Vráskavec obrovský

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 5342×

Příbuzná témata



Vráskavec obrovský

(balaenoptera musculus) Vráskavec obrovský (veľryby)

Vráskavec obrovský je najväčší živočích žijúci na zemeguli. Pozoruhodné pritom je, že sa živý skoro najmenšími tvormi, obývajúcimi oceán – planktónom. Veľryby patria medzi cicavce. Aj pri love vo veľkej hĺbke musia dýchať vzduch, a preto sa musia vynárať na hladinu. Vydýchaný vzduch vytvára tzv. výdychovú fontánu, ktorá môže dosahovať výšku až 6 metrov.

Veľryby sa vyvinuli z pôvodne suchozemských živočíchov, podobne ako mnohé iné morské cicavce. Pred miliónmi rokov ich do mora priviedla pravdepodobne bohatá potravná ponuka. Tomuto prostrediu sa neskôr prispôsobili aj dokonalou stavbou tela. Vráskavec obrovský sa môže v mori pohybovať prakticky neobmedzene, ale zdržiava sa zvyčajne len niekde. Iba v určitých oblastiach svetových morí sa totiž nachádza dostatočné množstvo planktónu, potrebného na jeho prežitie – je to hlavne v oblasti Arktídy a Antarktídy. Zamŕzanie týchto oblastí počas zimného obdobia núti vráskavca ku každoročnej migrácii do teplých vôd. V čase, keď nie je dostatok planktónu, sa tam potom musí vrátiť. Vráskavce obrovské plávajú vždy v skupinách dvoch až štyroch jedincov. Počas lovu a v období rozmnožovania sa zoskupujú do väčších skupín. K páreniu dochádza v teplých vodách trópov. Tu sa aj rodia mláďatá. Gravidita samice trvá približne 340 až 360 dní a novonarodené mláďatá, ktoré sú absolútne najväčšími novorodencami v živočíšnej ríši, merajú obyčajne šesť až osem metrov a vážia dve až tri tony. Pretože po narodení majúlen veľmi tenkú izolačnú tukovú vrstvu, v studených vodách by neprežili. Ako morský cicavec cicia mláďa mlieko vo vode. Pije denne viac ako 600 litrov, a to až do veku siedmich mesiacov. Vtedy už väčšinou meria pätnásť metrov a v ústach sa mu vytvárajú kostice, takže môže samé prijímať potravu.

V Arktíde sa vráskavec obrovský živí výhradne planktónom, ktorý označujeme termínom kril. Tvoria ho väčšie druhy planktónových kôrovcov a iných bezstavovcov. Keď sa skúmalo zloženie potravy v žalúdku veľryby, našlo sa v ňom 425 kilogramov krilu. V arktických vodách sa planktón skladá z troch druhov kôrovcov. V ľadovej vode je obsah kyslíka a oxidu uhličitého vyšší, než vo vode len mierne chladnej. Preto je tam tak veľa organizmov a život taký pestrý. Vráskavec dokáže aj napriek svojím rozmerom rýchlo plávať, môže dosiahnuť rýchlosť desať až pätnásť uzlov. Potravu získava predovšetkým pri potápaní. Pod vodou vydrží až dve hodiny a môže sa potopiť až do hĺbky 500 metrov.

Pri vynáraní sa na hladinu rozráža celé mračná planktónu a naberá ich plnými hltmi. Papuľu dopoly zavrie, pričom pomedzi kostice vytláča vodu von a týmto spôsobom zadržiava výživný planktón v dutine a štrbinami medzi rohovinovými fúzmi kostíc.

V čase rozkvetu lovu veľrýb bol vráskavec obrovský, vzhľadom na svoju obrovskú hmotnosť, v centre veľrybárskeho priemyslu. Telo sa po ulovení porciovalo a upravovalo na ďalšie spracovanie v potravinárskom priemysle. V sezóne 1930-31 ulovili antarktický veľrybári tridsaťtisíc vráskavcov obrovských. Ich počty sa postupne znižovali až na dnešných dvetisíc kusov. Ochranu veľrýb, vrátane vráskavca obrovského, v súčasnosti zastrešujú vplyvné medzinárodné organizácie.

Vyskytuje sa nesúvisle na celej zemeguli, najviac v arktických a antarktických vodách.

Od roku 1986 je komerčný lov veľrýb výrazne obmedzený, a tak sa už objavujú prvé známky úspešného množenia vráskavca obrovského. Bude však potrebné ešte najmenej celé jedno storočie intenzívnej ochrany, kým pominie nebezpečenstvo vyhubenia tohto druhu.

VIETE ŽE ...

Najväčší známi samec meral 31 metrov, samice však bývajú ešte väčšie. Najväčšia doložená hmotnosť bola 178 000 kg.

Anglický rybári nazývajú vráskavca obrovského “sírobruchým“, pretože v severných vodách je jeho koža pokrytá zelenožltými kremičitými riasami, ktoré vytvárajú charakteristické sfarbenie.

Do korzetov, ktoré kedysi neodmysliteľne patrili do dámskeho šatníka, sa používali nie kosti veľrýb, ale ich kostice. Dĺžka: samce 25 m, samice až 30m
Hmotnosť: 80 000-130 000kg

Pohlavná dospelosť: samce dospievajú po dosiahnutí dĺžky 22,5m, samice – 23m
Obdobie rozmnožovania: párenie nikdy nebolo pozorované, väčšina samíc býva gravidná
Dĺžka gravidity: 11-12 mesiacov
Počet mláďat: 1

Hlas: plačlivé zvuky s nízkou frekvenciou cca 20 Hz, pri hľadaní potravy vydáva ultrazvuky, t.j. prenikavé pískanie a pípanie
Potrava: planktón
Dĺžka života: 80 rokov

Príbuzné druhy: japonský veľrybári opisujú v južnom Indickom oceáne menší poddruh B. m. brevicauda.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?