Útok na Bastilu

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 3617×

Příbuzná témata



Útok na Bastilu

Útok parížskeho obyvateľstva na Bastilu, symbol despotizmu
Viac ako 900 francúzskych remeselníkov, obchodníkov a mešťanov, dva oddiely o-sobnej stráže a vojaci občianskych milícií zaútočili 14. júla 1789 na Bastilu, nenávidené štátne väzenie ancien régime v Paríži. Pred útokom si parížske obyvateľstvo zadovážilo z Invali-dovne 32000 pušiek, piatimi delami prispeli na pomoc občianske milície. Útočiace masy na-mierili na brány pevnosti tri delá. Obrancovia Bastily (80 invalidov a 30 vojakov švajčiarskej gardy) opätovali streľbu. Po trojhodinovom obliehaní napokon invalidi otvorili brány pevnos-ti, rozzúrený dav vnikol do Bastily a oslobodil väzňov. Veliteľa väznice sa nepodarilo odviesť - neovládateľná masa ľudí ho cestou zabila. Bastila: symbol svojvôle
Francúzsko 14.7.1789
Útok na Bastilu bol signálom na vypuknutie revolúcie v celom Francúzsku: pád Bas-tily sa stal symbolom zrútenia starého režimu (ancien régime). V Paríži to vrelo už niekoľko dní, obyvateľstvo volalo po zbraniach a zapisovalo sa do novozaložených občianskych milícií (11.7.1789).
V Paríži sa 14. júla ráno rozšírila správa, že v Invalidovni rozdeľujú zbrane. Parížania pobúrení nedostatkom potravín, prepustením generálneho kontrolóra financií Jacqua Neckera a odporom kráľa proti rozhodnutiam Národného zhromaždenia si zadovážili zbrane a muníciu a dali sa na pochod k Bastile, štátnemu väzeniu na predmestí St. Antoine. O tretej hodine sa začali boje. Parížski občania vnikli na nádvorie väzenia, ktoré už posádka pevnosti opustila. Vojaci (invalidi) na vežiach vyvesili bielu zástavu, takže vznikol dojem, že sa pevnosť vzdá-va. Keď obliehatelia stáli pred hlavným vchodom do Bastily, pred padacím mostom, veliteľ (guvernér) pevnosti gróf de Launey dal príkaz strieľať. Strieľali švajčiarski vojaci z posádky, ktorí zrejme nie celkom chápali, o čo ide. Tento čin vyvolal nesmiernu zlosť. Jules Michelet píše: “Už od rána sa hovorilo, že guvernér vlákal ľud do dvora, aby mohol dať do neho strie-ľať. Boli presvedčení, že ich dva razy podviedli a rozhodli sa zomrieť, ale pomstiť sa zrad-com.“ Boj trval tri hodiny, 160 obliehajúcich Parížanov bolo usmrtených alebo zranených. Vo chvíli, keď obyvatelia namierili delá na bránu padacieho mosta - dovtedy strieľali na múry, veliteľ prikázal svojim mužom, aby sa vzdali. Invalidi ho prinútili, aby otvoril väzenské brá-ny.

V poslednej chvíli mu dvaja poddôstojníci zabránili, aby Bastilu, v ktorej bolo 135 sudov strelného prachu, vyhodil do vzduchu.
Masy vnikli do pevnosti, odzbrojili posádku, oslobodili väzňov a vyplienili väzenie. Potom vojakov odviedli na radnicu a veliteľa Bastily zavraždili, hlavu napichli na kopiju. Dobytie Bastily bolo v revolúcii iba epizódou. Ukázalo však, že veľká časť armády nebola ochotná strieľať do vzbúrených obyvateľov. Veliteľ väznice musel kapitulovať, pretože nie-koľko vojakov odmietlo ďalej bojovať a nemohol rátať s posilou. Hnev obyvateľstva sa zame-ral proti Bastile, pretože väzenie bolo symbolom kráľovskej zvole. Väzni sa tam dostávali na kráľov osobný príkaz a podliehali priamo jeho rozhodnutiam aj čo sa týkalo prepustenia. Za-týkali ich tajne, do Bastily privážali v krytých kočoch, stráže ich nesmeli vidieť, dozorcovia s nimi nesmeli hovoriť. Väzňov nevypočúvali hneď a nevedeli ani to, ako dlho zostanú vo väzení.
V posledných desaťročiach sa väzni delili do dvoch skupín: osoby, ktoré boli uväzne-né na návrh rodín, aby sa predišlo škandálu alebo verejnému súdnemu procesu, a ďalej učenci a spisovatelia, ktorí vo svojich dielach útočili na absolutistický režim a zneužívanie moci. Bastilu nenávideli všetci, čo zmýšľali slobodne a chceli sa aj slobodne vyjadrovať.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?