Vojna tajných služieb
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 3049×
Příbuzná témata
Vojna tajných služieb
Obidve superveľmoci mali svoje výzvedné a spravodajské služby (USA a ZSSR). Rozdiel bol v tom, že či spadali všetky druhy pod jednu ( KGB ) , alebo boli rozčlenené na viaceré subjekty ( NSA, CIA ). História KGB ako sovietského Výboru štátnej bezpečnosti siaha ďaleko pred studenú vojnu. Obdoba KGB, len pod iným menom ČEKA, začala fungovať hneď v prvých dňoch októbrovej revolúcie v roku 1917. Svoj známy názov dostala až v roku 1954 a zostala nezmanená až do roku 1991. Naopak, história Ústrednej výzvednej a spravodajskej služby Spojených štátov (CIA ) siaha len do obdobia po druhej svetovej vojne, presne začala fungovať v roku 1947. Takže špionáž bola tiež veľmi dôležitým faktorom boja studenej vojny. Avšak do poslania týchto služieb nespadalo len vyzvedanie, ale aj ovplyvňovanie rôznych udalostí vo svete. Sú známe mnohé prípady, kedy do záležitostí nezávislého štátu sa zainteresovala nejaká tajná služba veľmocí. Samotná KGB bola v Sovietskom zväza obrovským kolosom, niečo ako štát v štáte. Zamestnávala približne 500.000 ľudí, avšak odvetvie, čo malo na starosti zahraničnú rozviedku, zamestnávalo asi 15 tisíc ľudí, čo sa podobalo počtu zamestnancov v CIA. Hlavným cieľom obidvoch služieb bol nepriateľský štát ako taký, a pod neho spadala aj samotná nepriateľská tajná služba. V obidvoch službách existovali aj prebehlíci a v CIA bolo na desiatky sovietskych dôstojníkov. Okrem samotných tajných služieb superveľmocí existovali aj tajné služby iných štátov. Veľmi známa bola vtedy britská rozviedka MI 6. Pôsobenie tajných služieb vo svete zanechalo po sebe množstvo škandálov, ale i úspechov. Najdôležitejším miestom špionáží bolo Nemecko, lebo do 1961, keď bol postavený Berlínsky múr, sa tam mohli špióni v podstate voľne pohybovať medzi výchdom a západom. Uskutočnil sa tam aj jeden škandál, keď sa zistilo, že osobný tajomník kancelára NSR Willyho Brandta je východonemecký agent. A W. Brandt musel pod tlakom abdikovať na svoju funkciu. Obidve tajné služby hlavných mocností ovlyvňovali už vyššie spomenuté demokratické procesy -v iných krajinách. Na strane Spojených štátov to bolo kvôli politike zadržiavania. Keď sa v Taliansku začali priveľmi ukazovať komunisti, sám William Colby, riaditeľ CIA, pricestoval do Ríma, aby podporil finančne organizácie, ktoré bojovali proti postupu komunizmu v krajine. Ďalej sa zaoberali aj vládami, ktoré by mohli byť potenciálnymi nepriateľmi.V roku 1953 mala CIA a SIS ( britská Tajná výzvedná služba ) spoločnú operáciu na zvrhnutie radikálneho predsedu iránskej vlády Mohammeda Mossadegha. Operácia sa podarila a dosadili tam opäť šacha. Veľmi dobrým ťahom bolo navrhnutie špionážnych satelitov nad Sovietským zväzom. Ďalší úspech bol, keď zistili, že sa na Kube niečo deje a dali podnet vláde, aby obnovila prieskumné lety nad Kubou a tie potvrdili, že na ostrove Sovieti montujú odpalovacie zariadenia pre rakety stredného doletu SS-4. Naopak však niekedy prežívala CIA aj neúspechy. Napríklad zistili na vlastných chybách, že je veľmi ťažké zastaviť a odstrániť komunizmus tam, kde už raz zvíťazil. Hlavnou takouto trpkou skúsenosťou bola Kuba. Veľmi známym fiaskom CIA bola operácia v Zátoke svíň, kde sa vylodili proticastrovský emigranti v apríli 1961. Invázia bola rozdrvená kubánskymi vojakmi. Snaženie odstrániť Castra neutíchalo, ale sprevádzalo ho rôzne komplikácie a tak sa agenti CIA utiekali nezmyselným nápadom, ako napríklad, že dajú Castrovi tabletky, z ktorých mu vypadá brada a kubánski ľud sa bude od smiechu váľať po ulici. Na druhej strane KGB tiež mala prípady, kedy sa jej veľmi dobre darilo ovplyvňovať svetové dianie. Jednou z hlavných úloh Sovietských agentov v USA bolo zdiskreditovať americkú politiku voči Afrike. Poštou posielali africkým novinárom a diplomatom stovky rasovo nenávistných listov. Na druhý deň americké noviny a ruská tlačová agentúra TASS rozširovali do celého sveta rasovú neznášanlivosť USA. Ďalšia veľká operácia bola, keď sa potlačovalo povstanie v Maďarsku. KGB viedla potláčanie, ale aj odvetu proti povstalcom. Obrovským úspechom sa skončila špionáž KGB v sektore jadrových zbraní. Totiž celá skupina sovietských agentov urýchlila vývoj sovietskej atómovej bomby asi o 12 až 18 rokov. Avšak často sa vyskytli aj neúspechy v počínaní KGB. Napríklad príliš zveličila americké ambície v Afganistane. Mysleli si, že afgánsky komunistický vodca Hafiullah Amin, získal vzdelanie v Spojených štátoch, a že je agentom CIA. Zároveň však podcenili pravdepodobný rozsah americkej reakcie na sovietskú inváziu do Afganistanu. Veľmi veľa agentov na jednej či druhej strane bolo odsúdených na smrť. Napríklad agenti KGB v jadrovom výskume manželia Rosenbergovci a Klaus Fuchs, ktorý prezradili plány o stavbe jadrovej bomby boli popravení. Práca bezpečnostných služieb sa nesústredila len na zahraničie. Napríklad Spojené štáty veľmi tvrdo postupovali proti čo i len náznaku nejakého sympatizovania s ľavičiarmi. Sú známe prípady, keď boli sledovaní ľudia, ktorí sa zaujímali o ľavicovú politiku, FBI.
Sú výpovede tých ľudí, ktorí boli vypočúvaní a odpočúvaní FBI. Naopak vo východnom bloku bolo prenasledovanie politických oponentov súčasťou režimu. Za Stalina boli oponenti popravovaní, alebo posielaní na Sibír. Po jeho smrti disidentov nepopravovali "iba" ich väznili alebo prepustili z práce. Byť disidentom a nebyť chytený si vyžadovalo 24 hodinovú sústredenosť. Sovieti dávali disidentom nálepku západných agentov, vo vážnejších prípadoch velezradcov. Táto vojna sa odohrávala pod rúškom tajomstva preto sa nazýva Tajná Vojna.