Neskôr sa názov upravil na dnešný IAMES. Snáď najväčšími športovými udalosťami boli lyžiarske majstrovstvá sveta FIS 1935 a 1970 na Štrbskom Plese. Ako pamiatka obetiam Vysokých Tatier vznikol pod Ostrvou v limbovom háji Symbolický cintorín, ktorého existencia sa nesie v duchu myšlienky „Mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu“.
V súčasnosti sú Vysoké Tatry turisticky jednou z najnavštevovanejších oblastí Slovenska.
4 VNÚTORNÉ ČLENENIE A POLOHA
Tatry môžeme rozdeliť na Západné a Východné, ktoré sa delia na Vysoké a Belianske. Západné Tatry sú ešte členené na 6 geomorfologických skupín: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy. Nízke Tatry ako národný park NAPANT majú rozlohu 728 km2 + ochranné pásmo 1102 km2 .Ostatné Tatry tvoria národný park TANAP s rozlohou 741 km2 + rozloha ochranného pásma 365 km2.
Ako som už v úvode práce naznačil, budem sa z celej rozlohovo veľmi obsažnej problematiky podrobne zaoberať ďalej len Vysokými Tatrami a to sa týka aj geografickej polohy.
Vysoké Tatry sa nachádzajú na severe Slovenska. Sú najvyšším pohorím na území SR a zároveň v 1200 km dlhom oblúku Karpát (pozri mapu č. 1 ). Majú vysokohorský charakter. Spolu s Belianskymi Tatrami sa nazývajú Východné Tatry. „ Východné Tatry oddeľuje od Západných Tatier skupina Liptovských kôp a Tatranské podhorie od Podtatranskej kotliny, tvorenej z juhu Liptovskou a Popradskou kotlinou a z východu Vojnianskym podhorím, Vrbovskou pahorkatinou a Kežmarskou pahorkatinou.“ ( Andráši 1981 s. 12 ). 66% z rozlohy tvoria ihličnaté (smrekové) lesy s kosodrevinou. 5 GEOLOGICKÁ STAVBA
Základnou horninou je žula. Pri horotvorných pochodoch bola žula rozdrvená a vznikol z nej mylonit, ktorý vytvára vo Vysokých Tatrách typické pásy, oveľa rýchlejšie podliehajúce zvetrávaniu ako žula. V milonitových pásoch vznikli žľaby a nachádzajú sa tu takmer všetky význačné priehyby a sedlá. Podstatnú časť Vysokých Tatier buduje kryštalinikum. Granitoidné horniny prevládajú nad kryštalickými bridlicami, ktoré sa nachádzajú ojedinelo v podobe malých pruhov v granitoidoch. V kryštalických bridliciach možno odlíšiť ruly, svory, amfibolity a migmatity. Prevládajúcim členom kryštalinika Tatier sú granitoidy, ktoré vnikli do komplexu kryštalických bridlíc po hlavnej varískej horotvornej fáze, teda v období spodného karbónu. Z nich je najrozšírenejší biotický diorit až granodiorit. Táto hornina je strednozrnná svetlosivej a zelenkastej farby. V zložení prevažuje plagioklas, kremeň, biotit, ale aj draselný živec a muskovit, ktorých je menšie množstvo. Ďalším typom kryštalnika sú autometamorfované granodiority až granity. Hlavný žulový masív Vysokých Tatier je zo všetkých strán obkolesený nánosmi morén. „ Morény tvoria nápadný val na južnej strane pohoria porastený lesom a postupne prechádzajú v riečne nánosy Liptovskej a Popradskej kotliny. Na východnej strane Vysokých Tatier prechádzajú morény do flyšu Spišskej kotliny.“( Adamec 1974 s. 14 )
6 RELIÉF
6. 1 Hlavný hrebeň
Vysoké Tatry sú naše najvyššie a zároveň jediné veľhory. Na mnohých miestach prekračuje ich výška 2500 m.(pozri tab.č.1) Hlavný hrebeň sa tiahne v smere západ-východ. Má dĺžku 26,5 km. Začína sa v Ľaliovom sedle (1947 m), ktoré sa nachádza na slovensko-poľskej hranici. Ďalej sa tiahne východne až juhovýchodne cez prvý štít Vysokých Tatier Svinice (2300 m) až Rysy (2499 m). Tam sa hlavný hrebeň odpája od štátnej hranice a pokračuje cez sedlo Váhy (2337 m) na Český štít (2520 m), Vysokú (2560 m, pozri obr. č.
1) až na Ganok (2468 m), ktorý je výnimočný svojou „Galériou Ganku“ skoro kolmou asi 300 m skalnou stenou, ktorá je dobre viditeľná zo sedla Váhy a z Rysov. Z Ganku tvorí hlavný hrebeň poloblúk orientovaný na juh. Na severnej strane oblúka sa nachádza Zelené a Kačacie pliesko, nad ktorými hrebeň vytvára mohutný skalný amfiteáter. Potom hlavný hrebeň pokračuje cez Východnú Vysokú (2428 m), Svišťový štít (2382 m), Javorové štíty, ktoré vytvárajú zo severu uzáver Veľkej Studenej doliny. Ľadový štít (2627 m) je druhým najvyšším štítom v hlavnom hrebeni. Je len o 3 m nižší ako Zadný Gerlach (2630 m). Z Ľadového štítu hlavný hrebeň pokračuje cez Snehový štít (2465 m). V týchto miestach vybiehajú na sever krátke bočné hrebene, ktoré vytvárajú bočné dolinky Javorovej doliny. Z Baraních rohov (2526 m) hlavný hrebeň naberá smer severo-severovýchod. Pokračuje cez krásny Kolový štít (2418 m) a cez posledný vrch Tatier Jahňací štít (2229 m). Odtiaľ hrebeň spadá do Kopského sedla (1749 m), kde sa začínajú Belianske Tatry (pozri mapu č. 2).
6. 2 Južné rázsochy
Veľkú časť Vysokých Tatier tvoria južné hrebene. Najrozsiahlejšou rázsochou je rázsocha Kriváňa (2494m), ktorá vybieha z Čubriny (2378m). Celkovo vytvára deväť vedľajších hrebeňov ako sú napríklad hrebeň Pátrie (2203 m), hrebeň Solisk, či samotné Rameno Kriváňa (2390 m).Gerlachovský štít (2654 m) tvorí ďalšiu významnú rázsochu (pozri obr. č. 2), ktorá vybieha z hlavného hrebeňa pri Lavínovom štíte (2601 m) na juhovýchod. Tento masív oddeľuje dve doliny : Batizovskú a turisticky významnú Velickú dolinu. Z obidvoch dolín vedú výstupové cesty na Gerlach, či už Velickou alebo Batizovskou próbou. V Kotlovom štíte (2601 m) sa hrebeň rozdeľuje na dva poloblúky, ktoré vytvárajú charakteristický Gerlachovský kotol. Kedysi si ľudia mysleli, že je to kráter sopky. Pod pravým ramenom, pri Velickom plese, je postavený hotel Sliezsky dom (1663 m). Z Východnej Vysokej (2428 m) asi v polovici masívu Vysokých Tatier vybieha rázsocha Slavkovského štítu (2452 m), ktorá z juhu a juhovýchodu ohraničuje populárnu Veľkú Studenú dolinu. Dominantou tohto hrebeňa je už spomínaný Slavkovský štít a ostrý výbežok s názvom Bradavica (2476 m). Z nej sa na juh a juhovýchod oddeľujú kolmé Granátové veže, ktoré sa mohutne týčia nad Velickou dolinou. O Slavkovskom štíte kolujú povesti, že kedysi meral vyše 3000 m, ale zemetrasenie zrútilo jeho vrchol do Veľkej Studenej doliny. Ešte dnes je vidieť v tejto doline roztrúsené veľké kamene, akoby svedectvo z minulosti. Je však vedecky vyvrátená pravdivosť uvedenej povesti.
Rázsochu Prostredného hrotu (2440 m, pozri obr.
č.3) som sa rozhodol opísať pre jej významné postavenie v horstve. Nie je veľmi dlhá, ani rozľahlá, ale oddeľuje od seba snáď najkrajšie doliny na južnej strane Tatier – Studené doliny. Hrebeň sa začína v Priečnom sedle (2352 m), pokračuje rozoklaným hrebeňom až po najimpozantnejší štít, v tejto časti Tatier, Prostredný hrot, ktorý do obidvoch dolín spadá skoro kolmými stenami. Na sever vysiela krátky hrebeň zakončený Žltou stenou (2169 m), ktorá sa výraznou mierou pričinila o krásu Malej Studenej doliny. Z Prostredného hrotu hrebeň klesá cez Kostolík (2188 m) až k Studenovodským vodopádom. Posledným rozsiahlym vedľajším hrebeňom v južnej časti je rázsocha Lomnického štítu (2632 m). Začína sa v Baraních rohoch (2526 m) nad Téryho chatou (2015 m), pokračuje cez Pyšný štít (2623 m) až do Lomnického štítu, ktorý je dostupný aj lanovkou. Nachádza sa na ňom meteorologické observatórium SAV. Tu sa hrebeň vetví na Lomnický hrebeň a na významnejší hrebeň Kežmarského štítu (2558 m), ktorý neskôr prechádza do Nemeckého rebríka. Malý Kežmarský štít je známy svojou 900 m severnou stenou (pozri obr. č.4), ktorá spadá do Veľkej Zmrzlej doliny a doliny Zeleného plesa.
6. 3 Severné rázsochy
Najvýznamnejšie sú rázsochy Vyšného Žabieho štítu (2259 m) a Širokej (2210 m). Iné rázsochy ako napríklad hrebeň Ľadových veží, či Jahnence, či Suchý hrebeň sú krátke výbežky, ktoré rozčleňujú Bielovodskú a Javorovú dolinu na bočné dolinky. Rázsocha Vyšného Žabieho štítu sa začína v Rysoch a smerom na sever vytvára štátnu hranicu Slovenska s Poľskom. Z tohto hrebeňa vybiehajú ďalšie výbežky ako hrebeň Českej veži (2255 m), či hrebeň Mlynára (2171 m), ktorý ohraničuje z východu Žabiu Bielovodskú dolinu. Hrebeň Širokej začína v Javorových štítoch Javorovou vežou (2291 m), ďalej pokračuje na sever a delí jedny z dvoch najväčších dolín Vysokých Tatier – Bielovodskú a Javorovú. Severný koniec hrebeňa nadobúda už hôľny charakter. Na jeho konci rozdvojením vznikla Široká dolina s Tichým plesom (1745 m). Na rozdiel od tohto hrebeňa má hrebeň Ľadových veží (2181 m) odlišný charakter. Z nich na sever spadajú prudké skalné steny, ktoré z juhu ohraničujú Čiernu Javorovú dolinu
6. 4 Kriváň (2494 m)
Kriváň je azda najznámejším štítom v Tatrách a okrem toho je aj našim národným symbolom (pozri obr. č. 5). Nachádza sa na juhozápade Tatier vo vedľajšom hrebeni, ktorý vychádza z Čubriny a nazýva sa rázsocha Kriváňa. Puškáš (1989 s. 99) píše : „Stojí takmer samostatne, okrem jediného krátkeho hrebeňa, ktorý ho spája s Krátkou (2370 m).
Oddeľuje ich sedlo Špára. Ostatné jeho hrebene spadajú do dolín. Vypína sa nad Nefcerkou, Kôprovou a Važeckou dolinou a svojimi južnými a juhozápadnými splazmy zasahuje do Liptovskej kotliny.“ Má veľké výškové rozdiely:
severozápadný hrebeň 1100 m
severozápadná stena (vlastná stena) 500 m
z kotlín je to 1300 m
západná stena 1350 m
juhozápadné a južné zrázy 1400 m.
Kriváň púta lyžiarov, turistov a horolezcov. Vedú naň dve turistické cesty, jedna zo Štrbského plesa a druhá z Troch studničiek. Vysokohorské lyžovanie je vhodné len pre zdatných lyžiarov, lebo svahy sú lavínozné. V minulosti boli na Kriváni bane na zlato vo výškach 2030 m až 2110 m na južných a juhozápadných úbočiach. No pre nevýnosnosť boli v roku 1788 už opustené. Významný je výstup našich národovcov Ľudovíta Štúra a Jozefa Miloslava Hodžu v roku 1841 na vrchol Kriváňa. Dôležitý je aj výstup Marka Daxnera, podľa ktorého sa volá sedlo medzi Kriváňom a Malým Kriváňom (2334 m). V roku 2001 sa uskutočnil už 160. národný výstup na Kriváň.
Hoci je Kriváň naklonený, je veľkou okrasou zeme medzi Dunajom a Tatrami.
6. 5 Doliny Vysokých Tatier
6. 5. 1 Mlynická dolina
Predstavuje typickú ľadovcom budovanú dolinu, ktorej dĺžka je 6 km. Z východu je ohraničená hrebeňom Patrie (2203 m), zo západu možno obdivovať rázsochu Solisk (2404 m). Dolina je ukončená hrebeňom vychádzajúceho z Hrubého vrchu (2428 m). Na začiatku doliny leží Štrbské pleso (1355m). Dolina sa delí na tri časti. V dolnej časti je zalesnená a vyššie pokračuje kosodrevinou až k mohutnému skalnému prahu, cez ktorý sa z výšky 30 metrov rúti Vodopád Skok. V strednej časti je dolina morénovito-trávnatá. Nachádzajú sa tu viaceré Kozie plesá. Horná časť je vymedzená skalným prahom, za ktorým je položené Capie pleso (2072 m). V ďalších dvoch ešte vyššie položených priehlbinách je Okrúhle pleso (2105 m) a Vyšné Kozie pleso (2109 m), ktoré bývajú dlhodobo zamrznuté. Dolinou preteká potok Mlynica, ktorý ústi do Popradu. Dolina je atraktívna pre turistov, ktorí po žltej značke môžu vystúpiť do Bystrého sedla (2314 m), medzi Soliskom a Furkotským štítom (2405 m) a prejsť tak do Furkotskej doliny.
6. 5. 2 Mengusovská dolina
Táto rozvetvená dolina v západnej časti Vysokých Tatier meria približne 7,5 km. Od Mlynickej doliny ju od západu oddeľuje hrebeň Patrie, ktorý ďalej pokračuje cez Kôprovský štít (2367 m) až do Čubriny (2378 m).
Na východe je hlavný hrebeň a vetva Ostrvy (1926 m). Zo severu ju od Poľska delia Mengusovské štíty a hlavný hrebeň až po Rysy (2499 m). Dolina má viaceré odnože ako Žabiu dolinku, Zlomiskovú, Rumanovú, Dračiu či Dolinku pod Váhou (2343 m). V doline sa nachádza niekoľko prahov, na vrcholoch ktorých sú priehlbiny s plesami. V Mengusovskej doline sa popri iných plesách nachádza najväčšie pleso v Slovenských Vys. Tatrách – Veľké Hincovo pleso (1946 m) a známe Popradské pleso, na brehu ktorého stojí Chata kpt. Morávku (1494). Pri Popradskom plese môžeme navštíviť aj Symbolický cintorín. V kotlinke pod Váhou leží „ Slobodné kráľovstvo Rysy „ s kráľom Viktorom I., ktorý sídli v Chate pod Rysmi (2250 m). Dolinou vedú vysokohorské trasy na Kôprovský štít, Rysy i do sedla Ostrva.
6. 5. 3 Malá Studená dolina
Hoci pomerne krátka, iba 4,5m dlhá, terasovitá dolina je veľmi atraktívna. V dolnej časti je spojená s Veľkou Studenou dolinou. Na ich prahoch sa vytvorili pútavé Studenovodské vodopády. Od Veľkej Studenej doliny ju oddeľuje rázsocha Prostredného hrotu (2440 m), s ktorým je spojená atraktívna skoro kolmá Žltá stena (2169 m). Nad horným 200 metrovým prahom doliny je plošina s Piatimi Spišskými plesami (2015 m). Na brehu jedného z nich stojí Téryho chata. Z nej je impozantný výhľad na strmú západnú stenu Lomnického štítu (2632 m) a na Ľadový štít (2627 m) či Baranie rohy (2526 m), ktoré tvoria záver doliny. V hornej časti leží ešte kotlinka pod Sedielkom, kde je položené najvyššie stále pleso - Modré pleso (2192 m). V zalesnenej časti je postavená Zamkovského chata (1475 m). Dolinou môžeme turistickou značkou vystúpiť do Priečneho sedla (2352 m) a do Sedielka (2372 m).
6. 5. 4 Bielovodská dolina
Je to rozľahlá vyše 10 km dlhá dolina (pozri tab. č. 2), ktorá má množstvo vedľajších doliniek a čiastočne zasahuje aj do Poľska. V dolnej časti je zalesnená a potok Biela voda tvorí hranicu s Poľskom. V strednej časti sa nachádza krásny Hviezdoslavov vodopád. V hornej časti je rozvetvená na Žabiu Bielovodskú dolinu, Českú, Kačaciu, Litvorovú, Svišťovú dolinu, Rozpadliny a iné. Zo západu je ohraničená rázsochou Vyššieho Žabieho štítu (2252 m) a z východu masívnym hrebeňom Širokej (2210 m). Na juhu je hlavný hrebeň v úseku Rysy – Svišťový štít (2380 m), ktorý vytvára naozaj očarujúcu časť Tatier. Možno aj preto, že strmé vysoké steny hrebeňov v tejto doline boli vymodelované najväčším ľadovcom na území Tatier.
V bočných dolinkách ležia malebné plesá ako České, Kačacie, Litvorové, Zamrznuté,.. Kačacie pleso je obklopené skalným amfiteátrom stien hlavného hrebeňa. V Českej doline je kolmá asi 200 metrová stena Galeria Ganku. V doline nie sú chaty, ale vedú ňou turistické chodníky do Prielomu (2288 m) alebo cez Poľský hrebeň (2200 m) až na Východnú Vysokú (2428 m). Jednoducho najkrajšia dolina Tatier (pozri obr. č.6).
7 VODSTVO
7. 1 Riečna sieť Vysokých Tatier
Voda z Vysokých Tatier je odvádzaná riekami a potokmi do Baltického a Čierneho mora (pozri mapu č. 2). Rozhranie úmorí prechádza pozdĺž hlavného hrebeňa po Čubrinu a potom južnou rázsochou cez Kôprovský, Štrbský štít a cez Hrubý vrch klesá pozdĺž hrebeňa Solisk až k okraju Štrbského plesa. Potom končí rozhraním medzi Liptovskou a Popradskou kotlinou. Do úmoria Čierneho mora patrí len pramenná oblasť povodia Bieleho Váhu a povodia Kôprovského potoka. Ostatné potoky sa vlievajú do Dunajca alebo Popradu a tieto vodné toky potom tečú do Baltského mora. Keby sme pospájali všetky toky Tatier, vznikla by nám rieka s dĺžkou 1200 km. V oblasti Vysokých Tatier býva vysoký úhrn zrážok a nízky výpar. Najnižšie prietoky sú koncom zimy od februára do marca. Najviac vody je zase koncom mája a v júli. Podľa Andrášiho (1981 s. 17) „Vysoké Tatry prispievajú teda k vodnosti Slovenska priemerne 756 miliónov m3 vody ročne, čo je asi 5,7% vodnosti Slovenska, pričom plocha povodí Vysokých Tatier je iba 1,8% z plochy Slovenska. Pre lepšiu názornosť o aké množstvo vody ide, treba si uvedomiť, že týmto množstvom by sme naplnili 190 jazier s objemom Veľkého Hincoveho plesa.“
7. 2 Plesá
Ľadovcové jazerá, čiže plesá (v Poľsku stawy) dodávajú skalnatým masívom jemnejší a ešte malebnejší charakter. Plesá sa môžu vyskytovať v ľadovcových kotloch, teda karoch. Nachádzajú sa aj v zníženinách, ktoré sú zahradené ľadovcovými nánosmi – morénami. Podľa toho sa plesá delia na vyhĺbené (karové) – Veľké Hincovo pleso (1946 m) a na hradené (morénové) - Štrbské pleso (pozri obr. č. 7). Najvyššie položené pleso je Baranie pliesko, ktoré však vzniká len dočasne, keď malú priehlbinu vyplní voda. Najvyššie položené stále pleso je Modré pleso. Obidve ležia v Malej Studenej doline vo výške v priemere 2200 m. Najnižšie sú položené Rakytovské plieska (1307 m) juhozápadne od Štrbského plesa (1355 m). Najviac plies má Veľká Studená dolina – vyše 20. Najväčšie pleso v slovenskej časti Tatier je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a zároveň je aj najhlbšie s hĺbkou 53 m (pozri tab.
č. 3 a 4). Plesá dostali rôzne názvy podľa farby, tvaru, polohy alebo sú pomenované podľa významných návštevníkov Tatier.
Podľa obcí : Štrbské, Popradské, Batizovské, Starolesnianske pleso
Podľa dolín :Temnosmrečinské, Studené, Dračie, Kolové pleso
Podľa farby : Modré, Zelené (tie sa rozdeľujú podľa lokality), Žlté,Čierne,Červené, Belasé pleso
Podľa názvov živočíchov : Capie, Kozie, Kobylie, Žabie pleso
Podľa názvov rastlín : Rakytovské, Litvorové, Žeruchové, Vareškové (preklad poľského názvu lyžičníka tatranského) pleso
Podľa tvaru : Dlhé, Okrúhle, Trojrohé pleso
Podľa dlhodobého zamrznutia : Zamrznuté, Zmrzlé, Ľadové pleso
Podľa osobných mien : Hincovo, Rumanovo, Wahlenbergove, Szóntaghovo pleso
7. 2. 1 Zelené pleso (1551 m)
Nachádza sa vo východnej časti Vysokých Tatier v doline Zeleného plesa, ktorá je časťou doliny Bielej vody. Názov má podľa svojej krásnej zelenej farby. Je hlboké 4,5 m. Na jeho okraji je postavená chata pri Zelenom plese (Brnčalova chata) Zo západu a juhozápadu ho ohraničujú vysoké skalné prahy s vodopádmi, ktoré vedú do Zmrzlých dolín a do Červenej dolinky. Na juh od plesa sa týči známa 900 m severná stena Malého Kežmarského štítu (2513 m) a na západe drží stráž nad plesom Jastrabia veža (2137 m), z ktorej vraj spadol zelený drahokam do plesa a odvtedy sa pleso jagá zelenou farbou. Okolo plesa a nad ním rastú rôzne druhy rastlín a žijú kamzíky.
7. 2. 2 Štrbské pleso (1346 m)
Nachádza sa na začiatku Mlynickej doliny v pomerne malej výške. Je to morénovito vytvorené pleso, ktoré patrí medzi najväčšie plesá v slovenskej časti Vysokých Tatier – rozlohou sa zaraďuje na druhé miesto – 19,76 ha a jeho maximálna hĺba je 20 m (pozri. tab. č. 4). Okolo plesa vedie turistický chodník a na jeho brehoch sa nachádza hotel Patria a niekoľko liečebných domov, ktoré patria do obce Štrbské Pleso. Pleso nemá prítok ani odtok a maximálne kolísanie vodnej hladiny v rozličných rokoch 77 cm. V Štrbskom plese ešte v hĺbke 9 m môžeme rozoznať biely kotúč s priemerom 30 cm, čo svedčí o čistote vody. V zime pleso zamŕza a vytvára súvislú ľadovú plochu. Pleso je pre svoju ľahkú prístupnosť a atraktívnosť jedno z najznámejších a najnavštevovanejších plies v Tatrách.
7. 2. 3 Popradské pleso (1494 m)
Leží v strednej časti Mengusovskej doliny v západnej časti Vysokých Tatier. Patrí medzi väčšie tatranské plesá (pozri tab. č. 4).
Okolo plesa vedie turistický chodník a na brehu plesa sa vystriedalo už viacero chát. Teraz tam stojí Chata kpt. Morávku. Pleso je obklopené vencom tatranských štítov, z ktorých je prekrásny výhľad na pleso. V minulosti ho volali aj Malým Rybím plesom, pretože bolo jedno z mála prirodzene zarybnených plies. Písomná zmienka o ňom pochádza už zo 17. storočia. Popradské pleso je frekventovaná križovatka turistických ciest. V blízkosti plesa sa nachádza aj Symbolický cintorín, ktorý je pamiatkou obetiam Vysokých Tatier.
7. 3 Vodopády
Na skalných prahoch dolín vznikli vodopády. Z Nefcerky na skalnom stupni sa vytvoril Kmeťov vodopád. Pod Temnosmrečinskými plesami sa nachádza Vajanského vodopád. Zo Studených dolín stekajúce potoky s celkovou dĺžkou 19 km vytvorili vodopády Studeného potoka, ktoré sa síce nenachádzajú vo veľkej výške, ale sú pre turistov veľmi atraktívne. Tak isto aj Hviezdoslavov či Český vodopád priťahujú pohľady návštevníkov najmenších veľhôr sveta. Ale najkrajší je vodopád Skok v Mlynickej doline, ktorý padá cez prah vysoký 30 m. Je viditeľný aj zo Štrbského Plesa.
8 KLÍMA
Podnebie Tatier je podmienené zemepisnou šírkou, ale hlavne nadmorskou výškou. Cez zimu nastáva v kotlinách a dolinách inverzia a preto v januári má Lomnický štít priemerne 137 hodín slnečného svitu, kým Starý Smokovec alebo Poprad len 95.V lete je to zase opačne. V júli má Lomnický štít 199 hodín slnečného svitu, kým Starý Smokovec 220 a Poprad 257. Tatry sú výraznou prekážkou prúdenia vzduchu. To ovplyvňuje zrážky. V Javorine na severnej strane spadne priemerne 1149 mm zrážok, kým v Smokovci na juhu len 944 mm. „Najvlhším mesiacom je júl ,keď priemerné množstvo zrážok dosahuje hodnotu 111mm v najnižšej polohe a 265mm v polohe 2000m.Najmenej zrážok vykazuje február ,keď sa priemerné množstvo zrážok od najnižšieho po najvyššie miesto pohybuje od 23 do 81mm.“(Pelíšek 1956 s. 80) Vo výške okolo 1000 m pretrváva zimné obdobie takmer pol roka, od novembra do polovice apríla. Keď sa ochladí, vo výškach nad 2000 m sneží aj v lete. Jar sa začína v máji, leto trvá od júna do augusta. Priemerná ročná teplota v Starom Smokovci je 4,7 oC, ale na Lomnickom štíte je to –3.7oC (pozri tab. č. 5). Už v októbri sa vo výškach nad 1500 m vytvára súvislá snehová pokrývka, ktorá pretrváva vo výške 1800 m do konca mája. V niektorých vysoko položených žľaboch a puklinách sa sneh drží celý rok. Leto sa vyznačuje častými búrkami, a preto je pre turistiku najvhodnejší koniec leta a jeseň so stálejším počasím.
Prevládajúci smer vetra je západný, potom juhozápadný a severozápadný. Rýchlosti vetra sú výrazné na horách, najmä po prechode studených frontov.
9 FLÓRA
Vo Vysokých Tatrách vzhľadom na nadmorskú výšku rozlišujeme niekoľko vegetačných stupňov :
Horský stupeň (montánny) 800 až 1550 m – prevažuje tu smrek. Z kvetov sa tu vyskytujú šafrany, prvosienky, ľalie zlatohlavé, iskerníky.
Stupeň podhôľny (subalpínsky) 1550 až 1800 m – je vlastne stupňom kosodreviny. Môžeme tu nájsť limby, brezy, jarabiny a vŕby. Hôľny stupeň (alpínsky) 1800 až 2300 m – vznikli tu alpínske lúky s množstvom vysokohorských kvetov a tráv. Rastú tu aj lišajníky.
Stupeň subniválny (stupeň pod čiarou večného snehu) 2300 m a viac - vyskytujú sa tu nesúvislé porasty lišajníkov alebo cievnatých rastlín medzi skalnými rebrami, v žľaboch a v skalných stenách. Ešte aj pod vrcholom Gerlachu môžeme nájsť 20 druhov cievnatých rastlín.
K typickým predstaviteľom tatranskej flóry patria: plesnivec alpínsky(pozri obr. č. 8), poniklec biely, poniklec slovenský, horec bodkovaný, horec Cluisov, zvonček alpínsky a iné.
Vo Vysokých Tatrách sú na poznávanie flóry najkrajšie miesta vo Veľkej Studenej doline, Velickej doline a to v časti zvanej Kvetnica. Charakteristické rastlinstvo majú aj severné doliny ako Bielovodská, Javorová dolina (pozri obr. č. 9)a jej odnož Zadné Meďodoly.
10 FAUNA
Žije tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. V lesnom stupni nájdeme líšku, kunu, mačku, či tchora alebo jazveca. Vyššie sa vyskytujú medvede alebo rysy. Vlk je, bohužiaľ, zriedkavejší. Najtypickejšími obyvateľmi našich veľhôr sú kamzíky, svište a orol skalný, ktorý je veľmi zriedkavý.
10. 1 Medveď hnedý (Ursus arctos)
je 2 m dlhý a váži 150-350 kg. Je všežravec. Žerie lesné plody, larvy hmyzu, zdochnuté živočíchy. Pretože ľudia zbierajú lesné plody, vytráca sa hmyz, ale aj iná zver. Medveď je preto nútený hľadať si potravu u človeka. Najhoršie je, keď sa naučí chodiť k ľuďom pravidelne. Prekutáva kontajnery naplnené zvyškami jedál zo stravovacích zariadení, alebo už navyknutý vyhľadáva človeka a učí tomu aj svoje mláďatá. V súčasnosti sú zvýšené stavy medveďov. Ak chceme tieto problémy odstrániť, musíme medveďovi dokázať, že u nás nedostane potravu a nemá tu čo robiť, a nie mu ešte hádzať zvyšky jedál z okna.
10. 2 Kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra
tatrica)
obýva alpínske lúky a strmé tatranské steny (pozri obr. č.
10). Kamzíky žijú v čriedách, ktoré vedie stará samica. Staré capy žijú samotársky. Mláďatá sa rodia v máji až júni. Väčšinou sú to jedno alebo dve kamzíčatá. Kamzíky sa živia trávou, ihličím alebo lišajníkmi. Dospelé kusy dosahujú hmotnosť 35 kg. Najväčším nepriateľom kamzíka sú hlavne lavíny a svojim nevhodným vyrušovaním človek. Z prirodzených nepriateľov je to rys, vlk a orol, ktorý poľuje na mláďatá. V roku 1994 žilo vo Vysokých Tatrách 490 kusov kamzíkov. V súčasnosti sa stav rapídne znižuje. V roku 1999 to bolo iba 79 kusov.
10. 3 Orol skalný (Aquila chrisaetos)
je najväčším opereným dravcom Tatier. Rozpätie krídiel má 2 metre a váži 4 kg, no unesie korisť hmotnosti 7 kg. Živí sa cicavcami ako sú svište, hraboše a kamzíčatá. Hniezdia v korunách stromov alebo v trhlinách skál. V roku 1994 žilo v Tatrách 19 kusov. V dnešnej dobe populácia klesá, na čom sa vo výraznej miere podieľa človek.
10. 4 Rys ostrovid (Lynx lynx)
je tretí náš najväčší mäsožravec. Dorastá do dĺžky 1,3 m, výšky 0,75 m a dosahuje hmotnosť 35 kg.(pozri obr. č. 11) Žije samotárskym životom, združujú sa len v období párenia od februára do začiatku apríla. Mláďatá (2-4) sa rodia v máji až v júni. Rys sa živí srnčou, jeleňou, mufloňou zverou, ale poľuje aj na daniele a kamzíky. Nepohrdne ani drobnými cicavcami, vtákmi, plazmi, obojživelníkmi a rybami. Pri love má 50 % úspešnosť. V 1981 roku žilo u nás 18 rysov a v roku 1994 to bolo 50 kusov. Ale v krajinách západne od nás sa už skoro nevyskytuje.
11 PEDOSFÉRA
11. 1 Pôdotvorné činitele
Na vysokotatranské pôdy, ktoré sú prevažne lesnými a vyššie trávnikovými pôdami, vplývajú dané faktory:
Materská hornina- vo Vysokých Tatrách je to hlavne žula .
Porast -v nižších polohách je to lesný porast, vo vyšších prevláda trávnatý porast. Lesné spoločenstvo tvorí smrek a v nižších polohách sa vyskytuje aj jedľa.
Reliéf terénu- vplyv reliéfu sa prejavuje v sklone svahov, v nadmorskej výške a v expozícii voči svetovým stranám. Tieto tri činitele výrazne ovplyvňujú vlhkosť pôdy. Svahy s expozíciou na sever a s miernejším sklonom majú väčšiu vlhkosť ako svahy južne orientované so strmším sklonom svahu. Klíma a mikroklíma- najdôležitejšie klimatické faktory sú teplota a zrážky.
Mikroklíma je rozhodujúca v hlboko zarezaných údoliach.
Vysoká hladina spodnej vody- podmieňuje vznik glejových rašelinných pôd.
Hospodárske zásahy- patria sem rozlične spôsoby pestovania a voľba drevín. No v minulosti to bolo hlavne odlesňovanie a pastva dobytka v nižších polohách.
11. 2 Pôdne pásma
Dôsledkom rozličnej nadmorskej výšky sa tu vytvorili tieto pôdne typy:
Pásmo stredných a pravých podzolov(650-750)-sú pokryté hlavne smrekmi, ale môžeme nájsť aj jedľu a borovicu.
Pásmo okrovožltých lesných pôd(700-900)-rastú na nich smreky a v menšej miere aj jedle, borovice a smrek červený.
Pásmo hrdzavých lesných pôd(900-1200)-sú tiež pokryté smrekmi.
Pásmo hnedých lesných pôd(1000-1500)-delia sa na hnedé lesné pôdy normálne, humózne a rašelinné. Ako dreviny tu rastú smrečiny a miestami sa môže objaviť aj jarabina a klen.
Pásmo humusových podzolov(1400-1750)-nachádzajú sa na nich smrečiny s jarabinami a klenmi.
Oblasť glejových pôd(650-1400)-porastené sú jelšinami s prímesou smreka a brezy.
Oblasť rašelinných pôd(800-1300)-tvoria menšie ostrovčeky v oblasti Štrbského Plesa, Smokovca, Lomnice a Podspádov.
Pásmo kamenistých a balvanitých sutín(1600-2200)-majú trávnatú pokrývku a leží tu aj kosodrevinové pásmo.
Oblasť sivohnedých trávnikových pôd(1600-1950)-netvoria súvislé pásmo, sú pokryté trávnatým porastom.
Oblasť čiernosivých trávnikových pôd(1900-2200)-trávnatý porast má hrúbku asi 5 cm.
Pásmo skál(nad 1800-2200)-miestami sa nachádza už vo výške1500-1600m, kde na sivočiernych a sivobárnatých(sivohnedých) pôdach rastie smrek a kosodrevina.
12 OCHRANA VYSOKÝCH TATIER
Najdôležitejším krokom v ochrane Tatier bolo založenie Tatranského národného parku (TANAP) 18. Decembra 1948. TANAP tvoria Západné Tatry spolu s Vysokými a Belianskymi Tatrami. Celková rozloha je 741 km2 vlastného územia a 366 km2 tvorí ochranné pásmo. Sídlo Správy TANAP-u je v Tatranskej Lomnici. Tu sa nachádza aj Múzeum Tatranského národného parku. V Tatranskej Javorine a na Štrbskom Plese sú informačné centrá TANAP-u.
Z hľadiska ochrany prírody a krajiny v TANAP-e sú návštevníci povinní dodržiavať tieto pokyny :
1) Na vlastnom území národného parku sa môžu návštevníci voľne pohybovať len po verejných komunikáciách a turistických značkovaných chodníkoch.
2) Táborenie a parkovanie je možné iba na určených a označených miestach. Nie je dovolené prenocovanie vo voľnej prírode, ani na cestách a parkoviskách.
3) Nie je dovolené trhanie a poškodzovanie rastlín, krov a stromov.
4) Je zakázané chytať, usmrcovať a zbierať všetky vývinové štádiá živočíchov a narúšať ich biotopy.
Do tatranských dolín je zakázané vodiť psov.
5) Je zakázané znečisťovať prostredie odpadkami, rušiť pokoj a ticho. Je zakázané kúpanie v plesách a potokoch.
6) Pokyny príslušných pracovníkov (stráž ochrany prírody, lesná stráž, horská služba) sú pre návštevníkov záväzné.
7) Horolezectvo, skialpinizmus, paragliding je možné vykonávať len vo vymedzených lokalitách.
8) Bicykle je možné využívať na verejných komunikáciách a vyznačených cyklotrasách.
Platí sezónny uzáver dolín od 1. novembra do 15. júna. Povolený je len výstup k celoročne otvoreným chatám.
Je smutné, že každoročne je potrebné po nezodpovedných turistoch vyzbierať niekoľko stoviek kg odpadu v rámci akcie Čisté hory. 1.ročníka v jeseni 1979 sa zúčastnilo 760 dobrovoľníkov a vyzbieralo sa až 1860 kg odpadu.
V poslednom čase sa vyvíja nepriaznivo situácia s populáciu kamzíka, na ktorej znižovaní sa z časti podieľa aj turistický ruch. Ministerstvo životného prostredia nedávno schválilo program na záchranu kamzíka vrchovského tatranského do roku 2005. Projekt bude stáť 18,5 mil. Korún a z toho je vyčlenených 12 mil. na praktické opatrenia ako stráženie a sledovanie kamzíkov, prikrmovanie…
Dúfajme, že sa nám podarí zachrániť vo Vysokých Tatrách tento unikát slovenskej prírody. 13 DOPRAVA A HOSPODÁRSTVO
Hospodárstvo podtatranského regiónu je ovplyvnené prírodnými podmienkami. Vzhľadom na geografickú polohu Tatier nie je možné, aby tu prekvitalo poľnohospodárstvo. Najviac poľnohospodárskej pôdy zaberajú lúky a pasienky, ktoré sa využívajú na chov oviec a dobytka. Na malých plochách ornej pôdy sa pestujú hlavne zemiaky, ovos, kŕmny ovos a iné krmoviny. V minulosti tu bol rozšírený drevorubačský a ťažobný priemysel. Dolovalo sa najmä zlato (pod Kriváňom vo výške cca 2150 m) a meď v Zadných Meďodoloch. Časom ťažba zanikla a drevorubačský priemysel výrazne ovplyvnilo vyhlásenie Vysokých Tatier za národný park. V dnešnej dobe sa priemysel najviac sústreďuje do oblasti Popradu a Kežmarku. V Kežmarku je fabrika na spracovanie ľanu. Poprad sa svojim dôležitým dopravným postavením stal centrom regiónu. Je tu zastúpený strojársky priemysel (výroba a opravovňa železničných vagónov), nachádza sa tu aj pivovar. Podnik Tatramat sa v roku 1992 rozdelil na tri podniky: Tatramat a.s.(výroba spotrebných, elektrických, varných a vykurovacích zariadení) Whirpool Tatramat a.s.(vyrába bielu techniku) Quassar Tatramat(zameriava sa na výrobu automatov na teplé a studené nápoje). Z potravinárskeho priemyslu sú tu okrem pivovaru Baliarne obchodu Poprad, ktoré balia čaj, kávu, oriešky a iné.
Blízko Popradu leží Svit známy chemickým priemyslom syntetických vlákien (Chemosvit ) a je tu aj textilný priemysel (Finiš). Snáď najznámejším odvetvím hospodárstva je cestovný ruch a sektor služieb.
Súčasť hospodárstva je aj doprava. Bez kvalitného prístupu do rekreačnej oblasti by cestovný ruch upadal, a preto nie je dôležitá len infraštruktúra hotelov, športových zariadení a rekreačných možností, ale jednou z priorít vysokej návštevnosti je rozvinutá doprava, ktorá zabezpečuje pohodlný prístup k prírodným krásam aj našich Vysokých Tatier. Do oblasti Vysokých Tatier sa môžeme dostať buď pomocou cestnej dopravy, ale dôležitú úlohu zohráva aj železničné spojenie a pri Poprade sa nachádza letisko, ktoré tiež prevádzkuje medzištátne lety. Priamo v oblasti je výnimočná aj lanová doprava.
13. 1 Cestná doprava
Významné je cestné spojenie medzi Popradom a Starým Smokovcom s dĺžkou 14 km a nenahraditeľná je diaľnica Ružomberok -Važec. V tatranskej oblasti vytvára hlavnú dopravnú cestnú komunikáciu cesta Slobody, ktorá lemuje celé úpätie Tatier a spája všetky tatranské osady od Podbanského až po hraničný priechod Lysú Poľanu. Táto tepna bola ako turistická cesta otvorená za účasti Márie Terézie dňa 4.9.1889. Neskôr bola rozšírená na 6 metrov a spevnená. Prvé auto ňou prešlo v roku 1900. V 1919 bola premenovaná na cestu Slobody. Koncom 60-tych rokov 20.storočia bola predĺžená o úsek Štrbské Pleso -Podbanské. Dnes by sme si bez tejto „tatranskej cestnej magistrály“ nevedeli predstaviť existenciu turistického ruchu v najmenších veľhorách sveta. 13. 2 Železničná doprava
Rozvoj železničnej siete veľmi dopomohol k zvýšeniu záujmu o Tatry. Spojenie s okolitým svetom od roku 1871 vykonáva košicko -bohumínska železnica(od 1882 prípojka na Bratislavu a Viedeň), ktorá nemá význam len v rámci Slovenska. V 1896 vznikla ozubená železnica Tatranská Štrba -Štrbské Pleso ako jediná svojho druhu vo Vysokých Tatrách. Dnes je celá tatranská železnica elektrifikovaná a jej električky spájajú osady na úseku Štrbské Pleso -Tatranská Lomnica. Koncom roka 2000 sa začala modernizácia električiek. Na tratiach už možno vídať novší typ, ktorý by mal zabezpečiť pohodlnú bezpečnú a hlavne tichšiu jazdu. Nová električka má kapacitu 200 osôb a do konca 2002 by malo premávať všetkých 14 plánovaných nových električiek.(pozri obr. č.
12 a 13).V súčasnosti si môžu cestujúci na trase Praha -Poprad vziať so sebou do vlaku aj osobný automobil.
13.3 Letecká doprava
Zdokonaleniu dopravy výrazne prospelo letisko pri Poprade (715 m), ktoré je schopné obslúžiť lietadlá s kapacitou do 200 cestujúcich. Okrem pravidelnej leteckej premávky poskytuje a vyhliadkové a športové lety. Jeho štartovaciu, či pristávaciu plochu využívajú taktiež záchranné systémy na Slovensku a slúži aj na vzdušné operácie THS.
13. 4 Lanová doprava
Umožňuje prepravu osôb do vyšších polôh počas letnej a zimnej sezóny. Najdôležitejšie lanovky sú pozemná lanovka na Hrebienok, kabínková lanovka na Skalnaté pleso a visutá lanovka na Lomnický štít.
13. 4. 1 Pozemná lanovka na Hrebienok
Premáva zo Starého Smokovca(1025 m) na Hrebienok(1263 m) na trati s dĺžkou 1937 m a prevýšením 238 m. Maximálne stúpanie dosahuje hodnotu 14,9 % a maximálna prepravná kapacita je 900 ľudí za hodinu. Jazda trvá 8 minút. Lanovka má veľký význam nielen pre Smokovec, ale pre celý región, lebo Hrebienok je jedným z najdôležitejších východísk na vysokohorské túry a cez zimu dopravuje lyžiarov k lyžiarskym svahom ležiacich na Hrebienku.(pozri tab. č. 6)
13. 4. 2 Kabínková lanovka na Skalnaté pleso
Kvôli vzniku lyžiarskeho strediska na Skalnatom plese(1764 m) bolo potrebné vytvoriť spojenie s Tatranskou Lomnicou(900 m). Najprv stanice spájala visutá lanovka, ktorá pre nedostatočnú kapacitu bola nahradená od 1973 štvormiestnou kabínkovou lanovkou. Od 1995 premáva na trase už zmodernizovaná kabínková lanovka. Dĺžka trate je 3450 m s prevýšením 864 m. Prepravná doba je 14 minút a lanovka stihne za hodinu previesť maximálne 900 osôb.
13. 4. 3 Visutá lanovka na Lomnický štít
Je to jediná lanovka vo Vysokých Tatrách, ktorá umožňuje prístup na tatranský končiar. Do roku 2001 fungovalo spojenie visutou lanovkou z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít(2632 m). No v súčasnosti premáva len visutá dráha Skalnaté Pleso(1764 m)-Lomnický štít, pretože na Skalnaté pleso nás dopraví kabínková lanovka. Lanová dráha je 1872 m a transport trvá 8 minút. Kabína je stavaná pre 29 ľudí, z čoho vyplýva prepravná kapacita 75 osôb za hodinu(pozri tab. č. 7)
14 OSADY VYSOKÝCH TATIER
V danej kapitole sa budem zaoberať obcami, ktoré ležia bezprostredne pod Vysokými Tatrami a majú priami význam pre cestovný ruch. 1.1.1999 vzniklo mesto Vysoké Tatry(s dĺžkou 60 km najdlhšie na Slovensku) spojením nižšie charakterizovaných 15-tich obcí. Nezávislé zostali obce Javorina, Ždiar, Lysá Poľana a Tatranská Štrba.(pozri mapu č. 3).
V osadách sú široké ubytovacie, stravovacie, ale hlavne tvoria bezpečnú turistickú základňu pre vysokohorské túry. 14. 1 Podbanské (940 m)
Pôvodná banícka osada počas storočí menila svoju funkciu najprv na pastiersku, potom tu pracovala vodná píla a mlyn na drvenie smrekovej kôry. V polovici 20. storočia sa začala rozvíjať ako stredisko turistiky.( Má menší lyžiarsky vlek. Ubytovať sa dá v hoteli Permon alebo v Kriváni.
14. 2 Tatranská Štrba (915 m)
Osada ležiaca v oblasti Štrbského Plesa je časťou Štrby. Vedie z nej zubačka na Štrbské Pleso. Turistický ruch začal prekvitať po stavbe košicko - bohumínskej železnici. Ubytovacie kapacity hlavne vytvárajú hotely Stavbár a Rysy. Nachádza sa tu aj detský mini vlek.
14. 3 Štrbské Pleso (1355 m)
Je to najvyššie položená tatranská osada, ktorá leží pri rovnomennom plese. Vďaka výborným prírodným podmienkam rozvinula sa tu turistika a lyžovanie. Sú tu bežecké lyžiarske trate, lyžiarske svahy aj pre náročných lyžiarov, dva skokanské mostíky. Z jedného z nich sa skáče aj bungge jumping. Neskôr sa stalo aj liečebným strediskom pre choroby horných dýchacích ciest – liečebný dom Solisko, Helios a najstarší Hviezdoslav. K najvýznamnejším hotelom patrí hotel Patria, Panoráma a športový hotel FIS.(pozri mapu č. 4)
14. 4 Vyšné Hágy (1100)
Jedna najznámejších liečebných osád v Tatrách. Leží pod ústím Batizovskej doliny a lieči sa v nej tuberkulóza a iné respiračné ochorenia. Liečebňa bola svojho času najväčšia v strednej Európe.
14. 5 Nová Polianka (1040 m)
Najmladšia osada v Tatrách, ktorá vznikla okolo vojenského liečebného ústavu pre tuberkulózu a ostatné respiračné choroby. Z hľadiska turistiky nie je významná. 14. 6 Tatranská Polianka (1005 m)
Leží pod Gerlachovským štítom a je východiskom do Velickej doliny. Prvé zmienky o jej vzniku sa datujú z roku 1884. V 1888 tu vznikli tri hotely: Mariana, Tusculum a Themis. Na konci 19. storočia ubytovaciu kapacitu tvorilo 125 lôžok. V roku 1902 Michal Guhr založil sanatórium na liečenie tuberkulózy a astmy. Železničné spojenie získala obec v 1912. Z Tatranskej Polianky vedie asfaltová cesta na Sliezsky dom, ktorý je hlavným východiskom vysokohorskej túry na Gerlach. Dnes je táto jedna z najstarších osád dôležitým liečebným, ale aj turistickým strediskom. 14. 7 Tatranské Zruby (1000 m)
Pôvodne spĺňali vojenský účel - využívali sa ako cvičný tábor pre horské vojenské jednotky. V roku 1967 tu vznikla moderná liečebňa.
14.
8 Nový Smokovec (995 m)
Založil ho na úpätí Slavkovského štítu v rokoch 1875/76 doktor Mikuláš Szontagh, ktorý tam vytvoril sanatórium a historicky prvýkrát ho nechal funkčné aj v zime. V jeho areály v 1913 zaviedol do prevádzky prvé tatranské kino. Neskôr vznikla časť Sibír, kde dnes žijú trvalí obyvatelia Vysokých Tatier. Pomaly splynul architektonicky so Starým Smokovcom a poskytuje kvalitné ubytovacie služby (hotel Park, sanatórium Palace alebo Villa dr. Szontagha založená v 1913) a je spolu so Starým Smokovcom významným centrom Tatier.(pozri mapu č. 5)
14. 9 Starý Smokovec (990 m)
Vznikol v roku 1793. Je najstaršou tatranskou osadou a súčasne centrom Vysokých Tatier po všetkých stránkach.(pozri mapu č. 5) Bol založený vďaka kyslým vodným prameňom. Osada poskytuje rôzne možnosti rekreácie. Vedie tu pozemná lanovka na Hrebienok, ktorý je východiskom mnohých náročných túr. Z Hrebienka vedie sánkarská dráha do Starého Smokovca. Ubytovanie poskytujú hotely Grand, Panda, rôzne vily a penzióny. Ubytovať sa možno aj v súkromí. Má tu sídlo aj Tatranská horská služba a Tatranské centrum horských vodcov, ktoré ponúka v lete vysokohorské výstupy na najkrajšie vrcholy Tatier po neznačkovaných chodníkoch, lezecké výstupy, základy horolezectva pre deti i ich rodičov. V zime ponúka lyžiarske túry, výlety na snežniciach, či kurz hľadania zasypaných v lavíne.
14. 10 Dolný Smokovec (890 m)
Neleží na ceste Slobody. Bol založený v 1881. V roku 1958 tu vyrástlo sídlisko Pod lesom. Je tu najväčšia detská liečebňa chorôb horných dýchacích ciest.
14. 11 Horný Smokovec (955 m)
Je najmladší spomedzi štyroch Smokovcov, keďže sa začal intenzívnejšie rozvíjať od 1926 roku. Najznámejšie hotely sú hotel Šport a hotel Bellevue. Je tu postavených aj pár sanatórií. 14. 12 Tatranská Lesná (915 m)
Osadu tvorí zoskupenie penziónov a centrom je detská ozdravovňa Detský raj. Východným okrajom tečie známy Studený potok. 14. 13 Tatranská Lomnica (850 m)
Založená bola v roku 1892. Je sídlom TANAP-u. Nachádza sa tu aj Múzeum TANAP-u. Z Tatranskej Lomnice vedie lanovka na Skalnaté pleso a odtiaľ na Lomnický štít. V roku 1893 tu postavili hotel Lomnica, v roku 1905 Grandhotel Praha. Možno sa ubytovať aj v hoteli Slovan, Urán, Slovakia a inde. Osada je východiskom do strednej a východnej časti Vysokých Tatier.(pozri mapu č. 6)
14. 14 Tatranské Matliare (885 m)
Najskôr to bol pastiersky majer, ale teraz je tu dosť športových zariadení a dobré východisko do východnej časti Vysokých. Tatier.
Poniže od obce je zriadená prírodná rezervácia na ochranu najzachovalejšieho reliktného borovico-brezového porastu v tatranskej oblasti. 14. 15 Kežmarské Žľaby (902 m)
Malá osada slúžiaca ako východisko už aj do Belianskych Tatier. Bez väčšieho významu.
14. 16 Tatranská Kotlina (760 m)
Najnižšie položená osada na ceste Slobody. Rozvoj podnietilo sprístupnenie Belianskej jaskyne v 1881. Je to liečebná obec so 4 liečebnými pavilónmi. 14. 17 Ždiar ( 895 m)
Päť kilometrov dlhá rázovitá obec na severnej strane už pod Belianskymi Tatrami. Prvá zmienka pochádza zo 16. storočia .V 17.storočí patril Ždiar k lendackému veľkostatku. Ľudia sa zaoberali chovom oviec a dobytka. Dnes má asi 1300 obyvateľov a výhodnú polohu, pretože od poľských hraníc je vzdialený len 12 kilometrov. Je charakteristický svojou architektúrou, ľudovými zvykmi a ľudovými remeslami. Vedie z neho turistický chodník Monkovou dolinou do Belianskych Tatier až na Široké sedlo.
14. 18 Javorina (1000 m)
Je to miestna časť obce Ždiar. Stojí v nej nádherný drevený kostolík. Osada leží v ústí Javorovej doliny a je vhodná ako počiatok krásnych túr vedúcich Javorovou dolinou a dolinou Zadné Meďodoly.
14. 19 Lysá Poľana (970 m)
Dôležitý hraničný priechod do Poľska, ktorý je situovaný pri začiatku jednej z najkrajších Tatier – Bielovodskej doliny. 15 PODMIENKY NA REKREÁCIU A
S NIMI SÚVISIACA TECHNICKÁ
VYBAVENOSŤ
Región Vysokých Tatier je bohatý na prírodné krásy a teda poskytuje vynikajúce podmienky na realizovanie horských športov v lete aj v zime, ale vďaka výhodnej klimatickej polohe a nadmorskej výške je tiež stvorený pre liečenie hlavne respiračných chorôb. Nie však všetky aktivity sú závislé od pomerne premenlivého počasia na horách, ktoré často môže zmeniť naše plány na vychádzky do prírody. V osadách pod Vysokými Tatrami sa nachádzajú kiná, múzeá a galérie. Taktiež počas nepriazne sú k službám turistom aj kryté športoviská napr. plavárne, telocvične, posilňovne. V Tatrách sa každoročne konajú mnohé kultúrne a športové podujatia a niektoré z nich mali aj medzinárodný charakter.
15. 1 Športové možnosti
Vysoké Tatry ponúkajú širokú škálu letných i zimných športov. Hlavné turistické strediská na južnej strane Tatier sú Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Smokovce ( Starý, Nový, Horný, Dolný ), Tatranská Lomnica, ktoré spoločne s ďalšími osadami majú názov mesto Vysoké Tatry. Na severnej strane leží svojrázna obec Ždiar, Javorina a hraničný priechod do Poľska Lysá Poľana.
Z rôznych športov ako napríklad lyžovanie, skialpinizmus, lietanie na rogale, bungee jumping, vyniká najviac horolezectvo a vysokohorská turistika. 15. 1. 1 Vysokohorská turistika
Väčšina návštevníkov prichádza do našich veľhôr práve za účelom turistiky. Na území Vys. Tatier je vybudovaná pomerne kvalitná sieť turistických chodníkov s celkovou dĺžkou(aj s Belianskými Tatrami) 297,5km.(pozri mapu č. 7) „V teréne sú dobre viditeľné štvorcové značky(10x10 cm) s dvomi vodorovnými bielymi pásmi, medzi ktorými je farebný červený, modrý, zelený alebo žltý pás. Ak sú značky nad pásmom lesa pod snehom, cesta sa nepovažuje za značkovanú!“(Ksiažek 1998) Časť chodníkov vedie podhorskými oblasťami, iné sú zase situované do stredných polôh a najobtiažnejšie nás zavedú do exponovanejších najvrchnejších častí pohoria na hrebene a štíty. Osou turistických ciest je tatranská magistrála dlhá 46 km s červeným značením. Vedie južným úbočím Tatier od Podbanského (940 m) po Biele pleso (1612 m). Maximálnu výšku dosahuje v sedle pod Ostrvou (1959 m) a v sedle pod Svišťovkou (2023 m) resp. na Veľkej Svišťovke (2037 m). Súčasťou magistrály je aj úsek Štrbské pleso (1355 m) – Popradské pleso (1500 m). Na tejto trase nás od 22. 9. 2001 sprevádza 14 nových informačných panelov, ktoré sú zamerané na význam lesa a život v ňom. Náučný chodník meria 3925m a je keďže je dosť frekventovaný(1934 chodcov za deň) mohol by prispieť k informovanosti ľudí o lesnom ekosystéme a tým zvýšiť aj ochranu našich lesov. Od 1.11 do 15.6 sú horné partie chodníkov nad hornú hranicou lesa pre verejnosť uzatvorené, výnimku tvoria len doliny s celoročne otvorenými chatami, ku ktorým je možný prístup aj v zime avšak len za dobrých snehových a poveternostných podmienok. O tých by sme sa mali pred túrou informovať na Tatranskej horskej službe. Pri pohybe v horách by nemali turisti zabúdať na 5 základných pravidiel:
1) Vyberte si túru primeranú vašej zdatnosti
2) Cieľ túry a predpokladaný čas návratu oznámte ubytovateľovi
3) Na túru odchádzajte ráno a nikdy nie sám
4) Počas túry sa držte značkovaných chodníkov
5) Nevstupujte na letné snehové polia
V tejto časti práce uvádzam aj najkrajšie vysokohorské výstupy a okruhy, ktorých bližšiu charakteristiku nám uvádza tabuľka č. 8 a v nej budú jednotlivé túry označené číslami, pod ktorými dané túry vymenujem v tejto kapitole. Obtiažnosť vybraných túr som označil tromi farbami:
Modrá- cesty sú len mierne strmé, a teda sú vhodné aj pre starších ľudí a rodiny s deťmi. Červená- cesty sú často úzke a strmé.
Sú vhodné pre turistov s istou chôdzou a so zodpovedajúcim turistickým výstrojom.
Čierna- chodníky sú na dlhých úsekoch strmé a miestami zabezpečené reťazami, potrebná je aj pomoc rúk. Sú vhodné pre skúsených turistov z dobrou kondíciou. Dole uvedené túry sa absolvujú vo vrcholových partiách a úspešné zvládnutie požaduje dobrú fyzickú kondíciu.
1)Štrbské Pleso(1355 m) – Kriváň (2494 m)-červená farba (obtiažnosti)
2)Štrbské Pleso – Kôprovský štít(2367 m)-červená farba
3)Štrbské Pleso – Bystrá lávka(2314 m) – zostup Furkotskou dolinou- červená farba
4)Štrbské Pleso – Rysy(2499 m) – zostup cez Morské Oko(1395 m) do Poľska – čierna farba
5)Hrebienok(1285 m ) – Východná Vysoká(2428 m) – Prielom(2288 m) - Hrebienok – čierna farba
6)Hrebienok – Východná Vysoká – Bielovodská dolina – Lysá Poľana(970 m) – čierna farba
7)Hrebienok – Slavkovský štít(2452 m) – červená farba
8)Javorina(1000) –Sedielko(2372 m) – Priečne sedlo(2352m) – Hrebienok – čierna farba
9)Hrebienok – Priečne sedlo – Veľká Studená dolina – Hrebienok – čierna farba
10)Biela voda(925 m) – Jahňací štít(2229 m) – čierna farba
15. 1. 1. 1 Opisy vybraných vysokohorských túr:
Túra : Štrbské Pleso (1355 m) – Rysy (2499 m) – Štrbské Pleso
Turistická značka je červená a modrá(pozri mapu č. 8). Dĺžka trvania jednotlivých úsekov –Štrbské Pleso – Popradské pleso 1.15 h – rázcestie nad Žabím potokom 1.45 h –Žabie plesá 2.30 h – Chata pod Rysmi 3.30 h – sedlo Váha 3.45 h – Rysy 4.30 h ( opačným smerom 3.45 h ) - namáhavé
Od liečebného domu Helios mierne stúpame lesom po červenej značke.Za 30 minút prídeme k rázcestiu pod Triganom. Odtiaľ traverzujeme úpätie hrebeňa Patri. Tento úsek nám ponúka pekné výhľady na Ostrvu a do Zlomiskovej doliny. Neskôr v kosodrevine klesáme k mostíku, ktorým prechádzame Hincovým potokom. Po chvíli chôdze lesom prídeme na Popradské pleso (1494 m). Ďalej ideme najprv lesom, neskôr už prudšie stúpame v kosodrevine až po rázcestie nad Žabím potokom. Tu sa už nachádzame v otvorenom teréne. Najprv úzkym chodníkom pomedzi kosodrevinu, potom početnými serpentínami sa dostávame k Žabím plesám (1919 m). Obídeme breh z východnej strany a cez sutinovisko sa dostaneme pod skalnú stienku, ktorú zabezpečujú železné reťaze. Po jej prekonaní sa ocitneme v kotlinke pod Váhou. Chodníkom cez skaly prídeme k Chate pod Rysmi (2250 m). Za 15 minút od chaty serpentínami prekonáme svah a vystúpime do sedla Váha (2337 m). Tu nás upúta majestátna Galéria Ganku.
Pokračujeme pomedzi skaly na sever, prekročíme hrebeň Rysov a zo severozápadu po skalách vystúpime na vrchol. Tvrdí sa, že z Rysov je najkrajší výhľad v celých Tatrách. Nachádzame sa na štátnej hranici. Návrat tou istou cestou, alebo môžeme zostúpiť na poľskú stranu k Morskému Oku a odtiaľ do Lysej Poľany.
Túra : Hrebienok (1285 m) – Priečne sedlo (2352 m) – Hrebienok
Turistická značka je červená, zelená, žltá a modrá (pozri mapu č. 9). Dĺžka trvania jednotlivých úsekov – Hrebienok – Zamkovského chata 1.00 h – Téryho chata 2.45 h –Priečne sedlo 4.15h –Zbojnícka chata 5.45h – Hrebienok 8.30 h – namáhavé, výstup do Priečneho sedla exponovaný.
Z Hrebienka, na ktorý vedie zo Starého Smokovca pozemná lanovka, ideme lesom po magistrále až na rázcestie Poľana, kde sa cesty rozdeľujú. Jedna vedie do Veľkej Studenej doliny a druhou postupujeme do Malej Studenej doliny. Prejdeme mostík a stúpame lesom až k Obrovskému vodopádu. Ďalej už v kosodrevine zmiešanej s lesom tiahlymi serpentínami vystupujeme hore. Vojdeme do lesa a za chvíľu dôjdeme k Zamkovského chate, ktorá je postavená na začiatku Malej Studenej doliny, pod Lomnickým hrebeňom vo výške 1475 m. Po prejdení lesa sa pred nami otvára panoráma Malej Studenej doliny aj so svojím skalným prahom, na ktorom sa týči Téryho chata. Kosodrevinou sa dostávame k spomínanému prahu, zvaného Veľký hang. Stúpame asi do jeho tretiny, potom ho traverzujeme popod skalnú stenu vodopádu. Strmším stúpaním prídeme pod Malý hang. Na ľavo sú prekrásne výhľady na Žltú stenu a Prostredný hrot. Serpentínami dosť prudko vystupujeme Malým hangom až do kotliny Piatich Spišských plies s Téryho chatou (2015 m). Otvára sa nám krásna panoráma na záver doliny obklopený vysokými štítmi. Obídeme plesá a vystupujeme úbočím k Pfinnovej kopy (2121 m). Miernym klesaním prídeme do kotlinky pod Priečnym sedlom. Pokračujeme žltou značkou doľava a serpentínami cez sutinovisko sa dostávame pod 100 až 150 m vysokú ľavú časť steny Širokej veže (2461 m). Stenu zdoláme pomocou reťazí a dostaneme sa do Priečneho sedla. Je to pomerne úzke sedlo medzi Širokou vežou a Priečnou vežičkou. Zo sedla je obmedzený, ale zato krajší výhľad do obidvoch Studených dolín. Schádzame dole sutinoviskom, miestami po skalách (reťaze), neskôr po skalných platniach nazývaných Strelecké polia až k Sivému plesu (2011 m). Na ľavo sme mohli vidieť Strelecké plesá (2135 m). Od plesa traverzujeme svah hlavného hrebeňa a mierne klesáme okolo Starolesnianskeho plesa k Sesterskému plesu a k Zbojníckej chate (1960 m).
Od Zbojníckej chaty chodníkom klesáme okolo azúrovo-modrého Dlhého a Vareškoveho plesa. Zídeme svah a pozdĺž menších kaskád (reťaze) zostupujeme do strednej časti doliny. Kosodrevinou a potom lesom schádzame nižšie a prídeme späť na Hrebienok. Táto túra je popri výstupe na Východnú Vysokú a prechode Bystrým sedlom (2314 m) najvhodnejšia na spoznanie tatranských plies.
Túra : Hrebienok (1285 m) – Východná Vysoká (2428 m) – Lysá Poľana (970 m)
Turistická značka je červená, zelená, žltá a modrá (pozri mapu č. 9). Dĺžka trvania jednotlivých úsekov – Hrebienok – Sliezsky dom 2.00 h – Poľský hrebeň 4.00 h – Východná Vysoká 5.00 h – Poľský hrebeň 5.30 – rázcestie pod Poľským hrebeňom 5.45 h – Litvorova dolina – Kačacia dolina – Bielovodská dolina – Lysá Poľana 10.00 h – zdĺhavý a namáhavý prechod z južnej na severnú stranu Tatier.
Z Hrebienka stúpame lesom, miestami strmo hore. V kosodrevinovom pásme sa striedajú strmšie a miernejšie úseky. Traverzujeme masív Slavkovského štítu a obchádzame Slavkovské pleso a Sennú kopu (1848 m). Postupne chodník klesá do Velickej doliny. Pred nami stojí Sliezsky dom (1670 m) a za ním sa vypína mohutný masív Gerlachovského štítu. Obídeme Velické pleso (1663 m) a vystupujeme nad Kvetnicový vodopád do časti zvanej Kvetnica. Názov dostala podľa bohatej rastlinnej výzdoby. Ďalšia cesta vedie chodníkom pod Guľatý kopec k Dlhému plesu (1926 m). Zľava je impozantný pohľad na 800 m dlhý Krčmárov žľab. Sutinoviskom pokračujeme až pod skalnú lávku. Tú prelezieme pomocou reťazí a ocitneme sa na Poľskom hrebeni (2200 m), odkiaľ je krásny výhľad do Velickej doliny i do Svišťovej doliny, ktorá je časťou komplexu Bielovodskej doliny. Z Poľského hrebeňa strmým, pomerne krátkym výstupom po hrebeni a cez menšie skalné terasy vystúpime na Východnú Vysokú (2428 m). Z vrcholu je nádherný výhľad skoro na celé Vysoké Tatry. Zostúpime späť na Poľský hrebeň. Z neho klesáme sutinou, neskôr lámavým žľabom k malebnému Zamrznutému plesu (2014 m) do kotliny pod Poľským hrebeňom. Traverzujeme breh plesa a strmím zostupom prichádzame k Litvorovemu plesu (1863 m) už v Litvorovej doline. Odtiaľ je krásny pohľad na jednu z najkrajších častí Vysokých Tatier. Prudko klesáme až na prah Kačacej doliny s Kačacím plesom (1577 m), nad ktorým sa vypínajú mohutné Gerlachovské spády. Okolo skalného amfiteátra s Hviezdoslavovým vodopádom schádzame do zalesnenej časti Bielovodskej doliny.
Najprv prudšie, neskôr mierne dolu trochu zdĺhavým zostupom prichádzame na Bielovodskú poľanu a z nej lesom do Lysej Poľany (970 m).
Túra : Biela Voda (925 m) – Jahňací štít (2229 m) Biela Voda
Turistická značka je žltá. Dĺžka trvania jednotlivých úsekov – Autobusová zastávka Biela Voda – Šalviový prameň 1.00 h – Chata pri Zelenom plese (Brnčalova chata) 2.45 h – Jahňací štít 5.15 h (opačným smerom 4.15 h) –po Brnčalovú chatu mierne namáhavé, od chaty namáhavé, len pre zdatných turistov.
Z autobusovej zastávky Biela Voda (925 m) stúpame mierne lesom po širokej upravenej lesnej ceste k Šalviovému prameňu (1100 m). Prejdeme mostík a pokračujeme hore lesom, neskôr v kosodrevine k záveru doliny k Brnčalovej chate (1545 m). Ponúka sa nám krásny pohľad na Malý Kežmarský štít a na mohutné skalné prahy, nad ktorými ležia Zmrzlé doliny. Čarovné je aj Zelené pleso pod Jastrabou vežou. Od chaty prudko serpentínami v kosodrevine prekonávame svah. Dostaneme sa na breh Červeného plesa v Červenej dolinke. Obchádzame ho zľava, najskôr strmo stúpame, neskôr traverzujeme svah. Pod nami v kotlinke leží Belasé pleso. Prichádzame pod skalnú stienku (reťaze), vylezieme ju a dostaneme sa do sedla v hlavnom hrebeni. Kolové sedlo (2118 m) je vľavo od nás. Cez mnohé skalné rebrá a žľaby vystúpime na Jahňací štít (2229 m). Z vrcholu je nádherný výhľad na Vysoké a Belianske Tatry. Nachádzame sa na najvýchodnejšom štíte Vysokých Tatier. Zostúpime tou istou cestou, poprípade môžeme zísť do Tatranských Matliarov alebo do Tatranskej Lomnice.
15. 1. 1. 2 Horskí vodcovia
Pre tých, ktorým sa už zunovali bežné turistické trasy a chcú zostať Tatrám naďalej verní majú možnosť v rámci vysokohorskej turistiky absolvovať túry na neznačkované vrcholy s doprovodom jedného s tatranských horských vodcov. Klienti si môžu vybrať túru podľa ich uváženia(aj horolezeckú túru), ale výber by nemal byť v rozpore z nariadeniami štátnych lesov TANAP-u a v prvom rade by mali zhodnotiť náročnosť danej túry a výber podriadiť svojim fyzickým, ale i psychickým možnostiam. V rámci vysokohorskej turistiky Spolok horských vodcov ponúka svoje služby napríklad na tieto výstupy: Gerlach(2655 m), Vysoká(2547 m),Ganek(2459 m), Ľadový štít cez koňa(2627 m), Lomnický štít Jordánkou(2632 m)…. (pozri tab. č. 10). Spolok horských vodcov taktiež ponúka horolezecké kurzy, lezenie v zime, lezenie v ľade, lyžiarske túry a výlety na snežniciach. Od roku 1996 sú naši horský vodcovia členmi medzinárodnej asociácie horských vodcov(UIAGM) a sú teda oprávnený vykonávať svoju vodcovskú profesiu vo všetkých horách sveta.
Ak by ste mali záujem a chceli sa bližšie informovať ponúkam kontaktné číslo: 00421-52-442 20 66. 15. 1. 1. 3 Horské chaty
Za účelom zlepšenia pohybu a bezpečnosti v Tatrách vznikli postupne v horstve viaceré turistické chaty, ktoré slúžia na odpočinok a občerstvenie turistov, horolezcov, ale aj na hlásenie nehôd a nešťastí. Väčšina bola vystavaná prevažne v 20. storočí. Na Sliezsky dom, Chatu kpt. Morávku a na Brnčalovu chatu sa dá vyviesť autom. V Tatrách sú postavené aj tri typické vysokohorské chaty – Zbojnícka, Téryho chata a Chata pod Rysmi. V poslednom čase postihujú chaty nešťastia. V roku 1998 najprv vyhorela Zbojnícka chata, ktorú však už stihli obnoviť. O rok neskôr vyhorela Chata kpt. Rašu na Troch Studničkách. Koncom januára 2000 spadla z Českého štítu lavína na Chatu pod Rysmi. No dnes už naplno poskytuje svoje služby milovníkom hôr, ale chatár Viktor Beránek sa usiluje získať podporu a hlavne financie pre projekt postavenia chaty na vyššom a bezpečnejšom mieste. V tatranských dolinách sa nachádzajú tieto chaty:
Téryho chata (2015 m)
Už 100 rokov stojí v Malej Studenej doline Téryho chata. Mnohí to pokladajú za samozrejmosť, no prví zakladatelia to mali ťažké. Už v sedemdesiatich rokoch minulého storočia začali do tejto doliny prichádzať prví turisti. Medzi nimi bol aj budapeštiansky študent medicíny, po ktorom nesie chata meno, Edmund Téry. V doline urobil významné prvovýstupy na Prostredný hrot (rok 1876) a na Pyšný štít (rok 1877). Uznal za potrebné postaviť v týchto miestach chatu. Bol síce z vplyvnej rodiny, trvalo však vyše 20 rokov, kým svoju myšlienku presadil. Výstavba chaty začala v júni 1898 a bola slávnostne otvorená 21. augusta 1899.Náklady na stavbu boli 18 669 forintov. Chatu vlastnil maďarský spolok turistov. V prvom roku navštívilo chatu 96 turistov, na druhý rok to bolo už 868. Chata bola otvorená len cez leto na 3 – 4 mesiace. Až v roku 1931 po veľkých nezhodách sa stala chata československým majetkom. Od sezóny 1932 –33 je chata celoročne otvorená. Posledné úpravy urobil chatár Bela Kapolka ,rodák z Hostia ,v roku 1982.Od roku 1994 je chatárom Miroslav Jílek ml. s Františkou Kriššákovou. V súčasnosti je jedna z najkrajších a najnavštevovanejších našich chát.
Zbojnícka chata (1960 m)
Leží vo Veľkej Studenej doline. Bola postavená ako poľovnícka chata v roku 1907, pre verejnosť fungovala od roku 1910. Od roku 1924 sa nerobili úpravy až do požiaru 14.6.1998. Zbojnícka chata zhorela do základov (pozri č. 14).
Už 8.júla v drevenom provizóriu dostali návštevníci Veľkej Studenej doliny prvé hrnčeky čaju. A na Silvestra 1999 chatár Edo Záhor vítal turistov už v nanovo postavenej chate chutnou kapustnicou.
Chata pod Rysmi (2250 m)
Bola postavená v kotlinke pod Váhou v roku 1932.V roku 1977 bola rozšírená o jedno poschodie. Chatárom je Viktor Beránek. V januári 2000 ju zasiahla lavína, ktorá chatu na 80% zničila.
Sliezsky dom (1670 m)
Nachádza sa vo Velickej doline. V roku 1878 bola postavená kamenná útulňa. Odvtedy prešla viacerými úpravami až do roku 1968 ,keď nadobudla terajšiu podobu s kubatúrou 9200 m3a zmenila sa na betónové monštrum.
Chata kpt. Morávku (1494 m)
V roku 1879 vznikla pri Popradskom plese drevená chata, ktorá však o rok vyhorela. O 2 roky na tom istom mieste bola postavená kamenná budova, ktorá po požiaroch a prestavbách slúžila do roku 1961, kedy postavili horský hotel. Ten neskôr prevzal názov Chata kpt. Morávku a aj stratil charakter hotela (pozri obr. č.15).
Chata kpt. Rašu (1180 m)
Bola postavená v roku 1961 na mieste predchádzajúcej chaty z roku 1933 Važeckej chaty, ktorú 13.1.1943 hitlerovské vojská vypálili. Slúžila návštevníkom Tatier do 30.3.1999. Tento deň v skorých ranných hodinách zhorela.
Chata pri Zelenom plese (Brnčalova chata) (1551 m)
Nachádza sa v doline Zeleného plesa pod Jastrabou vežou. V roku 1997 oslávila svoju storočnicu.
Rainerova chata (1295 m)
Bola prvým turistickým prístreškom vo Vysokých Tatrách na Starolesnianskej poľane dal postaviť Ján Juraj Rainer v roku1863. V jej blízkosti v roku 1884 postavili chatu Kamzík, ktorá bola v roku 1980 rozobratá. Rainerova útulňa sa stala skladiskom. Obnovil ju učiteľ z Kežmarku - Peter Petras. Sprístupnená je od leta 1998 Je tu umiestnené múzeum tatranských nosičov.
Skalnatá chata (1751 m)
Chata leží na prahu skalnatej doliny. Pôvodný kamenný prístrešok z roku1841 sa úpravami zmenil na betónovú chatku (1914). Po rôznych prístavbách slúžila návštevníkom do roku 1969.Pred niekoľkými rokmi zrekonštruoval chatu zn