Uľahčenie sociálnych dopadov racionalizácie taríf v energetike v Slovenskej republike
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 1833×
Příbuzná témata
Uľahčenie sociálnych dopadov racionalizácie taríf v energetike v Slovenskej republike
UĽAHČENIE SOCIÁLNYCH DOPADOV RACIONALIZÁCIE TARÍF V ENERGETIKE V SLOVENSKEJ REPUBLIKEIDENTIFIKÁCIA PROGRAMOV NA POMOC NÍZKOPRÍJMOVÝM SPOTREBITEĽOM
Sarah P. Voll
Vice Prezident
Andrej Juris
Vice Prezident
ň
Pripravené pre
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v SR
September 2002
OBSAH
strana
OBSAH I
SÚHRN ERROR! BOOKMARK NOT DEFINED.
I. ÚVOD – DEFINÍCIA PROBLÉMU 6
II. PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM – CELÝ VESMÍR MOŽNOSTÍ 9
A. Cenové dotácie 9
1. Pripojenie do siete 9
2. Energetické služby – Programy bez zamerania 11
3. Energetické služby – Zamerané programy 12
a. Zľavnené tarify pre nízkopríjmové domácnosti 12
b. “Životné” tarify – Zľavnené tarify pre nízku úroveň spotreby 13
c. Zamerané “životné” tarify 15
d. Špeciálne zľavnené tarify 15
B. Transfery prostriedkov 16
1. Programy sociálnej siete 16
2. Programy špeciálneho použitia 17
C. Programy energetickej efektívnosti 18
III. PROGRAM PRÍSPEVOK NA BÝVANIE V SR 19
A. Minimálne výdavky na bývanie (MVB) 20
B. Podiel nákladov na bývanie na celkových príjmoch domácností (R) 22
C. Celkový príjem (Y) 22
D. Vyhodnotenie programu Príspevok na bývanie 23
1. Ekonomická efektívnosť 23
2. Zameranie 25
3. Pokrytie 26
4. Administratívna a finančná náročnosť 30
5. Sumarizácia odporúčaní 31
IV. ALTERNATÍVNE PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM 33
A. Program pre spotrebu elektriny 35
1. Oprávnenosť 35
2. Prvý blok spotreby 36
3. Veľkosť zľavy alebo dotácie 38
4. Celkový objem dotácii 38
5. Zdroj financovania 39
6. Implementácia 40
B. Program pre spotrebu zemného plynu 41
C. Program pre spotrebu tepla 42
V. ZÁVER 46
APPENDIX A. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV ELEKTRINY 47
APPENDIX B. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV ZEMNÉHO PLYNU (NIE JE ODPORÚČANÝ NA IMPLEMENTÁCIU) 49
APPENDIX C. ODHAD DOTÁCIÍ A ZDROJOV POTREBNÝCH NA PROGRAM PRE PODPORU SPOTREBITEĽOV TEPLA V RODINNÝCH DOMOCH 51
SÚHRN
Slovenská republika sa nachádza v procese reformy energetického sektora. Kľúčovým prvkom reformy je zmena cien energií tak, aby ceny pokrývali náklady a odrážali náklady spojené s poskytovaním služieb. Odhady zvýšenia cien energií sa rôznia od 40% až po viac ako 100%, aj keď bude existovať určité prechodné obdobie na zabránenie radikálnym cenovým nárastom.
Je očakávané, že prechodné obdobie bude trvať od roku 2003 do 2006 a vačšina cenových pokrivení by sa mala narovnať do konca roka 2005. Očakávaný ročný rast cien pre domácnosti by mal byť okolo 20% v elektrine, 30% v zemnom plyne, a 10% v teple. Dopad rastu cien energií na spotrebiteľov môže byť dramatický. Slovenské domácnosti v súčasnosti vydajú v priemere okolo 11% ich čistých príjmov na výdavky na energiu. Na konci prechodného obdobia, podiel výdavkov na energiu sa môže zvýšiť na 18%. Kompletné údaje o nízkopríjmových domácnostiach nie sú k dispozícií, ale v súčasnosti vydajú okolo 18-19% ich príjmov na účty za energie. Tento podiel sa môže zvýšiť až na 32% ku koncu prechodného obdobia, pričom menšie nízkopríjmové domácnosti môžu vydať až 50-60% ich príjmu na účty za energiu. Z tohoto dôvodu tu existuje jendoznačná potreba vytvoriť účinný program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam vyrovnať sa s nárastom ich výdavkov na energiu. V súčasnosti na Slovensku existuje program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam v tejto oblasti s názvom Príspevok na bývanie (PnB), ktorý bol vytvorený v roku 2000. Cieľom PnB je pomáhať nízkopríjmovým domácnostiam pri platení ich výdavkov na nájomné a s tým spojene služby ako aj na energiu. PnB je dostupný všetkým domácnostiam, ktoré vlastnia alebo si najímajú byt alebo dom. Domácnosti musia mať zaplatené nájomné, účty za energie, alebo daň z majetku aby mohli poberať podporu z programu PnB. Výška podpory z PnB pre domácnosť je vypočítaná ako rozdiel medzi štandardnými minimálnami výdavkami na bývanie (MVB) a štandardným podielom týchto výdavkov na príjme domácnosti (R) násobeným čistým príjmom domácnosti (Y). Aj keď program PnB pomáha nízkopríjmovým spotrebiteľom energie, existuje niekoľko nedostatkov pri jeho tvorbe a implementácii, ktoré umelo znižujú jeho efektívnosť, zameranie, pokrytie a administratívnu účinnosť. Po prvé, tento program neposkytuje podporu vštkým domácnostiam na rovnakom základe, pretože výška minimálnych výdavkov na bývanie je postavená na výdavkoch domácností bývajúce v nájomných bytoch. Z tohto dôvodu podiel dávky z programu PnB na celkových výdavkoch na bývanie bude rôzny pre rôzne druhy domácností (bývajúce vo vlastných domoch alebo bytoch).
Po druhé, spôsob určovania dávky PnB môže zastieraťvzťah medzi výškou dávky a výškou výdavkov na bývanie, čím spotrebitelia môžu stratiť motiváciu na znižovanie spotreby služieb spojených s bývaním. Po tretie, striktné podmienky, ktoré musí domácnosť spĺňať na kritéria na obdržanie pomoci z programu PnB, môžu vylúčiť mnohé najchudobnejšie domácnosti z tohoto prgramu.
Požiadavka na preukázanie vlastníctva alebo nájomnej zmluva na byt alebo preukázanie trvalého pobytu či výšky príjmu môžu byť podstatnou prekážkou pre “najchudobnejších z chudobných”, ktorí pravdepodobne nevyplňujú daňové priznania, nemajú doklady o príjme, nevlastnia alebo nemajú v prenájme byt alebo dom, alebo nemajú zahlásený trvalý pobyt. Tieto situácie môžu byť zvlášť relevantné pre obyvateľov Rómskych osád, ktorí žijú prevažne v chudobe, sú nezamestnaní a odkázaní na sociálnu podporu, nemajú trvalý pobyt, a niekedy ani nemajú prístup k verejným službám, ako sú elektrina alebo plyn. Na Slovensku može byť až do 20 500 takýchto domácností. Po štvrté, požiadavka na zaplatenie nájomného, daní z majetku, a účtov za služby spojené s bývaním za posledných šesť mesiacov pred poskytnutím dávky PnB môže vylúčiť z programu PnB tie domácnosti, ktoré majú dočasné problémy s platením, napríklad kvôli neočakávaným výdavkom na zdravotnú starostlivosť. Ak takéto domácnosti nedostanú pomoc v takomto kritickom okamihu, ich finančné problémy sa môžu ďalej prehĺbiť a takéto domácnosti sa už nikdy nemusia kvalifikovať na dávku z PnB programu. Po piate, poberatelia dávky štátnej pomoci nie sú motivovaní prihlásiť sa aj o dávku PnB. Program socálnej pomoci garantuje poberateľom tejto dávky príjem viazaný na výšku Životného minima (ŽM) – výška príjmu, ktorá je potrebná na zabezpečenie základných životných potrieb spejených so stravou, oblečením a bývaním. Ak poberatelia dávky sociálnej pomoci (DSP) obdržia príjem z iných zdrojov, DSP sa kráti priamo úmerne výške príjmu z iných zdrojov tak, aby celková výška príjmu bola konštantná v náväznosti na ŽM. Toto čiastočne vysvetľuje fakt, že účasť poberateľov DSP v programe PnB je nízka. Okolo 323 000 domácností poberalo DSP v júni 2001, avšak len 52 000 domácností poberalo dávku PnB. Z poberateľov PnB bolo okolo 60% poberateľov DSP. Po šieste, kalkulácia výšky dávky PnB znevýhodňuje veľké domácnosti. Je to zapríčinené tým, že hodnota parametra R neodráža skutočný podiel výdavkov na bývanie na celkových príjmocjh domácnosti a hodnota parametra MVB nebola revidovaná a neodráža zvyšovanie cien energií a nájomného uskutočnené v poslednom čase. Z tohto dôvodu výška maximálneho príjmu, pri ktorom veľká domácnosť stráca nárok na dávku PnB, je veľmi nízka, oveľa nižšia ako výška ŽM, ktorá predstavuje hranicu chudoby. Keďže chudobné domácnosti sú zväčša väčšie ako bežné domácnosti, okolo 25% chudobných domácností, okolo 85 000, môžu diskvalifikované z nároku na dávku PnB z dôvodu pokrivených hodnôt parametrov formuly na výpočet dávky PnB.
Po siedme, celková nízka účasť domácností v PnB programe otvára otázku, či je vôbec vhodné mať dávku, ktorá v skutočnosti pomáha iba okolo 30 000 domácnostiam a iba duplikuje činnosť iného porgramu (DSP) pre ďalších 30 000 - 35 000 domácností. Program PnB by mal byť buď podstatne reformovaný na zlepšenie jeho zamerania, pokrytia a účinnosti alebo by mal byť zlúčený s iným sociálnym programom na zníženie administratívnych nákladov. Po ôsme, závislosť programu PnB na financovaní zo štátneho rozpočtu negatívne ovplyvňuje jeho štruktúru a implementáciu. Napríklad, vláda určila hodnotu parametra R na základe dostupnosti prostriedkov namiesto na základe reálnych čísel. Nedostatok prostriedkov zo štátneho rozpočtu tiež doteraz blokoval revíziu hodnoty parametra MVB v záujme reflektovania posledných úprav regulovaných cien. Nazdávame sa, že je potrebné zlepšiť zameranie a pokrytie programu PnB v záujme toho, aby dostupné prostriedky poskytli najúčinnejšiu pomoc pre tých, ktorí to najviac potrebujú. Preto navrhujeme, aby program PnB bol zameraný na pomoc pri platení stálych výdavkov na bývanie, ako je nájomné alebo odvoz a likvidácia odpadu. Pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré sú napojené na ústredné kúrenie by PnB program pomohol zaplatiť aj výdavky na teplo a teplú vodu, ktoré sú zväčša určené na základe veľkosti bytu a tým stále vo svojej povahe. Tiež odporúčame, aby boli vytvorené samostantné porgramy pre chudobných spotrebiteľov elektriny a zemného plynu. Pre nízkopríjmové domácnosti, ktoré bývajú v domoch, sa môže vytvoriť samostnatný program na pomoc pri platení výdavkov na kúrenie a prípravu teplej vody. Všetky tieto nové porgramy by doplnili “novo-zameraný” program PnB. Pre spotrebiteľov elektriny, navrhujeme samostatný program, ktorý bude poskytovať podporu vo forme zameraných “životných” tarifov. To by zahŕňalo poskytnutie zľavy pre nízkopríjmových spotrebiteľov na určitú veľkosť, t.j., prvý blok, ich spotreby elektriny. Maximálna výška príjmu, na uplatnenie nároku na takúto zľavu, by bola stanovená na 1,4 násobku ŽM. Za predpokladu 15% miery chudoby medzi spotrebiteľmi elektriny, odhadovaný počet potenciálnych poberateľov zľavy by bol okolo 280 000. Veľkosť prvého bloku spotreby elektriny, ktorý by bol predmetom zľavy, by mal byť stanovený na zabezpečenie pokrytia základných potrieb domácnosti – varenie, osvetlenie, a chladenie – a reprezentuje spotrebu 100 kWh za mesiac. Navrhujeme zároveň, aby zľava predstavovala 50% výdavkov na tento objem spotreby elektriny.
Odhadli sme, že celková výška prostriedkov potrebných na financovanie navrhnutého programu v elektrine be bola 510 miliónov Sk v roku 2003, prvý rok jeho účinnosti, a postupne by sa zvyšovala na necelých 895 miliónov Sk v roku 2006. Tento objem bol vypočítaný za predpokladu 100% účasti nízkopríjmových spotrebiteľov elektriny, ktorá v skutočnosti bude pravdepodobne oveľa nižšia. Priemerná výška pomoci, ktorú spotrebiteľ obdrží, bola odhadnutá na 150 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2003 a bude postupne narastať až na 260 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2006, čo bude reprezentovať okolo 22% výdavkov na elektrinu priemerného spotrebiteľa elektriny. Navrhujeme, aby tento program bol financovaný cez špeciálny poplatok na spotrebu elektriny všetkýchspotrebiteľov elektriny v kategórii domácnosti. Tento postup by ponechal všetky transfery v rámci jednej kategórie odberateľov a by zabránil ďalšiemu vytvoreniu krížových dotácii v cenách elektriny. Zároveň navrhujeme, aby nebol vytvorený samostatný program pre nízkopríjmových spotrebiteľov zemného plynu pretože väčšina spotreby zmeného plynu je na účely kúrenia, ktorého náklady budú pokryté v samostatnom programe. Ďaší účel spotreby zemného plynu je predovšetkým varenie, avšak náklady na túto spotrebu plynu sú relatívne nízke a poskytovanie pomoci na platenie týchto nákladov by nebolo úmerné administratívnym nákladom s tým spojeným. Keďže náklay na varenie sú už reflektované v programe pre elektrinu, nevidíme dôvod zriadiť samostnaný program pre zemný plyn. Na druhej strane odporúčame zriadiť samostatný program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiach bývajúcich v domoch pri platbe ich výdavkov na prípravu tepla a teplej vody. Kvalifikačné požiadavky a administrácia takéhoto programu by bola rovnaká ako pri programe na elektrinu popísanom vyššie. Maximálna veľkosť spotreby energie potrebnej na prípravu tepla a teplej vody a ktorá by bola predmetov zľavy by bola stanovená na základe priemernej spotreby energie za týmto účelom domácností bývajúcich v domoch - 116 GJ za rok. Odhadovaná výška zľavy by predstavovala 1 086 Sk na spotrebiteľa za mesiac v roku 2003 a by postupne narastala do 1 652 na spotrebiteľa za mesiac v roku 2006. Je vypočítaná za predpokladu priemernej spotreby energie domácností 116 GJ za rok, 15% miery chudoby medzi domácnosťami v domoch (okolo 130 500 domácností), 100% účasti v programe, priemernou cenou paliva potrebného na kúrenie 195 Sk za GJ, a očakávaného 15% ročného nárastu nákladov na kúrenie medzi 2003 a 2006. Celkový objem prostriedkov potrebný na financovanie takéhoto programu by predstavoval 1,7 miliardy Sk v roku 2003 a by postupne narastal na 2,6 miliardy v roku 2006.
Tieto prostriedky by boli pokryté buď zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov, ako napríklad z privatizačných príjmov. I. ÚVOD – DEFINÍCIA PROBLÉMU
Slovenská republika sa nachádza v procese reformy energetického a plynárenského priemyslu. Kľúčovým aspektom tejto reformy je racionalizácia energetických taríf v záujme zabezpečenia, aby tarify pokrývali náklady a správne odrážali náklady na poskytovanie služieb. Toto je v dôsledku toho, že súčasné tarify sú výrazne pokrivené, zahŕňajú veľkú mieru krížových dotácií, a nepokrývajú plne náklady na poskytovanie služieb. Pre domácnosti, a najmä pre nízkopríjmové domácnosti, racionalizácia nevyhnutne prináša zvyšovanie úrovne taríf. Odhadnutý nárast súčasných cien za elektrinu a zemný plyn sa pohybuje medzi 40% až 100%, v závislosti od tarifnej triedy. Dopad na nízkopríjmových spotrebiteľov môže byť výrazný, preto sa počíta s tým, že prechod na nákladové ceny bude trvať niekoľko rokov. Dĺžka prechodného obdobia pre určená očakavaným dátumom vstupu Slovenska do Európskej únie (EU) z toho dôvodu, že pravidlá EU nedovoľujú existenciu krížových dotácií medzi kategóriami spotrebiteľov. Predpokladáme, že väčšina krížových dotácií existujúcia v súčasných cenách bude postupne odstránená do roku 2005 a zvyšok bude odstránený v roku 2006. Na základe tohto predpokladu sa dá očakávať, že prechodné obdobie bude trvať nie viac ako štyri roky, od 2003 do 2006. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (URSO) určil veľkosť ročných zmien regulovaných cien za elektrinu pre domácnosti na základe štvornásobku ročnej miery inflácie až pokiaľ nebudú ceny pokrývať náklady. Za predpokladu 5% priemernej ročnej inflácie medzi 2003 a 2006, očakávaný ročný rast cien elektriny pre domácnosti je 20%. U zemného plynu nie je definovaný prechodný plán pre ceny plynu pre domácnosti. Avšak odhadovaný rozdiel medzi súčasnými a nákladovými cenami je viac 100%. Vzhľadom na očakávanú dĺžku prechodného obdobia, Given the expected duration of the transition period, očakávaný ročný rast cien zemného plynu pre domácnosti je okolo 30%. Elektrina a plyn ako aj pevné a iné palivá sa používajú pri výrobe tepla a teplej vody, čo predstavuje veľký podiel na celkovej spotrebe energie domácností na Slovensku. Akýkoľvek nárast cien palív sa premietne do nárastu cien a účtov za teplo. Odhadli sme, že náklady na výrobu tepla, a tým ceny za teplo a teplú vodu, sa budú ročne zvyšovať okolo 15%, predovšetkým reflektujúch nárast cien na palivo. Dopad rastu cien energií na spotrebiteľov môže byť dramatický.
Slovenské domácnosti v súčasnosti vydajú v priemere okolo 11% ich čistých príjmov na výdavky na energiu. Vzhľadom na očakávané zvýšenie cien energie a za predpokladu udržania stabilných reálnych príjmov domácností, podiel výdavkov na energiu sa môže zvýšiť na 18%. Toto je znázornené v nasledujúcej tabuľke.
Podiel na čistých príjmoch domácností
(všetky domácnosti)
2001 2002 2003 2004 2005 2006
Celkové výdavky na bývanie 16.8% 16.6% 18.4% 20.5% 22.9% 25.6%
Z toho
Energia 10.9% 10.4% 11.9% 13.7% 15.7% 18.2%
Z toho
Elektrina 3.9% 3.7% 4.2% 4.8% 5.5% 6.3%
Zemný plyn 2.6% 2.5% 3.1% 3.8% 4.7% 5.8%
Palivá 0.3% 0.3% 0.4% 0.4% 0.4% 0.4%
Teplá voda a ústredné kúrenie 4.1% 3.9% 4.3% 4.7% 5.1% 5.6%
Zdroj: Štatistický úrad SR, vlastné výpočty
Kompletné údaje o nízkopríjmových domácnostiach nie sú k dispozícií, ale v súčasnosti vydajú okolo 18-19% ich príjmov na účty za energie. Tento podiel sa môže zvýšiť až na 32% ku koncu prechodného obdobia. Zaťaženie menších nízkopríjmových domácností, ako napríklad domácnoti samostatného dôchodcu alebo dospelého s dieťaťom, môže byť ešte vyššie a môže vzrásť až na 50-60% z ich príjmu. Započítajúc zvýšenie ďalších nákladov na bývanie, ako nájomného alebo vodného a stočného, je tu jendoznačná potreba vytvoriť účinný program na pomoc nízkopríjmovým domácnostiam vyrovnať sa s nárastom ich výdavkov na energiu. V súčasnosti existuje na Slovensku program “Príspevok na bývanie” (PnB), ktorý bol vytvorený v roku 2000. Účelom tohto programu je pomoc nízkopríjmovým domácnostiam platiť nájomné a účty za služby spojené s bývaním. Avšak PnB program má niekoľko štrukturálnych a implementačných nedostatkov, ktoré umelo znižujú jeho zameranie, pokrytie, a účinnosť. Myslíme si, že je potrebné zamerať PnB program na jeho originálny cieľ – pomoc domácnostiam pri platení výdavkov spojených iba s bývaním – a doplniť ho ďalšími programami, ktoré budú špecificky zamerané na spotrebiteľov energie. Takéto opatrenie by malo zlepšiť poskytovanie pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom na Slovensku a pomôcť im vyrovnať sa s očakávaným nárastom ich výdavkov na energiu. Táto správa na úvod prezentuje rôzne programy pre pomoc spotrebiteľom, ktoré boli implementované v medzinárodnom meradle na zmiernenie nákladov na energiu.
Potom kriticky zhodnotíme vhodnosť súčasného PnB programu na Slovensku pri poskytovaní účinnej a efektívnej pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom elektriny a zemného plynu, z hľadiska ekonomickej efektívnosti, administratívnej a finančnej náročnosti, ako aj zamerania a pokrytia nízkopríjmových domácností. Keďže PnB program tak ako funguje v súčasnosti, nespĺňa primerané kritéria v uvedených oblastiach, identifikujeme a navrhujeme zmeny v štrukture tohto programu v záujme zlepšenia jeho funkčnosti. V závere identifikujeme ďalšie programy, ktoré by mohli lepšie naplniť ciele vlády SR a URSO pri pomoci nízkopríjmovým spotrebiteľom energie. II. PROGRAMY NA POMOC SPOTREBITEĽOM – CELÝ VESMÍR MOŽNOSTÍ
Existujú tri základne typy programov na podporu nízkopríjmových spotrebiteľov energie počas prechodu na nákladové ceny:
Cenové dotácie na zníženie taríf a umožnenie pripojenia ku sieťam
Transfery na zvýšenie schopnosti spotrebiteľov platiť účty za energie
Programy efektívnosti zamerané na zníženie spotreby
Ktorý program je najvhodnejší závisí od toho, aké sú ciele vlády, charakteristika spotreby, ako aj stav dodávateľskej infraštruktúry. Avšak problematika explicitnej identifikácie cieľovej skupiny populácie a zaistenia, že pomocné programy väčšinou alebo aj výlučne neobohacujú bohatšie vrstvy obyvateľstva je dôležitým aspektom pri tvorbe akýchkoľvek programov. Toto vyžaduje najmä dôslednú analýzu, pretože akákoľvek pomoc pre stredné vrstvy obyvateľstva, po tom ako bola poskytnutá, je už veľmi ťažko odstrániteľná. A. Cenové dotácie
1. Pripojenie do siete
Jedným z najzákladnejších problémov pri znižovaní dopadov z racionalizácie energetických tarifov pre nízkopríjmových spotrebiteľov je pripojenie do siete. Tí, ktorí nie sú pripojení do siete, a ktorí sa namiesto toho spoliehajú na energetické zdroje horšej kvality, napr. na vykurovacie oleje, drevo v porovnaní s elektrinou a zemným plynom, zvyčajne reprezentujú tie najchudobnejšie vrstvy spoločnosti a nachádzaju sa skôr na vidieku ako v mestách. Pokiaľ významná časť obyvateľstva nie je zapojená do siete, zdroje spoločnosti sú lepšie využívané, ak sa použijú na vybudovanie prípojok, ako na poskytovanie dotácii už existujúcim spotrebiteľom, ktorí aj tak zväčša reprezentujú stredné vrstvy. Existuje množstvo programov na pomoc pri budovaní prípojok, najma v energetike, ktoré sú založené na princípe, že chudobné alebo vidiecke obyvateľstvo dokáže platiť mesačné poplatky za dodanú energiu, ale nedokáže uhradiť náklady na vybudovanie prípojky. Toto nie je neprimeraný predpoklad, keďže náklady na alternatívne, často menej kvalitné zdroje energie, nie sú nízke, najmä po započítaní nákladov na čas a financie.
Takéto programy môžu byť programy elektrifikácie vidieka, ktoré zahrňujú opatrenia, ako priame rozšírenie pokrytia sieťami, nízko-úrokové vládne pôžičky pre vidiecke družstvá, ako aj včlenenie požiadavky rozšírenia pokrytia sieťami v koncesnej listine. Mestskí užívatelia tiež možu dotovať náklady na prípojky k existujúcim sieťam. Potenciálna nevýhoda takýchto programov je v tom, že sa zvyčajne zameriavajú na služby poskytované prostredníctvom siete a možu tak vopred diskvalifikovať konkurenčné, udržateľné, súkromné mimo-sieťové technológie, ako sú napriklad photovoltaické systémy pre domácnosti. a
Na Slovensku nie je vážny problém nedostatok pripojenia do siete či už v elektrine alebo v plynárenstve. Skoro všetky domácnosti sú pripojené na elektrickú sieť a 66% domácností je plynofikovaných. Toto je relatívne vysoká miera penetrácie oboch typov sieťových služieb, aj keď existujú určité skupiny populácie, ktoré nie sú pripojené na elektrickú alebo plynovú prípojku. V elektrine sa jedná o niektoré izolované horské osídlenia. V plynárenstve nepripojené domácnosti tiež zväčša bývajú v hornatom teréne. Z tohto dôvodu sa nezdá potrebné vytvoriť špecifický program pre zabezpečenie pripojenia do siete na Slovensku, pretože náklady na pripojenie by boli značné a nemuseli by prevážiť tým generované prínosy.
Osobitným prípadom sú Rómske osady mimo miest alebo dedín. Neexistujú presné čísla o počte elektrických, alebo plynových prípojok v takýchto osadách, ale indikatívne informácie naznačujú, že podiel nepripojených domácností v akejkoľvek osade rastie s poklesom miery vlastníctva pozemku a domov. Je žiadúce, aby pomoc pri pripojení k sieťovým službám bola poskytnutá akejkoľvek nízkopríjmovej domácnosti, bez ohľadu kde žije, avšak je otázne či pomoc pri budovaní elektrických alebo plynových prípojok do nelegálnych alebo pololegálnych osád je vhodná odpoveď štátu na sociálne otázky obyvateľov v takýchto osadách. Nazdávame sa, že v prvom rade je to otázka celkovej štátnej politiky, ktorá by mala riešiť minimálne tie najpálčivejšie sociálne otázky, ktoré vyvstávajú pri takýchto osadách. Jedným z aspektov takejto politiky môže byť, pokiaľ je to možné a pokiaľ nie sú vyriešené otázky lokality a vlastníckych vzťahov, poskytnutie pomoci pri budovaní dočasných prípojok pre nepripojené domácnosti alebo osady, kde celá osada alebo skupina domov múže byť napojená na prípojku vedenia s jedným meracím zariadením. Náklady na takúto dočasnú prípojku by sa mohli hradiť z verejných zdrojov, s určitým príspevkom samotných domácností, zatiaľ čo náklady spojené so spotrebou služieb by boli hradené všetkými domácnosťami napojenými na tú istú prípojku a meracie zariadenie.
2. Energetické služby – Programy bez zamerania
Jednou z ciest a pravdepodobne typickým počiatočným bodom pred racionalizáciou cien je, aby stanovenie cien pre určité tarifné triedy pod úroveň nákladov na služby. Rozdiel medzi cenami a nákladmi na služby môžu byť financované vládou formou poukázania financií buď dodávateľovi energie alebo distribučnému podniku, alebo cestou krížnych dotácií od iných zákazníkov. V každom prípade sú tieto služby nevýhodné v tom, že sú relatívne nákladné a napomáhajú majetnejším zákazníkom aspoň v takej miere, ak nie vo väčšej, ako tým, na ktorých je tento program zameraný – nízkopríjmoví spotebitelia. Toto sa nazýva chyba zamerania. Tieto programy taktiež podporujú tendencie vlády používať sektor energetiky ako nástroj k dosiahnutiu krátkodobých sociálnych a politických cieľov. Toto sa môže týkať nielen poskytovania dotácií pre domácnosti, ale taktiež pre upadajúce alebo exportné odvetvia, či prípadne pre územné celky alebo obce. Najdôležitejšám probmémom je to, že tarify ustanovené pod náklady znižujú ekonomickú účinnosť sektoru tým, že skresľujú cenové signály a tým aj použitie energie. Pokrivenie cien má odraz nielen na využití energetickej siete, zákazníci používajú viacej za nižšie ceny ako by používali za ceny reflektujúce náklady (vlastná cenová pružnosť), ale pokrivenie cien taktiež narušuje ekonomický výber spomedzi súťažiacich palív (krížová cenová pružnosť). Ten posledný prípad je zvlášť problemový pre konečné použitie energie, akým je napríklad vykurovanie, kde existuje škála súťažiacich zdrojov energie. Avšak vo všetkých prípadoch to skresľuje analýzu prínosov a strát na investície do opatrení zvyšujúcich energetickú účinnosť. A konečne, tam kde je problém s prístupom k službám, ceny pod náklady demotivujú poskytovateľov služieb k rozširovaniu služieb do chudobnejších, hlavne vidieckých oblastí, pretože takíto zákazníci neprinášajú zisky pre energetické podniky.
Pokrivenie cien je ešte väčšie, keď financovanie je poskytované cez krížové dotácie. Nielenže zamerané triedy spotrebiteľov platia menej ako sú náklady na služby, ale aj tie triedy spotrebiteľov, ktoré dotácie poskytujú, platia viacej. Keď je objem krížových dotácií nadmerný, takáto politika povzbudzuje vznik neefektívnych závodných eletrární (často spolu s nepriaznivými dopadmi na živostné prostredie), vyššie náklady na nákup energie pre priemysel, a straty najlepších zákazníkov pre energetické podniky.
Výhodou takýchto široko rozsiahlych cenových dotácií je, že sa dajú ľahko zaviesť, zahrnú všetkých zameraných odberateľov, pokiaľ sú pripojení k sieti, a nevyžadujú administratívne náklady na zameranie alebo náklady na infraštruktúru merania.
3. Energetické služby – Zamerané programy
Niektoré nevýhody globálnych dotácií pre celé skupiny zákazníkov sa dajú upraviť určitými formami obmedzení na uplatnenie nároku, buď na základe príjmu alebo spôsobu použitia. Zameranie znižuje náklady na prevádzku programu, a tým aj výšku sumy požadovanú od vlády alebo krížových dotácií na každú zníženú cenu.
a. Zľavnené tarify pre nízkopríjmové domácnosti
Vláda (alebo regulačný úrad) môže určiť špecifické zľavy na cenu za plyn alebo elektrinu pre nízkopríjmové domácnosti. Zľavy nevyžadujú podmienku meracieho zariadenia, pretože môžu byť aplikované ako zníženie nákladov vyplývajúcich zo stálych mesačných poplatkov, alebo aplikované priamo na konečnom účte či prípadne na poplatok za energiu (Sk na kilowathodinu). Zameriavanie sa na podskupiny spotrebiteľov taktiež umožnuje udržať dopady krížových dotácií vo vnútry samotnej skupiny, napríklad tak, že zákazníci s vyšším príjmom dotujú chudobnejších. Aj keď vnútro-skupinové dotácie neodstraňujú pokrivenie cien, aspoň eliminujú problémy spojené s medzi-skupinovými dotáciami, ako napríklad odchod priemyselných zákazníkov zo siete alebo sociálne náklady vyplývajúce z neefektívnych závodných elektrární. Obmedzenie takého programu len pre podskupinu spotrebiteľov vyčlenenú na základe výšky príjmu samozrejme vyžaduje zameriavací mechanizmus. Identifikácia nárokových skupín spotrebiteľov môže byť vykonaná použitím osobných vyhodnocovacích mechanizmov (test príjmov majetku, vyhodnotenie sociálnymi pracovníkmi, pohlavie/vek hlavy rodiny), geografického územia (označiteľná nízkopríjmová oblasť, vidiek), alebo (menej použiteľné pri energetických dotáciach) samo-zameranie. Administratívne náklady môžu byť vysoké s ohľadom k výhodám programu ak zameriavací mechanizmus je použitý len pre jeden program. V prípade energetických dotácií je efektívnejšie určiť nárok na dotácie podľa účasti v iných programoch sociálnej siete. Napríklad v USA nárok na zameraný program životných cien môže byť ustanovený na základe predloženia dokumentov o príslušnosti k iným programom ako Dodatočný zabezpečovací príjem (súčasť programu Sociálneho zabezpečenia), ktorý oddelene a na širokej základni kvalifikuje účastníkov na základe príjmu, veľkosti rodiny, invalidite a pod. pre celú škálu sociálnych programov. Na Slovensku môže byť rovnocenným ohodnotením poberanie dávky sociálnej pomoci alebo účasť v programe PnB.
b. “Životné” tarify – Zľavnené tarify pre nízku úroveň spotreby
“Životné” tarify poskytujú zľavu na základné objem spotreby určitých služieb. Avšak primeranosť výšky tejto základnej spoteby môže byť subjekt vážnej kontraverzie.
Napríklad v elektrine by táto spotreby mala pokryť aspon určitú úroveň osvetlenia. Avšak aj v tých najchudobnejších krajinách existuje platné sociálne stanovisko, že by v tom malo byť zahrnuté aj používanie hromadných komunikácií ako rádio a televízia. V USA základná úroveň služieb v elektrine obyčajne zahrňuje aj chladničku a veľkost “životného” bloku je tým zvýšená zo 100 na 200 kWh. “Životné “ tarify sú obyčajne financované zvýšením cien pre vyššie úrovne spotreby vo vnútri určitej skupiny spotrebiteľov formou blokovaného tarifu. Najjednoduchšou formou je zvýšenie jedného blokového tarifu vo vnútri dvoj-blokovej ceny. Zákazníci s vyššou spotrebou dotujú tých s nižšou spotrebou na základe implicitného predpokladu, že spotreby je priamo závislá od príjmu. Táto predpokladaná korelácia nie je vždy pravdou ( viď dolu) a zľava môže v skutočnosti viacej dotovať opatrenia na zvyšovanie efektívnosti a úspor energie ako samotných chudobných spotrebiteľov. Požiadavky pre vykurovanie a klimatizáciu predstavujú špecifický problém analýzy pre prevádzku a účinnosť “životných” tarifov. V prvom rade, bez komplexného samostatného merania, nemôže základná úroveň spotreby zahrnovať energiu potrebnú na vykurovanie alebo klimatizáciu bez dotovania aj veľkej časti nepodstatnej spotreby. V druhom rade, prieskumy vo viacerých krajinách ukázali, že vyššia spotreby nie je veľmi spojená s vyšším príjmom a skôr zastávajú názor, že chudobné rodiny typicky zahrňujú aj nechránených členov rodiny, ako malé deti a starších, ktorých potreby na zdravé prostredie, teplo, teplú vodu a bezpečnú stravu sú nepriamo úmerné k ich príjmom. Výsledky týchto prieskumov a nimi zastávané názory ale naznačujú, že chudobné rodiny v USA a Veľkej Británii sa spoliehajú na sieťové služby pri zabezpeční kúrenia a klimatizácie, ale nemusí tomu tak byť v menej rozvinutých ekonomikách (a ak to aj je, sú to trendy, ktoré tvorcovia politiky v týchto krajinách by nemali podporovať). Po tretie, kúrenie a klimatizácia, na rozdiel od osvetlenia, je koncové použitie energie pri ktorom sieťové služby priamo súťažia s inými palivami a opatreniami na šetrenie energie. Z týchto dôvodov cenové dotácie poskytnutú na jeden druh energie skresľujú výber medzi jendotlivými zdrojmi energie.
Štáty s významnou spotrebou energie pre účely kúrenia a klimatizácie môžu ustanoviť viac komplikovanú štruktúru cien, s cieľom nedotovať kúrenie a klimatizáciu, ale vyhnútia sa vysokým cenám na takúto spotrebu.
Takzvaný “hrbatý“ trojblokový tarif zahrňuje zľavnený prvý blok, vysoký druhý blok, ktorý zpätne získa prostriedky na zľavu v provok bloku, a tretí blok ustanovený podľa výšky buď priemerných alebo marginálnych nákladov. Predpokladá sa, že druhý blok reprezentuje väčšinu spotreby, a tretí blok vykryje zaťaženie na kúrenie a klimatizáciu.
Všetky formy životných tarifov si vyžadujú meranie spotreby tarifnej skupiny. Avšak toto nie je problém na Slovensku, pretože všetky domácnosti používajúce elektrickú energiu alebo zemný plyn majú nainštalované meracie zariadenia. c. Zamerané “životné” tarify
Zľavy na základe nízkych príjmov a nízkej spotreby môžu byť skombinované vo forme zameraných životných taríf, pri ktorých nárok na zľavu v prvom bloku je stanovený formou akéhosi testu výšky príjmu. Tým, že sa počet zákazníkov nárokujúci si zľavnenú cenu obmedzí, znižuje to programové náklady a umožňuje to buď znižovanie taríf v druhom bloku alebo zväčšenie veľkosti prvého bloku alebo oboje. Vyžaduje si to však administratívne nároky na určenie nároku na zľavu. Ako alternatíva zameriavaceho mechanizmu, ktorý závisí na ohodnotení majetkových pomerov žiadateľa, v niektorých štátoch je zľavnený blok aplikovateľný iba v prípade, že zákazníkova spotreby nepresiahne výšku hornej hranice prvého bloku. Tým sa predpokladá, že zákazníci, ktorí si môžu dovoliť vybavenie zariadeniami v domácnosti, ktorých spotreba ich posunie do druhého bloku, nespĺňajú podmienky na to, aby bol zaradení do zľavneného programu. I keď je to zaujímavý prístup, hlavne v nízkopríjmových spoločnostiach, vytvára možnosť dohody medzi osobami, ktoré odčítavajú metre, a zákazníkmi, ktorých užívanie dosahuje hranicu, aby spotreba v druhom bloku nebola hlásené.
d. Špeciálne zľavnené tarify
Navyše ku zľavám odvodeným od príjmu alebo užívania, podnik, ktorého krivka zaťaženia ukazuje vážne výkyvy a veľké rozdiely v nákladoch, môže zákazníkom ponúknuť program pre efektívnosť energie s tarifami, ktoré obsahujú zľavy odvedené od nákladov na služby. Výška cien je založená na váženom priemere nákladov na služby každú hodinu a časovo odlíšené tarify môžu byť rozdelené do jednotlivých výšok podľa času špičky, stredného pásma, alebo mimo špičky (alebo v extrémnych prípadoch na ceny meniace sa v reálnom čase). Tí zákazníci, ktorí sú schopní posúvať spotebu do času mimo špičky, využijú výhodu nižších cien za príslušné kilowatthodiny a to sa im odzrkadlí na ich konečnom účte. Podobne, zákazníci, ktorí sú ochotní nechať si prerušiť dodávku počas špičky, umožnia dodávateľovi vyhnúť sa zvýšeným nákladom spojených s týmto časom a úspora je prenesená na zákazníka vo forme zľavy za prerušovateľné tarify.
Ani jeden z týchto programov nie je zameraný špecificky na nízkopríjmových zákazníkov, ale môžu byť nápomocné ak sú títo zákazníci schopní ich využiť. Nevýhodou je, že uplatnenie oboch týchto tarifových režimov vyžaduje určité investície do infraštruktúry vo forme sofistikovaného merania, rádiovo kontrovateľných prístrojov na prerušenie služieb a pod., ktoré nemusia byť nákladovo efektívne pre zákazníkom s nízkou spotrebou. Taktiež si tieto programy vyžadujú presné predpovede spotreby a nákladov a zmien v dopyte po energii na základe reakcie zákazníkov na cenové signály. Tieto tarify nemôžu zároveň presne zobrazovať náklady ako aj byť stabilné po určitú dobu.
B. Transfery prostriedkov
Programy transferov prostriedkov presúvajú prostriedky od vlády priamo k zameraným segmentom spoločnosti a sú financované prostredníctvom daní. Ich prvoradými výhodami pre energetický sektor je to, že nezkresľujú cenové signály a poskytujú zákazníkom maximálny výber medzi ponúkanými tovarmi. Nevýhodou je schopnosť vlády financovať programy na úrovni, ktorá dostatočne zabezpečuje potreby zameranej populácie a zároveň je prijateľná pre štátny rozpočet. Navyše, ak majú transfery prostriedkov zmierniť sociálne dopady zvyšovania taríf je potrebné, aby bola vláda ochotná a schopná primerane prispôsobiť úroveň financovania a podmienky nárokovania dotácií, keď sektor energetiky zvýši ceny. Existujú dva typy programov: tie, ktoré sú súčasťou všeobecnej siete sociálneho zabezpečenia a tie, ktoré sú zamerané špecifickejšie na definované výdavky a kde sloboda výberu pre príjemcov je obmedzenejšia.
1. Programy sociálnej siete
Nezamerané transfery prostriedkov majú dve formy: hotovostné čiastky pridelované na základe výšky príjmu domácností a potom dávky, ktorých poskytovanie je ďalej obmedzené dodatočnými podmienkami, aby v domácnosti žili ľudia patriaci do niektorej zameranej kategórie ako napríklad deti alebo ženy v druhom stave alebo mentálne alebo fyzicky postihnutí. Kritériá nárokovania na základe výšky príjmov sú stanovené cez ohodnotenie majetnosti, buď cez meranie príjmov alebo prieskumom domácností, ako aj hodnotením socialnými pracovníkmi, čo môže byť doplnené ohodnotením majetku. Vlastnícto auta alebo určitých zariadení v domácnosti môže znamenať stratu nároku.
Podobne, domácnosť, ktorá sa kvalifikuje podľa príjmu a počtom členov patriacich do zameranej kategórie, môže stratiť nárok, ak tam taktiež žije aj práceschopný dospelý človek, ktorý nie je ani prvoradým živiteľom detí, starých ľudí alebo postihnutých členov domácnosti a nie je ani študentom.
2. Programy špeciálneho použitia
Zamerané transfery prostriedkov obsahujú pomoc pre špecifickú štruktúru nákupov spotrebiteľov. V závislosti na zámere verejnej politiky, tieto môžu ale nemusia zahrňovať kritéria príjmov a majetkov a môžu ale nemusia byť obmedzené kritériami založenými na označení jednotlivých cieľových skupín obyvateľstva. Dotácie na jedlo, napríklad, môžu byť zamerané buď na chudobných (napríklad kolky na jedlo v USA), alebo na všetkých členov cielenej skupiny obyvateľstva (strava v školách) alebo obe (v USA Program pre ženy, novonarodencov a deti).
Programy na pomoc s výdavkami na energiu sú väčšinou zamerané na nízkopríjmové domácnosti, často na tých, ktorých účty za služby sú vyššie ako určité percento ich príjmu. Tieto môču byť priamo zamerané len na sieťové služby alebo rozšírené na všetky energetické služby, alebo viac špecificky zamerané na konečnú spotrebu, avšak pre všetkých dodavateľov energetických služieb. Ako príklad posledného prípadu je program LIHEAP – Program pomoci s energiu pre nízkopríjmové domy, v USA. Tento program poskytuje financovanie buď priamo účastníkom programu alebo v mene kvalifikovaných domácností dodávateľovi služieb za účelom pomoci s ich nákladmi na kúrenie a klimatizáciu. Kvalifikované domácnosti sú tie, ktorých príjem je nižší ako 150 % hranice chudoby. Federálne financovanie je udelené štátu, a 15 % z toho môže byť použité na úpravy obydlia nízkopríjmových domácností proti počasiu. Výhodou programov ako tento je, že neskresľuj štruktúru spotreby energii smerom k sieťovým službám, pretože náklady na vykurovací olej, propán bután, alebo drevo sú prijateľné na financovanie rovnako ako elektrina a zemný plyn. Nevýhodou je, že ak marginálne náklady na dodatočnú spotrebu energie sú znížené (niekedy, keď vláda platí všetky náklady nad určité percento, až na nulu), podporujú neefektívnu spotrebu energie. Slovenský program PnB je príkladom široko zameraného transferu prostriedkov. Jeho zámerom je poskytnutie dotácií pre nízkopríjmové domácnosti a je široko zameraný na pomoc s akýmikoľvek nákladmi na bývanie, ktorými sú prevažne nájomné a poplatky za účelové služby..
C. Programy energetickej efektívnosti
Na záver, existujú tiež programy energetickej efektívnosti, konkrétne programy na úpravu bývaní proti nepriazni počasia, ktoré môžu byť špecificky zamerané na nízkopríjmové domácnosti na pomoc s redukovaním ich spotreby. Tieto môžu byť sponzorované buď energetickými podnikmi alebo ako časť vládneho programu, o ktorý sa dodávatelia služieb môžu uchádzať cez výberové konanie.
Všeobecne sa musí dbať na to, aby sa vyhlo značným počiatočným poplatkom, pretože chudobné domácnosti by si nemohli dovoliť zaplatiť tieto náklady. Aj nízko-úrokové pôžičky sú len mimimálne úspešné, pravdepodobne preto, lebo nízkopríjmové domácnosti sú pokladané za vysoko rizikové, čo sa týka povinnosti splatenia pôžičky. Jedna z možností financovania je, že náklady na vylepšenie bývania môžu byť splácané zo zníženia mesačného účtu za energiu v dôsledku zníženej spotreby. Takéto mechanizmy, cez ktoré sa niekedy podieľajú na úsporách spotrebitelia ako aj dodávatelia služieb, vylučujú potrebu výdavkov v hotovosti pre chudobných a sú účinné pri zabezpečení zníženia spotreby. Zaujímavou variantou takéhoto programu je program Tarifa sociálnej akcie zavedený spoločnosťou TXU-Europe. Kvalifikované nízkopríjmové domácnosti platia za plyn a elektriku fixnú cenu, ktorá je založená na veľkosti bývania a počte členov domácnosti. Túto cenu platia bez ohľadu na ich skutočnú spotrebu. Výhodou takéhoto usporiadania je transfer motivácie na zlepšenie zateplenia a energickej efektívnosti zo zákazníka na spoločnosť, keďže na základe regulácie cenového stropu spoločnosť získa vtedy, keď domácnosti znížia svoju spotrebu.
III. PROGRAM PRÍSPEVOK NA BÝVANIE V SR
Slovenský program Príspevok na bývanie poskytuje dotácie pre nízkopríjmových spotrebiteľov za účelom pokrytia ich nákladov na bývaním. Tieto náklady zahrňujú nájomné, elektrinu, zemný plyn, iné palivá, teplú vodu, ústredné kúrenie, vodu a odpady. Program bol ustanovený Zákonom číslo 300/1999 Zb. o Príspevku na bývanie s cieľom pomôcť nízkopríjmovým spotrebiteľom vyrovnať sa s dramatickým zvyšovaním cien nájomného a služieb už zavedených alebo plánovaných vládou Slovenskej republiky. Tento zákon bol uvedený do platnosti 1. januára 2000.
Program PnB je prístupný všetkým domácnostiam, ktoré prenajímajú alebo vlastnia byt alebo vlastnia dom. Domácnosti musia plne splatiť účty za nájomné, služby spojené s bývaním a energie ako aj daň z majetku za posledných 6 mesiacov, aby mohli splniť podmienky nárokovania si dávky PnB. Výška dávky pre domácnosť je vypočítaná z rozdielu medzi minimálnými výdavky na bývanie a príslušným podielom príjmu domácnosti podľa vzorca:
PB = MVB – R x Y
kde
PB príspevok na bývanie
MVB minimálne výdavky na bývanie
R koeficient zaťaženosti príjmu domácnosti výdavkami spojenými s bývaním, momentálne ustanovený na 0,29
Y celkový príjem domácnosti
Nárokovateľnosť dávky PnB je ohodnotená odborom sociálneho zabezpečenia na obvodných úradoch.
Akonáhľe sa domácnosť stane platným účastníkom programu, dostane dotácie v hotovosti na dobu až do šiestich mesiacov. Po tomto období musí domácnosť znovu preukázať, že splnila podmienky nároku dávky PnB na ďalšie obdobie.
Následovné odstavce popisujú hlavné funkcie každého parametra vo vzorci programu ako aj spôsob stanovenia ich hodnoti a vyhodnocujú program PnB.
A. Minimálne výdavky na bývanie (MVB)
Cieľom parametra MVB je odzrkadlovať minimálne výdavky spojené s bývaním pre typickú domácnosť. MVB zahŕňa následovné výdavky:
- nájomné
- elektrina
- zemný plyn
- teplá voda a ústredné kúrenie
- vodné a stočné
- zber odpadu a iné
Hodnota MVB je definovaná pre štyri základné typy domácností – jednočlenná, dvojčlenná, trojčlenná a štvor- a viac členná. Ako typická domácnosť je považovaná tá, ktorá si prenajíma byt, keďže sa očakávalo, že väčšina poberateľov dávky PnB budú z radov podnájomníkov bytov. Z toho dôvodu bol ako základ pre hodnotu MVB určený ako typická výška nákladov na bývanie na štvorcový meter nájomného bytu vynásobená normalizovanou veľkosťou bytu na jedného člena domácnosti. Normalizované veľkosti boli stanovené na základe priemernej veľkosti bytov v prenájmu a to nasledovne:
Počet členov v domácnosti Normalizovaná veľkosť bytu (štvorcové metre)
1 33
2 41
3 49
4+ 57
Hodnoty MVB boli stanovené Vyhláškou číslo 92/2001 vlády Slovenskej republiky v júni 2001 na nasledovných výškach a odrážajú výdavka na bývanie v roku 2000, ktoré boli odhadnuté na 50,90 Sk na meter štvorcový:
Počet členov v domácnosti MVB (Sk na domácnosť)
1 1,680
2 2,090
3 2,490
4+ 2,900
Hoci sa výdavky na bývanie medzičasom podstatne zvýšili, vláda Slovenskej republiky zatiaľ neupravila hodnoty MVB. Napríklad vláda prijala uznesenie, na základe ktorého sa vo februári 2001 zvýšili ceny nájomného a služieb pre domácnosti nasledovne:
Nájom +45%
Elektrina +15%
Zemný plyn +20%
Ústredné kúrenie a teplá voda +20%
Vodné a stočné +20.3%
Od februára 2001 boli tiež zvýšené ceny zemného plynu pre priemysel (19.3%), čo spôsobilo zvýšenie cien pre ústredné kúrenie a teplú vodu asi o 5% začiatkom roku 2002. Následkom tohoto súčasné hodnoty MVB sú značne pod hladinou skutočných nákladov na bývanie. Začiatkom roku 2002 Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR pripravilo návrh vyhlášky vlády Slovenskej republiky za účelom ustanovenia nových hodnôt MVB.
Upravené hodnoty navrhnuté Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR sú nasledovné:
Počet členov domácnosti MVB (Sk na domácnosť)
1 2,080
2 2,590
3 3,090
4+ 3,600
Tieto hodnoty odzrkadľujú odhadované náklady na bývanie v roku 2002 vo výške 63,15 Sk na štvorcový meter. Vláda však zatiaľ predložený návrh zvýšenia MVB neprijala, pretože v štátnom rozpočte neboli dostatočné prostriedky na tento účel. V čase písania tejto správy nebolo jasné, či vláda zabezpečí v budúcoročnom štátnom rozpočte potrebné financie na zvýšenie výdavkov programu PnB. B. Podiel nákladov na bývanie na celkových príjmoch domácností (R)
Program PnB predpokladá, že ktorákolvek domácnosť vynaloží až 29% zo svojho čistého príjmu predtým, ako si múže nárokovať dotácií od vlády v rámci porgramu PnB. Veľkosť alebo druh domácnosti nehrá rolu vo veľkosti tohoto parametra.
C. Celkový príjem (Y)
Celkový príjem domácnosti je vypočítaný miestnym obvodným úradom. Domácnosť je definovaná ako hlavný nájomník alebo vlastník bytu alebo domu ako aj iné osoby, ktoré majú trvalé bydlisko v tomto obydlí.
Príjem domácnosti je vypočítaný nasledovne:
a) Celkový príjem, ktorý je zdaniteľný , bez
a. Povinné zdravotné, nehodové, penzijné a nezamestnanecké poistenie,
b. Poplatky na doplnkové penzijné poistenie,
c. Daň z príjmu,
d. Výdavky spojené so zamestnaním,
e. Iné výdavky spojené so zabezpečením príjmu.
b) Celkový príjem zo štipendií, a
c) Celkový nezdaniteľný príjem zahŕňajúci
a. Príjmy zo zdravotného a penzijného poistenia,
b. Podpora v nezamestnanosti,
c. Príjmy z dávok sociálneho zabezpečenia okrem detských prídavkov,
d.Príjmy za výkon armádnej alebo diplomatickej služby v zahraničí.
Mesačný príjem domácnosti, ktorý je použitý vo vzorci programu, je potom vypočítaný ako 1/6 polročného príjmu na elimináciu mesačných výkyvov v príjme.
Žiadatel potom musí preukázať obvodnému úradu príjem za posledných 6 mesiacov. Navyše, musí predložiť nájomnú zmluvu alebo potvrdenie o vlastníctve a taktiež potvrdenie, že všetko nájomné, verejné služby a dane z nehnuteľnosti boli v plnej miere zaplatené za poslených 6 mesiacov. Ak nastane nejaká zmena v príjme alebo štruktúre domácnosti, ktoré by spôsobili zmenu, čo sa týka výšky alebo prijateľnosti pre dávku PnB, domácnosť je povinná do 15 dní o tom upovedomiť obvodný úrad. Nová suma dávky PnB je potom aplikovaná v mesiaci nasledujúcom po ohlásení tejto zmeny..
D. Vyhodnotenie programu Príspevok na bývanie
Našim cieľom bolo vyhodnotenie tohoto programu, jeho vhodnosť pre poskytovanie efektívnej a ekonomickej pomoci pre nízkopríjmových spotrebiteľov elektriny a zemného plynu z pohľadu ekonomickej efektívnosti, pokrytia, zamerania a jeho administratívnej a finančnej náročnosti.
Na základe týchto kritérií sme identifikovali niekoľko výhod a nevýhod, a nasledujúce sekcie sú súhrnom našich poznatkov. 1. Ekonomická efektívnosť
Súčasný program PnB má niekoľko výhodných prvkov týkajúcich sa ekonomickej efektívnosti. V prvom rade je výhodné to, že platí spotrebiteľom fixnú dávku na pokrytie časti nákladov na bývanie. Vo všeobecnosti, fixná dotácia neskresľuje štruktúru spotreby energie a iných služieb spojených s bývaním, pretože nemá vplyv na marginálne náklady spotrebiteľov. Po druhé, zdroje potrebné pre tento program sú vytvárané cez daňový systém, ktorý, pokiaľ je správne vytvorený, je obyčajne najlacnejším systémom na výber financií od verejnosti. Po tretie, suma dotácií na bývanie sa s narastaním príjmu domácností postupne znižuje a tým sa vyhýba tzv. “pasci chudoby” ako aj iným finančným šokom pre domácnosti v momente, keď prestanú byť oprávnené poberať dávku PnB. Toto by malo pre domácnosti, ktoré sú na pokraji oprávnenostii, minimalizovať motiváciu k tomu, aby vykazovali nepravdivý nižší príjem len preto, aby sa kvalifikovali pre program.
Súčasne však musíme poznamenať, že prvé dve výhody budú platiť v plnej miere len po tom, keď budú uskutočnené reformy cien energie a bývania ako aj daňového systému. V súčasnosti cieny energie ako aj platby nájomného nie sú ustanovené na efektívnych úrovniach a nepokrývajú náklady. Navyše, v štátnom rozpočte nie je dostatok prostriedkov a je potrebná reforma daňového systému, aby pokrivenie celkovej ekonomiky bolo minimalizované. Nedostatok verejných financií a ich cena pre spoločnosť veľmi obmedzuje účinnosť a efektívnosť programu PnB, ako to bude popísané v neskorších častiach tejto správy. . Obávame sa dvoch hlavných problémov s dizajnom programu. Po prvé, zdá sa, že program neposkytuje rovnaké výhody pre všetky domácnosti. Po druhé, vzťah medzi výškou dotácií a účtami za nájomné a služby nie je dostatočne jasný, čím sa znižuje motivácia pre spotrebiteľov na zníženie spotreby služieb spojených s bývaním.
Výška dávky PnB je kalkulovaná na základe normatizovaných a nie skutočných výdavkov na nájomné a služby. Hodnota MVB odzrkadluje priemernú výšku výdavkov na nájomné a služby v nájomnom byte, čo je pokladané za reprezentatívny prípad pre všetky druhy bývania na Slovensku. Hodnota MVB sa nemení podľa druhu bývania a tak nedostatočne odráža heterogenitu výdavkov na bývanie v jednotlivých typoch domácností.
Napríklad, dávka PnB môže predstavovať menší podiel na celkových výdavkoch na bývanie pre domácnosti bývajúce v domoch, pretože ich výdavky na kúrenie sú podstatne vyššie ako pre domácnosti bývajúce v bytoch. Zdá sa, že neexistuje akákoľvek príčina prečo by mali domácnosti dostávať nerovnaké výšky podpory len preto, že sú iné než nejaká “norma”. Navyše, umelá normatívna hodnota parametru MVB môže mýliť spotrebiteľov z hľadiska prepojenia dávky PnB s ich skutočnou spotrebou služieb spojených s bývaním. Ich porozumenie tohoto prepojenia je veľmi dôležité hlavne v tých službách, kde spotrebiteľ môže ovplyvniť svoju spotrebu, ako napríklad v elektrine, zemnom plyne a do určitej miery aj kúrení a horúcej vode. Myslíme si, že prepojenie medzi výškou spotreby a výškou dotácii by malo byť jasné, aby si členovia domácnosti mohli vytvoriť primerané spotrebné návyky.
Odporúčanie
Navrhujeme, aby program rozlišoval rôzne druhy bývania tým, že hodnota parametra MVB bude ustanovená osobitne pre byty a osobitne pre domy. Dodatočne navrhujeme, aby pre služby, kde domácnosti môžu ovplyvniť spotrebu, program ustanovil dotácie odvodené od skutočnej spotreby, až po určitú výšku. Toto by odrážalo skutočnosť, že niektoré výdavky na bývanie sú stale a niektoré sú variabilné. Napríklad, výdavky na nájomné a zber smetí sa nemenia s objemom spotreby a sú zvyčajne fixné na celý rok. Na druhej strane, výdavky na elektrinu, zemný plyn, a vodu sa menia počas roka v závislosti od spotrebiteľských zvykov domácnosti. Výdavky na kúrenie a teplú vodu sú obyčajne stále pre domácnosti žijúce v bytoch, pretože výška nákladov je založená na veľkosti bytu a nie na skutočnej spotrebe. Naproti tomu domácnosti žijúce domoch výdajú na kúrenie toľko koľko skutočne spotrebujú. Preto navrhujeme, aby program PnB poskytoval pomoc pri pokrytí stálych výdavkov na bývanie, ako napríklad nájomné a zber smetí, a aby bol doplnený ďalšími programami, ktoré by pomáhali chudobným spotrebiteľom platiť účty za elektrinu a zemný plyn. Čo sa týka výdavkov na kúrenie a teplú vodu, program PnB by mal pokračovať v pomoci domácnostiam v bytoch pripojeným na ústredné kúrenie, zatiaľ čo domácnosti bývajúce v domoch by mali samostatne vytvorený program. 2. Zameranie
Zdá sa, že program PnB má problem so dosahom na najchudobnejšie domácnosti na Slovensku. Uplatnenie nároku na dávku PnB vyžaduje potvrdenie o vlastníctve alebo prenájme obydlia a taktiež aj trvalý pobyt a príjem.
Aj keď toto nie je problém dokladovať pre väčšinu domácností, môže to byť vážným problém pre ”najchudobnejších spomedzi chudobných”, ktorí pravdepodobne nevyplňujú daňové priznania, nemajú doklady o príjmoch, nevlastnia alebo si neprenajímajú obydlie alebo nemajú trvalý pobyt.
Toto sa môže vzťahovať najmä na Rómov žijúcich v osadách, ktorí sú obyčajne chudobní, nezamestnaní, žijúci zo sociálnej podpory, nemajú trvalý pobyt a niekedy nemajú prístup k verejným službám. Odhaduje sa, že v roku 1997 žilo v Rómskych osadách asi 123 000 ľudí. Vychádzajúc z priemernej veľkosti rómskej rodiny, 6 členov, to znamená asi 20 500 domácností. Hoci nie je známe, aká veľká časť týchto domácností nie je schopná splniť podmienky nároku na dávku PnB, sú indície, že podstatná časť týchto domácností, najmä vo východnej časti krajiny, nie je schopná preukázať vlastníctvo svojich obydlí. Výsledkom toho je, že nemôžu poberať dávku PnB a sú nechránení proti zmenám v nákladoch na bývanie a služby.
Ďalším problémom programu PnB, čo sa týka jeho zamerania, vychádza z požiadavky na zaplatenie nájomného, dani z nehnutelností a účtov za služby v plnej miere za posledných 6 mesiacov. Veríme, že toto je veľmi dôležitá požiadavka v záujme toho, aby domácnosti používali peniaze z dotácií na spomínané účely. Avšak chudobné domácnosti môžu mať dočasné problémy s neočakávanými výdavkami, napríklad na zdravotnú starostlivosť, ktoré im zabránia zaplatiť náklady týkajúce sa bývania v plnej miere. V takýchto prípadoch sú tieto domácnosti automaticky vylúčené z programu PnB na nasledujúcich 6 mesiacov. Nedostatok podpory môže iba zhoršiť ich sitáciu a môže sa stať, že takéto domácnosti sa už nikdy nebudú môcť kvalifikovať pre program PnB.
Odporúčanie
Navrhujeme, aby sa požiadavka o trvalom pobyte zvoľnila alebo pozmenila takým spôsobom, aby dovolila aj tým najchudobnejším domácnostiam kvalifikovať sa pre dávku PnB. Je zaujímavé, že takmer všetky chudobné domácnosti, vrátane rómskych, poberá dávky sociálnej pomoci ako aj iné dávky, a zjavne nedostatok dokumentácie o trvalom pobyte neobmedzuje ich oprávnenosť pre tieto programy. Veríme, že vhodnejšou požiadavkou pre nárokovanie si dávky PnB by bola požiadavka buď na zaplatenie všetkých účtov v posledných šiestich mesiacoch alebo na dohodnutý plán splátok na všetky nezaplatené účty, schválený majiteľom bytu alebo domu, daňovým úradom alebo poskytovateľom služieb. Takáta požiadavka by pomohla domácnostiam s dočasným finančným problémom zotrvať v programe PnB a nútil by ich vyriešiť svoj dlh s veriteľom. Navyše, tento prístup by vyžadoval, aby sa domácnosti, ktoré majú podlžnosti staršie ako šesť mesiacov, snažili tieto vyrovnať.
3. Pokrytie
Počet účastníkov programu PnB sa zdá byť veľmi nízky. Na Slovensku bolo 325 865 domácností poberajúcich dávku sociálnej pomoci (DSP) v decembri 2001, avšak iba 68 410 domácností poberalo dávku PnB v tom istom čase.
Toto je veľmi nízka účasť vzhľadom na potenciálnu veľkosť cieľovej populácie a na značné zvýšenia cien nájomného a energie v rokoch 2000 a 2001.
Jeden z hlavných dôvodov takej nízkej účasti na programe PnB sa zdajú byť vzťahy programu PnB a iných vládnych sociálnych programov. Toto sa špeciálne týka programu sociálnej pomoci, ktorý zaručuje každému občanovi Slovenskej republiky príjem nie nižší ako je životné minimum (ŽM). Podla pravidiel poskytovania DSP, príjem z iných sociálnych programov, ako napríklad dávky PnB, je braný do úvahy pri určovaní výšky DSP. Pravidlo prednosti hovorí, že od poberateľov DSP je zákonom vyžadované, aby sa prihlasovali do iných sociálnych programov pred tým, ako požiadajú o DSP. A keďže poberatelia DSP nemôžu mať výšší príjem ako je životné minimum, výška ich DSP je efektívne znížená o výšku príjmu z iných sociálnych programov alebo akýchkoľvek iných zdrojov. Výsledkom toho je, že poberatelia DSP v skutočnosti nemajú z účasti na PnB žiadny osoh, pretože účasť v tomto programe im neprinesie žiadne zvýšenie príjmov.
Existencia pravidla prednosti objasňuje, prečo počet poberateľov dávky PnB, ktorí zároveň nepoberajú DSP, rastie rýchlejšie ako tých ktorí poberajú aj DSP. Sú to práve domácnosti s príjmom vyšším ako výška ŽM, ktorí dostávajú skutočnú podporu od programu PnB a tak majú motiváciu nárokovať si dávku PnB. Nasledovná tabuľka zobrazuje rast poberateľov dávky PnB a podiel tých, ktorí zároveň poberali DSP. Počet
Poberatelia Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sept Okt Nov Dec Priemer
dávky PnB 36,921 46,427 49,676 50,796 51,758 52,091 51,031 59,425 63,397 65,943 68,015 68,410 55,324
Z toho:
Poberatelia DSP
25,568 31,402 32,214 31,257 30,751 28,648 31,650 34,943 35,583 35,596 36,609 34,612 32,403
Ich podiel 69.3% 67.6% 64.8% 61.5% 59.4% 55.0% 62.0% 58.8% 56.1% 54.0% 53.8% 50.6% 58.6%
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej Republiky
Ešte viac záhadné je to, prečo sa viac domácností nezúčastňuje na programe PnB. V súšasnosti existuje viac ako 300 000 poberateľov DSP. Dôvody môžu byť (okrem vylúčenia časti obyvateľov v rómskych osadách ako to bolo popísané vyššie) nedostatok znalostí a porozumenia programu PnB a nedostatočné uplatňovanie pravidla prednosti sociálnymi odbormi na obvodných úradoch. Avšak ten základný dôvod sa zdá byť chyba v štruktúre a hodnotách parametrov R a MVB, ktoré efektívne vylučujú veľké chudobné domácnosti z programu PnB. Je to zapríčinené tým, že zastaralé a neprimerané hodnoty paramterov vzorca PnB programu znevýhodňujú veľké domácnosti.
Podľa vzorca, hodnota dávky PnB sa rovná hodnote parametra MVB mínus násobok parametra R a príjmu domácnosti Y.
Vyššie hodnoty parametrov R (a Y) a nižšie hodnoty parametra MVB, v porovnaní so skutočnými nákladmi domácnosti, znižujú skutočné dávky programu PnB. Súčasná hodnota parametra R neodzrkadľuje primeraný podiel výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácnosti a hodnota parametra MVB nebola upravená o posledné zvýšovanie cien nájomného a energie. Toto znižuje výšku dávky PnB pre domácnosti, a najmä pre väčšie domácnosti.
Cieľom parametra R je odzrkadlovať primeraný podiel výdavkov na bývanie v celkovom príjme domácnosti. Počiatočné odhady primeranej hodnoty parametra R boli okolo 20%. Avšak vláda, chcejúc ustanoviť hranicu dosť vysoko na to, aby sa zabránilo vyčerpaniu štátnych prostriedkov už definovaných pre tento program, stanovila jednotnú hodnotu parametra R na 30% a vztiahla ho na všetky domácnosti. Táto hodnota bola neskôr upravená na 29%. Problém je, že táto hodnota je príliš nízka pre malé domácnosti, ako napríklad pre domácnosti s jedným alebo dvomi dôchodcami, ktoré môžu vydať až do 50% ich príjmu na náklady na bývanie. Na druhej strane, hodnota 0.29 je príliš vysoká v prípade veľkých domácností, u ktorých podiel výdavkov na bývanie na celkovom príjme je obyčajne okolo 15 až 18%. Podobne, hodnota parametra MVB neodráža primerané výdavky na bývanie domácností. Vláda neupravila hodnotu MVB minulý rok napriek podstatnému nárastu cien nájomného a energie. Výsledkom je, že výška dávky PnB je založené na zastaralej, nízkej úrovni výdavkov na bývanie, čo negatívne ovplyvňuje pokrytie domácností programom PnB. Dopad nesprávnej hodnoty parametrov R a MVB na pokrytie veľkých domácností môže byť demonštrovaný na základe výpočtu výšky maximálneho príjmu, pri ktorej sa domácnosť je ešte stale oprávnená poberať dávku PnB. Tento maximálny príjem môže byť výpočítaný pre minimálnu dávky PnB, čo je 50 Sk, hodnotu parametra R=0.29 a súčasných hodnôt parametra MVB, pri použití upraveného vzorca programu PnB. Túto výšku príjmu je možné potom porovnať s výškou ŽM, ktorá je relevantná pre danú domácnosť vzhľadom na jej veľkosť a štruktúru. Na pripomenutie, súčasná výška ŽM je 3 930 Sk na mesiac pre prvého dospelého člena domácnosti, 2 740 Sk pre každého ďalšieho dospelého a 1 780 Sk na mesiac pre každé dieťa v domácnosti. Nasledovná tabuľka počíta maximálny príjem domácnosti, pri ktorom je domácnosť ešte stale oprávnená poberať dávku PnB, a porovnáva ho s hranicou životného minima.
Počet členov domácnosti Dospelých Detí Minimálne výdavky na bývanie [Sk] Maximálny
príjem pre oprávnenosť na PnB
[Sk] Minimálna dávka PnB [Sk] Max príjem ako násobok
Životného minima
MVB Y PB Y / ŽM
1 1 0 1,680 5,621 50 1.43
2 2 0 2,090 7,034 50 1.05
2 1 1 2,090 7,034 50 1.23
3 2 1 2,490 8,414 50 0.99
3 1 2 2,490 8,414 50 1.12
4 2 2 2,900 9,828 50 0.96
4 1 3 2,900 9,828 50 1.06
5 2 3 2,900 9,828 50 0.82
5 1 4 2,900 9,828 50 0.89
6 2 4 2,900 9,828 50 0.71
7 2 5 2,900 9,828 50 0.63
8 2 6 2,900 9,828 50 0.57
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí SR.
Táto tabuľka poukazuje na to, že veľké domácnosti sa kvalifikujú pre dávku PnB jedine vtedy, ak ich príjem je oveľa nižší ako hranica životného minima. A keďže chudobné domácnosti sú zvyčajne početnejšie ako priemerné domácnosti , časť chudobných domácností je efektívne vylúčená z poberania dávky PnB. Toto môže potenciálne postihnúť až do 85 000 domácností, alebo 25% zo všetkých nízkopríjmových domácností. Preto je jasné, že iba malé domácnosti majú motiváciu poberať dávku PnB, pretože len oni môžu dostať skutočné výhody z finančných dotácií programu ak ich príjem je nad hranicou ŽM. Avšak ani zvýšenie hodnôt parametru MVB navrhované Ministerstvom práce a sociálnych vecí SR koncom roku 2001 by nevyriešilo zásadný problém vylúčenia veľkých chudobných domácností z programu PnB. Ako to ukazuje nasledovná tabuľka, veľké domácnosti so šiestimi a viacerými členmi by boli stále vylúčené z programu PnB, ak by poberali príjem na hranici životného minima.
Počet členov domácnosti Dospelých Detí Minimálne výdavky na bývanie [Sk] Maximálny
príjem pre oprávnenosť na PnB
[Sk] Minimálna dávka PnB [Sk] Max príjem ako násobok
Životného minima
MVB Y PB Y / ŽM
1 1 0 2,080 7,000 50 1.78
2 2 0 2,590 8,759 50 1.31
2 1 1 2,590 8,759 50 1.53
3 2 1 3,090 10,483 50 1.24
3 1 2 3,090 10,483 50 1.40
4 2 2 3,600 12,241 50 1.20
4 1 3 3,600 12,241 50 1.32
5 2 3 3,600 12,241 50 1.02
5 1 4 3,600 12,241 50 1.11
6 2 4 3,600 12,241 50 0.89
7 2 5 3,600 12,241 50 0.79
8 2 6 3,600 12,241 50 0.71
Zdroj: Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej Republiky
Odporúčanie
Je jasné, že hodnoty a dizajn parametrov R a MVB musia byť reformované tak, aby PnB program mohol pomáhat cieľovým skupinám. Prinajmenšom parameter R by mal byť stanovený rozdielne pre jednotlivé veľkosti domácností a veľkosti domácností by mali byť zvýšené z momentálnych štyroch aspoň na päť druhov pre obidva parametre R a MVB. Navyše, hodnota parametru R by mala byť ustanovená na primeranejšej úrovni, aby odrážala skutočný podiel výdavkov na bývanie na celkovom príjme domácností. Jeden z prístupov na reformu parametrov R a MVB ako aj celého programu PnB je definovať urťitý maximálny príjem, pri ktorom by sa dávky PnB už neplatili. V takom prípade, maximálny oprávnený príjem by mohol byť stanovený ako 50% priemerného príjmu alebo 1,4 násobok životného minima, na základe bázy ustanovenej v podobných programoch v zahraničí.
Toto by poskytlo efektívnu pomoc domácnostiam, ktoré sú tesne nad hranicou chudoby, t.j., s príjmom pri alebo tesne nad hranicou životného minima, a neboli by penalizované, keď sa budú postupne dostávat z chudoby. 4. Administratívna a finančná náročnosť
Nízka učasť domácností v programe PnB prináša otázku, či sa oplatí prevádzkovať program, ktorý efektívne slúži iba 30 000 poberateľom a zároveň duplikuje službu pre ďaľších 30 000 - 35 000 poberateľov. Prevádzka takéhoto programu vyžaduje značné administratívne náklady, pretože obvodné úrady musia overiť príjem, bydlisko, ako aj účty a daňové priznania všetkých žiadateľov a navyše vykonávať polročnú previerku pre všetkých poberateľov programu. Navyše, program vyvoláva značné administratívne zaťaženie pre jeho účastníkov, pretože musia vyhľadať a zaregistrovať veľa dokumentov, aby preukázali oprávnenosť pre dávku PnB. Myslíme si, že PnB program potrebuje závažnú reformu s cieľom vylepšiť jeho zameranie, pokrytie a efektívnosť tak, ako to bolo predtým navrhnuté, za účelom odôvodnenia administratívnych nákladov, ktoré uvaľuje na spoločnosť. V opačnom prípade by bolo vhodnejšie zlúčiť PnB program s nejakým iným programom sociálneho zabezpečenia alebo sa výlučne spoliehať na program sociálnej pomoci na poskytnutie pomoci pri pokrytí výdavkov na bývanie pre tých, ktorí to potrebujú najviac. Zároveň sa zdá, že závislosť PnB programu na financovaní štátnym rozpočtom má negatívny efekt na jeho formu a prevádzku. Ako už bolo spomenuté, vláda ustanovila hodnotu parametru