Útvary zemského povrchu
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 5882×
Příbuzná témata
Útvary zemského povrchu
Útvary zemského povrchuZákladná štruktúra útvarov zemského povrchu je vytváraná silami, ktoré vznikajú v hlbinách Zeme. Každodenné pôsobenie vonkajších síl však neustále premieňa a pretvára pôvodný vzhľad zemského povrchu, ktoré mu darovali sily z hlbín Zeme. Vonkajšie sily zarovnávajú staré pohoria a vyrezávajú nové údolia.
Štúdiom zmien tvárnosti zemského povrchu sa zaoberá vedná disciplína nazývaná geomorfológia.
Kontinenty získali svoj tvar behom procesov doskovej tektoniky (pohyb litosférických dosiek). Za 4 600 miliónov rokov došlo k mnohým zmenám vzhľadu zemského povrchu následkom zemskej tektoniky. Najnovšie udalosti vo vývoji zemského povrchu, medzi ktoré patrí aj vznik Atlantického oceánu a spojenie Indie s Áziou, sa udiali v priebehu posledných 200 miliónov rokov. Proces vytvárania hôr sa nazýva orogenéza. Troma pozoruhodnými orogenézami,ktoré boli pomerne nedávno, je vznik Alp, Himalájí a And. Napríklad Alpy vznikli zrážaním Africkej dosky s Eurázijskou doskou. Tieto tri pohoria sú ešte pomerne mladé, ich povrch ešte nebol zahladený pôsobením mechanických a chemických síl.
Na hrubých rýs dnešných kontinentov sa podieľajú ešte dva ďalšie faktory. Sopečná činnosť a zemetrasenia. Zemetrasenia síce spôsobujú veľké škody, ale ich dlhodobé následky sú pomerne malé. Pri sopečnej činnosti vystupuje zo zemského plášťa do zemskej kôry nová hornina. Často pritom spôsobuje značné zmeny pôvodných hornín.
ZVETRÁVANIE HORNÍN
Zemská kôra je tvorená z hornín. Zvetrávanie je proces, pri ktorom dochádza k rozrušovaniu hornín, predovšetkým vplyvom atmosféry. Zvetrávanie môže byť mechanické a chemické. Pri mechanickom zvetrávaní sa hornina láme a pri chemickom sa rozkladá. PÔSOBENIE KLÍMY
Hornina je obvykle narušená prasklinami. Jednotlivé vodorovné vrstvy horniny môžu byť síce vnútorne veľmi súdržné, ale v miestach styku dvoch vrstiev, bývajú horniny súdržné už menej. Práve v týchto plochách sú horniny najnáchylnejšie na tvorbu nových prasklín. Môže k tomu dojsť pôsobením tlaku. K zväčšeniu praskliny môže dojsť pôsobením vody, koreňov rastlín, .. Toto sa volá mechanické zvetrávanie. Chemické zvetrávanie prebieha za prítomnosti vody. Napríklad môže vzniknúť kyselina ktorá rozpúšťa vápenec. Kyseliny a soli, ktoré sú v atmosfére taktiež prospievajú k rozkladu hornín.
ERÓZIA
Najznámejší zo všetkých druhov zmien povrchu Zeme je erózia, čo je obrusovanie hornín tečúcou vodou, morom, vetrom, alebo ľadom.
Erózia spôsobená riekami je kombináciou mechanického a chemického pôsobenia. Voda nielen posúva uvolnený materiál, vrátane veľkých kameňov, ale tiež môže rozpúšťať chemické látky obsiahnuté v horninách. Rieky vymieľajú údolia a uvoľnený materiál prenášajú až do mora, kde sa prenášaný materiál ukladá a po určitej, často veľmi dlhej, dobe premieňa na usadené horniny.
More neustále pretvára pobrežné línie. Na niektorých miestach pobrežia more ustupuje, inde zase more ustupuje nánosom, ktoré sa na pobreží vytvorili. Vietor môže prenášať sypký materiál, na neuveriteľne dlhé vzdialenosti. Občas sa dokonca stane, že jemný saharský piesok rudej farby pokryje povrch áut v južnom Anglicku.
PÔSOBENIE GRAVITÁCIE
Pri pôdnych posuvoch sa pevné vrstvy hornín zosúvajú smerom dole Vzhľad krajiny sa pri tom mení. Prekĺzaniu napomáhajú úlomky hornín, ktoré vznikli eróziou a vodou. Voda slúži ako mazadlo, ktoré znižuje trenie medzi časticami hornín.
Pôdne posuvy môžu byť veľmi pomalé, ale tiež môžu dosahovať aj rýchlosť než 100 m/s. Pri najpomalšej forme sa môže masa zeminy pohybovať len niekoľko centimetrov za rok. Tento pohyb je niekedy zaznamenaný niekedy až po niekoľkých rokoch, keď sa steny, ploty alebo stromy naklonia pod tlakom pohybujúcej sa zeme. Ďalšie pôsobenia gravitácie sú trebárs lavíny, či kamenné, alebo snehové, alebo iné zosuvy, ako bahnotoky, lebo pôdotoky.
DOBY ĽADOVEJ
Zmeny zemskej klímy sa častokrát hlboko zapísali do vzhľadu krajiny. Behom poslednej ľadovej doby bolo obrovské množstvo vody viazané v ľadovcoch, ktoré pokrývali oblasti zemských pólov. Asi 30% povrchu Zeme bolo pokryté ľadom, ale dnes je pokrytých len 10% povrchu. Topenie ľadu spôsobilo obrovské zmeny vo vzhľade povrchu Zeme. Napríklad sa otvoril Berlingov prieliv medzi Aljaškou a Sibírom. ĽADOVCA
Ľadovce sa vyskytujú vo vysokohorských oblastiach na rôznych miestach Zemegule a ľadom pokrytých oblastiach okolo pólov. Každoročne sa z niektorých ľadovcoch odlomia obrovské kusy ľadu, ktoré potom ohrozujú bezpečnosť pri plavbe loďou. Posledná doba ľadová zohrala dôležitú úlohu v modelovaní krajinných útvarov severských oblastí do dnešnej podoby. Ľadovce kĺzali po zemskom povrchu a pritom opracovávali zem ako hoblík. Priberali so sebou vrstvu hornín, ktorá ležala pod nimi a tak vyhĺbili údolia. Pôsobenie ľadovca je jedným z dôvodov prečo sú staršie pohoria, ako napríklad pohoria v severnom Škótsku také nízke a pomerne zaoblené. UKLADANÉ ZVYŠKY
Ľadovce, rovnako ako rieky majú hlavný tok a vedľajšie prítoky. Prítoky ľadovca vtekajú do hlavného ľadovca z bočných údolí.
Aj tieto bočné údolia vznikli postupnou činnosťou ľadovca. Dná bočných údolí sú obvykle vyššie položené než dno hlavného ľadovca. Keď ľadovce úplne zmizli, nechali po sebe hlavné údolie vo tvare písmena U napojené menšími údoliami. Takéto krajinné útvary sú pomerne bežné v Alpách.
Jazerá sú z pohľadu geologického času len krátkodobo existujúce krajinné útvary. Jazerá môžu zanikať dvoma spôsobmi. Buď rieka, ktorá jazero napája vodou postupne naplní celý objem jazera naplaveninami, alebo sa brehy lemujúce povrch jazera nakoniec zosunú a celé jazero vytečie.
Kanada a Fínsko sa môžu pýšiť najväčším množstvom jazier ľadovcového pôvodu.
Jazerá môžu vzniknúť vyhĺbením prirodzených nádrží na kamennom podloží, alebo zaplnením údolí prehradených čelnými morénami, zaplnením starých sopečných kráterov, alebo vznikli v miestach zlomov v zemskom povrchu po zemetraseniach.
RIZIKÁ ZÁSAHOV ČLOVEKA
Ukázalo sa, že vytvorenie Asuánskej priehrady predstavuje tiež negatívny zásah do prírody. Priehrada zabránila príchodu každoročných záplav prinášajúcich nové naplaveniny, ktoré odjakživa zúrodňovali pôdu Egypta. Momentálne sa naplavené bahno kopí na dne Asuánskej priehrady a hrozí, že priehrada bude mať len veľmi krátke trvanie.
Zmeny krajiny spôsobuje taktiež výstavba nových ciest a železničných násypov. Neprimerane husté nakopenie dolov tiež zohyzdilo niektoré oblasti industrializovaných zemí. Odstránenie stromov a ďalších rastlín chrániacich pôdu tým, že sa naváža sypká pôda, spôsobuje eróziu.
KRAJINNÉ ÚTVARY VZNIKNUTÉ ĽUDSKOU ČINNOSŤOU
Nové krajinné útvary sú výsledkom práce stavebných inžinierov. Napríklad sústava hrádzí a priehrad umožnila "Nizozemcom" rozšíriť rozlohu zeme o 40 percent na úkor mora.
Asuánska priehrada bola postavená v snahe ovplyvňovať každoročné potopy Nílu. Ďalším dôvodom bolo zaisťovanie primeranej dávky vody do celého povodia a od priehrady sa očakávalo, že vyrieši tento problém.