Vrstvy atmosféry a ich vlastnosti
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 4554×
Příbuzná témata
Vrstvy atmosféry a ich vlastnosti
Atmosféra je plynný obal Zeme, rozprestiera sa od povrchu Zeme až po kozmický priestor. Je nevyhnutnou podmienkou pre život, pretvára žiarivú energiu Slnka, reguluje rozdelenie vlahy a tepla, ovplyvňuje vlastnosti a priestorové usporiadanie celej krajinnej sféry.Chemické zloženie atmosféry – čistý vzduch bez vodných pár a prímesí je zmes plynov (dusík, kyslík, argón, oxid uhličitý, oxidy dusíka a síry). Vzduch takmer vždy obsahuje vodné pary, tekuté a tuhé časti – kondenzačné jadrá. Oxid uhličitý je potrebný na fotosyntézu, ale jeho nadmerné množstvo spôsobuje skleníkový efekt, oxidy dusíka a síry spôsobujú kyslé dažde.
Podľa fyzikálnych vlastností sa atmosféra delí na päť sfér:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
e) exosféra
Táto zmes plynov a drobných pevných častíc je rozdelená do štyroch hlavných vrstiev:
a) troposféra
b) stratosféra
c) mezosféra
d) termosféra
Prvá z nich, troposféra je najbližšia Zemi – siaha do výšky okolo 12 km nad povrchom Zeme. Je príliš silná na to, aby sa štandardné lietadlá, ktoré lietajú väčšinou v nadmorskej výške 9 až 11 km, vzniesli nad ňu. Je to teplá vrstva atmosféra, pretože ju zahrievajú slnečné lúče odrážajúce sa od povrchu Zeme. Ako sa vzďaľujeme od Zeme, teplota klesá až na mínus 55 spupnou celzia na vrchole troposféra. Ďalšou vrstvou je stratosféra, ktorá sa rozprestiera až do výšky okolo 50 km nad zemským povrchom. Ba vrchole stratosféry je koncentrovaný ozón vo vrstve, ktorej hovoríme ozónová vrstva. Teplota je tu vyššia než v troposféra, pretože ozón zachytáva veľké množstvo škodlivých ultrafialových slnečných lúčov. Vedci sú znepokojený a varujú, že pokiaľ budeme ďalej znečisťovať ovzdušie, porušíme ozónovú vrstvu a stratíme tento ochranný štít.
Nad stratosférou, vo výške okolo 50 až 70 km nad zemským povrchom, leží mezosféra. Vo vnútri mezosféry je mezopauza, najchladnejšia oblasť celej atmosféry. Je tu tak chladno, že sa tu formujú mraky ľadu, ktoré však môžeme vidieť iba v noci, keď ich zapadajúce slnko osvetľuje zospodu.
Väčšina meteoritov padajúcich smerom k Zemi obvykle zhoria práve v mezosfére.
Pretože vzduch je tu veľmi riedky, trenie, ktoré vzniká narážaním meteoritov do molekúl kyslíka, spôsobuje extrémne uvoľnenie tepla na okraji vesmíru.
Poslednou vrstvou atmosféry pred vesmírnym priestorom hovoríme termosféra. Táto vrstva leží vo výške okolo 100 km nad zemským povrchom a je rozdelená na dve časti – ionosféru a magnetosféru. V ionosfére slnečné žiarenie spôsobuje ionizáciu. Tak hovoríme tomu, keď častice dostanú elektrický náboj. Ako sa tieto nabité častice predierajú atmosférou, môžeme vidieť úsvitové svetlo. Ionosféra tiež odráža rádiové vlny pre vysielanie na dlhé vzdialenosti.
Nad ionosférou leží megnetosféra. To je vonkajšia hranica zemského magnetického poľa.
Chová sa ako obrovský magnet a chráni Zem zachytávaním častíc a s vysokou energiou. ionosféra má najnižšiu hustotu zo všetkých vrstiev. Hustota je vzájomná vzdialenosť molekúl v látke a ako sa vzďaľujeme od Zeme, hustota atmosféry klesá. To znamená, že vzdialenosť medzi molekulami plynu sa zväčšuje. Na zemskom povrchu sú molekuly veľmi blízko pri sebe, ale na hranici termosféra sú od sebe vzdialené. Na úplnom okraji termosféra sú molekuly už rak ďaleko od seba, že atmosféra zvona mizne vo vesmíre.