Vodárka jeleňovitá (Kobus ellipsiprymnus)
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 2007×
Příbuzná témata
Vodárka jeleňovitá (Kobus ellipsiprymnus)
Mohutná africká antilopa, obývajúca vlhkejšie oblasti saván v blízkosti riek a jazier. Vyskytuje sa južne od Sahary, od Sudánu a Etiópie na juh až po provinciu Transvaal v JAR. Má hrubú, dlhú mastnú srsť, ktorej sfarbenie sa pohybuje od sivej po červenohnedú, vekom tmavne. Na zadku, hrdle, pysku a nad očami, okolo kopýt a na spodnej strane tela sú biele škvrny. Vodárka jeleňovitá patrí k najväčším antilopám, urastené samce dosahujú v kohútiku výšku 120 až 130 cm a vážia 250 kg. Ich vidlovité rohy môžu mať dĺžku až 1 m. Potravu tvorí z 90 percent tráva, zvyšok sú listy stromov a krov. Vodárky sa často pohybujú pri vode, vedia dobre plávať a proti útokom krokodílov ich chránia pižmové výlučky kožných žliaz. Žijú v oddelených alebo zmiešaných stádach. Mladšie samce vytvárajú obyčajne dvoj až päť-členné, vzácne vyše 50-členné skupiny, v ktorých existuje hierarchia založená na vizuálnom predvádzaní, dĺžke rohov a častých súbojoch. Staršie páriace sa samce obsadzujú teritória. Samice žijú samotársky alebo vo voľných skupinkách do 10 jedincov. V období rozmnožovania, ktoré trvá podľa oblasti celoročne alebo sezónne, samica rodí po 272 - 287 dňovej gravidite jediné mláďa, väčšinou v hustom poraste na brehu rieky či jazera. Mláďatá pohlavne dospievajú v 2. roku života, no už pri dosiahnutí veku 9 mesiacov sú zo stáda vyhnané. V mnohých oblastiach poklesli stavy vodárok v dôsledku lovu, napriek tomu je vodárka jeleňovitá doteraz značne rozšírená a aspoň v niektorých oblastiach výskytu pomerne hojná.