Vypracované maturitné témy z náuky o spoločnosti
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 15393×
Příbuzná témata
Vypracované maturitné témy z náuky o spoločnosti
A- MATURITNÉ TÉMY – NÁUKA O SPOLOČNOSTI1.Psychológia, jej definovanie, miesto v systéme vied, psychologické metódy
-veda o psychike, duši (psyché = duša, logos = slovo)
-pojmom duša sa už od stredoveku rozumela nehmotná substancia, ako nositeľka života a duševného diania
-patrí medzi hoministické vedy = vedy o človeku
-materializmus – celý svet má hmotnú podstatu, odmieta pojem duše, psychika je osobitná vlastnosť vysoko organizovanej hmoty
-idealizmus – jestvujú dve podstaty – hmotná a duchovná – telo a duša
-psychika, ktorú psychológia študuje, sa prejavuje na dvoch úrovniach :
a) prežívanie – dostupné samotnému človeku pri sebapozorovaní, kedy si uvedomuje svoje myšlienky, spomienky, pocity, alebo kedy plánuje svoju činnosť = vnútorný svet človeka
b)správanie – súhrn všetkých vonkajších, pozorovateľných prejavov človeka, ktoré sú tým prístupné aj iným
a)
-základné kategórie prežívania: obsahy (vnemy, predstavy, myšlienky ), city a snahy
-predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu, stav vlastnej mysle
-vedomé prežívanie ( človek si uvedomuje, že zážitky patria k jeho „ja“- sú vlastné )
-nevedomé prežívanie ( neuvedomuje si svoje prežívanie, alebo si neuvedomuje jeho príčinu, ši súvislosti )
-zážitky sa delia na poznávacie a citové alebo na myšlienky (idey) a dojmy (impresie)
b)
-odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí
-prejav prispôsobenia organizmu alebo osobnosti prítomným a budúcim podmienkam
-môže byť vyvolané i spomienkou na minulé alebo predpokladom do budúcnosti
-aktivity, ktoré môže pozorovať iná osoba alebo, ktorú môžu zaznamenať prístroje
-kategórie správania : konanie (jednorázové – úkon, akt a dlhodobé – činnosť )
reč
výraz ( mimický a pantomimický )
psychické procesy: pozornosť / pocity vnímania / predstavy, pamäť, fantázia / myslenie, reč / emócie, city / motivácia, snahy, vôľa
2.Vývin psychiky ( socializácia a individualizácia ), vplyv prostredia a dedičnosti
psychológia – sústava vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú štúdiom psychiky, vedou o prežívaní a správaní živých bytostí
vývoj – proces objavovania istých znakov, javov, proces ich rastu a zmeny od jednoduchšieho
k zložitejšiemu
vývin – odohrávanie obdobných procesov s indivíduom – človekom na biologickej a psychologickej rovine
vývin psychiky - proces zmien v psychike, ktoré sa uskutočňujú v čase a v ich dôsledku sa prežívanie a správanie dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň
- jej dve podstaty sú:
a)socializácia
-ľudský jedinec si v období vývinu osvojuje rozličné vedomosti, postoje, pravidlá a zvyklosti správania platné v spoločnosti, v ktorej žije ( uskutočňovaná je výchovou a sebavýchovou )
b)individualizácia
-každý jedinec sa stáva sám sebou, s nikým iným nezameniteľnou individualitou
dedičnosť
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-prenášanie istých znakov z rodičov na ich potomkov
-súbor génov = faktorov sa nazýva genotyp
-dieťa nededí priamo nejakú vlastnosť, nejaký znak od svojich rodičov, ale dedí len faktory, ktoré riadia vznik a vývin týchto znakov a vlastností
prostredie
-faktor zohrávajúci dôležitú úlohu pri vývine
-súhrn všetkých vonkajších činiteľov, ktoré pôsobia na jedinca a jeho vývin (cieľavedomo, systematicky, náhodne)
-súhrn všetkých podnetov, ktoré jedinec príma od počatia po smrť
-„dajte mi dieťa do 5 rokov a ja vám z neho vychovám, čo chcete – génia, umelca alebo vraha“
-prostredie zasahuje do vývinu individuálnych odlišností nielen veľkosťou svojich faktorov, ale najmä časom ich pôsobenia
-príklad: Fridrich II , že reč, ktorou deti začnú hovoriť .. 3.Učenie a druhy učenia. Pamäť
-v širšom slova zmysle nadobúdanie, obohacovanie individuálnej skúsenosti počas vývinu jedinca
-v užšom slova zmysle cieľavedomá a systematické nadobúdanie vedomostí, návykov a zručností, či foriem správania
-v psychológii je to relatívne permanentná zmena v správaní, vyplývajúca zo skúseností
formy učenia a) habituácia – prispôsobenie sa podnetu
b) asociačné – zahŕňa náučný vzťah medzi udalosťami = vytváranie istých druhov spojení medzi podnetmi, udalosťami, formami správania, ktoré vedú k riešeniu situácie
intelektuálne učenie – človek, žiak si osvojuje vedomosti
motorické učenie – osvojovanie si zručností a návykov = tanec, korčuľovanie, ...
sociálne učenie – človek si osvojuje spôsoby správania sa v spoločnosti, v rozličných situáciách, čiže isté zvyklosti, pravidlá správania
mimovoľné učenie – nastáva bez priameho vôľového úsilia alebo motivácie učiť sa
imitačné učenie – pomocou napodobňovania
-výsledky pri učení väčšinou však získame vďaka tréningu a praxi
pamäť = schopnosť, proces prijímania , ukladania a vybavovania minulých zážitkov a skúseností
-funkciou pamäti je uchovávanie informácií na základe ich výberu, porovnávania, uskladňovania, vyhľadávania a vybavovania
-širšie poňatie pamäti predstavuje všetku uchovávanú skúsenosť zasahujúcu do psychickej činnosti
-v užšom zmysle je to schopnosť vedomej reprodukcie určitej skúsenosti
podľa jednotlivých senzorických analyzátorov- zraková, sluchová, chuťová ..
= zmyslová
podľa typov podnetov - pamäť na mená, čísla, tváre, orientačná pamäť ...
empirická (skúsenosť) - ukladáme si svoje zážitky
reproduktívna - zameraná na vedomosti
ultrakrátka = senzorická - v telefónnom zozname vyhľadáme číslo, vytočíme ho a v zápätí zabudneme
krátkodobá - informácie pretrvávajú niekoľko desiatok sekúnd a kódujú sa na vstupe do dlhodobej pamäti, kde sa môžu uchovávať aj po celý život
mechanická - vytvárame spojenia medzi prvkami bez vzájomného vzťahu či významu pomocou opakovania
logická - predpoklad porozumenia vzájomných súvislostí
motorická - využívame pri osvojovaní si pracovných zručností, pri športe, tanci ...
verbálna - slúži na uchovávanie slovných informácií
názorná - pamäť na ľahšie vnímanie informácie o predmetoch a javoch
4.Osobnosť, typy osobnosti, črty osobnosti a schopnosti
-sebaregulujúci systém individuálne, jedinečne kombinovaných psychických charakteristík, ktoré sa utvárajú individuálne, jedinečne v jednote dedičného a získaného a ktoré fungujú v systéme vonkajších vzťahov u konkrétneho jedinca
-od gréckych lekárov Hippokrata a Galena pochádza typológia štyroch temperamentov závisiacich od prevládania telesných tekutín v organizme: krv, hlien, žlč, čierna žlč
a/ sangvinik - živosť, pohyblivosť, striedanie nehlbokých citových vzplanutí
- veselý, optimistický, spoločenský
b/ cholerik - výbušná povaha, ťažko sa ovláda, silné emocionálne reakcie
- neprispôsobivý, netolerantný
c/ flegmatik - pokojný, málo výrazný prejav citových reakcií
- racionálne premýšľa, spoľahlivý, nepodlieha náladám
d/ melancholik - uzavretý, nesmelý, depresívnejší
- horšie prispôsobivý, trvácne city
C. G. Jung - introvert – uzavretý, bohatý vnútorný život, menej komunikuje s okolím, nespoločenský
- extrovert – veľmi spoločenský, ľahko nadväzuje kontakty, je povrchnejší
H. Eysenack – neuroticizmus = reagovať neuroticky = úzkostne, podráždene, nepokojne, sebaneisto
E.
Spragner – človek – teoretický, praktický, estetický, sociálny, mocenský, náboženský
Črty – zistiteľné tendencie k akcii = umožňujú nám predvídať správanie a prežívanie človeka, ktorému pripisujeme patričnú črtu (majú ráz trvalej charakteristiky)
Schopnosti – osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré tejto činnosti zodpovedajú a zabezpečujú jej úspešnú realizáciu
delia sa na: 1.) rozumové (inteligencia)
2.) špeciálne - verbálne (rečové) – schopnosť vyjadriť sa, rozumieť vzťahom, vyjadreným slovám
- priestorová predstavivosť- súhrn priestorovej orientácie, vizualizácie, kinesteckej predstavivosti
- numerická – zaobchádzanie s číslami v rámci matematických úkonov
- percepčná – schopnosť rýchleho a presného postrehu
- pamäťové – schopnosť vybavenia si ...
- psychomotorické – vyžadujú si diferencované, koordinované zaobchádzanie s nástrojmi a prístrojmi
- umelecké – literárne, hudobné, výtvarné, vedecké
inteligencia – všeobecná schopnosť, ktorá je predpokladom na primerané prispôsobenie sa situácii, kde nevystačíme so skúsenosťou
tvorivosť - niektorí hovoria, že je súčasťou inteligencie
- iný hovoria, že je samostatnou schopnosťou alebo formou inteligencie
- hovorí sa o takzvanom jednofaktorovom modeli = g-faktor
viacfaktorovom modeli ( inteligencia ako súbor navzájom funkčne málo súvisiacich rozumových schopností, ktoré sa v jej štruktúre vyskytujú, uplatňujú )
- inteligencia ako schopnosť má totiž v populácii tú vlastnosť, že jej výskyt sa riadi zákonitosťami tzv. normálneho rozloženia
- na vyjadrenie úrovne intelektových schopností používame inteligenčný kvocient = IQ
mentálny vek
IQ = –––––––––––– .100
fyzický vek
- nadanie - súhrn vlôh či schopností pre určitú činnosť
- vzniká interakciou zrenia genotypických vlôh s vývinovým podnecovaním ich rozvoja a uplatnením vplyvov prostredia
debilita – ľahší stupeň mentálnej retardácie; ľahká, stredne ťažká, ťažká; prejavom je oslabená schopnosť narábať s abstraktnými pojmami; znížená chápavosť; zhoršený úsudok a neschopnosť korekcie; ľahko ovplyvniteľný; znížená kapacita pamäti; prvé príznaky už v predškolskom veku; 50-69
imbecilita – stredne ťažká úroveň mentálnej retardácie; obmedzená vzdelávateľnosť; slovné prejavy chudobné o bežné pojmy; poruchy výslovnosti; porucha zjavnejšia už od malička; neobratní; neschopní čítania a písania; vedia si osvojiť hygienické návyky, nesamostatní; 20-49
idiotia – najťažší stupeň mentálnej retardácie; chôdza a reč v šiestom roku; neartikulovaná reč; umiestnený v ošetrovacích ústavoch doživotne; do 20
sociálna slabomyseľnosť – znížená úroveň inteligenčných schopností v dôsledku nedostatočného podnecovania zo strany sociálneho prostredia
5.Zmysly, city, predstavy
-život človeka určujú primárne hodnoty ( Freud – túžba po slasti, Adler – túžba po moci, Frankl- túžba po zmysle )
emócie – prežívanie vzťahu človeka k veciam a javom okolitého sveta, k sebe samému, k svojmu konaniu, k iným ľuďom
city – trvalejšie emócie spojené s vyššími potrebami (medziľudské vzťahy, pocit myslenia, pocit prežívania krásy, .. )
-city aj emócie majú výraz v mimike a pantomimike, v intenzite hlasu, ...
-prejavy citov : smiech, plač ...
funkcie citov
-systém signálov
-činná stránka osobnosti človeka
-krátko – alebo dlhodobé motívy činnosti
-majú regulujúcu funkciu
znaky citov
-základ súvislosti prežívania
-presahujú z vedomia do nevedomia a naopak
-univerzálne
-prejavujú sa bohatstvom kvalít
-meniteľné a labilné
vlastnosti citov
-polarita ( city alebo emócie vytvárajú páry protikladných kvalít )
-aktívne city (vedú k zvýšeniu aktivity – nadšenie, radosť .. ) a pasívne city (vedú k oslabeniu aktivity – smútok, pesimizmus, ..
)
-ambivalencia – ( jedinec prežíva k objektu súčasne protikladné emócie )
afekty – emocionálne stavy, ktoré prebiehajú prudko, človeka úplne ovládnu, prejavia sa ako krátkodobé vzplanutia ( afekty strachu, zúrivosti .. )
nezvládnutý afekt – človek stráca kontrolu na d situáciou
nálady – stavy dlhšietrvajúceho, prakticky rovnakého „zafarbeného“ emocionálneho preživ.
-na správanie človeka vplýva pozitívne ( radostná, optimistická, ...)
negatívne ( smutná, depresívna, .. )
-patetická nálada ( dlhodobý stav vzrušenia alebo smútku, ktorý môže mať chorobný ráz )
druhy nálad:
a.)povznesená, dobrá – prejavuje sa veselosťou, radosťou, optimizmom ...
b.)skleslá – prežívame skľúčenosť, smútok, depresiu ...
c.)zlostná – prejavuje sa podráždenosťou, urážlivosťou, ...
vyššie city : morálne, estetické, intelektuálne, sociálne
v nich sa prejavuje ľudská úroveň človeka
predstava – psychický proces, ktorý názorne zobrazuje predmet alebo dej pôsobiaci v danej chvíli na zmyslové orgány
-jedinečná – bič
-všeobecná – bičovanie niekoho
spomienka – retrospektívne nazeranie subjektu
obrazotvornosť – rozvinutá forma predstavivosti, tvorivá syntéza predstáv (myslenie v obrazoch )
fantázia – kombinácia predstáv, ktoré subjekt doteraz neprežil i keď ich zdrojom je skoršie vnímaná objektívna realita
-rekonštrjujúca – stavbár vidí nedokončenú budovu a ...
-tvorivá – vedecký objav, vynález
-snenie – hľadenie do blba, kto sníva často = odborná pomoc, sen = únik s reality
zmysly - vnútorné – čas, hlad, pocit bolesti, pocit polohy a rovnováhy, ...
- vonkajšie – zrak, čuch, sluch, ..
6.Ekonómia - definícia, druhy, základné otázky, ekonomické systémy, input-output
-veda o tom, ako spoločnosť využíva zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi jednotlivé skupiny spoločnosti
zaoberá sa skúmaním :
-výroby, výmeny tovarov
-vývoja cien
-o voľbe ( čo vyrábať, ako využívať zdroje )
-peňazí (banky, bohatstvo )
ekonómia sa delí na:
a.)makroekonómia – skúma fungovanie ekonomiky ako celku pomocou hrubého národného produktu, cenovou hladinou, čistým vývozom a nezamestnanosťou
b.)makroekonómia – analyzuje správanie jednotlivých zložiek ako odvetvia, firmy, domácnosť
-pozitívna ekonómia - ako to je v skutočnosti
- zahŕňa faktické súdy
-normatívna ekonómia - ako by to malo byť
- zahŕňa etické súdy
základné otázky:
-Čo vyrábať ? – aké druhy statkov a služieb treba vyrábať, v akých množstvách a kedy
-Ako vyrábať ? – kto bude jednotlivé druhy statkov a služieb vyrábať, akú techniku a technológiu pri tom použije
-Pre koho vyrábať ? – spôsob rozdeľovania výsledkov výroby
ekonomické systémy : sociálne inštitúcie, ktoré zabezpečujú výrobu, výmenu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb spoločnosti
podľa deľby práce
-primárny – ( získavanie surovín z prírody – pvh, baníctvo, ťažba dreva, rybárstvo )
-sekundárny – ( spracovanie surovín na tovary – strojárstvo, drevospracujúci priemysel )
-terciárny – ( poskytovanie služieb – obchod, doprava, školstvo, zdravotníctvo )
-kvarciárny – ( informačné služby )
podľa dejín spoločnosti
-predindustriálna ( zberači, lovci, pastieri – prevládalo pvh, zvyky tradície )
-industriálna ( priemyselná revolúcia = kapitalizmus )
-postindustriálna ( 2.polovica 20. str; terciárny sektor-práca 2/3 ob., technl. )
z hľadiska organizácie ekonomického systému : na zvykoch a tradíciách, príkazová, trhová, zmiešaná
z hľadiska spoločensko-ekonomickej formácie poznáme e.s.
: prvotnopospolná spoločnosť
otrokárska
feudálna
kapitalistická
podľa Ústavy SR má táto krajina trhovo, sociálne, a ekologicky orientovanú politiku
inputy – statky alebo služby, ktoré firmy využívajú vo svojich výrobných procesoch
outputy - celkové množstvo vyrobených tovarov vyjadrené vo fyzikálnych jednotkách
7.Trh a príkazy ekonomiky, zákon neviditeľnej ruky, ekonomická úloha vlády
trh – miesto, kde sa stretávajú kupujúci a predávajúci, aby sa dohodli na kúpe a predaji tovaru, služieb
podľa počtu tovarov a služieb poznáme trh:
-čiastkový ( kúpa a predaj jedného tovaru)
-agrárny ( trh všetkých tovarov a služieb)
podľa predmetu kúpy a predaja členíme trhy na :
-trh výrobných faktorov (kúpa a predaj práce, pôdy a kapitálu)
-trh tovarov a služieb ( sú určené na osobnú spotrebu)
-finančný trh ( prerozdeľovanie finančných prostriedkov medzi ekonomické subjekty)
podľa územného hľadiska hovoríme o :
-miestnom trhu
-národnom trhu
-svetovom trhu
subjekty trhu
-firmy (podniky, výrobcovia) – vyrábajú tovary a služby a na trh prichádzajú ako predávajúci
-domácnosti ( spotrebitelia ) – vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci a na trhu výrobných faktorov ako predávajúci
-štát – na trhu aj ako kupujúci i predávajúci (mal by hlavne obchodovať a podporovať slobodné, konkurenčné trhové prostredie )
trhový mechanizmus – súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov za trhovú cenu
-tvorí ho proces tvorby:
dopytu – závisí od ceny tovaru, množstva žiadaného tovaru, výšky príjmu, záľub, módy
- množstvo tovarov, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za určitú cenu na trhu kúpiť
ponuky – závisí od ceny ponúkaného tovaru, jeho množstva a nákladov spojených s výrobou
- súhrn všetkých tovarov, s ktorými výrobcovia prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali
individuálna ponuka – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu
čiastková ponuka – ponuka jedného druhu tovarov a služieb od viacerých firiem
agregátna (súhrnná ) – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré predávajú všetci výrobcovia dovedna
Ekonomická úloha vlády
- trh sa nespráva vždy ideálne ( každý jednotlivec sa správa ako egoista = riadený neviditeľnou rukou, sleduje len svoje vlastné blaho = ako keby bol vedený neviditeľnou rukou k tomu, aby sa dosahovalo najväčšie blaho pre všetkých )
úlohou štátu je zabezpečiť v štáte:
-stabilitu (znižovanie nezamestnanosti, inflácia a podporovanie ekonomického rastu )
-efektívnosť ( zabrániť externalitám, verejným statkom )
-rovnosť ( progresové zdaňovanie = vyššie zdaňovanie dôchodku bohatých, transferové platby = podpora ľudí, za ktorú vláda nedostane nič )
Hospodárska politika - súhrn činiteľov, nástrojov, procesov a opatrení štátu v oblastiach ekonomického života
- jej najdôležitejším subjektom je vláda
-ciele hospodárskej politiky z časového hľadiska delíme na :
krátkodobé (dni, týždne, mesiace )
strednodobé ( 1-5 rokov )
dlhodobé ( 5-10 rokov )
-z hľadiska koncepcií :
magický trojuholník, štvoruholník
-z hľadiska stability:
nezamestnanosť, cenová stabilita, ekonomický rast, rovnováha platobnej bilancie, optimálne rozdeľovanie dôchodkov
podľa nástrojov, aké štát na regulovanie hospodárskych procesov využíva :
a.)monetárna ( peňažná a úverová ) politika – riadenie bánk a obehu peňazí
b.)fiškálna ( rozpočtová ) politika – vyberanie daní, nákupy statkov, služieb na transferové platby a štátny rozpočet
nástroje monetárnej politiky - priame (administratívne ) - regulácia investičnej spoločnosti, potrebného úveru
- nepriame ( ekonomické ) - diskontná sadzba (úroková sadzba, za ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od centrálnych bánk )
- stanovenie povinných minimálnych bankových rezerv
- operácie na voľnom trhu
8.Makroekonomika a jej základné pojmy. Ciele a nástroje makroekonomiky
-skúma ekonomiku ako celok, chovanie národného hospodárstva, analyzuje celkovú úroveň hrubého národného produktu, cien zahraničného obchodu a zamestnanosť
ciele:
1.) output – (vysoká úroveň, rýchli rast )
2.) zamestnanosť – ( vysoká úroveň zamestnanosti, nízka nedobrovoľná nezamestnanosť )
3.) stabilita cien – ( stabilita cenovej hladiny, slobodné trhy )
4.) zahraničná bilancia – ( rovnováha medzi vývozom a dovozom )
nástroje:
1.) fiškálna politika – ( zdanenie a štátne výdavky )
2.) monetárna politika – ( regulovanie obehu peňazí, úroková miera )
3.) dôchodková politika – ( stabilita meny )
4.) zahraničná ekonomika – ( obchodná politika a zásah do menového kurzu )
9.Agregátna ponuka a agregátny dopyt. Ekonomické cykly
AP – objem celkovej produkcie, ktorá sa vyrobí a predá
AD – celkový output, ktorý spotrebitelia dobrovoľne spotrebujú
- ak sa rovná makroekonomická rovnováha ( vzájomné pôsobenie AD a AP )
- ponukový šok = náhla zmena podmienok v nákladoch a produktivite, čo má účinok na AP
( neúrody, zemetrasenia, .. )
- ak sú ceny vysoká, output nízky + ťažkodostupné peniaze ( spomalenie rastu peňazí a jej čiastky v banke )
- ekonomickú činnosť ovplyvňujú aj vonkajšie premenné – ( vojny, revolúcie, počasie, .. )
10.Národný produkt a národný dôchodok. Výpočet a definovanie
HNP – meradlo vysokej úrovne produkcie ( meradlo všetkých statkov a služieb, ktoré sa vyprodukovali za jeden rok )
-delí sa na - nominálny ( skutočné, bežné trhové ceny )
- reálny ( konštantné ceny za napr. 1 rok )
- potencionálny ( čo môžeme dosiahnuť )
- reálny ( čo sme dosiahli )
stabilita cien – keď sa úroveň cien prudko nezvýši alebo nezníži ( podmienkou je udržať slobodný trh )
- index spotrebiteľskej ceny = meria náklady fixného spotrebného koša typické pre mestského spotrebiteľa
v % = i.s.c. v danom roku – i.s.c. v predchádzajúcom roku / i.s.c.
v predchádzajúcom roku .100
menový kurz = cena našej meny meraná menami iných krajín
-ak stúpa – pre nás je vývoz drahší
-ak klesá – ceny u nás stúpajú, inflácia sa zvyšuje
HNP- (USA) – peňažná hodnota všetkých statkov a služieb vyrobených za daný rok vrátane občanov
HDP – (EU) – len na území určitého štátu
čistý NP = HNP – amortizácia ( hodnota opotrebovaných strojov, zariadení, .. )
meradlá NP – celková peňažná hodnota toku finálnych výrobkov
- celkové dôchodky výrobných faktorov ( mzda, úrok, renta, zisk ), ktoré sú výrobnými nákladmi
HNP je súčasťou 4 zložiek :
-osobné, spotrebné výdavky na statky a a služby
-hrubé, súkromné domáce podnikanie ( investície )
-štátne výdavky na statky a služby
-čistý vývoz ( rozdiel medzi vývozom a dovozom )
HNP ako súhrn nákladov :
-mzda, úrok, renta, zisk
-nepriame podnikové dane, ktoré vystupujú ako náklady na zabezpečenie toku produktov
-amortizačné predpisy
ekonomický cyklus = tep spoločný väčšine sektorov ekonomiky a všetkých vyspelých trhových ekonomík
fázy: expanzia, boom (vrchol ), recesia ( pri poklese nákupov vzrastú podnikové zásoby –pribrzdenie výroby – nižší dopyt po práci – nižšie zisky podniku, rast nezamestnanosti , ...
11.Peniaze a banky. Inflácie - jej definovanie a druhy
1.) peniaze sa v ekonomike vyskytujú ako : mince, papierové peniaze, depozitné peniaze ( úverové a platobné karty )
2.) peniaze plnia v trhovej ekonomike tri funkcie : výmenný prostriedok, zúčtovacia jednotka, uchovávateľ hodnôt ( poklad )
3.) peňažný trh je trh krátkodobého, respektíve strednodobého pôžičkového kapitálu, kde sa realizujú pôžičky a úvery nepresahujúce dobu splatnosti jeden rok
4.) kapitálový trh poskytuje pôžičky a úvery na dobu splatnosti dlhšiu ako jeden rok
5.) cenou peňazí na peňažnom a kapitálovom trhu je úrok
6.) peňažný i kapitálový trh sa môžu realizovať v domácej i zahraničnej mene
7.) valuta je označenie pre peniaze iných štátov
8.) devíza je krátkodobá peňažná pohľadávka, znejúca na cudziu menu a splatná v cudzine
druhy bánk:
-centrálne (NBS ) – riadená vládou, reguluje ponuky peňazí, podmienky úveru a dozerá na činnosť komerčných bánk
-obchodné ( komerčné ) – robia aktívne ( poskytovanie úveru ), pasívne ( príjem vkladov ) a sprostredkovateľské operácie (prevody na účty ..
)
-iné peňažné ústavy – poisťovne, sporiteľne
v 1957 EIRB = európska investičná, rozvojová banka, ktorá vznikla „rímskou zmluvou“ spoločne s EHS
- 1981- prijatá mena ECU ( dnes euro )
INFLÁCIA
-je zvyšovanie hladiny priemernej úrovne cien všetkých tovarov a služieb v priebehu dlhšieho obdobia
-znehodnotenie peňažnej jednotky, respektíve trvalé znižovanie kúpnej sily peňazí
-inflačný rast cien je vyvolaný buď rastom dopytu, ktorý nie je krytý ponukou, alebo rastom cien vstupov
-najznámejšie formy inflácie sú : mierna, postupná a hyperinflácia
-inflácia sa algebricky vyjadruje indexom spotrebiteľských cien
-stav v ekonomike, ak rastie inflácia pri vysokej miere nezamestnanosti sa nazýva stagflácia
-je vážnou chorobou ekonomiky, negatívne postihuje ako podnikateľské subjekty, tak aj domácnosti
-univerzálnym liekom na infláciu je obnova efektívneho ekonomického rastu
12.Nezamestnanosť - definovanie, druhy
-nie všetci práceschopný obyvatelia majú prácu
práceschopné obyvateľstvo sa delí na – zamestnaní ( vykonávajú akúkoľvek platenú prácu + ľudia majú prácu, ale sú chorí, štrajkujú, na dovolenke )
- nezamestnaní ( ľudia bez práce, ale aktívne hľadajú prácu )
pracovná sila = nezamestnaní + zamestnaní
ponuku práce ovplyvňujú - veľkosť populácie
- kvalita a kvantita vykonanej práce
- miera nezamestnanosti v % = počet nezam. hľadajúcich si prácu / eko. aktívne ob. . 100
- druhy nezamestnanosti
-frikčná ( v dôsledku pohybu ľudí medzi pracovnými oblasťami, po škole, presťahovaných, .. )
-štrukturálna ( vzniká z nesúladu medzi ponukou a dopytom
-cyklická – sezónna ( nedostatočný agregátny dopyt )
- sociálne dopady v nezamestnanosti sa prejavujú v:
-strate sebadôvery nezamestnaných
-strate chuti opäť sa vrátiť do zamestnania, respektíve hľadať nové zamestnanie
-narušení osobnosti
-raste : zločinnosti, narkomanstva, ekonomickej kriminality, opilstva apod.
-kým podstatná časť ekonomických dopadov sa dá vrátiť väčšina sociálnych dopadov sú nezvratné
13.Podnik a jeho formy. Ekonomická integrácia a jej druhy.
podnik – samostatná hospodárska jednotka vyrábajúca výrobky alebo poskytujúca služby určené na predaj
alebo súhrn všetkých hmotných ( kapitál, majetkové práva ), nehmotných ( obchodné meno, povesť, postavenie ) a osobných ( kvalifikácia zamestnancov )zložiek podnikania
-podnikanie chápeme ako sústavnú ( nepretržitú ) zárobkovú činnosť vykonávanú vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť, ktorej cieľom je dosiahnuť zisk
-znaky podnikania - samostatnosť - ekonomická ( bez zásahu štátu )
- majetková
- sústavnosť
-podnikajú fyzické osoby ( každý človek ako prirodzený nositeľ práva a povinností )
-zoznam do ktorého sa zapisujú dôležité informácie o organizáciách = obchodný zákonník
práva podniku : obchodný názov ( meno ), vlastnenie majetku, zamestnávanie zamestnancov
povinnosti podniku : viesť účtovníctvo, platenie daní, dodržiavanie bezpečnosti
-podniky majú právnu subjektivitu (môžu uzatvárať zmluvy s inými subjektami )
-z hľadiska vlastníctva rozdeľujeme štátne a súkromné podniky
-podľa veľkosti členíme podniky na malé, stredné, veľké
organizačno - právne formy podnikania :
a.)živnosti - malé podniky pôsobiace vo sfére obchodu, služieb
- živnostník s neobmedzeným ručením
- ohlasovacie živnosti - ohlásiť živnostenskému úradu
- na remeselné, viazané, voľné
- koncesované živnosti – živnostenský ú.
musí udeliť koncesiu
b.)obchodná spoločnosť je združenie dvoch alebo viacerých podnikateľov
-verejná obchodná spoločnosť – 2 spoločníci, ručia neobmedzene
-spoločnosť s ručením obmedzením – 1-50 spoločníkov, ručia obmedzene iba do výšky svojho vkladu ( 200 000 )
- komanditná spoločnosť – združenie komplementárov ( ručia neobmedzene, zastupujú spoločnosť ) a komanditistov ( rušia obmedzenia )
- účastnícka (akciová spoločnosť ) – základný kapitál 1 milión, rozdelené na akcie ktoré vlastnia akcionári
c.) družstvo – súkromní vlastníci dobrovoľne združia svoj majetok, aby ho spoločne využívali
14.Sociológia, jej predmet a hlavné smery:
- veda o spoločnosti: veda o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách, o sociálnych vzťahoch, o sociálnej štruktúre a pod. - spoločnosť je predmetom skúmania viacerých vied:
psychológia – skúma jednotlivca a jeho psychiku (vnútro),(vzťahy)
sociálna psych. – vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami (soc. využíva jej poznatky)
ekonómia – užší predmet – skúma výrobu, rozdelenie, ekon. systém spol. (fungovanie ekon. inštitúcií v spol.)
politológia – užšie zameraná – procesy získavania a uplatňovania moci v spoločnosti (polit. inštitúcie ako súčasť života spol.)
antropológia – kultúrne stránky života spol., na tradičné predliterárne spol. (moderné spol.)
história – študuje iba minulosť, dejiny (prítomnosť)
- 6 zákl. hľadísk sociologického skúmania:
1.demografické – soc. vychádza z konkrétnej populácie
2.psychologické – prikazuje soc. rešpektovať dôležitosť jednotlivcov
3.kolektívne – ľudia riešia svoje problémy združovaním as do skupín
4.štruktúrne – orientuje soc. na skúmanie zložitého, vnútorného členenia celku, soc. systémy, aké procesy v ňom prebiehajú
5.kultúrne – dôraz na to, že spol. vytvára kultúrne spol., ktorá reguluje, zdôvodňuje a dáva zmysel sociálnemu správaniu ľudí
6.dynamické – nutnosť študovať spol. ako meniaci sa systém
- soc. teória je teoreticko – empirická veda (poznatky sú v súlade s empirickým výskumom)
® 2 zákl. úrovne skúmania: a) mikrosociologická úroveň (skúmanie každodenného správania, činností jednotlivcov a skupín + toho čo si ľudia myslia, robia hovoria, ako sa správajú)
b) makrosociologická úroveň (skúmanie nadindividuálnych javov života spoločnosti, kt. charakterizujú buď celú spoločnosť alebo jej časti)
- predmetom je – teoreticko empirická veda
sú – všeobecné a špecifické zákonitosti vývoja a fungovania globálnych a špecifických systémov
- soc. charakt. pluralita teoretických vzťahov – ako treba chápať spoločnosť:
a)čo drží spoločnosť pohromade?
b)aký je vzťah medzi jednotlivcom a skupinou?
Sociológovia sú rozdelený, dva názory
a) 1. teória sociálneho konsenzu: súhlas, zhody, nevyhnutnosť sa zoskupovať, kvôli prežitiu
2.teória sociálneho konfliktu: usporiadanie je vhodné len pre niektorých členov, súperenie o nadvládu v spoločnosti
b) práve spoločnosť je činiteľom, ktorý utvára, ovplyvňuje jednotlivcov alebo sociálne správanie jednotlivca utvára spoločnosť
Sociologický výskum: výskumný postup zameraný na skúmanie spoločenských javov, ktorý využíva empirické údaje
- kroky soc. výskumu: 1. vymedzenie výskumného problému
2. štúdium literatúry
3. formulácia výskumných hypotéz
4. voľba metodiky výskumu
5.
zber empirických údajov
6. analýza zozbieraných údajov
7. formulácia záverov
Predstavitelia: soc. vznikla až v 19 st. a zakladateľom bol
AUGUST COMTE (1798 – 1857)
: soc. budoval ako pozitívnu vedu ® spoločnosť chápal ako organický celok spojený všeobecným súhlasom (konsenzom)
: rozdelil soc. na sociálnu statiku a sociálnu dynamiku
: za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spol. pokladal intelektuálny vývin (ako druhé uvádza podnebie, demograf. Faktory, deľbu práce)
: venoval sa štúdiu rodiny, štátu, náboženstva
vývoj spol. prechádza 3 štádiami: teologické, metafyzické a pozitívne
KARL MARX (1818 – 1883):
: za zákl. spol. pokladal materiálnu výrobu
: stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoloč. – ekon. formáciu
: vo vývoji dochádza k zmenám vo vnútri jednotlivých formácií i k striedaniu jednej formácie druhou, a to sociálnou revolúciou
: rozpor výrobných síl a výr. vzťahov sa podľa Marxa prejavuje najmä v antagonizme (nezmieriteľnom protirečení) dvoch hlavných spoločenských vied, kt. vedú triedny boj
Emile Durkheim (sociálna solidarita, vzorom sú prír. vedy), Max Weber (sociálne konanie jednotlivcov, chápajúca sociológia)
Súčasné teórie: štruktúrny funkcionalizmus (jednota je na zákl. uznávania rovnakých hodnôt, každý plní svoju funkciu)
alternatívna sociológia (sociálne konanie a vzájomné pôsobenie jednotlivcov)
symbolický interakcionalizmus (vyzdvihuje významy správania jednotlivcov)
fenomenologická sociológia (každodenné skúsenosti, svet)
15.základné kategórie sociológie
KULTÚRA:
= všetko čím sa človek odlišuje od zvierat
: špecifický ľudský spôsob organizácie, ako synonymum termínu civilizácia
:oblasti kultúry – výtvory ľ. práce, idey, myšlienky, sociálne inštitúcie, regulátory ľ. správania
:prvky: normy (pravidlá správania sa)
pseudonymy (symboly)
hodnoty (čo má význam)
daviácia (správanie porušujúce spol. normy)
delikvent (trestaný)
symboly (podnety, gestá nesúce istý význam)
soc. inštitúcie (všeob. zaužívané formy správania a činnosti – štandardizované spôsoby)
: rozdelenie: materiálna (predmety)
duchovná (reč, výchova, spol. pravidlá, morálka, náboženstvo)
masová (v užšom zmysle – TV, rozhlas, v širšom – športové zrazy)
PRÍRODA A SPOLOČNOSŤ:
: človek je prírodnou bytosťou a zároveň pretvára prírodu
: na jednej strane podlieha prír.
zákonom, na druhej sám vytvára kultúru, podlieha jej zmenám
: príroda formuje človeka (najmä v prvotných formách) – základ našej existencie
: človek mení prírodu a ovplyvňuje ju – spolupôsobí ako prír. zložka
: človek mení sám seba – devastuje prírodu
3 faktory: biologický – líšime sa
demografický – vývoj populácie
geografický – Monesquieu – geografický determinizmus
SOC. KATEGÓRIE A POJMY:
: sociálna štruktúra: vzťahy určujúce súvislosť a pôsobenie medzi jednotlivcami a skupinami
: spol. väzba: súhrn vzťahov medzi ľuďmi a inštitúciami
: osobnosť: definovaná nejednotne ( každý chce byť členom spoločnosti a zároveň aj sám sebou)
: INTERAKCIA: vzájomné pôsobenie a styk
: prejavuje sa - komunikáciou – spojenie, cesta, rozhovor
predávanie informácií medzi komunikátorom a komunikantom
ak sú na rovnakej úrovni ® horizontálny vzťah, ak je jeden nadradený ® vertikálny
: verbálna, neverbálne, jednosmerná, obojsmerná
: priamo al. sprostredkovanie
: zóny: intímna komunikácia (0,5 m)
spoloč. kontakt (do 2 m)
verejná (do 4 m)
- kooperáciou – spolupráca (organizovaná a spontánna)
- adaptáciou
- súperením
- konfliktom
18.
Politológia a právny štát
a.veda o politike ( ako riadiť štát, ako vládnuť )
b.má dve stránky: odbornosť ( schopnosť nachádzať efektívne formy spracovania spoločnosti )
demokriticizmus ( miera účasti jednotlivcov na tvorbe a kontrole politiky )
skladá sa z piatich častí :
c.politická teória
d.dejiny politického myslenia
e.komparatívna politológia ( skúmanie a porovnávanie politických systémov a medzinárodných vzťahov )
f.politická sociológia ( reakcie občanov na politiku a aj politikov na správanie občanov )
g.politická prognostika ( predvídanie vývoja )
- zvrchovanosť štátu = štátna suverenita ( štát je neobmedzeným pánom nad príslušným územím a ľuďmi, ktorí toto územie obývajú )
historické medzníky suverenity
h.oslobodenie sa od moci cirkvi ( 1534, Henrich VIII – založil anglikánsku cirkev )
i.oslobodenia štátu od zvrchovanosti kontroly panovníka
bariéry štátnej zvrchovanosti
j.ideologizácia štátu
k.štátne náboženstvo = obmedzujú štátnu suverenitu
l.vojenská diktatúra
podmienkou štátnej zvrchovanosti je všeobecná vôľa občanov
národ = kultúrna pospolitosť ľudí s pozitívnym vzťahom k určitému teritóriu
emancipácia národa = proces, v ktorom si národ uvedomuje vlastné potreby, zvláštnosti a realizuje vlastnú predstavu o spravovaní svojich záležitostí
( vrcholom emancipácie je vytvorenie štátu )
formy závislosti národa:
a.)politická ( národ so svojim územím podlieha politickému rozhodovaniu iného národa – Škótsko, Belgicko )
b.)kultúrna ( Maďari u nás )
c.)ekonomická ( podriadenie sa politickej vôli iného štátu )
SATELIT = politická a hospodárska závislosť jedného štátu od veľmoci, ktorú daný štát neustále napodobňuje )
19.
Ľudské a občianske práva
- občianstvo človeka – úplná emancipácia v spoločnosti, to znamená vo vzťahu k iným ľuďom, inštitúciám a i k štátu
základom úplnej emancipácie sú prirodzené práva = právo na život, slobodu a materiálne podmienky
občianske slobody = sloboda prejavu, zhromažďovania, združovania sa, sloboda osobnosti a niekedy právo na porotný súd ( obvinenie občana posudzuje porota zložená s laikov )
sloboda prejavu – jej základom je sloboda myslenia, ktorá je limitovaná vlastným svedomím
sloboda zhromažďovania - kolektivizácia individuálneho prejavu ( prejavom petičné právo )
- formy: mítingy, manifestácie, demonštrácie
sloboda združovania - od slávnostného zhromaždenia sa odlišuje časom trvania, vnútornou štruktúrou, metódami práce
- mierové organizácie, politické strany
sloboda osobnosti - princíp konsenzu ( konsenz = zhodné mienka )
- právo na súkromie, šanca na získanie informácie, vzdelania, starania sa o deti
občianske práva = právo na osobnú dôstojnosť, politické právo, ekonomické právo
právo na osobnú dôstojnosť - právo na právnu rovnosť, rovnaké zaobchádzanie, právo na spravodlivý trest, právo na súkromie individuálny prejav, právo byť ospravedlnený od nespravodlivého trestu
politické práva - občianstvo ( právo voliť a byť volený )
- práva menšín ( pasívne – štát im poskytuje šancu na sebarealizáciu, aktívne – štát svojou politikou chráni menšiny )
- ekologické práva ( právo na vhodné životné prostredie )
ekonomické práva – právo na majetok ( 3 konfliktné vzťahy: právo, privilégium, príležitosť )
občianska kultúra = súbor hodnôt akými sa riadi politický systém občianskej spoločnosti
- jej hlavnými hodnotami občianskej spoločnosti sú občianske slobody a pluralitná demokracia
- dva postoje: konzervatívny, radikálny
politická participácia občanov na politike = štát musí občanovi umožniť podieľať sa na tvorbe politiky a občan musí toto právo nejakou mierou využívať
limitovanie občianstva – hranica získania ( možnosť získania nového občianstva ) a hranica využitia
20.
Volebný výber a politické správanie
= demokratický spôsob obsadzovania štátnych funkcií
volebný systém je legislatívnym základom spôsobu volieb
m.priamy – volič volí štátnych reprezentantov svojím hlasom
n.nepriamy – občan sa priamo nezúčastňuje na volebnom výbere osoby do štátu – občan poverí osobu voliacu v jeho mene alebo ho zastupuje orgán štátnej moci, ktorý si už predtým zvolil
volebný systém - systém pomerného zastúpenia ( politické strany získajú v zastupiteľskom orgáne toľko kresiel koľko zodpovedá podielu hlasov získaných vo voľbách, - 5% )
- väčšinový systém ( postupuje iba víťaz – najviac hlasov )
REFERENDUM = občianske hlasovanie o probléme, ktorý vo forme otázky predloží občanovi príslušný inštitút ( u nás ho vyhlasuje prezident ) a žiada od neho, aby sa vyslovil za alebo proti ( občan sa nemusí zúčastniť )
- forma priamych volieb ( minimálne 350 000 hlasov aby bolo prijaté )
- jeho predmetom nemôžu byť základné ľudské práva a slobody, dane, ...
- má politický a morálny vplyv
DEMOKRACIA - priama- (voľby, referendum )
- nepriama - ( poslanci, vláda )
formy politických aktivít – individuálna, skupinová, organizovaná, spontánna, konfliktná, nekonfliktná
politické aktivity občanov:
o.volebná ( individuálna forma; občan tu vystupuje sám za seba )
p.kampaňová (aktivita občanov na straníckych akciách – mítingy, demonštrácie,...; skupinová forma )
q.miestna ( vstupovanie do organizovaných združení – hobbystické združenia )
r.militantná ( konfliktná forma, vrcholom je občianska vojna )
sociálne rozpory v modernej spoločnosti:
s.Čo je moderná spoločnosť ? – ( stredné vrstvy a sociálna skupina manažérov )
t.Čo sú sociálne rozpory v spoločnosti ?
spoločnosť má dva aspekty:
u.tradičné sociálne rozpory ( spoločnosť rozdelená na vládnucu a ovládanú časť )
v.súčasné sociálne rozpory = sociálna stratifikácia ( rozvrstvenie spoločnosti )
- horné vrstvy ( majetní vlastníci, politici, právnici, umelci, lekári, panovnícky rod )
- stredné vrstvy (učitelia, kvalifikovaní robotníci, administratíva, technici )
- spodná vrstva ( nekvalifikovaní, sezónni ro. )
politické správanie = reakcie rôznych subjektov na realitu a možnosť ovplyvnenia reality
w.politickým subjektom môže byť občan, štát ( najdôležitejšie subjekty v občianskej spoločnosti sú : politická strana, nátlakové združenia, .. )
x.„ideálny občan“ – súhrn pozitívnych čŕt, ktoré by mal mať daný človek žijúci v danej spoločnosti
politické správanie občanov:
i.očakávané ( štát od občana očakáva, že spôsoby akými využíva svoje práva, budú podporovať existujúci režim; stabilizácia, tolerancia )
ii.akceptovateľné ( štát toleruje kritiku – všeobecná a konkrétna )
iii.sankcionované ( porušovanie zákona – štát netoleruje takéto paralyzovanie činnosti, - ohrozenie režimu )
anarchizmus – odmietanie štátneho organizovania života človeka
politický radikalizmus – radikálne združenia
politické správanie štátu:
a.)očakávané ( od štátu sa očakáva, že bude ochraňovať občana, vytvárať mu priestor na individuálne perspektívy; občan má normatívnu a funkčnú stránku )
b.)akceptovateľné ( síce nepredchádza vytváraniu konfliktov, no dokáže ich zvládnuť )
c.)neakceptovateľné ( potláčanie občianskych práv a nerešpektovanie občianskych záujmov )
hlavný rozbor modernej spoločnosti = rozdelenie materiálnych hodnôt a individuálnych príležitostí
mienka = psychologický pojem označujúci záujem podmienený vzťahom človeka k určitému problému
a.)súkromná mienka – jednotlivec si ju vytvára sám pre seba a nezverejňuje ju
b.)verejná mienka – súbor kolektívnych a individuálnych názorov a hodnotení
verejnosť – všetko obyvateľstvo žijúce na určitom území
y.verejná mienka ako taká neexistuje ( existencia plurality názorov a postojov )
z.cieľom verejnej mienky je kontrola efektívnosti pôsobenia štátneho mechanizmu
aa.utvára ju zverejňovanie individuálnych postojov, výsledok výskumov verejnej mienky, názorov významných osobností, štátnych rozhodnutí i komentárov k vývoju v masmédiách
21.
Politické strany, politická elita a nátlakové združenia.
= organizácie združujúce ľudí zo zámerom získať moc
význam politických strán:
bb.realizácia zastupiteľského princípu
cc.stabilizácia politickej moci
dd.prirodzená pluralita spoločnosti ( rôznosť záujmov časti spoločnosti )
ee.politický pluralizmus ( umožňuje konkurenciu strán )
politické strany podľa spôsobu výberu a počtu členov delíme na:
i.masové – 3 princípy preferovania princípu masovosti – veľká členská základňa, odmietanie pevnej straníckej štruktúry, organizovanie masových akcií s nepriamym vplyvom na politiku – mítingy, demonštrácie, štrajky
ii.výberové ( exkluzívne ) – princíp výberovosti: buď sa strana nachádza v politickom prostredí, ktoré jej neumožňuje úplne rozvinúť činnosť ( ilegálne strany ), alebo je príčinou ideologická podstata strany.
podľa základnej politickej orientácie delíme strany na:
a.)konzervatívne
ff.preferujú politické a kultúrne tradície národa
gg.základom programu je ekonomika, rozmach súkromného podnikania a definovanie národných záujmov
hh.DS, KDH, SMK
b.)národné
ii.presadzujú záujem národa
jj.SNS, PSNS, KDH
c.)sociálne
kk.presadzujú záujem väčšieho sociálneho celku v spoločnosti
ll.orientácia na pracujúce vrstvy
mm.zachovanie dôstojného života
nn.SDĽ, SD, ZRS, SDA
d.)liberálne
oo.preferujú občiansky základ spoločnosti
pp.základom politických programov sú občianske práva a slobody
qq.kozmopolitizmus (hlásanie svätoobčianstva )
rr.pacifizmus
podľa politického vplyvu rozlišujeme politické strany
ss.parlamentné ( najväčší vplyv majú vládne strany )
tt.neparlamentné ( nepriamy politický vplyv )
podľa politického správania rozdeľujeme politické strany na :
uu.parlamentné ( liberálny a radikálny prístup )
vv.revolučné ( neústavné – zvrhnutie vlády )
charakter členstva strany : individuálne, skupinové, profesionálne členstvo
základnými politickými preferenciami sú spoločenský pokoj a osobná perspektíva
mierové, sociálne, ekologické - mierové majú kozmopolitný charakter
- ekologické sa pretransformovali do politických strán
združenia miest a obcí – združovanie obcí – priestor na výmenu skúseností a účinnejší tlak na vládu
kriminálne organizácie – kriminalizácia politiky – individuálne, skupinové a mafiánke výhody
politická elita = súhrn osobností, ktoré majú vplyv na politický život
ww.vnútorne pluralitná => konkurenčnosť
xx.jednotlivé časti politickej elity vystupujú ako navzájom súperiace subjekty, ktoré zároveň súperia o priazeň občanov
yy.do vzniku a formovania politických elít výrazne zasahujú politické tradície
podľa okruhu vplyvu:
i.štátna politická elita
zz.súhrn osobností, ktoré zastávajú rozhodnutia postavy v štátnom mechanizme ( volení alebo menovaní )
aaa.vnútorne sa člení podľa rozsahu na: kvalitatívnu – o čom môže politik rozhodovať; kvantitatívnu – na akom teritóriu platia jeho rozhodnutia
bbb.podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní: ( individuálny politický post – prezident, starosta; postavy kolektívneho rozhodovania – členstvo v parlamente )
ccc.časť straníckej politickej elity vzniká ako výsledok volieb, iná je takzvaná štátna byrokracia ( vyšší štátni úradníci )
b.) stranícka politická elita
ddd.spoločné so štátnou politickou elitou majú rozdelenie podľa miery individuálnej zvrchovanosti v rozhodovaní
eee.podstatný rozdiel v individualizácii politických rozhodnutí medzi štátnou a straníckou politickou elitou je v postavení osobností
fff.2 funkcie : jedna dovnútra strany a druhá navonok
ggg.vnútorná elita – formuje stranu, udržuje ju pri živote
hhh.druhá časť tvorí politiku s ktorou sa strana uchádza o dôveru voličov ( cieľom je preniknúť do štátnej politiky, čiže vyhrať voľby a obsadiť štátne posty )
štátne a stranícke elity majú rovnaký sociálny pôvod ( predovšetkým zo stredných vrstiev: právnici, lekári, ...) a rovnaké politické postavenie ( elita sa mení v závislosti od volebných výsledkov )
iii.politický vodca je tvorcom politickej myšlienky priateľnej pre väčšiu časť populácie
jjj.vodcovské politické strany: hlava štátu alebo štátna funkcia, pozícia vodcu v politickej strany
demokratizmus v politickom vodcovstve sa prejavuje v :
i.spôsobe výberu vodcu:
kkk.základom je voliteľnosť osoby na takýto post ( hlavy štátu sa v demokratických spoločnostiach volia parlamentným zborom voliteľov alebo občanmi – voličmi )
b.) kontrole a zodpovednosti
lll.demokratický vodca má zodpovednosť voči všetkým ľuďom, ktorých existenciu ovplyvňuje
mmm.prezident je zodpovedný všetkým obyvateľom
nnn.kontrolu uskutočňujú inštitúcie, ktoré vodcu zvolili ( ale aj opoziční politici, masmédiá, .. )
c.) výmene vodcov
ooo.založená na konkurenčnosti a voliteľnosti
d.) limitovaní vplyv politického vodcu
ppp.časový limit ( obmedzenie prejavujúce sa dvomi spôsobmi: voľba na vopred určené obdobie; voľba vodcov politických strán v rôznych intervaloch )
qqq.mocenský limit ( mocenskú pozíciu jednotlivca vykonávajúceho najvyššiu štátnu funkciu limituje štátny mechanizmus prostredníctvom rozdelenia štátnej moci medzi legislatívu, exekutívu a súdnictvo )
dôležitým predpokladom vodcovského postavenia je dôveryhodnosť vonkajšieho politického prostredia = medzinárodná akceptovateľnosť vodcu
ľudový rešpekt vodcu
rrr.demokratický vodca by sa mal prezentovať pragmatizmom a personalizmom
sss.očakávanou črtou je flexibilnosť – pozitívna stránka ( reagovať na zmenu reality ), negatívna stránka ( obetovanie princípov vlastnej filozofie politickej účelnosti )
ttt.postavenie vodcu sa upevňuje v mimoriadnych situáciách ( vonkajšie ohrozenie štátu, jeho suverenity, medzinárodných vzťahov a vnútorná kríza )
uuu.patriotizmus vi zvláštnych situáciách
vvv.vzájomný vzťah politických vodcov
nátlakové združenia
a.) ekonomické – vznikli na základe spoločných ekonomicko-existenčných záujmov človeka
výrobné združenia
pracovné organizácie – odborné a zamestnávateľské organizácie – združujú ľudí na základe ich profesného zaradenia; združujú ľudí, ktorí zamestnávajú ľudí => ich cieľom sú zmluvná ochrana zamestnancov, stabilita pracovných príležitostí, rast miezd v závislosti od prosperity podniku, zdravotnícka ochrana zamestnancov, dôchodkové zabezpečenie, vytváranie šancí pre nezamestnaných
obchodná komora – združuje podnikateľov a manažérov z oblasti obchodu
poľnohospodárske združenia – združujú výrobcov, čiastočne obchodníkov a spracovateľov poľnohospodárskych produktov
profesné združenia – nemajú odborársky charakter, združujú ľudí s rovnakou profesiou zaujímajúcich sa o kvalitu profesie a právne záruky
b.) neekonomické – základným dôvodom ich integrácie nie je sféra ekonomiky
– najstabilnejšie sú združenia menšín
organizácie žien, mládeže
rasové, etnické, náboženské – rasové sú Ku – Klux – Klan, Spoločnosť J.
Bircha, etnické – Matica Slovenská
organizácie na ochranu občianskych a ľudských práv
5 zámerov – sledovanie vývoja ústavnej garancie OS
–realizovanie IP
–vychovávanie človeka k občianstvu
–prvoradým záujmom národa je, aby vlastnými silami uspokojovanie vlastných potrieb
–národné záujmy vznikajú v 3 oblastiach: kultúrnej, štátoprávnej, ekonomickej
kultúrna oblasť
www.sú nadradené nad štátoprávnymi a ekonomickými záujmami
xxx.prejavujú sa tendenciou ku kultúrnej autonómii, k používaniu vlastného jazyka a hrdosťou na národné tradície
štátoprávna oblasť
yyy.národné záujmy sa prejavujú v okruhoch: národný štát, územná celistvosť, národná politická autonómia a personálna reprezentácia
ekonomická oblasť
zzz.národy s tradíciami poľnohospodárskej a národy s tradíciami priemyselnej výroby
národné vedomie
aaaa.je uvedomenie si spolupatričnosti jednotlivcov, pocit etnickej solidarity, vnímanie spoločných národných čŕt a záujmov
22. Teória práva, určenie práva, funkcie práva, vzťahu práva a morálky, politiky
právo = súbor právnych noriem, všeobecne záväzných, vydaných štátom, ktoré sú vynútiteľné štátnou mocou v uznanej osobitnej forme a ktoré dodržiavame
bbbb.právne normy pôsobia na ľudské konanie a vytvárajú sa takto právne vzťahy
funkcie práva: regulatívna
výchovná
ochranná
spravodlivosť = rovnosť
cccc.pramene práva:
dddd.primárne ( ústava, zákony štátu )
eeee.sekundárne ( nariadenie vlády, vyhlášky )
právny systém = súhrn platných právnych noriem a väzieb, ktoré zabezpečujú jeho funkčnosť
ffff.platné právo štátu tvoria právne normy obsiahnuté v právnych predpisoch ( zákony, nariadenia, vyhlášky )
veľkú skupinu právnych predpisov tvorí odvetvie práva ( upravuje rovnorodú skupinu spoločenských vzťahov )
i.verejné – ( trestné, ústavné, správne, finančné právo )
ii.súkromné – ( občianske, rodinné a obchodné )
iii.zmiešané – ( medzinárodné, pracovné )
typy právnych kultúr:
a.)európska – súbor právnych zákonov, pomocou ktorých sa sudca rozhoduje (vychádza z gréckeho a rímskeho práva a kresťanstva )
b.)angloamerická – rieši právne problémy pomocou precedensov – vzor konanie v budúcnosti
c.)socialistická – v popredí spoločenský majetok pred súkromným
d.)náboženský – vychádza sa z náboženstva
gggg.na rozdiel od normatívnych systémov je právo len jedno = monizmus – späté zo štátom – vynútiteľné štátnou mocou
právna norma = pravidlo správania sa vyjadrené v štátom uznanej forme a je vynútiteľné štátnou mocou
subjekty práva = fyzické osoby ( jednotlivec )
právnické osoby ( organizovaný kolektív – organizácia )
právna subjektivita = má ju právnická osoba ( škola, ..
)
spôsobilosť na práva a povinnosti, na právne konanie ( od 18 rokov ), na protiprávne konanie
deliktuálna spôsobilosť – zodpovednosť za trestný čin od 15 rokov
historické typy štátov: v minulosti najskôr obyčajné alebo zvykové právo – prepletané s náboženským právom
otrokársky typ – Egypt
hhhh.funkcie štátu : potlačovateľská, ideovo náboženská, ochranná, ekonomická, vyberanie daní
Rím = kolíska európskeho práva
iiii.formy štátu v otrokárstve – despocie – Egypt, Grécko
– monarchie
– republiky
feudálne
jjjj.funkcie ostávajú
kkkk.chránia hlavne feudálov
llll.v popredí je kresťanstvo
mmmm.monarchie a republiky ( Benátska )
kapitalistické
nnnn.funkcie ostávajú
oooo.ekonomicky a ideovo – nábožensky sa mení
právny poriadok – tvorený všetkými právnymi predpismi daného štátu
– na vrchole je ústava ( najväčšia právna sila )
ústavnosť – každý predpis, činnosť nesmie odporovať ústave, nesmie ju obchádzať, musia byť v súlade s ústavou
zákonnosť – všetky úkony v súlade zo zákonom
právny štát = štát, v ktorom je zabezpečená vláda práva
– hlavný princíp : zvrchovanosť zákona ( každý postup akéhokoľvek subjektu musí byť v súlade zo zákonom ) = legalita
podriadenosť štátnych orgánov zákonom ( štátnym orgánom je povolené konať len to, čo im dovoľuje zákon – kontrolovateľnosť )
– občan môže konať všetko, čo nie je zákonom zakázané
– ochrana kontroly – občan má právo na spravodlivý súd (nezaujatý, nestranný )
23. Vývoj ústav a ústava SR
ústava = základný zákon najvyššej právnej sily upravujúci formu štátu, systém najvyšších štátnych orgánov, práv a povinností občanov, súdnictvo a miestnu samosprávu
prvá ústava = ústava USA ( 17.9. 1787 )
=> zákonodarný orgán – kongres – snemovňa reprezentantov ( na dva roky )
– senát ( 2 zástupcovia na 6 rokov )
najvyšší výkonný orgán = prezident
obsah ústavy : princíp štátu, politický systém, ekonomická sústava, základné ľudské a občianske práva, sústava najvyšších orgánov, územná štruktúra a miestne orgány, štátne symboly, prijímanie ústavných zákonov a noriem
pppp.1 krát hovorí o ideálnom štáte Platón v diele Ústava ( spravodlivý štát, 3 vrstvy spoločnosti )
qqqq.Aristoteles – Politika ( dobré a zlé ústavy, základ – rodina, súkromné vlastníctvo, otroctvo )
rrrr.Lock, Montesquieu = deľba moci ( zákonodarná, výkonná, súdnická )
Ústavný vývoj ČSR
1920
ssss.vzor USA, FR
tttt.princíp jednotného československého národa
uuuu.na čele prezident ( 7 rokov, maximálne 2 krát )
vvvv.zákonodarná moc = Národné zhromaždenie – snemovňa poslancov ( 300 )
– senát ( 150 )
1948
wwww.Československá ľudovodemokratická republika
xxxx.asymetrický model
yyyy.zvrchovanosť pracujúceho ľudu vedúceho robotníckou triedou
zzzz.právo na prácu
1960
aaaaa.socialistická
bbbbb.vedúca úloha KSČ
ccccc.zrušenie súkromného vlastníctva
ddddd.ideológia marxizmu – leninizmu
1968
eeeee.október
fffff.ústavný zákon o československej federácii
ggggg.vznikajú Slovenská a Česká socialistická republika
1989
hhhhh.ústavné zmeny ( zmena názvu štátu, štátnych symbolov, prijatá Listina práv a slobôd,.. )
1939
iiiii.14.3. 1939 – 8.5. 1945
jjjjj.Ústava Slovenského štátu
kkkkk.zosnovaná Tisom
lllll.autoritatívny systém moci, zavedenie stavovských systémov, prezident od 40 rokov, zvoláva snem, menuje sudcov, veliteľ armády, až menovanie a odvolávanie členov snemu, ...
mmmmm.snem = najvyšší zákonodarný orgán ( 80 členov na 5 rokov )
nnnnn.klérofašistický štát (vysťahovanie Židov, .. )
1992
ooooo.prijatá ústava SR
ppppp.účinná 1.10.1992
qqqqq.platná 1.1.1993 ( preambula a 9 hláv = 156 článkov )
rrrrr.17.7. 1992 Deklarácia SNR
sssss.16.12.
1992 prijatá ústava ČR
volebné právo – aktívne – právo voliť ( treba štátne občianstvo a bydlisko )
– pasívne – byť volený ( 21 rokov )
ttttt.nemôže voliť ten, kto je zbavený spôsobilosti na právne úkony
uuuuu.podmienkou v komunálnych voľbách je trvalý pobyt
vvvvv.zásady volieb: všeobecné ( každý občan ), rovné ( každý má jeden hlas = rovnaká váha ), priame ( priamo volíme poslancov do zákonných orgánov ), tajné ( plenta – vyhradený priestor )
wwwww.voľby riadia volebné komisie
xxxxx.kandidátske listiny podávajú politické strany, hnutia, koalície
yyyyy.u nás – väčšinový volebný systém ( komunálne voľby )
zzzzz.voľby vyhlasuje predseda NR
aaaaaa.NRSR je volená proporcionálnym systémom ( pomerné zastúpenie )
hierarchia právnych predpisov : ústava, nariadenia vlády, ministerstvá ( vyhlášky, výnosy ), všeobecné záväzné nariadenia
legislatívny proces = postup štátnych orgánov od podania návrhu právneho predpisu, jeho prerokúvania, schvaľovania až po vydanie
kvórum – počet poslancov, ktorých prítomnosť je potrebná na prijatie uznesenia = nadpolovičná väčšina všetkých hlasov = 76 hlasov
bbbbbb.na platné uznesenie je potrebná nadpolovičná väčšina poslancov
cccccc.na prijatie ústavy a ústavných zákonov sa vyžaduje kvalifikovaná väčšina
dddddd.zákon nadobúda platnosť 15 dní po uverejnení v zbierke zákonov
zákon retroaktivity – konanie človeka posudzujeme vždy podľa právneho predpisu platného v čase, keď k tomuto konaniu došlo
24. Predmet religionistiky - formovanie náboženských predstáv. Pôvod a vývoj náboženstva
religionistika = vedný odbor zaoberajúci sa porovnávaním rozličných náboženstiev ( p.s.c.s )
náboženstvo – je vedomie určitého, konkrétneho a reálneho vzťahu človeka k posvätnému základu a zmyslu, je to teda väzba existencie človeka na tento základ a zmysel
– základom a zmyslom je otázka nadprirodzena
– náboženstvo je špecifická forma spoločenského vedomia, ktorá sa vyznačuje jednotou svetonázoru, cítenia a kultu ( p.f.s. )
- základom každej viery je dogma – téza, o ktorej pravdivosti sa nepochybuje
homo-erectus
eeeeee.stopy náboženstva
ffffff.obradný kanibalizmus – lepky ( pojedači mozgov )
homo-sapiens
gggggg.pohreby
hhhhhh.pochovaný – skrčený – okolo nasypaná červená hlina
iiiiii.kultové predmety
jjjjjj.prvé mýty
animizmus – všetko má dušu, animatizmus – nie všetko má dušu, fetišizmus – viera v predmet
totemizmus – viera v ducha, predka
ŠTRUKTÚRA
a) sväto – nadprirodzeno – niečo, čo nás enormne priťahuje
kkkkkk.monoteizmus ( kresťanstvo )
llllll.polyteizmus ( hinduizmus )
mmmmmm.henoteizmus ( Amenhotepova reforma )
b) sväté deje – ( obrady, modlitba, pokánie )
c) miesta – bohoslužobné účely – ( kostol, lokalita, strom )
d) predmety – ( karty, kocky, kalich, omšové víno )
e) osoby – kňaz (musí mať kvalifikáciu riadiť kult )
– prorok ( zvestovateľ správy, vyvolený Bohom )
– veštec ( predpoveď budúcnosti )
– mystik (odpútava sa od sveta a spája sa z Bohom ) Rasputin
– čarodejník (mágia – prakticky ovládanie sveta )
f) časy – cyklus, éra usmerňujúca život ( Vianoce ) – liturgický kalendár
g) jednotlivec a spoločnosť – čo prebieha v skupine ( krst, svadba )
h) cesty k Bohu – modlitba ( tajomná cesta k Bohu )
mytológia = príbeh o pradávnej minulosti ( rozpráva o živote bohov, polobohov; báj, poviedka; autor a čas neznáme; obrazná predstava )
pôvod náboženstva:
nnnnnn.kreacionistický – Boh stvoril svet
oooooo.evolučný – vývoj ( kedy sa 1 krát objavuje náboženstvo )
25. Typológia a charakteristika hl.
náboženstiev - kresťanstvo, islam, budhizmus, hinduizmus
KRESŤANSTVO
pppppp.monoteistické náboženstvo
qqqqqq.smery: ortodoxné, katolícke, protestantské ( protest proti predávaniu odpustkov )
rrrrrr.Ukrajina, Gruzínsko, Bulharsko, Srbsko = grécko-katolícke nábož. ( ortodox. )
ssssss.evanjelium: dobrá správa ( sinoptickí apoštoli : Marek, Matúš, Lukáš a nesinoptický Ján )
tttttt.ekumenizmus = snaha o zblíženie cirkví, o spoluprácu, odstránenie konfliktov a nedorozumení
uuuuuu.rozšírenie: Európa, Latinská Amerika
ISLÁM
vvvvvv.monoteistické náboženstvo
wwwwww.Mohamedovi sa v noci zjavil anjel Gabriel a oznámil mu, že Alah si ho vybral za svojho proroka
xxxxxx.posolstvo: „ Niet Boha okrem Alaha a Mohamed je posol Boží“
yyyyyy.prví stúpenci – jeho žena a bratranec
zzzzzz.stúpenci: moslimovia, mohamedáni
aaaaaaa.sväté texty tvoria Korán – posvätná kniha moslimov
bbbbbbb.predestinácia – predurčenie ( nič sa vo svete nedeje bez Alahovej vôle )
ccccccc.posvätné miesta: Mekka, Medina, Jeruzalem
ddddddd.Kába – chrám, v ktorom sa nachádza posvätný kameň – meteorit
eeeeeee.Suniti – 90%, Šíti –
fffffff.šaria – systém islamského práva
BUDHIZMUS
ggggggg.dva smery: hinajána, mahajána
hhhhhhh.väčšina vyznáva mahajánu (mladšia forma )
iiiiiii.Tibet, Kambodža, Laos, na západe rozšírený
jjjjjjj.Gautama Budia – zakladateľ Budhizmu
kkkkkkk.4 pravdy:
i.život je utrpenie
ii.príčinou utrpenia je vášeň
iii.utrpenia sa zbavíme, keď sa zbavíme vášne
iv.dosiahnutie nirvány ( stav úplnej blaženosti )
lllllll.veria v reinkarnáciu
mmmmmmm.Budha nezanechal žiadne písomnosti
nnnnnnn.pravlasťou je India
HINDUIZMUS
ooooooo.politeistické náboženstvo
ppppppp.národné náboženstvo Indov
qqqqqqq.33 miliónov bohov
rrrrrrr.naj bohovia –Brahma, Višna, Šiva
sssssss.verí v povinnosť Brahnu a v kastový systém, v reinkarnáciu
ttttttt.kladie dôraz na asketizmus, prísne vegetariánstvo
uuuuuuu.posvätné zvieratá: krava, kôň,