Vplyv dopravy na život ľudí

Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. července 2006
  • Zobrazeno: 2578×

Příbuzná témata



Vplyv dopravy na život ľudí

Čistý vzduch je pre zdravie ľudí nenahraditeľný. V súčasnosti sme však na mnohých miestach svedkami takého znečistenia, ktoré priamo ohrozuje naše zdravie. Doprava sa aj napriek enormnej snahe o znižovanie emisií stala hlavnou príčinou znečistenia vzduchu v mestách. Existuje niekoľko odborných štúdií, ktoré poukazujú na súvislosť medzi narastajúcou premávkou na cestách a zdravotným stavom obyvateľstva. Ukazuje sa, že znečistenie sa podpisuje na vzniku astmy, problémoch s dýchacím systémom, zníženou funkciou pľúc ale aj na srdcových chorobách alebo predčasných pôrodoch. Doprava je tiež najdôležitejšou príčinou porúch vyvolaných hlukom. Hluk, ktorý vozidlá produkujú nielen nepríjemne ovplyvňuje našu pohodu, ale spôsobuje tiež poruchy spánku, zvýšený krvný tlak a vyšší výskyt stresov. Vo vzduchu sa nachádza veľké množstvo škodlivín, určiť však ktorá z nich a v akom rozsahu je zodpovedná za konkrétne ochorenie, nie je možné, nakoľko škodliviny (a to nielen z dopravy) pôsobia súčasne. Začiatkom 80-tych rokov sa však v USA objavili prvé odborné štúdie poukazujúce na jednoznačný vplyv emisií z dopravy na zdravie ľudí. Tieto štúdie sa sústreďovali hlavne na účinky tuhých častíc a prízemného ozónu. Nedávne štúdie vypracované v EÚ zamerané na 15 európskych miest tieto závery jednoznačne potvrdili. Navyše sa objavujú dôkazy o negatívnom vplyve iných škodlivín ako sú benzén, olovo, CO, SO2 a NOx a ďalšie. Podľa jednej z týchto štúdií krátkodobý nárast koncentrácie SO2 vedie k nárastu úmrtí a hospitalizovaných osôb. Niekoľko štúdií poukazuje aj na súvislosť medzi zvýšenou koncentráciou NO2 a výskytom astmatických a chrípkových ochorení u detí. Z pozorovaní tiež vyplýva, že ochorenia dýchacích ciest sú vo všeobecnosti vyššie u ľudí žijúcich v blízkosti ciest, kde sa vyššie koncentrácie NO2 vyskytujú častejšie. V správe Európskej Environmentálnej Agentúry sa uvádza, že hoci sa koncentrácie SO2 a NO2 postupne znižujú, úrovne týchto škodlivín prevyšujú povolené hranice a predstavujú zdravotné riziko pre mnohé mestá v Európe. V tejto súvislosti sa uvádza, že výskyt astmatických a alergických ochorení narástol v Európe na dvojnásobok počas 80-tych rokov. Odborníci sa zhodujú v tom, že emisie z dopravy (hlavne zvýšené koncentrácie tuhých častíc, SO2 a ozónu) patria medzi najdôležitejšie príčiny vzniku týchto ochorení. Tiež bolo pozorované, že zvýšené koncentrácie ozónu a NO2 zvyšujú citlivosť alergikov na prítomnosť peľových častíc vo vzduchu.

Dôležitým zistením tiež je, že znečistenie vzduchu nepredstavuje rovnaké riziko pre všetky kategórie obyvateľstva. Individuálna citlivosť sa mení, pričom istá časť populácie je vo výrazne vyššom riziku. Sú to hlavne deti, starší ľudia, tí ktorí už trpia chorobami, tehotné ženy a ich budúce deti. Napriek tomu, že emisie z dopravy sa považujú za nižšie riziko pre zdravie ako napr. fajčenie alebo nesprávna výživa, Svetová Zdravotnícka Organizácia (WHO) udáva, že iba emisie tuhých častíc sú v EÚ zodpovedné za 25 milión ochorení dýchacích ciest detí a 32 000 predčasných úmrtí každý rok. Priemerné skrátenie dĺžky života v dôsledku emisií tuhých častíc predstavuje asi 1,1 roka. Vzhľadom na to, že sa jedná o priemernú hodnotu, môže toto skrátenie pre niektorých jednotlivcov predstavovať aj niekoľko rokov. V USA sa odhaduje, že náklady na zdravotnú starostlivosť vyvolané znečistením ovzdušia predstavujú asi 1 dolár na každý galón (cca 4 litre) spáleného benzínu a len v tejto krajine dosahujú ročne 133,8 miliárd dolárov. AKO SA VONKAJŠIE ZNEČISTENIE DOSTÁVA DO TELA

Škodlivé látky sa do ľudského organizmu môžu dostať buď vdýchnutím, požitím alebo absorpciou cez pokožku. Vdychovanie je najdôležitejšou cestou, pri ktorej škodliviny prenikajú hlboko do pľúc, kde poškodzujú pľúcne bunky. Napríklad ozón, ktorý je dôležitým oxidantom, poškodzuje bunky na stenách pľúc. V súvislosti so zvýšenou koncentráciou ozónu vo vzduchu bol pozorovaný zvýšený výskyt zdravotných poškodení u ľudí vykonávajúcich fyzicky namáhavú činnosť vonku. Ľudský organizmus má proti niektorým škodlivinám vybudované obranné funkcie. Pľúca sú napr. schopné niektoré látky vlastným mechanizmom odstrániť. Častice s veľkosťou 10 a viac m m sa zachytávajú v nose a membránach (ľudský vlas má hrúbku asi 70m m). Sú to však častice s hrúbkou menšou ako 2 m m, ktoré organizmus nezachytí, a ktoré postupujú hlboko do pľúc. Dnes je stále viac odborníkov presvedčených, že práve tieto malé častice sú najviac zodpovedné za vážne poškodenie zdravia. V prípade iných škodlivín ako je napr. ozón, organizmus nemá žiaden mechanizmus (na rozdiel od tuhých častíc) na zabránenie jeho vstupu do pľúc. TUHÉ ČASTICE

Hladina tuhých častíc (TČ) vo vzduchu predstavuje pre zdravie človeka vážne riziko. Svetová zdravotnícka organizácia zatiaľ nestanovila prah pre TČ, pretože sa predpokladá, že aj minimálne úrovne TČ vo vzduch spôsobujú zdravotnú ujmu.

Hoci EÚ takýto limit stanovila na úrovni 50 m g/m3 ako 24-hodinový priemer pre koncentráciu mikročastíc (veľkosť častíc menšia ako 10 m m - PM10), v súčasnosti takmer vo všetkých európskych mestách je táto úroveň prekračovaná. V poslednom čase bolo získaných veľa nových vedeckých poznatkov o účinkoch TČ na úmrtnosť ľudí. Z výsledkov vyplýva, že nárast koncentrácie TČ vo vzduchu o každých 10 m g/m3 vedie k 1%-nému nárastu úmrtnosti. Štúdie poukazujú aj na to, že okrem chorých ľudí, ktorí sú vo všeobecnosti v oveľa vyššom riziku, sa nárast počtu úmrtí prejavil aj u kojencov. Okrem toho sú TČ zodpovedné za nárast počtu hospitalizovaných osôb s chronickými dýchacími problémami, za zvýšený výskyt astmy, zápaly nosohltana a chrípkové ochorenia. Podľa štúdie American Lung Assocation už veľmi malé koncentrácie častíc vo vdychovanom vzduchu majú za následok zdravotné poškodenia. Na základe sledovaní v americkom Seattle vyplynulo, že každý ôsmy astmatický záchvat je spôsobený expozíciou častíc vo vzduchu. Táto súvislosť sa potvrdila už pri koncentráciách častíc na úrovni 30 m g/m3, americká legislatíva však stanovuje limit na úrovni 150 m g/m3. Podľa tejto štúdie, uverejnenej v apríli 1997 v časopise American Review of Respiratory Disease, nárast koncentrácie častíc o každých 30 m g/m3 má za následok nárast astmatických záchvatov o 12%. Podľa amerických odborníkov D. Dockeryho a P. Schwartza z Harvardskej univerzity spôsobuje prítomnosť častíc vo vzduchu predčasné úmrtia u 60 tisíc Američanov každý rok. Z hľadiska možného výskytu rakoviny u ľudí sa tuhé častice považujú za pravdepodobne rakovinotvorné, čo bolo potvrdené štúdiami na zvieratách. Z dlhodobých sledovaní TČ vo vzduchu v mestách USA vyplýva, že riziko vzniku rakoviny pľúc je jednoznačne vyššie u ľudí v mestách so zvýšenou koncentráciou TČ, ako u ľudí žijúcich v čistejších mestách. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?