Ukrajina (seminárna práca)

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 10415×

Příbuzná témata



Ukrajina (seminárna práca)

1. Úvod
Ukrajinu som si za tému svojej seminárnej práce vybral z niekoľkých príčin. Predovšetkým preto, lebo ju dobre poznám a prekvapujúco napriek tomu, že je druhým najväčším štátom Európy sa o nej veľmi málo. A pretože viem, že Ukrajina sa za posledných desať rokov výrazne zmenila demograficky aj socio-ekonomicky. Demografické a socio-ekonomické ukazovatele sú významnou časťou mojej práce. Ako zdroj pre moju seminárnu prácu slúžil v prevažnej miere Internet (www.uazone.com.ua; www.kyiv.ua; www.welcometoukraine.com; www.dynamokyiv.ua; www.maps.com; www.yorkdaleun.com a mnohé ďalšie servery). Čerpal som aj z knihy Krajiny sveta z vydavateľstva Q 111 vydanej v roku 1995.
Rád by som poďakoval Stevovi Pollockovi z európskej sekcie CIA, ktorý mi poskytol cenné informácie a mapy.

2. Základné Informácie

Rozloha 603.700 km
Počet obyvateľov 48.965.000
Hustota zaľudnenia 85 obyvateľov km²
Hlavné mesto Kyjev
Najvyšší bod Hora Hoverla 2.061 m n.m.
Najnižší bod Čierne more 0 m n.m.
Národné parky Karpatský národný park, Šacké jazerá
Štátne zriadenie Prezidentská republika
Vyhlásenie nezávislosti 24. August 1991

3. Poloha Ukrajiny

Ukrajiny zaberá najväčšiu časť východoeurópskej nížiny medzi Bieloruskom, Ruskou Federáciou, Moldavskom, Rumunskom, Maďarskom, Slovenskom a Poľskom. Najdlhšiu hranicu má s RSFR (1.576 km) a ďalej nasledujú Moldavsko (939 km), Bielorusko (891), Rumunsko (531 km), Poľsko (428 km), Maďarsko (103 km) a Slovensko (90 km). Na juhu tvorí prirodzenú hranicu dlhú 2.782 km Čierne a Azovské more. Ukrajina sa riadi východoeurópskym časom, čiže GMT +2, teda v Kyjeve je o hodinu viac ako v Bratislave.

4. Regióny Ukrajiny

Územie Ukrajiny sa delí na oblasti, kt. sa viac ako na naše kraje podobajú na VÚC. Oblasti sa delia na rajóny, kt. štruktúra zodpovedá našim okresom. Ukrajina má celkovo 24 oblastí, ktorých strediskami sú spravidla miestne metropoly: Vinica, Dnepropetrovsk, Volynsk, Doneck, Žitomir, Zporižžja, Ivano-Frankivsk, Kyjev, Kirovohrad, Luhansk, Ľviv, Mykolaiv, Odessa, Poltava, Rovno, Sumy, Ternopyľ, Charkiv, Cherson, Chmelnyck, Čerkassy, Černihivsk, Užhorod a Černivci. Samostatným celkom je autonómna Krymská republika s výraznou ruskou menšinou. Mimo oblastného členenia sú hlavné mestá republík- Kyjev a Sevastopoľ. Najväčším mestom Ukrajiny je Kyjev s 2 852 673 obyvateľmi (1999).

Ďalšími významnými mestami sú: Charkiv (1.621.600), Dnepropetrovsk (1.200.000), Doneck (1.430.000), Odessa (1.100.000), Zaporožžje (900.000), Ľviv (810.000), Krivij Rih (730.000). Regionálne členenie ukrajiny má za úlohu rozdeliť Ukrajinu na regióny, ktoré sú si blízke kultúrne aj ekonomicky. Oblastné centrá sú prirodzenými strediskami oblastí už po generácie. Najväčším oblstným centrom je Kyjev a najmenším Poltava, ktorý má približne 10x menej obyvateľov a nie je ani najväčším mestom oblasti. Je však 1000 ročným národným centrom a, podobne ako Zaporižžja, je to mesto kde ukrajinská vlajka visí z takmer každého domu. 5. Demografia Ukrajiny

Národnostné zloženie Ukrajiny je príčinou mnohých problémov, pretože samotných Ukrajincov je iba 74 % a najväčšou menšinou je jednoznačne ruská s 22%. Naviac ruská populácia je sústredená na Kryme a v Kyjeve čo je zdrojom separatistických tendencií Krymskej republiky a výrazného napätia medzi ruskou a ukrajinskou populáciou. Niet sa čomu čudovať keď komentátori štátnych aj súkromných televízií hovoria zásadne len po rusky. Ďalšími významnými menšinami sú bieloruská (1%) , židovská (1%) , moldavská, tatárska, rumunská a grécka.
Demografická štruktúra Ukrajiny sa po páde komunistického režimu a rozpade sovietskeho Zväzu výrazne zmenila.
Natalita v súčasnosti predstavuje 9,31 promile a mortalita 16,43 promile, čo predstavuje ročný úbytok obyvateľstva 0.78%. Úmrtnosť narodených detí predstavuje neobvykle vysokú hranicu až 21.6 úmrtí na 1000 pôrodov. Napríklad v Maďarsku táto hodnota predstavuje 8.96 úmrtí na 1000 pôrodov. Priemerná dĺžka života mužov je 60,62 rokov a žien 71,96 čo predstavuje priemernú dĺžku života 65,15 rokov. Tabuľka 1 zhŕňa tieto fakty a ponúka zároveň prognózu na rok 2025.
Zaujímavým demografickým ukazovateľom je pomer počtu mužov a žien. Pri na rodení je tento pomer 1,05 v prospech mužov, do veku 15 rokov 1,04 a v rozmedzí 15-64 rokov už iba 0,91 teda žien je v tomto veku o celú desatinu viac. Najmarkantnejší je však rozdiel vo veku 65+ kt. je 0,49. V celej populácii je pomer počtu mužov k počtu žien 0,86.
V súčasnosti počet obyvateľov Ukrajiny klesá ako ukazuje nasledujúca (tabuľka 2) tabuľka, ktorá zároveň ukazuje aj prognózu rastu populácie až do roku 2050. Nasledujúca tabuľka (tabuľka 3) zaujímavo dopĺňa predchádzajúcu. Ukazuje vekové rozdelenie obyvateľstva v závislosti od pohlavia v roku 2000 a prognózu na rok 2025. 6. Povrch Ukrajiny

Povrch Ukrajiny je v prevažnej miere rovinatý, vrchy sa dvíhajú len na západe a juhu krajiny.

Na západe je to výbežok Karpatského oblúka (Ukrajinské karpaty) s najvyšším vrchom Ukrajiny Hoverlou (2.061 m) a na juhu Krymské hory s najvyšším vrchom Roman-Koš (1546 m).
Zvyšok vypĺňa rozľahlá Východoeurópska nížina s nevýraznými miestnymi pahorkatinami. 7. Poľnohospodárstvo Ukrajiny

Keďže povrch Ukrajiny má 3 základné celky (Karpaty, Krymské vrchy a centrálne nížiny) delí sa aj poľnohospodárstvo na tri celky.
Vo vnútrozemných nížinách veľkú časť Ukrajiny tvoria vysokokvalitné úrodné černozeme, čo je vynikajúci predpoklad pre kvalitné poľnohospodárstvo. Tie však zďaleka neposkytujú také výnosy ako v iných oblastiach sveta a takýmito pôdami. Dôvodom je silná kontinentalita, postihujúca predovšetkým strednú a východnú časť Ukrajiny. Napriek tomu, že na Dnepri existujú 4 obrovské vodné nádrže (najväčšia Kremenčuhská 2250 km²), úroveň zavlažovania je nedostačujúca. A keďže poľnohospodárstvo (podobne ako na Slovensku) nie je dotované, stretáva sa s ťažkosťami, poľnohospodári investujú len veľmi málo (alebo vôbec) do kvalitných hnojív, výnosy stagnujú.
Napriek tomu je však Ukrajina potravinovo sebestačná a exportuje veľké množstvá pšenice, repky olejky, slnečnice, kukurice, cukrovej repy na zahraničné trhy. Uvedené plodiny sú zároveň najpestovanejšie plodiny na Ukrajine.
V západnej časti krajiny prevláda chov dobytka (predovšetkým kráv a kôz), ktorý spása početné pasienky na karpatských svahoch nad pestovaním plodín. Z plodín jednoznačne dominuje pestovanie zemiakov.
Celkom inak sa orientuje poľnohospodárstvo juhu. Vďaka vlhkému subtropickému podnebiu a teda aj dostatku zrážok a tepla sa vynikajúco darí viniču, slnečnici a tabaku. Krymské víno sa predáva po celej Ukrajine, jeho šumivá podoba (Sovetske Ihristoe, Jaltska Krov) sú známe aj na Slovensku. Kvalitou síce nijako zvlášť nevynikajú, chuťovo sú však mimoriadne zaujímavé (predovšetkým u nás málo znám Jaltska Krov). 8. Priemysel Ukrajiny

Ukrajinský priemysel je pochopiteľne založený na nerastných surovinách, ktoré sú na Ukrajine k dispozícii. Keďže donecká panva disponuje kvlitnám čiernym uhlím vhodným aj na výrobu koksu a v okolí Krivého Rihu sa ťažia milióny ton železnej rudy. V okolí mesta Nikopoľ sa ťaží mangánová ruda, v takom množstve, že ¾ produkcie, ktorá sa tu vyťaží sa exportuje.
Taká vysoká koncentrácia surovín sa stala základom pre vznik jednej znajväčších priemyselných oblastí sveta. V Podneprí sú jeho hlavnými centrami Dneprodzežinsk, Krivij Rih, Dnepropetrovsk, Nikopoľ a Zaporižžja. V Donbase Doneck a Makajevka a pri Azovskom mori Mariupoľ.
Na hutníctvo nadviazalo ťažké strojárstvo s výrobou zariadení pre bane, hutnícke závody a energetiku, ďalej lodí, lokomotív, vagónov, lietadiel, autobusov, traktorov aj automobilov.

Pochopiteľne pre poľnohospodárstvo je dôležitá výroba kombajnov. Tie sa vyrábajú v Charkive, subdodávatelia pre obrovký charkivský závod sa nachádzajú v mestách Zaporižžja, Kyjev, Odessa a Ľviv.
Vedľa hutníckeho a strojárskeho priemyslu je podstatný aj chemický priemysel, ktorý ma taktiež dostatok surovín a sústredí sa predovšetkým na výrobu umelých hnojív v mestách Gorlovka, Vinnica, odessa a Stebnik. Úspechy v poslednom čase dosahuje ukrajinská farmácia. Kvalitné lieky sa vyrábajú v Kyjeve, Charkive a Ľvive. Významnou a najziskovejšou časťou Ukrajinského priemyslu je vojenská výroba. Poloha veľkých zbrojárskych fabrík bola ešte donedávna prísne utajovaná a tak na stenách mohutného komplexu KVAZAR boli namaľované bochníky a 3x denne odtiaľ vychádzali nákladné automobily rozvážať „chlieb“. Takýto režim je však mimoriadne nákladný a tak ukrajinská vláda pristúpila k odtajneniu polohy takýchto závodov (v KVAZARE ani vrátnik nevedel, že 100m za ním sa vyrábajú balistické rakety a nie mäsové pirohy...)
Najväčším ukrajinským zbrojárskym centrom je Kyjev, kde sa okrem rakiet zem-zem, zem-vzduch a vzduch-vzduch vyrábajú aj lietadlá a riečne lode a trajekty prispôsobené vojenským požiadavkám(pancierovanie, strieľne ,atď.). Rakety sa montujú aj v Dnepropetrovku a Pavlohrade. V Charkive je najdôležitejším sektorom výroba tankov, MCV (pancierované transportéry) a montáž lietadiel. Na pobreží Čierneho mora sa nachádzajú lodenice, ktoré v roku 1996 konvertovali program na výrobu bojových lodí, lebo bola neporovnateľne výhodnejšia. Lodenice v Mykolaivi, Foedosiji a Kerči spolu úzko spolupracujú a počet krajín, pre ktoré už dodávali lode prekračuje 40. Obrovský význam a moc vojenského priemyslu dokumentuje aj fakt, že Ukrajina disponuje komerčnou (!) cvičnou vojenskou základňou. V roku 1999 ju od ukrajinskej armády kúpili Mykolaivské lodenice a rok na to získali aj licenciu na jej prevádzku. Táto základňa sa nachádza na južnom cípe krymského polostrova a je vybavená modernejšie ako mnohé zo štátnych. Nie je samozrejme vybavená šifrovacími ani dešifrovacími strojmi, chýba vysielač schopný vysielať do zahraničia a dokonca aj takýto prijímač. Na územie základne nesmie vstúpiť cudzí štátny príslušník, dokonca ani ak je držiteľom diplomatického pasu, alebo má dvojité občianstvo. Motorom priemyslu je samozrejme výroba elektrickej energie.

Napriek tomu, že Ukrajinská vláda investuje nemalé prostriedky na výstavbu ekologických vodných elektrární a ich ročná produkcia dosiahla 16 bil kWh čo sú asi 2/3 ročnej spotreby Slovenska, nie je to viac ako 10% ročnej produkcie Ukrajiny. Jadrová energia sa podieľa na celkovej výrobe približne 43% a najvýznamnejšia je výroba el. energie spaľovaním fosílnych palív. Tepelné elektrárne sa teda podieľajú na výrobe zvyšnými 47%. Alternatívne zdroje sa nepodieľajú na výrobe el. energie viac ako 0,1% teda nie sú nijako významné pre Ukrajinský priemysel. 9. Ekonomické ukazovatele

Ekonomické ukazovatele Ukrajiny ako jedného z mála štátov bývalého sovietskeho bloku sa v súčasnosti z roka na rok lepšia a napomáha tomu aj stabilná politická situácia na Ukrajine.
Napríklad reálny rast hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2000 dosiahol 6%, čo je naozaj zaujímavý výsledok oproti poklesu neuveriteľných 23% v roku 1994. Ustálila sa aj inflácia na prijateľných 15%. Predovšetkým inflácia predstavovala vážny problém Ukrajiny ešte pred piatimi rokmi- posúďte sami či inflácia 891% v roku 1994 vôbec potrebuje nejaký komentár.
Rok 1994 sa všeobecne považuje za akýsi „čierny piatok“ Ukrajinskej ekonomiky. Rok 1994 odštartoval aj pokles HDP na 1 obyvateľa- z 2633 v roku 1994 na 2192 v roku 1997. Odvtedy však HDP neustále rastie a v roku 2000 dosiahol 3850 na 1 obyvateľa, čo predstavuje celkový HDP 190 bil USD. Podobne sa zvýšil objem priamych zahraničných investícií. Tie v roku 1994 predstavovali 360 mil. USD. Rok na to už to bolo 595 mil. USD a v roku 2000 neporovnateľných 3000 mil. USD priamych zahraničných investícií.
Najväčšími investormi sú: USA, Kanada, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, RSFR, Cyprus a Švajčiarsko. Tieto štáty sú zároveň aj najväčšími obchodnými partnermi Ukrajiny. Najdôležitejšie investujúce medzinárodné koncerny sú AT&T, Pepsi, Otis, Allied Domecq, Allied Techsystems, Tetra Lavals, Johnson Wax a British-American Tobacco. Najdôležitejším krokom po roku 1991 bola privatizácia štátnych podnikov. Podobne ako na Slovensku sa označuje za historicky najväčšia krádež. Zle zorganizovaná, neprehľadná do takej miery, že roku 1993 bola celá privatizácia zastavená a podniky opäť prešli do majetku štátu a začala sa znova. Do roku 1996 sa podarilo sprivatizovať asi 43.000 podnikov, tempo však bolo na úkor kvality a dodnes z týchto podnikov ďalej existuje len 28.000. Avšak z tých ktoré prežili sa vyvinuli silné životaschopné podniky- až 83% z nich je trvale ziskových. Predovšetkým pivovarom a tabakovým podnikom sa vynikajúco darí.

Mohlo by sa zdať, že životná úroveň na Ukrajine sa výrazne zlepšila, nie je to však celkom pravda ak si uvedomíme, že pod hranicou chudoby žije na Ukrajine podľa WHO takmer 50% obyvateľov. Najchudobnejších 10% obyvateľov sa podieľa na HDP 3,9 %, zatiaľ čo 10% najbohatších sa na ňom podieľa až 27%. Najmenej výnosným odvetvím je na Ukrajine poľnohospodárstvo, v ktorom je zamestnaných 24% obyvateľov, ale na HDP sa podieľa len 12%. Pasívnu bilanciu má aj priemysel, ktorý sa na HDP podieľa 26% napriek tomu, že má k dispozícii 32% Ukrajinskej pracovnej sily. Naopak najefektívnejší je sektor služieb, v ktorom pracuje 44% obyvateľov a na HDP sa podieľa 62%. Veľkou brzdou Ukrajinskej ekonomiky je zahraničný dlh, ktorý krajina
dokáže len veľmi ťažko splácať, a kt. Výška dosahuje v súčasnosti 10.3 bilióna USD.
Nezamestnanosť na Ukrajine oficiálne takmer neexistuje- predstavuje len
4,3%. Veľa nezamestnaných však nie je zaregistrovaných na úradoch práce,
alebo je ich plat výrazne podhodnotený. Napriek tomu mzda (aj reálna)
neustále rastie a z nie príliš lichotivých 48,3 USD na mesiac sa vyšplhala už na
150 USD v roku 2001. Priemerná mzda na Ukrajine však takmer neexistuje. Na zakarpatskej Ukrajine alebo pri hraniciach s RSFR ju zďaleka nedosahuje. Naopak v Kyjeve alebo na Kryme sú platy niekoľkonásobne vyššie a aj životná úroveň je v mestách oproti vidieku neporovnateľná.

10. Zahraniční partneri

Ukrajina je členom viac ako 20 medzinárodných organizácií, v ďalších bola prizvaná za pozorovateľa (IOM, NAM, WTrO). Preto jej spektrum zahraničných partnerov je veľmi široké. Od Číny, Indie a Pakistanu po Spojené Štáty, Kanadu a Nemecko. Stále sú významné aj kontrakty so štátmi bývalého Sovietskeho Zväzu. Jednoznačne najväčším a najdôležitejším partnerom Ukrajiny je RSFR. Import z RSFR predstavuje 42% celkového importu na Ukrajinu. Predovšetkým kvôli dovozu ropy a zemného plynu. Vývoz do RSFR predstavuje 24 % celkového Ukrajinského exportu. Ukrajina vyváža do RSFR predovšetkým pšenicu a priemyselné polotovary. Druhým najväčším partnerom sú štáty Európskej Únie, predovšetkým Nemecko. Nemecko importuje z Ukrajiny priemyselné polotovary (železo, oceľ, plechy) a exportuje výrobky ľahkého priemyslu a textílie.
Import a export so Spojenými Štátmi predstavuje asi 5 % zahraničného obchodu Ukrajiny. Obchodná bilancia Ukrajiny bola v roku 2000 mierne pasívna, keďže importovala tovary za 15 biliónov USD a celkový export predstavoval 14.6 bilióna USD.

11. Štátne zriadenie

Ukrajina je od roku 1991 zvrchovanou republikou, ktorú uznali všetky štáty sveta. Je to prezidentská republika s jednokomorovým parlamentom. Podľa ústavy schválenej 28.

júna 1996 má výkonnú moc prezident a vláda, súdnu moc súdy a zákonodarnú moc parlament. Táto ústava výrazne posilnila právomoci prezidenta a oslabila parlament. Prezident má napríklad právo vydávať dekréty a ovplyvňovať tak ekonomické smerovanie štátu. Toto je vec, ktorú prezidentovi vyčítajú doma aj v zahraničí. V tomto roku (2001) sa na Ukrajine konalo množstvo demonštrácií proti prezidentovi Kučmovi. Tá najväčšia bola symbolicky v Kyjeve, lebo v mestách sú prezidentove pozície najslabši. A Kyjev je najväčším mestom Ukrajiny. Prezident, ktorý je volený na 5 rokov je zároveň hlavou štátu aj zákonodarnej moci. Ten menuje aj ministerského predsedu, na základe súhlasu nadpolovičného súhlasu parlamentu.
Parlament sa volá Verchovna Rada, sídli v budove bývalého Najvyššieho Sovietu Ukrajinskej socialistickej republiky, má 450 miest a obsadzuje sa dosť neobvyklým spôsobom- polovica je volená pomerným systémom všeobecnými, rovnými, tajnými a priamymi voľbami na základe straníckeho princípu. Do parlamentu sa dostanú len strany, ktoré vo voľbách získali 4 alebo viac percent voličských hlasov. Ďalších 225 členov parlamentu je volených väčšinovými dvojkolovými voľbami. Funkčné obdobie každého člena sú štyri roky. Posledné parlamentné voľby sa konali 29. marca 1998, nasledujúce sa budú konať v júni 2002.
V súčasnosti je ministerským predsedom Anatolij Kinach, ktorého prezident Leonid Kučma menoval 29. mája 2001. Prezident Kučma slúži už druhé funkčné obdobie. Prvý- krát bol zvolený 19. Júla 1994, kedy porazil veľmi tesne dovtedajšieho prezidenta Leonida Kravčuka a nahradil jeho konzervatívne zmýšľanie prozápadným duchom.
Už v roku 1996 sa Ukrajina zbavila všetkých jadrových hlavíc a získala štatút bezjadrovej republiky. Nebolo to síce po vôli všetkým Ukrajincom, ale ratingové agentúry snahu ocenili a zlepšili rating Ukrajiny okamžite o dva stupne, čo sa naozaj nestáva často. Dalo by sa preto povedať, že práve Kučmova snaha prilákala zahraničných investorov.
V októbri roku 1999 porazil už oveľa výraznejšie komunistu Petra Symonenka pomerom hlasov 57,7% - 38,8%. Najbližšie prezidentské voľby sa budú konať v decembri roku 2004.
Najdôležitejšími ukrajinskými politickými stranami a ich predsedovia sú: Komunistická strana Ukrajiny (Petro Symonenko), Materská všeukrajinská strana (Julia Tymošenko), Strana Zelených Ukrajiny al. PZU (Vitalij Kononov), Hromada (Pavlo Lazarenko), Strana regionálneho rozvoja Ukrajiny alebo PRVU (Volodymyr Rybak), Roľnícka strana ukrajiny alebo SeIPU (Serhij Dovhan), Ľudová demokratická strana (Valerij Pustovojtenko).

Tieto strany zďaleka nevystihujú celé politické spektrum Ukrajiny, sú to však strany, ktoré pravidelne obsadzujú parlamentné miesta.

12. Životné prostredie

Kredit Ukrajiny výrazne utrpel po katastrofálnej havárii v Černobyľskej elektrárni v roku 1986. Paradoxne však práve Ukrajina disponuje nejzelenšími a najzdravšími mestami v Európe. Kyjev dokonca vedie svetový rebríček v počte metrov štvorcových zalesnenej plochy na osobu. V Kyjeve ich na jednu osobu pripadá neuveriteľných 214. Pre porovnanie- v Prahe to je 75 a v Bratislave 52. Rádioaktívne zamorenie je však v okolí Černobyľu stále výrazné. Priamo v okolí Černobyľu, je stupeň zamorenia viac ako 40 curieho jednotiek na km štvorcový. Oblasť s takýmto zamorením je však uzavretá, a nižšia radiácia môže ohroziť ľudské zdravia až po rokoch života v takejto oblasti. Životné prostredie sa paradoxne zlepšilo vďaka úpadku priemyselnej produkcie. Lov rýb v Dnepri je dnes 2x výnosnejší než pre piatimi rokmi. Zakarpatské lesy sa v súvislosti s čistotou ovzdušia môžu spomínať s tundrou alebo nórskymi lesmi. Od roku 1952 je veľká časť Karpát vyhlásená za Karpatský národný park. Ďalším národným parkom sú Šacké jazerá známe svojou krištáľovou čistotou.
Najhoršie sú na tom samozrejme veľké mestá- Kyjev, Charkiv, Odessa.. Predovšetkým Odessa trpí priemyselnými odpadmi, ktoré sa vylievajú do mora a odradzujú turistov od návštev tohto historického mesta.
O absencii akéhokoľvek prijateľného prostredia môžeme hovoriť v oblasti donbasu. Miestne bane a hute vylučujú obrovské množstvo exhalátov a sadzí.
Životné prostredie Ukrajiny sa nedá generalizovať, pre jeho diametrálnu odlišnosť v rôznych častiach krajiny. Od extrémne priaznivých podmienok v Karpatách po opačný pól v doneckej panve.



13. Atraktivity cestovného ruchu

Ukrajina disponuje predovšetkým obrovským množstvom kultúrnych a historických pamiatok. Nečudo, veď kyjevský štát sa rozvíjal od 11. storočia úzko spätý s kresťanskými tradíciami. Kyjevo- Pečorská lavra je architektonickým skvostom vo svetovom merítku. V jej komplexe sa nachádza
viac ako 30 pravoslávnych kostolov a mnoho jaskynných systémoch, v ktorých spočiatku mnísi žili. Najdôležitejší kostol je Kyjevo- pečorský. Štátna rezervácia Sofijské Múzeum predstavuje komplex architektonických a umeleckých pamiatok z 11.-18. storočia. Ústrednou pamiatkou je Sofijská katedrála založená r. 1037 Jaroslavom Múdrym. Stala sa náboženským aj politickým centrom Kyjeva- matky ruských miest. Ako prvého v nej pochovali samotného Jaroslava Múdreho. Neďaleko Sofijského múzea sa nachádzajú zvyšky Zlatej Brány (Zoloti Vorota).

Kedysi bola bránou do Kyjeva a časťou obranných múrov mesta. Dnes prezrádza techniku stavby múrov tých čias. Najvýznamnejšou kyjevskou kultúrnou pamiatkou je Divadlo opery a baletu Tarasa Ševčenka. Budova je postavená v secesnom slohu a pochádza z roku 1901. Trvalým repertoárom divadla s 1690 miestami sú opery zakladateľa ukrajinskej klasickej hudby N. Lysenka- Natalka Poltavka, Taras Buľba, Noc pred Kračúnom a iné.
Ukrajinskú národnú literatúru minulého storočia prezentuje predovšetkým národný básnik a maliar Taras Ševčenko. Jemu je venované štátne múzeum na Ševčenkovom bulvári. Múzeum opatruje vyše 800 obrazov, kresieb a rytín, literárnych diel vydaných ešte za jeho života. Kyjev sa počas Veľkej vlasteneckej vojny stal dôležitým miestom odboja proti nacistom a preto sa stal jedným z miest-hrdinov. Takýchto miest bolo v celom ZSSR 13, pričom 4 z nich na území Ukrajiny. V Kyjeve sa preto nachádza múzeum Veľkej vlasteneckej vojny. Je v ňom vystavených približne 6 000 exponátov vrátane platní SUPRAPHON s českými nápismi a popisom, že sú to okupantské platne, rukavičiek z ľudskej kože a mydla z ľudského tuku. Nič pre slabé žalúdky. Nad múzeom (alebo lepšie povedané na múzeu) stojí 80 metrová socha matky Vlasti.
Významné pamiatky boja Ukrajincov môžeme nájsť v Poltave a Zaporižží. Predovšetkým Zaporižžja poskytuje detailný pohľad na dielo ukrajinských kozákov, ktorí si vymohli autonómiu od Ruskej ríše.
V Odesse, môže návštevník obdivovať predovšetkým historické pamiatky. Zaujímavé sú katakomby, v ktorých sa ukrývali partizáni počas okupácie mesta nacistami, ktorá trval 907 dní. Odessa taktiež získala titul mesto-hrdina, čo dokumentuje pamätník v centre mesta. Historickým skvostom je baroková budova odesského operného divadla z roku 1810. Bohužiaľ rekreačné podmienky celkom zdevastoval miestny priemysel a tak sa kúpania chtiví turisti musia presunúť až na krymský polostrov.
Tu sú však podmienky vynikajúce. Ubytovacie možnosti sú veľmi široké- od bungalowu až po Sevastopoľský Hilton. Naviac na kryme dlho prebývala arabská menšina, takže tu nájdeme autentické mešity a minarety. Krym je veľmi originálne miesto, ktoré vzniklo spojením dvoch kultúr. Návšteva pevnosti Sudak je veľkým zážitkom. V Sevastopoli dnes môžeme vidieť akési „zakázané mesto“ ZSSR, lebo obrovská vojenská základňa tvoriaca asi polovicu mesta je dnes prístupná, keďže ukrajinská armáda nepotrebuje takú rozsiahlu čiernomorskú základňu.

Nevraviac o tom že v Jalte je prístupný Livadijský palác, v ktorom sa Roosevelt, Churchil a Stalin stretli roku 1945 aby prerokovali rozdelenie sfér vplyvu po druhej svetovej vojne.
Miestom stretania dvoch kultúr je aj Ľviv, ktorý dlhé storočia patril tradične katolíckemu Poľsku. Dnes je súčasťou Ukrajiny a pravoslávne kostoly stoja vedľa tých katolíckych. Katolícka menšina je tu minimálna, takže väčšina kostolov slúži ako múzeá a sú v nich vystavené drahocenné ikony. Ľviv môže slúžiť ako východiskový bod pre pešiu turistiku do nádherného okolia.
Turistický potenciál Ukrajiny je ohromný, bohužiaľ Ukrajinci akoby si to neuvedomovali alebo snáď dokonca nevážili- takmer v žiadnom múzeu nie sú cudzojazyčné vysvetlivky, o sprievodcoch nehovoriac, ceny sú takmer všade premrštené- obyčajný motel stojí 70 dolárov na osobu a v Kyjeve sú ceny astronomické. Bohužiaľ z celej Ukrajiny už dávno odstránili to, čo by západných turistov priťahovalo ako magnet- sochy Lenina, Gorkého, typické propagandistické súsošia a pod. Naviac nevyhovujúca cestná sieť odradí asi každého kto by sa predsa rozhodol krajinu navštíviť. 14. Záver

Moja práca mala predstaviť Ukrajinu so všetkými jej tvárami, problémami a reáliami v súčasnej zložitej ekonomickej aj sociálnej situácii. Cieľom bolo, aby si čitateľ vytvoril plastickú predstavu o krajine. O jej ľuďoch, prírode, priemysle a podobne.
Bohužiaľ má nepochybne rezervy ako každá iná práca, mojou snahou však bolo ich minimalizovať.
Ukrajina je bezpochyby krajinou s astronomickým potenciálom, ktorý je však využívaný len poskromne. Je na kompetentných aby to napravili a vyviedli jej obyvateľov z Európskeho suterénu tam, kam dlho patrila- na výslnie civilizácie.
































15. Tabuľková príloha

Tabuľka 1:
2000 2025
Pôrodov na 1.000 obyvateľov 9 9
Úmrtí na 1.000 obyvateľov 16 14
Prirodzený prírastok (v percentách) -0.7 -0.5
Prirodzený rast (v percentách) -0.8 -0.5
Priemerná dĺžka života 66.0 72.8
Detských úmrtí na 1,000 pôrodov 22 12
zdoroj: U.S.

Census Bureau, International Data Base

Tabuľka 2:
Rok Populácia Rok Populácia Obdobie Rast populácie (%)

1950 36,775 1996 50,879 1950-1960 1.5
1960 42,644 1997 50,423 1960-1970 1.0
1970 47,236 1998 49,989 1970-1980 0.6
1980 50,047 1999 49,566 1980-1990 0.3
1990 51,658 2000 49,153 1990-2000 -0.5
1991 51,782 2010 46,193 2000-2010 -0.6
1992 51,946 2020 44,362 2010-2020 -0.4
1993 51,978 2030 42,273 2020-2030 -0.5
1994 51,712 2040 40,254 2030-2040 -0.5
1995 51,316 2050 37,726 2040-2050 -0.6
Údaje sú v tisícoch; zdoroj: U.S. Census Bureau, International Data Base

Tabuľka 3:
------------2000----------- ------------2025-----------
Vek Celkom Muži Ženy Celkom Muži Ženy

Celkom 49,153 22,744 26,409 43,293 20,013 23,279
00-04 2,287 1,169 1,118 2,014 1,030 984
05-09 2,851 1,457 1,394 2,325 1,188 1,137
10-14 3,641 1,857 1,785 2,604 1,331 1,274
15-19 3,744 1,901 1,842 2,527 1,290 1,237
20-24 3,529 1,784 1,745 2,256 1,148 1,107
25-29 3,541 1,785 1,756 2,218 1,124 1,094
30-34 3,240 1,598 1,642 2,748 1,384 1,364
35-39 3,651 1,784 1,866 3,467 1,729 1,738
40-44 3,791 1,821 1,970 3,495 1,717 1,778
45-49 3,481 1,636 1,844 3,210 1,545 1,665
50-54 2,903 1,320 1,584 3,109 1,461 1,648
55-59 2,318 1,000 1,318 2,701 1,204 1,497
60-64 3,329 1,387 1,942 2,823 1,196 1,627
65-69 2,080 824 1,256 2,650 1,047 1,604
70-74 2,294 800 1,493 2,098 757 1,341
75-79 1,377 374 1,004 1,421 458 963
Údaje sú v tisícoch; zdoroj: U.S. Census Bureau, International Data Base.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?