Vikingovia

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 2088×

Příbuzná témata



Vikingovia

Vikingovia po prvý raz vyplávali zo škandinávie okolo roku 790 a vyplienili kláśtory na britských ostrovoch Lindisfarne a Iona a v Noirmoutieri pri ústi Seiny v dnešnom francúzsku. To bol začiato ich obrovskej expanie. Až do 11.storočia opúšťali skupiny severanov svoje poľnohospodárske a rybárske osady a na svojich vesliciach sa vydávali na plavby za bohatstvom, mocou, pôdou a dobrodružstvom, prepadávali bohaté kresťanské ríše, alebo s nimi obchodovali a prenikali aj za hranice Európy. Expanziu Vikingov vyprovokoval jednak rast počtu obyvateľov, a nedostatok pôdy, ale aj napatie medzi Frankmi a Dánmi. Hlavným lákadlom sa stal obchd v severnej Európe. Núkala sa tu bohatá korisť a škadinávska vojenská veslica (drakkar) bola prostriedkom na získanie rozprávkoveho bohatstva. Mali ponor lodí umožňoval plaviť sa po riekach a vylodiť sa takmer všade, čo bol veľmi dôležitý prvok prekvapenia. Spočiatku ich výboje smerovali na pobrežie Veľkej Británie a kontinentu. Plavili sa proti prúdu riek a preniakli hlboko do vnútrozemia, kde sa zmocňovali tovaru aj otrokov. Slabosť znepriatelených kráľovstiev Európe v 9. Storočí Vikingov povzbudila ešte k vačšej odvahe. Namiesto útokov na kláštory a dediny podnikali malé výpravy proti mestám a celým oblastiam. Niektoré vojnové veslice prenikali až do Stredozemia. Niekoľkokrát dostali vikinský vodcovia pôdu výmenov za mier. Okolo roku 911 dal západofranský kráľ Karol III. Jednoduchý náčelnikovi menom Rollo územie pri ústi Seiny, ktoré sa stalo známym ako Normandia (,,krajina Normanov´´). V Anglicku do roku 870 armády dánskych Vikingov dobyli kráľovstvá Northumbia, Mercia a Východné Anglicko. Odolal im iba Alfréd, kráľ Wessexu. Jeho nástupcom sa územie obsadené škandinávcami, podarilo dobyť naspať. Na konci 10. storočia Vikingovia obnovili svoje nájazdy a znovu dobyli bohaté obalsti v Anglicku. V rokoch 1016 - 1042 vládol v Anglicku dánsky kráľ Knut, po ňom nasledovali jeho dvaja synovia. Nórski Vikingovia zasa osídlili škótske ostrovy, začali a ovládli prvé mestá v Írsku. Švédsky Vikingovia podnikali riskantné plavby po riekach do Baltu, do Čiernaho a Kaspického mora a získavali hodváb a strieborné mince od arabských kupcov z Východu. Založili vládnucu dynastiu v Novgorodskom a Kyjevskom kniežatsvte, odkiaľ ohrozovali hlavné mesto Byzantskej ríše Konštantinopol (Byzantium). Vikingovia však nebojovali sústavne. Neboli onič krvilačnejší ako ich kresťanský súčastníci.

Keď dobyli nejaké územie usadili sa, aby tam vládli, obchodovali a hospodárili na pôde. Boli cieľavedomými podnikateľmi, pre ktorých bol obchod rovnako dôležitý ako výboje. Stále rozširovali plavbu na trasách do Atlantiku až po Kaspické more. Mnohí sa stali objaviteľmi, v deviatom a desiatom storočí sa celé rody vydávali na odvážné plavby cez Severný Atlantik, aby osídlili Faerské ostrovy, Island a Grónsko. Vikinskí námorníci, ktorí výplavali z Gŕonska okolo roku 1000 boli prvými Európanmi, ktrorí dosiahli Ameriku.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?