Veľká Francúzská revolúcia a Napoleon

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 4942×

Příbuzná témata



Veľká Francúzská revolúcia a Napoleon

V roku 1789 - francúzsky kráľ Ľudovít XVI, zvolal generálne stavy (parlament), lebo krajina prežívala vážnu obilnú a finančnú krízu. Generálne stavy tvorili : šľachta (2 hlasy), mešťania (1 hlas) a duchovenstvo (1 hlas). Mešťania chcú byť s ostatnými zrovnoprávnení lenže s tým nesúhlasil kráľ a uzavrel ich rokovaciu miestnosť - na to sa mešťania rozhodli, že neodídu skôr, kým nevypracujú ústavu a nazvali sa - Ústavodarné zhromaždenie. Pridala sa k nim aj šľachta a väčšina duchovenstva. Kráľ ustúpil ale neskôr sa snažil zavolať vojsko do Paríža - čo vyvolalo revolúciu. V júli 1789 bola Parížanmi dobitá Bastila. Bol to symbol neslobody, väznili tu 7 politických väzňov. Dobitie Bastily sa považuje za začiatok revolúcie. Ústavodarné zhromaždenie zrušilo všetky feudálne povinnosti a šľachtické výsady, potom Ústavodarné zhromaždenie prijalo - Deklaráciu práv človeka a občana. Obsahovala zrušenie stavov, rovnosť občana pred zákonom, sloboda vyznania a presvedčenia, v katolíckej cirkvi bol zoštátnený majetok a dostáva sa pod priamu kontrolu štátu. Tí ktorí chcú zostať verní pápežovi sú prenasledovaný. Zavádzajú sa štátne matriky, pohreby, sobáše a rozvody. V roku 1791 - kráľ sa pokúsil o útek z krajiny ale na hraniciach ho spoznali, zatkli a odviezli do Paríža. Ústavodarné zhromaždenie vydalo - ústavu - je tu zahrnutá Deklarácia, Francúzsko je konštitučnou monarchiou, zákonodarnú moc má kráľ - ten si menuje vládu a môže vetovať zákony. Kráľ pod tlakom všetky listiny podpísal. Nastáva 2.fáza revolúcie : voľby do parlamentu. Tu získali prevahu monarchisti (prívrženci kráľa), ďalej tu boli jakobíni (radikáli) a girondisti (menej radikálni). Boli tu neustále konflikty medzi kráľom a parlamentom, lebo kráľ často využíval právo veta. Pomery vo Francúzsku sa nepáčili Rakúsku a Prusku. Dochádza k vojne medzi nimi v roku 1792. Kvôli porážkam Francúzska vo vojne vypuklo v Paríži povstanie mestskej chudoby - uväznili kráľa s rodinou , preto musel parlament vypísať nové voľby, kde mohli všetci hlasovať. Nový parlament sa nazýval Konvent, bolo v ňom viac girondistov ako jakobínov a hneď sa rozhodli o zosadenie Ľudovíta XVI a vyhlásením Francúzska na republiku (1792). Kráľa súdili a popravili (1793), toto pobúrilo Európu. Proti tzv. - vnútorným nepriateľom, Konvent schválil revolučný tribunál - ten prenasledoval a popravoval nepohodlných, alebo len podozrivých. Francúzsku sa podarilo obsadiť Belgicko a časť Holandska, vypovedali vojnu Británii.

V Holandsku však boli potom porazený, proti Konventu vypuklo povstanie roľníkov vo Vendee. Pridali sa k nim aj : Bretónsko a Normandia, toto Konvent krvavo potlačil, dochádza k zatknutiu vodcov girondistov a jakobíni preberajú všetku moc. Konvent túto moc odovzdáva - Výboru pre verejné blaho (jún 1793). Vodcom bol Maximilian Robespierre. Výbor mal zabezpečiť obranu krajiny z vnútra i z vonku, ale Robespierre to využil na osobnú diktatúru a krvavú hrôzovládu, v priebehu jeho vlády boli za rok niekoľko desaťtisíc ľudí. Tento teror bol podmienený vydaním zákona o podozrivých. Robispierre zrušil kalendár, nový kalendár mal 10 dní v týždni, zaviedol nové náboženstvo - návrat k pohanstvu. Napokon teror vyvrcholil v júli 1794. Konvent dal zatknúť Robispierra s jeho spoločníkom a na druhý deň ich popravili. Nazývame to: "Termidorský prevrat". Do parlamentu sa vracajú girondisti a prenasledujú jakobínov. V roku 1795 bola vydaná nová ústava, kde hlasujú len muži, ktorí platia dane. Parlament sa skladá z - Rada starších a Rada 500. Vláda je 5-členná, nazýva sa Direktorium. Vtedy Francúzi dobili Belgicko a Holandsko a porazili Rakúsko v severnom Nemecku. Tu sa objavuje Napoleon Bonaparte. Napoleon sa pokúsil oslabiť Britániu a preto chcel obsadiť ich významnú kolóniu - Egypt. Bol tu však neúspešný, lebo proti nemu vystúpila koalícia - Británia, Turecko a Rusko. Napoleon sa potom rýchlo ponáhľal do Paríža, lebo sa objavili protivládne nepokoje a tu v roku 1799 urobil štátny prevrat. Vydal ústavu - vo svojich rukách mal všetku moc, bol hlavný konzul a ďalší 2 konzuli mali len poradný hlas, domácu krízu zažehnal založením finančnej banky, znovu porazil Rakúsko na severe Talianska. Británia mu sľúbila, že Francúzsku vráti odňaté územia, uzavrel dohodu medzi katolíckou cirkvou s pápežom Piusom VII a štátom. Táto dohoda sa nazýva - Konkordát (1801). Napoleon bol veľmi populárny, využil to a v ľudovom hlasovaní bol zvolený za doživotného konzula (1802). Vydal zákonník - Code Civil (občiansky zákonník) v roku 1804. Potvrdil v ňom zrušenie poddanstva, uzákonil osobnú a náboženskú slobodu, rovnosť ľudí pred zákonom, právo civilného sobášu a rozvodu. V roku 1804 v ľudovom hlasovaní dostal titul "CAESAR" (cisár). Pápež sa zúčastnil na korunovácii. V roku 1805 bola námorná bitka pri Trafalgare tu britský admirál Horatio Nelson porazil spojené Španielsko s Francúzskym vojskom - Napoleon už nemohol pomýšľať na vylodenie v Británii. V tomto roku sa uskutočnila aj bitka "3 cisárov" pri Slavkove. Napoleon porazil rakúskeho cisára Františka II. a ruského cára Alexandra I.

Po bitke bol podpísaní - Bratislavský mier. Rakúsko stratilo časť svojich území na severe Talianska a muselo uznať Napoleona za talianskeho kráľa. Napoleon vytvoril - Rýnsky spolok (1806), združoval 16 nemeckých štátov. Vznikom Rýnskeho spolku zanikla Svätá Rímska ríša nemeckého národa. Proti Francúzsku vystúpilo Prusko, ale Napoleon ich porazil pri mestách Jena a Auerstadt a obsadil Berlín. Rusko uzavrelo zmluvu s Francúzskom a pridalo sa k blokáde. Európa sa tak rozdelila na Francúzsku a Ruskú sféru vplyvu. Napoleon sa dohodol so Španielmi, ktorí mu umožnili, aby prešiel s armádou do Portugalska - tí ešte stále obchodovali s Britániou. Pri prechode cez Španielsko vypuklo ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené. Napoleon obsadil pápežský štát a zajal pápeža - to vyvolalo veľké pobúrenie v katolíckych krajinách. Po dohode s Britániou vystúpili proti Napoleonovi aj Rakúšania, ale boli porazení pri meste Wagram (1809). Rakúsko muselo odstúpiť časti svojich okrajových území okolitým štátom. Vzniklo - Varšavské veľkovojvodstvo - bolo sčasti Rakúska a sčasti Pruska. Dochádza však k nezhodám medzi Francúzskom a Ruskom kvôli otázke Poľska, Turecka a zlej hospodárskej situácii v Rusku. To bol dôvod, prečo sa Napoleonovi podarilo obsadiť Rusko. V júni 1812 mala jeho Veľká armáda mala 600 000 vojakov a prekročil s ňou rieku Neman - tu zvolila ruská armáda taktiku ustupovania, aby sa Napoleon rozptýlil, lebo na obsadených územiach museli byť Francúzske posádky, ktoré kontrolovali prístupové cesty, na okupovaných územiach prepadávali Napoleona partizáni. Bitka pri Borodine skončila nerozhodne. Rusom velil generál Kutuzov. Ten dáva vyprázdniť Moskvu, evakuje ľudí, odváža potraviny z mesta a mesto zapálil. Do Moskvy prichádza Napoleon - jeho armáda je prekvapená skorou ruskou zimou a hladom, boli nútený vrátiť sa späť. Pri ústupe sú prepadávaní Ruskou armádou a partizánmi. Bitka pri rieke Berezina - Napoleon tu bol porazený, prekročil rieku len s 20-30 000 armádou, ponáhľal sa do Paríža, aby zabránil štátnemu prevratu. Neúspech Napoleona viedol k vzniku koalície - Prusko, Rusko a Bavorsko - tie mu vyhlásili vojnu. Dochádza k bitke národov pri Lipsku v októbri roku 1813 - Napoleon bol porazený koalíciou ku ktorej sa pridalo aj Rusko. Na jar roku 1814 vstúpili vojská do Paríža. Napoleon je nútený odísť do vyhnanstva na ostrov Elba, vo Francúzsku začal vládnuť - Ľudovít XVII. Napoleonovi sa podarilo ujsť z Elby a vylodil sa vo Francúzsku, mala ho zastaviť kráľovská armáda, ale tá sa pridala na jeho stranu.

Napoleon obnovil v Paríži cisárstvo na 100 dní - postavila sa proti nemu koalícia Británie s Pruskom. V júni 1815 bol porazený pri Waterloo (Belgicko). Musel odísť do vyhnanstva na ostrov Sv.Helena, kde aj zomrel (1821). Problémy usporiadania riešil Viedenský kongres - hlavné slovo malo na ňom - Rakúsko, Prusko, Rusko a Británia. Kongres začal 9 dní pred Waterloo.
Závery kongresu :
1. Hranice Francúzska boli stanovené ako pred revolúciou
2. vznikol Nemecký spolok z južných štátov
3. Rusko si pripojilo Varšavské veľkovojvodstvo
4. Prušiaci získali územie pri Baltskom mori
5. Rakúsko získalo najviac území ale stratilo Španielské-nizozemsko, to sa spojilo s Holandskom.
6. Švajčiarsko malo znovu potvrdenú svoju neutralitu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?