Vŕba biela
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 06. února 2007
- Zobrazeno: 3703×
Příbuzná témata
Vŕba biela
VŔBA BIELA - lat. SALIX ALBAčeľaď Vŕbovité - Salicaceae, rod Vŕby - Salices
Druhy tohto veľkého rodu sú dvojdomé stromy, niekedy iba krovitého vzrastu, s listami spravidla krátkostopkatými a úzko kopijovitými. Oba kvety sú zoskupené v štíhlych jahňadách. Tyčinkovité jahňady sú na peľnicových stromoch a sú nápadnejšie svojou príjemnou žltou farbou, ktorá pochádza z veľkého množstva peľníc. Samičie kvety sú na piestikových stromoch. Piestikové jahňady sú štíhlejšie, menej nápadné, význačné množstvom sivozelených semenníkov.
Vŕby kvitnú v apríli a v máji. Plody sú tobolky.
Obľubujú vlhké miesta, najmä brehy vôd a veľmi ľahko sa vegetatívne rozmnožujú: stačí narezať niekoľkodecimetrové odrezky z konárov a zapichnúť ich do vhodnej vlhkej zeme. Rýchlo sa zakoreňujú a vyrastaujú.
Zbiera sa vŕbová kôra (Cortex salicis), a to hneď na jar, kým majú vŕby veľa miazgy, z mladých, 2-3-ročných konárov.
Kôra sa získava tak, že sa konáriky kruhovito narežú vo vzdialenosti asi 20-30 cm, kruhové zárezy sa pozdĺžnym rezom spoja a kôra sa vo zvitkoch odlupuje a opatrne suší.
Droga obsahuje ako hlavnú zložku salicín, ktorého množstvo pri jednotlivých druhoch vŕb je rozdielne, ďalej väčšie množstvo trieslovín a i.
Vŕbová kôra bývala známym liečivom pri rôznych horúčkových chorobách, ako chrípke, reumatizme, ba nahráhzala aj chinín. Má zvieravá a proti hnačke a neuralgickým bolestiam pôsobiace účinky.
Po objave priemyselnej, syntetickej výroby kyseliny saliciovej a veľkého množstva salicyových derivátov bola vŕbová kôra takmer vytlačená z terapeutickej praxe.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník.
Zástupcovia: vŕba biela (Salix alba), vŕba krehká (Salix fragilis), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba sieťkovaná (Salix reticulata), vŕba bylinná (Salix herbacea) ...
Vŕba biela
Má dvojfarebné listy, na líci sú tmavozelené a na rube hodvábnebiele. Majú podlhovastý, štíhly tvar a sú usporiadané protistojne na zdrevnatených konárikoch. Uvážene použité, dopĺňajú zaujímavým spôsobom tak kvetinové, ako aj listové aranžmán. Listy sú najrajšie v lete. Na sušenie sú nevhodné.
Konáre viacmenej priame, samičie jahňady 5-10 x 30-65 mm veľké, podporné listene podlovasté, tupé, na špičke lisé, siahajúce do polovice dĺžky tyčiniek. Mladé vetvičky i listy lesklo hodvábne chlpaté.