Vodné cesty Severnej Sibíre

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 3656×

Příbuzná témata



Vodné cesty Severnej Sibíre

Vodné cesty Severnej Sibíre
(Semestrálna práca z predmetu Vodné cesty a prístavy)


Vodná doprava na území Ruska, Ukrajiny a dalších štátov , prislúchajúcich k bývalému ZSSR, sa vyvíjala špecifickým spôsobom, pričom vývojové rozdiely neboli dané hranicami nástupnických štátov,ale predovšetkým geografickými podmienkami jednot. oblastí. Významný rozdiel možno konštatovať medzi európskou časťou bývalej ZSSR a oblasťou sibírskou, ležiacou za Uralom.
Vodné cesty ázijskej časti bývalého ZSSR nie sú vzájomne prepojené , ale tvoria vlastne niekoľko dielčich systémov podľa povodia veľkých sibírskych riek, ktoré – ako Ob s Irtyšom , Jenisej, s Angarou a Lena –tečú väčšinou od juhu k severnému morskému pobrežiu.
Vínimkou je Amur ,ústiaci do Ochotského mora. K veľkým riekam za Uralom patria aj toky , ktoré končia vo vnútrozemských bezodtokových jazerách. Jedinou existujúcou vodnou spojkou medzi povodiami sibírskych riek je prieplav medzi riekami Keť a Kas, spojujúci povodie Obu a Jeniseja. Bol vybavený najskôr plavebnými komorami o rozmeroch 21,3*6,4 m a neskôr 63,8*10,6 m, nikdy však nenadobudol dopravný význam, lebo hĺbka vody v ňom dosahuje len 0,9 m.
Ďalším typickým znakom sibírskych vodných ciest je ich význam pre obsluhu oblastí s nedostatkom iných dopravných spojov. V takých podmienkach sú cenné aj malé vodné toky, umožňujúce každoročne iba jednorázovú „expedíciu“ riečnej flotily –podobne ako na európskom severe. O to väčší je význam pomerne dokonale splavných sibírskych veltokov. Riečna plavba je dôležitým predpokladom využitia prírodných zdrojov Sibíru, nech už ide o bohatstvo lesov s ktorým súvisí význam plťoplavby a plavenia dreva, alebo o najrôznejšie nerastné suroviny. Dôležitá je pritom tesná spolupráca sibírskych tokov severojužného smeru s východozápadnými dopravnými trasami, ktoré sú v podstate dve: Severná morská cesta, vedená pozdĺž celého pobrežia a napojená na ústie veľkých sibir. riek, na ktorej je udržovaná prevádzka pomocou veľkých ľadoborcov s konvenčným aj jadrovým pohonom prakticky po celý rok. Na juhu je to potom transsibírska železničná trať zo svojimi odbočkami, ktorá pretína horné toky týchto riek, a do istej miery aj nedávno dokončená bajkalsko-amurská železničná magistrála. Pri krížení týchto tratí s veľkými tokmi vznikli dôležité prístavy. Ako napríklad prístav Osetrovo na hornej Lene pri meste Usť-Kut, ktorý je uzlovým bodom železničnej a vodnej dopravy v Jakutsku.

Riečne lode sú jediným kapacitným dopravným prostriedkom , ktorý spojuje tento prístav s mestom Jakutsk. Plavia sa však aj dalej po prúde do námorného prístavu Tikisi pri ústi Leny a odtiaľ pozdĺž pobrežia k daľším riekam pretínajúcich priľahlé územie, tj ku Jane , Ingidirke a Kolyme.
Velké hĺbky v prímorských úsekoch sibírských riek vytvárajú priaznivé podmienky aj pre námorné lode. Námorný prístav Igarka leží na Jeniseji 685 km od ústia. Mimoriadne sú aj celkové dĺžky splavných tratí sibírskych veľtokov. Rieka Ob je splavná na vzdialenosť 3662 km od ústia. Splavná trať vedená po tomto toku a po jeho prítoku Irtyši vedie až na územie Číny a je dlhá cez 5000 km.
Ďalej treba spomenúť neobyčajne drsné klimatické podmienky, obmedzujúce dĺžku plavebného obdobia ešte viac než európske časti bývaleho SSSR. Aj tu sa skracuje dĺžka plavebného obdobia smerom k severu a k východu. Priaznivé podmienky má iba Amurdaria. Najkratšie plavebné obdobie vykazujú rieky východného jakutska, kde na rieke Jane pri Verchnojarsku je zimná teplota až -70C. Rieka Jana zamŕza až na dno v priemere 105 dní v roku. Pozri tabulku plaveb obdobia.
Veľké sibírske toky niesú spravidla splavnené kanalizovaním, ako je tomu na hlavných riekach hlbokovodného systému v eur. časti Zväzu. Priaznivé plavebné podmienky poskytujú už v prirodzenom stave. Medzi nimi sú aj také výnimky hlavne na horných tokoch, kde sú priaznivé podmienky pre veľkorysé využívanie vodnej energie. V zovretých riečnych údoliach sú vysoké priehrady s vodnými elektrárňami, využívajúcimi veľké spády a súčastne aj bohatú vodnatosť sibir. riek. To sa týka najmä horného toku Irtyša , horného Jeniseja a jeho prítoku Angary. Tieto priehrady zlepšujú aj plavebné podmienky. Napr. vzdutím Sajanskej priehrady na Jeniseji bola zatopená aj Veľká jenisejská perej, v ktorej dosahovala rýchlosť prúdu pri nízkych vodných stavoch 7-8 m/s a pri vyšších 11 m/s, takže protiprúdna plavba bola možná len za pomoci traktorov na pobrežnom poťahovom chodníku. Na druhej strane spôsobujú energetické stupne na horných tokoch vodnej doprave nemalé problémy. Lebo ich výšky sa blížia k medziam možností bežných plavebných zariadení, hlavne z ekonomického hľadiska. Napriek tomu tu vznikajú plavebné komory a lodné zdvihadlá, prekonávajúce rekordné rozdiely hladín.
Mimoriadne vysoké plavebné komory boly vybudované na hornom Irtyši. Pri stupni Usť- Kamenogorsk je najvyššia jednostupňovaá plavebná komora na svete, ktorá prekonáva rozdiel hladín 42 m.

Pri Buchtarminskej priehrade, ležiacej dalej proti prúdu, bol celkový spád 67,5 m zdolaný štvorstupňovou PK. Komory v Usť-Kamenogorsku aj v Buchtarme majú užitočné rozmery 100x18 m, takže horný Irtyš zodpovedá triede Va.
Rekordené šikmé lodné zdvíhadlo na stupni Krasnojarsk na Jeniseji.kap 2,6,2.Kde max rozdiel hladín je 101 m. Kde lodný žlab sa pohybuje pod uhlom 10% a jeho podvozok má 148 kolies. V smere na hor sa pohybuje rýchlosťou 1m/s a dole 1,3m/s.Max preprav počet plaideiel za deň je 14-17.energetické zdroje v riekach bývalej ZSSR dosahujú takmer 280 mil. kilowathodín, čo je 11% všetkých svetových zásob. Asi štyri pätiny tohto množstva pripadajú na rieky vo východnej Sibíri a na Ďalekom východe.
Na Sajanskej priehrade ktorá je druhým stupňom jenisejskej kaskády, nebolo plavebné zariadenie zatiaľ nainštalované a to hlavne kôli rozdielu hladín 222 m. Substráty sa preto prevážajú aj za cenu dvojitého prekladania okolo priehrady po súši. Výstavba zdvíhadla vzhľadom k prepravným nárokom nieje rentabilná. Existujúca nádrž o dĺžke 303 km je natoľko rozsiahla, že tvorí sama o sebe významnú vodnú cestu. Podobne sa zatiaľ bez plavebných zariadení budujú aj energetické stupňe na Angare .Plánovaných je 7 stupňov a zatiaľ su tri. Irkutská /spád 28,5 m), Bratská106 m a Usť- Limska 92,5 m. Jednotlivé zdrže na tejto rieke majú pritom dĺžku zrovnateľnú so splavnými úsekmi veľkých riek v strednej európe .Usť-Limská je 250 km od Bratskej pri ústi Illimu do Angary s rovnakým výkonom ako Bratská a jej výstavba nebola až tak náročná ako bratskej. Severnejšie od nej sa vybudovala Bogučanská vodná elektráreň dĺžky 80 km 70 m hlboká a s výkonom 19 miliárd kWh ročne. Pomocou PK sa umožnila doprava nielen po Angare ale aj jej prítokoch. Bratská nádrž je napr. 530 km dlhá, až 33 km dlhá, až 33 km široká a má početné splavné zálivy, ktoré vznikli v údoliach riek Osa, Obusa, Vidim, Oka a dalšie. Irkutská nádrž je oproti tomu relatívne krátka /65km). Nadväzuje však na jazero Bajkal, dlhé 665 km a široké až 87 km. Do bajkalského jazera ústí veľa splavných riek, z ktorých je najdôl.

Selenga splavná 500 km od bajkiho, ktorá slúži aj medzinárodnej preprave s Mongolskom.
Dĺžky plavebného obdobia: Irtyš dolný tok 207 dní horný tok 176 dní
Ob 193
Jenisej 168
Lena 112
Jana 120
Lena pramení v pohorí bajkalského chrbátu vedla bajkalu.Splavná je od Usť-Kutsku.Až po svoju deltu do mora Lapteovcov. Preteká Mestom Jakutsk jedným z najdrsnejšie situovanom meste na svete kde sú ukrutné zimy s priemernou teplotou –43 C.Je dvakrát dlhšia ako Dunaj teda 4000 km a stala sa osou kraja a miestom osídlovania.Miestami sa rozlieva do takej šírky ako dáke jazero, alebo preteká v tesnom koryte.Ústie tvorí rozsiahlu močaristú deltu a preteká ňou viac než 15000 m3 vody za hodinu. Lena ma obrovské zásoby vodnej energie s ktorými sa ráta do budúcnosti. Jej veľkou nevýhodou je že zamŕza na 7-8 mesiacov a v dolnom toku ešte na dlhšie a to ľadom 2 metre hrubým.
Posvätný Bajkal-perla východnej sibíri./bajabal-velké jazero,more)

Jedno z najkrajších a najzaujímavejších jazier je Bajkal. Je to najhlbšie jazero na svete, pretože dosahuje hĺbku 1620 m. Hladina jazera leží 454 metrov nad morom. Je to horská prepadlina a sú tu časté zemetrasenia. Bajkal zbiera vodu z územia pol milióna štvorcových kilometrov. Sibírska magistrála ktorá obchádza jazero kedysi išla len po jazero a vlakové súpravy boli prevážané cez jazero na obrovských pramiciach v tvare ľadoborcov pre zimné prepravovanie. Jazero je dlhé až 700 km a pomerne úzke až 85 km.
Plochu má 31500 km2. Obsahuje oveľa viac vody ako Baltské more či Azovské more.
Nebezpečie na rybárov a lode číha v podobe vetru barguzina pri ktorom vznikajú až 6 metrové vlny. Nebezpečie vzniká aj počas zemetrasení kedy sa rúcajú skalnaté brehy a vystrekujú oblaky pár z útrob zeme. Voda v jazere je priehladná až 40 m do hĺbky.
Jazero zamŕza v od Decembra do Mája až 5 metrov hrubým ľadom.
Do Bajkalu vteká 336 riek a riečok. Ale vyteká len jediná Angara ktorrej prameň je kilometer široký a prúdi rýcholsťou 15 km/h a jej priemerný prietok je 4200 m3 za sekundu.Angara je 2000 km dlhá a má veľmi rýchly tok .Rozdiel medzi začiatkom a ústím do Jeniseja je 380 m. Jazero je prirodzená vodná nádrž ktorá vyrovnáva a udržuje hladinu Angary. Má to veľký význam pre stavbu hydroelektrární na Angare, lebo turbíny môžu byť v prevádzke po celý rok. Podĺa prepočtov by mohla vyrobiť až 70 miliárd kilowathodín ročne. Čiže 3x viac ako Volga. Angara so svojimi prítokmi bola schopná vyrobiť viac elektriny než vyrobili všetky elektrárne Francúzka spolu. Bratská elektráreň má výkon 4,5 miliardy kWh za rok objem 6mil. m3 a rozlohu 5500 km2.Bola už však prekonaná Krasnojarskou elektrárňou na Jeniseji. Vody Angary nezamŕzajú ani v zime.Na juhozápade je mestečko Listvianska kde je prístav opravovne lodí tzv. stredisko Bajkalu.

Priamo na pobreží Bajkalu pracujú rybárske kolchozy ,vystrojené rybárskou technikou. Dôležitým hospodárskym odvetvím je ťažba dreva a spracovanie dreva. Plavenie dreva na bajkalských prítokoch je Zakázané a len špeciálne plavidlá a plte môžu privážať surovinu do fabrík. Dbá sa na ochranu tohto najväčšieho zdroja pitnej vody na svete.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?