Výchova mimo vyučovania vo výchovnovzdelávacom systéme
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 6148×
Příbuzná témata
Výchova mimo vyučovania vo výchovnovzdelávacom systéme
ÚVOD:Snahou každej spoločnosti je vychovať vo svojom prostredí plnohodnotného človeka, ktorý dokáže po stránke vedomostnej i morálnej prebrať v svojej dospelosti spoluzodpovednosť za jej ďalšie napredovanie a rozvoj.
Na prvý pohľad má k dispozícii veľa prostriedkov. Pri podrobnejšom pohľade si uvedomíme ich špecifickosť a pomerne úzke zameranie. Jednu z možností pôsobenia na mladého človeka v širšom spektre predstavuje výchova mimo vyučovania vo výchovno- vzdelávacom systéme.
V tejto práci sa pokúsim na základe definície pojmu výchovy predstaviť možnosti a základné inštitúcie v ktorých prebieha výchova mimo vyučovania. V závere porovnám moje praktické skúsensenosti s teóriou tejto výchovy.
1.0 Definícia výchovy
Podľa Kaisera a Kaiserovej v učebnici pedagogiky je “výchova na to, aby človek dosiahol primeranú formu existencie a kedže si neprináša žiadne pevné spôsoby, reakcie je teda voči svetu otvorený, možno ho vychovávať.Výchova je teda zameraná na schopnosť človeka konať.” Výchova je definovaná v slovníku cudzích slov takto:“sústavné cieľavedomé pôsobenie na mladého človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj.“ Keď toto všetko zhrnieme možno konštatovať, že výchova je cieľavedomá zámerná sústavná činnosť, ktorou formujeme všestranne harmonicky rozvinutú osobnosť po stránke psychickej a telesnej a to v súlade s potrebami spoločnosti.
Výchova mimo vyučovania vo výchovno vzdelávacom procese sa uskutočňuje najmä v školských kluboch.
Toto pôsobenie na žiakov mimo vyučovania je neoddeliteľnou súčasťou našej výchovno vzdelávacej sústavy a je jednou z najvýznmnejších foriem starostlivosti o deti zamestnaných rodičov. Uskutočňuje sa výchovno- vzdelávacou činnosťou organizovanou školou mimo povinného vyučovania a činnosťou ostatných inštitúcií ktoré sa podieľajú na výchovno-vzdelávacej práci s deťmi a mládežou. Ich obsahom je naučiť deti účelne využiť voľný čas relaxáciou, štúdiom a záujmovou činnosťou.
Súčasťou výchovno-vzdelávacej práce mimo vyučovania je záujmová činnosť, ktorá významným spôsobom pomáha vo výchove a vzdelávaní žiakov so slabším prospechom i žiakov talentovaných, ovplyvňuje a usmerňuje deti pri voľbe povolania.
Osobitný význam má v súčasnosti výchova k účelnému využitiu voľného času. Neustále rastúce hmotné zabezpečenie ľudstva vedie zákonite k rozširovaniu priestoru na voľný čas. Tento proces v sebe skrýva veľké nebezpečie najmä vtedy, ak bude bez regulácie a kontroly ponechaný živelnému vývoju.
Niektorí autori v tejto situácii dochádzajú k záveru, že ďalší vývoj v tomto smere môže viesť k úplnému inštitúciami na výchovu mimo vyučovania a kultúrne využívanie voľného času detí v inštitúciach ako napríklad:
2.1 Zariadenia pre záujmové štúdium
Cieľom štúdia je prehĺbiť vedomosti, uplatniť talent a zručnosti žiakov v oblasti ktorá ich osobitne priťahuje, keď v škole nenachádzajú dostatok priestoru a podnetov na svoju záľubu. Najrozšírenejšie sú ľudové školy umenia ktoré poskytujú základy odborného vzdelania v hudobnom tanečnom literárno-dramatickom a výtvarnom odbore.
2.2 Školské zotavovacie zaridenia zániku ľudskej civilizácie. Výchovu mládeže treba organizovať tak, aby na jednej strane uspokojovala potreby mládeže a na druhej strane aj požiadavky spoločnosti. Treba rozvíjať samostatné myslenie, ktoré je nevyhnutné pre tvorivé chápanie sveta, obklopujúceho človeka. Je zrejmé akú úlohu môže mať v tomto procese pedagóg, ktorý pracuje so žiakom nielen vo vyučovacom procese, ale aj v príprave na vyučovanie a pri rozličných záujmových činnostiach.
Optimálne zastúpenie všetkých troch základných oblastí ľudskej činnosti – učenie, práca, využívanie voľného času - v živote mladého človeka predpokladá prípravu dospievajúceho pokolenia nielen v škole, ale aj v priestore mimo vyučovania. Optimálne podmienky na cieľavedomú výchovu žiakov ku kultúrnemu využívaniu voľného času sú však predovšetkým v oblasti organizovanej výchovy mimo vyučovania. Ani rodinnú výchovu, ani školské vyučovanie nemožno oslobodiť od spoluzodpovednosti za to, aby výchova mimo vyučovania plnila svoju spoločensko pedagogickú funkciu.
2.0 INŠTITÚCIE V KTORÝCH PREBIEHA VÝCHOVA MIMO VYUČOVANIA
Cieľom výchovy je rozvíjať osobnosť dieťaťa, pozitívne ovplyvňovať jeho mravné a sociálne postoje využívať jeho nadanie, zručnosti a vedomosti.Vzájomné prelínanie výchovy a vzdelávania v škole s výchovou mimo vyučovania umožňuje nielen prehĺbiť všeobecné vzdelanie žiakov, ale aj osvojiť si správne návyky na využívanie voľného času. Výchovu mimo vyučovania možno chápať ako neoddeliteľnú súčasť pedagogického ovplyvňovania voľného času, ktorý žiaci trávia v čase mimo vyučovania, mimo rodiny, vo verejnom prostredí pod vedením pracovníkov školských zariadení.
Pri tomto všeobecnom vymedzení si uvedomujeme, že v školskom klube a pri činnostiach po vyučovaní deti plnia niektoré svoje školské povinnosti- pripravujú sa na vyučovanie. To je osobitosťou pedagogickej funkcie školských zariadení na výchovu mimo vyučovania a zamerania obsahu ich činností v porovnaní s inými zariadeniami s
Umožňujú pobyt detí aj zotavovanie, upevňovanie ich zdravia a fyzickej zdatnosti. Sú tu deti predovšetkým z veľkých miest a priemyselných oblastí.
2.3 Domov mládeže
Zabezpečuje žiakom stredných škôl výchovu, ubytovanie a stravovanie.
Obsah výchovnej práce v domove nadväzuje na obsah výchovno-vzdelávacej práce strednej školy.
2.4 Školské zariadenia na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy
Poskytujú mládeži od troch do osemnástich rokov, prípadne až do ich osamostatnenia komplexnú výchovnú starostlivosť formou náhradnej rodinnej výchovy(detské domovy) alebo prevýchovy. Diagnostické úlohy pri výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy plnia diagnostické ústavy.
2.5 Detský domov
Detské domovy sa členia na domovy internátneho typu a domovy rodinného typu; v domovoch internátneho typu sa zabezpečuje ústavná výchova mládeže s predpokladaným krátkodobým pobytom, v detských domovoch rodinného typu ústavná výchova mládeže s predpokladaným dlhodobým pobytom.
Do detských domovov sa umiestňuje mládež
a.) s nariadenou ústavnou výchovou
b.) ktorú treba ihneď umiestniť do náhradnej výchovy nahradzujúcej výchovu rodičov na čas kým sa rozhodne o ich ďaľšom umiestnení
c.) na základe dohody rodičov alebo zákonného zástupcu s miestnym úradom.
Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu v detskom domove internátneho typu je výchovná skupina. Zaraďuje sa do nej mládež obidvoch pohlaví vo veku od troch do osemnástich rokov, prípadne do ukončenia prípravy na povolanie.
Základnou organizačnou jednotkou detského kolektívu v detskom domove rodinného typu je rodinná bunka. V jednom detskom domove rodinného typu sú spravidla dve až šesť rodinných buniek. Do rodinnej bunky sa zaraďuje osem až desať maloletých obidvoch pohlaví vo veku od troch rokov do ukončenia prípravy na povolanie. V detskom mestečku sa počet buniek prispôsobuje kapacite.
2.6 Detský výchovný ústav
Zaraďuje sa sem ťažko vychvateľná mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou.
2.7 Ústav s výchovno liečebným režimom
Zaraďuje sa sem maládež u ktorej sa zistila porucha počas pobytu v zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy a ktorá v dôsledku tejto poruchy nemôže byť vychovávaná v ostatných zarideniach pre výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy. Nemôže byť ani liečená v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti.
2.8 Diagnostické ústavy
Diagnostické ústavy rozmiestňujú mládež na základe komplexného vyšetrenia do príslušných druhov a typov zariadení. Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy pre deti predškolského veku a pre mládež, dochádzajúcu do základnej deväťročnej školy alebo do osobitnej školy, ktorá má byť alebo je zaradená v detských výchovných ústavoch alebo v detských výchovných ústavoch so zvýšenou výchovnou starostlivosťou.
2.9 Kluby
Sú v prevádzke spravidla celý rok okrem dní pracovného pokoja.
V čase školských prázdnin zostáva klub v prevádzke, ak dochádza aspoň 15 žiakov.
Umiestnenie a vybavenie klubu
Klub organizuje svoju činnosť v priestoroch vyhradených na tento účel v čase mimo vyučovania, tiež v uvoľnených školských priestoroch – telocvičňa, dielne, odborné učebne, ihriská, záhrada... K základnému vybaveniu klubu patrí dostatok zamestnávacích pomôcok, hračiek, didkatických, spoločenských a stolných hier, pomôcok pre telesnú výchovu a šport. Klub využíva vo svojej vzdelávacej práci tiež vybavenie školy.
Vedenie klubu
Ak je klub súčasťou školy, za jeho činnosť a prevádzku zodpovedá vedúci vychovávateľ, ktorý je podriadený riaditeľovi. Na čele zariadenia ktoré je samostatným výchovným zariadením je riaditeľ.
Oddelenie klubu vedie vychovávateľ; záujmoný krúžok môže viesť externý pracovník.
Vychvávatelia spolupracujú s učiteľmi školy, zákonnými zástupcami žiakov, s ktorými riešia vážne výchovné otázky.
3.1 Momentálny stav
Postavenie školského klubu vyplýva na jedej strane z jednoty výchovno-vzdelávacích cieľov a na strane druhej z rozdielnych spôsobov, akými ich základná škola dosahuje pri vyučovaní a pri výchovno-vzdelávacej práci mimo vyučovania.
V jednej učebnici zo strednej školy som našla takto optimistický opis školského klubu:
„Vo výchovných činnostiach základná škola učí žiakov, ktorý navštevujú školský klub odpočívať a rekreovať sa tak, aby to zodpovedalo zdravotno-hygienickým zásadám striedania práce a odpočinku a prispievalo k odstráneniu únavy z predchádzajúcej školskej činnosti, pomáha uspokojovať, kultivovať a rozvíjať kultúrne potreby a rozmanité záujmy žiakov, orientovať ich tak, aby sa dosiahla zhoda osobných a spoločenských záujmov. Vedie ich k samoobsluhe a učí ich primerane sa zúčastňovať na spoločensky prospešnej činnosti pre kolektív spolužiakov, dospelých, rodičov, učiteľov, ostatných občanov, ku skrášľovaniu prostredia a okolia školy, obce a pod. Významnou úlohou školského klubu je naučiť žiakov pravidelne sa pripravovať na vyučovanie a osvojiť si správny spôsob učenia. Školský klub poskytuje žiakom podľa svojich možnstí príležitosť pripravovať sa na vyučovanie nielen ústne, ale aj písomne.“
Vyštudovala som pedagogickú a sociálnu akadémiu. Podmienkou pre jej úspešné ukončenie a pripustenie k maturite bolo okrem iného absolvovanie praxe aj v školskom klube. Viem ako to v tomto zariadení chodí. Učiteľky majú málokedy čas s deťmi odpočívať nehovoriac o spoločnom robení si domácich úloh. Na druhej strane školský klub dokonale napomáha žiakom pri voľbe ich budúceho povolania, keď podporuje krúžky ako hudobú výchovu, výtvarnú výchovu či tanečnú.. Myslím, že takýchto krúžkov je hlavne v Bratislave neúrekom.
Klub však toto všetko robí na úkor detí, ktoré sú z finančne slabších rodín a tento“luxus“ si nemôžu dovoliť, alebo na úkor detí ktoré niesú v škole a v učení tak dobré, alebo nemajú záujmy ktoré by si mohli rozvíjať pomocou týchto krúžkov. Učiteľkám totiž v klube poobede zostáva veľmi málo detí a aj keď by sme si ako pedagógovia povedali, že najlepšie sa s deťmi pracuje práve keď ich je menej učiteľky v kluboch majú opačný názor a tak deti radšej zoberú von a nechajú ich tam síce s dozorom, ale ponechané bez akejkoľvek motivácie.. Len málokedy im ich čas organizujú. Myslím, že vrchol všetkého bol keď, rozdali deťom lístočky s otázkou pre rodičov či si želajú aby si ich dieťa robilo domácu úlohu v klube alebo až doma.
Toto je len málo z toho, čo som v klube zažila ale myslím, že to hovorí o tom, že by sa mala táto organizácia pre výchovu a vyučovanie mimo výchovno vzdelávacieho systému zamyslieť kam smeruje. Nechcem tým povedať, že vo všetkých kluboch sa postupuje podľa uvedeného. Chcem len podčiarknuť zodpovednosť, ktorú si mnohý z pedagógov neuvedomujú.
Záver
Pri mojich krátkych praktických skúsenostiach som si uvedomila, že pre úspešné výchovné pôsobenie je dôležitá jednota ideálov, úsilia, záujmov a myšlienok medzi pedagógom a vychovávanými. Umením pedagóga je hľadať takéto vzájomné prepojenia uprostred oddychových aktivít, prípravy na vyučovanie a záujmovej či krúžkovej činnosti. Len atmosféra spoločnej tvorivej práce je predpokladom osvojenia si trvalých vedomostí a zručností a pocitu zodpovednosti voči sebe i svojmu okoliu.
Svojím každodenným výchovným pôsobením má pedagóg možnosť naučiť žiakov vypĺňať voľný čas hodnotnou činnosťou, ktorá rozvíja ich zručnosti a prináša dôležitý pocit z dobre vykonanej práce. Ani spontánne činnosti a chvíľky súkromia žiakov nemajú byť podnetom pre pasivitu pedagóga. Tento čas môže využiť na pozorovanie žiakov a získavanie cenných podkladov na odhalovanie skrytých vlastností jednotlivcov, či skupinky, ktorú vedie.
Medzi základné vzťahy vo výchove patria úprimnosť, citlivosť a náročnosť. Pedagóg ich musí najprv pestovať u seba, ak ich chce úspešne sprostredkovať a odovzdávať.