USA + ZSSR

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 3081×

Příbuzná témata



USA + ZSSR

USA
Situácia v Európe po I. svetovej vojne

I. svetová vojna sa skončila porážkou Trojspolku a jeho spojencov. Tento proces oslabenia porazených štátov prispel aj k ich vnútornému rozkladu. Národnooslobodzovacie hnutia naplno rozvinuli svoju aktivitu a následne došlo k vytvoreniu nástupníckych štátov. To výrazne ovplyvnilo usporiadanie Európy a následne s tým rozdelenie vplyvu a moci v Európe.
O budovaní novej Európy rozhodovali víťazi vojny. Hneď od začiatku sa však medzi hlavnými víťaznými štátmi Veľkou Britániou, Francúzskom a USA objavili rozpory a odlišné názory na riešenie zásadných otázok. Jednou z hlavných otázok tohto charakteru bola práve otázka usporiadania. Ďalším dôležitým faktom v procese budovania povojnového usporiadania, bola neprítomnosť porazených štátov. Výsledkom týchto procesov bolo vytvorenie tzv. Versaillského systému založeného na zmluvách s porazenými.
Presadený Versaillský systém bol výsledkom zvláštneho kompromisu. Najviac po vôli bol tento systém Francúzsku, ktoré však spočiatku žiadalo omnoho viac. Taktiež Veľká Británia bola celkom spokojná. USA v konečnom dôsledku na vytváranie nového usporiadania rezignovali. Dôvodom bolo neuskutočnenie amerických návrhov a to hlavne predstavy prezidenta Wilsona zhrnuté v tzv. 14 bodoch a s tým súvisiace vytvorenie Spoločnosti národov. Paradoxom je, že keď nakoniec došlo k vytvoreniu Spoločnosti národov USA sa nestali jej členom. Dôvodom bola neochota americkej politickej reprezentácie, ktorá neschválila ďalšie angažovanie sa prezidenta Wilsona v Európe a v zmysle Moonreovej doktríny sa USA politicky izolovali avšak ponechali si ekonomický vplyv. Taktiež výraznou črtou spolupráce tých čias bola neúčasť Ruska v SN, ktoré sa stalo členom až v roku 1934. Hospodársky rozmach USA

USA si vďaka izolacionizmu a zjednoteniu vybudovali silné hospodárstvo s rozvinutým priemyslom. K tomu výrazne prispievala politika vlád, keď napríklad prezident Wilson znížil ochranné clá a zaviedol progresívne zdanenie. V Spojených štátoch nastal rozvoj konzumnej spoločnosti. Princíp konzumnej spoločnosti bol založený na tom, že ľudia majú dosť peňazí a majú veľa možností kde a ako ich minúť. V tomto období došlo aj k veľkému pohybu v spoločnosti. Bolo to obdobie ,,hlučných“ dvadsiatych rokov, sexuálnej revolúcie a dostupných technických vymožeností. Druhou stránkou americkej spoločnosti bol prílev imigrantov a s tým rastúci odpor starousadlíkov k nim.

Vzrastal vplyv radikálnych organizácii ako Ku Klux Klan, ktoré hlásali teóriu WASP (White Anglo-Saxon Protestants), čiže nadradenosť potomkov pôvodných anglických prisťahovalcov a nenávisť ku katolíkom, židom, európskym prisťahovalcom ale aj černochom. Ďalšou významnou udalosťou bolo uzákonenie prohibície. S ňou nepriamo súvisel aj rozmach amerického podsvetia a zlaté roky organizovaného zločinu, ďalší markantný fenomén tohto obdobia. V hospodárskej oblasti bola negatívnym javom existencia tzv. Žltých zmlúv. Týmito zmluvami nútili zamestnávatelia svojich zamestnancov pri nástupe zaviazať sa, že sa vzdávajú práva štrajku pod hrozbou vyhodenia z práce.
Na konci dvadsiatych rokov však nečakane zasiahla rozvíjajúcu sa americkú ekonomiku poľnohospodárska kríza.

Wall Street crash

24 (29).10.1929 došlo k pádu burzy v New Yorku na Wall Street. Prudko poklesli ceny akcií. Vedelo sa, že ich ceny sú nadhodnotené, ale aj tak boli dlho hnané stále vyššie. Keď skutočne klesli, ukázal sa nedostatok reálnych peňazí na vyplatenie dlžôb z burzových obchodov. Väčšina investícií sa už realizovala prostredníctvom navzájom prepojených úverov. To zapríčinilo rýchly krach bánk. Tie nemohli poskytovať priemyslu bežné pôžičky, čo spôsobilo obmedzenie výroby a podniky začali masovo prepúšťať. Nezamestnanosť sa vyšvihla až na 25 %.
USA potrebovali svoje peniaze, preto ich stiahli z Európy. Týmto sa kríza rýchlo rozšírila aj tam. Najviac zasiahla nemecké a rakúske hospodárstvo, ktoré boli priamo závislé na amerických úveroch. Mnohé štáty sa snažili krízu zmierniť uzatvorením sa. To však krízu len prehĺbilo, v mnohých štátoch došlo k obrovskej inflácii. Svetová výroba klesla o 38 percent a medzinárodný obchod o 34 percent. Prijímanie protikrízových opatrení posilnilo úlohu štátu v riadení hospodárstva.

Roosevelt a jeho New Deal

S programom ozdravenia zruinovanej ekonomiky a celkovej obnovy prišiel v USA Franklin Delano Roosevelt. Po svojom zvolení za prezidenta začal okamžite uskutočňovať svoj plán New Deal. Tento plán mal 2 etapy. Prvá, nazývaná 100 dní bola spustená v roku 1933. Jej podstatou bolo otvoriť len zdravé banky, zákaz vývozu a tezaurovania zlata a valút, devalvácia (až o 50 %), oddĺženie farmárov. Hlavné akcie New Dealu boli: Poľnohospodárska reforma, Projekt TVA (masové výstavby elektrární a strategických článkov hospodárstva určené na posilnenie zamestnanosti), Obnova priemyslu NIRA(konsenzus zamestnancov a zamestnávateľov). Druhá fáza New Dealu začala v roku 1935.

Bolo to odstránenie nezamestnanosti, ďalej bol prijatý zákon o vzťahoch zamestnancov a zamestnávateľov (sloboda združovania, rokovania, štrajku, poistenie v nezamestnanosti, invalidné a dôchodkové poistenie).
ZSSR
Boľševici a Októbrová revolúcia; Vznik a vývoj ZSSR

V roku 1917 sa cárske Rusko nachádzalo v kríze. Ako účastník vojny na strane Dohody bolo Rusko zamestnané vojnou s centrálnymi mocnosťami na východnom fronte. Samotná vojna a s nej vyplývajúce sa zhoršenie už aj tak slabej sociálnej situácie a malá pružnosť cárskeho režimu prebudili revolučné nálady určitých skupín v ruskej spoločnosti. Najrozsiahlejšou a najagilnejšou skupinou boli socialisti. Títo začali horlivo agitovať a otvorene sa stavali proti cárskemu režimu a vojne.
Táto situácia viedla k sérii revolúcií. Jedna z nich tzv. Februárová (marcová) dosiahla zvrhnutie cára a nástup Dočasnej vlády pravice. Vláda však bola v ťažkom položení nakoľko socialisti chceli ísť v zmenách ešte ďalej a rôznymi štrajkami a akciami prispievali k zväčšujúcemu sa chaosu v krajine. Z protestujúcich hnutí sa neskôr zviditeľnili najmä boľševici – radikálna menšinová frakcia odčlenená od sociálnej demokracie. I keď ich dôležitosť v predchádzajúcich revolúciách bola takmer nulová dokázali si pred Októbrovou revolúciou získať značný avšak nie rozhodujúci vplyv. K vzrastu ich vplyvu a aktivity prispelo viacero faktorov. Jednak to bola účinná a dobre cielená a nielen protivojnová propaganda. Ďalej k zosilneniu prispel príchod revolucionára Lenina, ktorý získal významnú podporu Nemecka. Najsilnejšou boľševickou zbraňou však bola agitácia a sústreďovanie politickej moci. Získali vplyv v Petrohradskom soviete (Trockij), v armáde a demonštráciami si získali podporu ľudu. Interakcia všetkých týchto faktorov vyniesla pôvodne menšinovú a slabú skupinu marxistických radikálov na čelo Októbrovej revolúcie. Októbrová (Novembrová) revolúcia prebehla v réžii boľševikov, ktorí boli spočiatku sami zaskočení jej vypuknutím. Od 6. novembra dochádzalo k postupnému obsadzovaniu vládnych budov. O deň neskôr padol bez väčšieho odporu Zimný palác. Revolúcia bola zavŕšená zatknutím vlády.
Po zvrhnutí vlády došlo k vymenovaniu tzv. Rady ľudových komisárov na čele s Leninom. Lenin krátko po nástupe k moci splnil svoje záväzky voči Nemcom a uzavrel pre nich výhodný ústupný mier. Ďalším významným aktom bolo vyhlásenie dekrétov o pôde a mieri a vyhlásenie Deklarácie práv národov Ruska. V roku 1918 došlo k ustanoveniu Ústavy RSFSR, v ktorej bolo zakotvené zrušenie súkromného vlastníctva a budovanie beztriednej spoločnosti. Významným štátoprávnym aktom ústavy bolo deklarovanie jednoty štátnej moci a nie trojdelenie.
Krátko po októbrovej revolúcii došlo k občianskej vojne medzi prívržencami cára a pravicovými silami (tzv.

bielogvardejci) na jednej strane a boľševikmi (tzv. červenoarmejci) na strane druhej. Tu sa po prvýkrát naplno prejavil červený teror. Táto vojna skončila v roku 1920 víťazstvom boľševikov.
Po skončení občianskej vojny sa boľševici úplne ujímajú vlády v krajine. Vďaka zlej hospodárskej politike sa však krajina čoskoro ocitá na pokraji totálneho kolapsu. Situáciu nezlepšuje ani násilné odoberanie zásob ľuďom a zatýkanie a likvidovanie ľudí ČEKOU – špeciálnou boľševickou inštitúciou určenou na boj s kontrarevolucionármi a nepohodlnými osobami. Táto zlá situácia prinúti Lenina v roku 1921 vyhlásiť NEP, ktorým bolo dočasne dovolené súkromné podnikanie. Bol taktiež zavedený projekt GOELRO – elektrifikácia krajiny.
V roku 1922 vzniká spojením Ruska, Ukrajiny, Bieloruska a Zakaukazskej federácie (Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko) Zväz sovietskych socialistických republík – ZSSR.
V roku 1924 zomiera Lenin a rozpútava sa boj o nástupníctvo. Zákulisnými ťahmi sa stáva víťazom Stalin vo svojej funkcii generálneho tajomníka. Začína pohon na svojich protikandidátov a protivníkov a to hlavne na Trockého, Kameneva a Zinovjeva. Po hospodárskej stránke zavádza Stalin násilnú kolektivizáciu a uskutočňuje industrializáciu. Dôraz dáva na ťažký priemysel. Zavádza plánované hospodárstvo. V roku 1927 je vyhlásený prvý päťročný plán. V dôsledku zlej hospodárskej politiky dochádza k viacerým hladomorom. Stalin uskutočňuje prostredníctvom ČEKY boj proti politickým protivníkom, ale taktiež ju využíva na odstránenie inteligencie, likvidovanie cirkvi a kulakov, ale i nespokojných roľníkov. Naplno sa rozbiehajú vykonštruované procesy. V rokoch 1936-38 dosahujú čistky uskutočňované za pomoci NKVD vrchol.

Rusko-nemecké vzťahy

Boľševici boli počas I. svetovej vojny podporovaní Nemeckom, ktoré v tom videlo nádej na výhodné uzatvorenie jedného frontu. Boľševikov podporovali najmä finančne. Po skončení vojny došlo k opačnému efektu. Ruskí boľševici sa snažili rozšíriť svoju revolúciu do ďalších krajín medzi nimi aj do Nemecka. Podporovali tamojších socialistov, ale nemeckým socialistom sa nepodaril prevrat a uchopenie moci.
Nové rozmery nadobudli sovietsko-nemecké vzťahy po vzniku Weimarskej republiky. Napriek tomu, že obidve krajiny udržiavali voči sebe oficiálne odstup, hlavne v povojnových rokoch Nemci cvičili ruských dôstojníkov a celkovo boli ich tajné vojenské vzťahy a kontakty podstatne rozvinuté.
Vrcholom medzivojnových vzťahov týchto krajín však boli 2 zmluvy z roku 1939 medzi Hitlerovským Nemeckom a Stalinovým ZSSR.

Prvá z augusta bola Dohoda o neútočení s tajným dodatkom o rozdelení sfér vplyvu tzv. Pakt Molotov – Ribbentropp. A druhá podpísaná v septembri 1939 v Moskve bola spojenecká Zmluva o hraniciach a priateľstve, ktorá definitívne potvrdila rozdelenie Poľska medzi oba štáty a začlenenie celého Pobaltia vrátane Fínska do sovietskej záujmovej sféry.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?